Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30Co/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224345 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115224345.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, XXX XX D., v rade 2/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/X, XXX XX D., v rade 3/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. č. XXX, XXX XX C. N. M., v rade 4/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX D., v rade 5/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. X, XXX XX D., v rade 6/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. H. č. XXXX/XX, XXX XX D., v rade 7/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená zákonným zástupcom C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, proti žalovanému: Akadémia gymnastiky a fitness Žilina, so sídlom ZŠ Karpatská 8063/11, 010 08 Žilina, IČO: 35 654 732, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka, so sídlom F. F. č. XX, XXX XX D., o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov združenia a na pozastavenie výkonu rozhodnutí, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40S/2/2015-618 zo dňa 04.12.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, ako správny súd, prvým výrokom určil, že Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 1 až Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 8 prijaté na zasadnutí mimoriadnej členskej schôdze dňa 25.06.2015, Uznesenie č. 1, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 2, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 3, Dodatok č. 4 k Stanovám GTK, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 4, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 5 prijatých na zasadnutí Výkonného výboru GTK konaného dňa 25.06.2015 a po skončení mimoriadnej členskej schôdze GTK konanej 25.06.2015 o 17:00 hod. a Uznesenie č. 1, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 2, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 3, Dodatok č. 4 k Stanovám GTK, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 4, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 5 prijatých na zasadnutí Výkonného výboru GTK konaného dňa 25.06.2015, Uznesenia č. 1 až 4 prijaté na mimoriadnom zasadnutí Výkonného výboru GTK dňa 24.07.2015, Dodatok stanov č. 5 prijatý na mimoriadnom zasadnutí Výkonného výboru GTK dňa 24.07.2015, rozhodnutia prijaté k bodom 2 a 3 programu zasadnutia Výkonného výboru AGaF Žilina konaného dňa 13.04.2016 a Dodatok k stanovám č. 6 prijatý na zasadnutí Výkonného výboru AGaF Žilina dňa 13.04.2016 sú neplatné. Druhým výrokom rozhodol, že žalobcovia v rade 1/ až 7/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že podľa vykonaného rozsiahleho dokazovania žalobcovia jednoznačne preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu tým, že platili a stále platia členské príspevky do združenia, a teda sú jeho členmi. Žalobcovia rovnako preukázali aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tak ako vyplýva z osobitného predpisu (§ 15 zákona č. 83/1990 Zb.) a ako to konštatoval už Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp. zn. 21So/2/2016-217 zo dňa 02.11.2016. Súd ďalej konštatoval, že bez požadovaného určenia by právne postavenie žalobcov bolo neisté, bez tohto určenia by nebolo zrejmé, kto je skutočným štatutárom ich združenia, kto je členom správnej rady, kto je oprávnený konať v mene združenia navonok (nakladať s majetkom, vyberať členské príspevky) a pod.. Za daného nejasného stavu vo vzťahu k žalovanému žalobcovia nemohli riadne a plnohodnotne vykonávať svoje ústavou garantované združovacie právo. Osoby, ktoré sa podľa názoru súdu neoprávnene vyhlasovali za štatutárov združenia, resp. členov správnej rady, disponujú s účtovnou a ostatnou dokumentáciou združenia, jeho finančnými prostriedkami a hnuteľným majetkom, odmietajú ho vydať (resp. na takéto výzvy nereagujú) a navyše mnohým členom združenia znemožňujú výkon športovej činnosti. Zo stanov (čl. 5 a čl. 6) žalovaného mal súd za nesporné, že žalovaný má zriadené len tri orgány, výkonný výbor (najvyšší orgán), správnu radu a revíznu komisiu. Výkonný výbor prerokúva všetky základné otázky činnosti združenia, preto právo zúčastniť sa na jeho zasadnutí a podieľať sa na jeho rozhodnutiach majú všetci členovia družstva. Žalovaný vznikol dňa 31.10.1995, pričom práva a povinnosti členov žalovaného upravujú Stanovy občianskeho združenia zo dňa 31.10.1995, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.09.2005, Dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2009 a Dodatku č. 3 zo dňa 26.07.2010. V zmysle Dodatku č. 3 zo dňa 26.07.2010 Stanov občianskeho združenia v čl. 5 bode 5 menom klubu sú navonok oprávnení vystupovať a konať predseda, podpredseda a ďalší funkcionári splnomocnení Správnou radou klubu. Dňa 25.06.2015 sa uskutočnilo zasadnutie skupiny osôb (čiastočne členov žalovaného), pričom z tohto stretnutia bol spísaný dokument, označený ako „Zápisnica z mimoriadnej členskej schôdze GTK konanej dňa 25.06.2015 o 17:00“. Z obsahu tohto dokumentu okrem iného vyplýva, že oznam o konaní mimoriadnej členskej schôdze bol umiestnený vo verejnosti prístupných priestoroch GTK, hoci žalovaný žiadne nebytové priestory nevlastní a priestory, ktoré užíva, nie sú verejnosti prístupné. Oznam o konaní zasadnutia nebol podpísaný osobou, ktorá zvoláva zasadnutie, pričom v zmysle stanov (Dodatku č. 3) koná v mene klubu predseda, prípadne podpredseda. Na zasadnutie osôb, označené ako Mimoriadna členská schôdza, neboli pozvaní všetci členovia žalovaného (väčšina členov žalovaného nemala žiadnu vedomosť o konaní takéhoto zasadnutia), osoby, organizujúce toto zasadnutie, nemali vedomosť o tom, kto tvorí členskú základňu žalovaného (z čoho vyplýva nielen to, že ani nemohli oboznámiť všetkých členov o konaní zasadnutia, ale zároveň sa zasadnutia mohli zúčastniť a hlasovať aj nečlenovia) a program zasadnutia sa schvaľoval priamo na zasadnutí, nebol vopred ustálený. Platné stanovy žalovaného ani nedefinujú orgán, označený ako „Členská schôdza“ alebo „Mimoriadna členská schôdza“ a ani nijakým spôsobom nedefinujú práva a povinnosti takéhoto orgánu. Napriek uvedeným skutočnostiam prijal orgán, označený ako „Mimoriadna členská schôdza“ dňa 25.06.2015 závery - rozhodnutia označené ako Záväzné stanoviská - uznesenia, ktorých vyslovenie neplatnosti je predmetom tohto konania. Bezprostredne po ukončení zasadnutia orgánu označeného ako „Mimoriadna členská schôdza“ sa uskutočnilo zasadnutie „Výkonného výboru GTK“ - priebeh tohto zasadnutia zachytáva dokument označený ako „Zápisnica zo zasadnutia Výkonného výboru GTK konaného dňa 25.06.2015 po skončení mimoriadnej členskej schôdze GTK konanej 25.06.2015 o 17:00 hod.“ Zúčastnené osoby nijakým spôsobom nezobrali do úvahy fakt, že v zmysle stanov je najvyšším orgánom klubu Výkonný výbor, ktorý tvoria všetci členovia klubu - keďže sa jedná o najvyšší orgán klubu, nemôže byť tento orgán nahradený iným orgánom bez zmeny stanov. Členovia klubu neboli informovaní o konaní zasadnutia výkonného výboru, neboli oboznámení s programom zasadnutia výkonného výboru, a teda im nebolo umožnené hlasovať a vyjadriť sa k prejednávanému programu. Napriek tomu prijal orgán, označený ako „Výkonný výbor GTK“ závery označené ako Uznesenie č. 1, Záväzné stanovisko - Uznesenie č. 2 až č. 5 a Dodatok č. 4 k Stanovám GTK, ktorých vyslovenie neplatnosti je predmetom konania. Dňa 29.06.2015 bolo predsedníčkou klubu p. J. H. zistené, že zo strany neznámej osoby došlo k zmene oprávnenia pre nakladanie s bankovým účtom žalovaného. Dňa 08.07.2015 bolo na adresu žalovaného doručené upozornenie zo strany Ministerstva vnútra SR, ktoré bolo reakciou na žiadosť o zaevidovanie Dodatku č. 4 k Stanovám GTK. Reakciou skupiny osôb, ktoré dňa 25.06.2015 organizovali zasadnutie orgánov označených ako Mimoriadna členská schôdza a Výkonný výbor, na upozornenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 01.07.2015 bola opätovná žiadosť o zaevidovanie Dodatku č. 4 k stanovám, ktorej súčasťou bola aj Zápisnica zo zasadnutia Výkonného výboru GTK konaného dňa 25.06.2015, ktorý je s výnimkou názvu (označenia) totožný s dokumentom, pôvodne označeným Zápisnica zo zasadnutia Výkonného výboru GTK konaného dňa 25.06.2015 po skončení mimoriadnej členskej schôdze GTK konanej 25.06.2015 o 17:00 hod. - je teda zrejmé, že došlo len k úprave pôvodného dokumentu (zápisnice) tak, aby zodpovedal požiadavke Ministerstva vnútra SR, avšak o tejto skutočnosti nebol informovaný žiadny člen žalovaného. Uvedeným krokom, kde došlo k pozmeneniu dokumentu bez vedomosti členov žalovaného, bolo zámerom zmeniť najvyšší orgán žalovaného tvorený všetkými členmi na orgán tvorený určitou skupinou ľudí tak, aby bolo možné nakladať s majetkom žalovaného bez súhlasu ostatných členov a zároveň bolo cieľom vyhovieť požiadavke Ministerstva vnútra SR tak, aby uvedenú zmenu vzalo na vedomie, k čomu aj 09.07.2015 došlo. Dňa 14.07.2015 bolo Ministerstvu vnútra SR doručené oznámenie o tom, že Výkonný výbor sa na zasadnutí 10.07.2015 uzniesol na zániku žalovaného a vymenoval likvidátorov. Dňa 20.07.2015 bolo Ministerstvu vnútra SR doručené oznámenie o späťvzatí návrhu likvidátora a oznamu o zániku družstva, a to údajne z dôvodu pokračovania činnosti žalovaného. Osoby, ktoré organizovali „mimoriadnu členskú schôdzu“, ako aj všetky nasledujúce zasadnutia, na ktorých boli prijímané neplatné uznesenia, nemali vedomosť o tom, kto tvorí členskú základňu žalovaného, nakoľko touto informáciou vôbec nedisponovali, čo mal súd preukázané najmä svedeckými výpoveďami. Ďalším dôvodom neplatnosti je, že program predmetných zasadnutí, najmä Mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 25.06.2015 sa schvaľoval priamo na zasadnutí a nebol vopred ustálený. Súd rozsiahlym vykonaným dokazovaním s prihliadnutím najmä na svedecké výpovede, na listiny z Ministerstva vnútra SR v čase zakladania tohto združenia, ako aj na platné znenie stanov a platné znenie zákona, jednoznačne ustálil, že výkonný výbor bol najvyšším orgánom združenia a najvyšším orgánom združenia je len ten orgán, ktorého členmi sú všetci členovia daného združenia. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súd žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 40S/2/2015-338 zo dňa 14.03.2018 súd pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcov na zmenu žalobného návrhu zo dňa 31.01.2018, ku ktorému žalovaný na základe výzvy predložil vyjadrenie, v ktorom navrhoval zmenu žaloby nepripustiť. Keďže voči označenému uzneseniu zo dňa 14.03.2018 opravný prostriedok nebol prípustný, žalovaný nemal možnosť domáhať sa nápravy, z ktorého dôvodu v dôsledku nesprávneho postupu súdu trpí konanie inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej namieta, že súd nesprávne vyhodnotil, že žalobcovia nemuseli naliehavý právny záujem preukazovať, nakoľko tento vyplýva z osobitného predpisu § 15 zákona č. 83/1990 Zb.. Súd nekonkretizuje, v dôsledku ktorých konaní orgánov, ktoré mali byť zvolené v rozpore so zákonom a v rozpore s platnými stanovami, dochádza a môže dôjsť k takým právnym úkonom, ktoré môžu mať nezvratný charakter a dôjde k ujme na právach žalobcov (ako aj ostatných členov), ako aj k škode na majetku žalovaného. Napadnutý rozsudok v tejto časti týkajúcej sa rozhodnutia o preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe je neurčitý a nepreskúmateľný. Súd sa zároveň pri riešení otázky členstva, teda aj aktívnej legitimácie žalobcov v rade 1/ až 7/, nijako nevysporiadal s námietkami a právnou argumentáciou žalovaného zo dňa 19.11.2018, v rámci ktorej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia v rade 1/ až 7/ ako účastníci konania vedeného na OS Žilina sp. zn. 40S/2/2015 mali vedomosť o vydaní uznesenia č. 40S/2/2015-164 zo dňa 08.04.2016, ktorým bola pozastavená výlučne vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktoré však naďalej zostali v platnosti. Žalobcovia mali vedomosť, že pozícia J. H., ako štatutárneho orgánu žalovaného, nebola obnovená, a preto právne úkony, v ktorých vystupovala, v tejto pozícii sú nelegitímne. Ak teda žalobcovia uhrádzali finančné prostriedky J. H., boli si vedomí, že táto nie je oprávnená na akékoľvek úkony v mene žalovaného, a teda ani na prijímanie a nakladanie s členskými príspevkami. Platby žalobcov uhradené J. H. či už v hotovosti alebo bezhotovostne na účet ňou neoprávnene zriadený boli plnením bez právneho titulu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že absentuje reakcia súdu na zmenu právnej úpravy, nakoľko ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb. bolo dňom 01.07.2016 zrušené, nemožno preto naliehavý právny záujem žalobcov odvodzovať od neexistujúcej právnej normy. Namietal tiež, že súd doslovne prevzal argumentáciu žalobcovi bez toho, aby uviedol, v čom spočíva neistota postavenia žalobcov ako členov združenia a nekonkretizuje, ako bolo bránené vykonávať ústavou garantované združovacie právo a bez opory v skutkovom zistení súd prevzal aj toto ničím nepreukázané tvrdenie žalobcov. Žalovaný poukázal tiež na to, že uznesením OS Žilina č. 40S/2/2015-164 zo dňa 08.04.2016 v spojení s uznesením KS Žilina č. 21So/2/2016-2017 zo dňa 02.11.2016 bolo rozhodnuté o pozastavení výkonu, t. j. účinnosti napadnutých rozhodnutí združenia, nie však o ich neplatnosti. Tvrdenie žalobcov, že mnohým členom združenia znemožňujú výkon športovej činnosti, je opäť všeobecné a neurčité a nebolo ani preukázané. Namietal tiež, že sa súd nevysporiadal s námietkou žalovaného a jeho vyjadrenia potvrdzujúce subjektívnu zaujatosť svedkyne J. H.. Žalovanému nie je tiež zrejmé, prečo súd považuje za vadu, že výkonný výbor bol kreovaný prostredníctvom členskej schôdze a nebol vopred ustálený program zasadnutia. Stanovy združenia ani zákonná úprava neurčujú žiaden postup ani subjekt (- y) oprávnené voliť členov výkonného výboru žalovaného. Súd bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní alebo v právnej úprave prijal argumentáciu žalobcov, pričom táto vychádzala zo štandardov typických pre obchodné spoločnosti, ktoré však nemožno bez ďalšieho aplikovať na združenia založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Čo sa týka zverejnenia oznamu o konaní schôdze GTK dňa 25.06.2015, žalovaný preukázal, že tento oznam bol zverejnený obvyklým spôsobom ako v minulosti, t. j. v priestoroch užívaných členmi združenia a naviac aj na vstupných dverách do budovy, kde sa tieto priestory nachádzajú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých skutočností súd vychádzal, keď dospel k záveru, že tento oznam bol zverejnený v priestoroch, ktoré nie sú verejnosti prístupné. Nesprávny procesný postup súdu žalovaný vidí aj v zamietnutí vykonania dôkazných prostriedkov navrhnutých žalovaným, a to pripojením a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu OR PZ Žilina, OKP ČVS-ORP -628/3-VYS-ZA-2018. Žalovaný navrhol po vykonanom dokazovaní v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému sa prizná náhrada trov súdneho konania v celom rozsahu, alternatívne aby konajúci súd v zmysle ust. § 389 CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.05.2019 okrem iného uviedli, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina je vecne správny, nakoľko žalovaný nepreukázal, že na tzv. mimoriadnu členskú schôdzu (hoc táto je neexistujúcim orgánom) konanú dňa 25.06.2015 boli pozvaní všetci členovia občianskeho združenia a nepreukázal ani to, že skupina osôb, ktorá zvolávala toto zasadnutie, poznala zoznam členov združenia (naopak, niektorí zvolávajúci ani neboli členmi združenia), že žalovaný nepreukázal, že napadnuté rozhodnutia a Dodatky k stanovám OZ boli prijaté riadne zvolaným najvyšším orgánom združenia a nepreukázal ani, že program zasadnutia konaného dňa 25.06.2015 bol vopred ustálený tak, aby sa s ním mohli v pozvánke zoznámiť všetci členovia združenia. Žalovaný ďalej nepreukázal, že OZ má orgán zvaný Členská schôdza, či Mimoriadna členská schôdza, že Výkonný výbor nie je najvyšším orgánom združenia a že ho v zmysle platných stanov majú tvoriť len niektoré osoby (navyše ani nie členovia združenia) a že napadnuté rozhodnutie a zmeny stanov boli prijaté platne. Odvolaciemu súdu preto navrhli, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný v stanovisku k replike žalobcu okrem iného uviedol, že žalobcovia manipulujú s pravdou, uvádzajú nepravdivé tvrdenia a zavádzajú súd, nepreukázali svoj naliehavý právny záujem a poškodenie ich práv prijatím napadnutých uznesení, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, pričom nepreukázali, že boli porušené stanovy a zákon, či práva žalobcov pri kreovaní výkonného výboru združenia. Naproti tomu žalovaný preukázal, že Výkonný výbor od vzniku združenia pozostával iba z vybraných zástupcov a nie všetkých členov združenia, že kreovaný Výkonný výbor volil novú správnu radu dňa 25.06.2015 v zmysle stanov združenia a neboli pri tomto postupe porušené žiadne práva členov združenia vyplývajúce zo stanov združenia, a teda napadnuté rozhodnutia Výkonného výboru sú právoplatné a ničím nespochybniteľné. Žalovaný preto navrhol, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov súdneho konania v celom rozsahu, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil. 6. S ohľadom na vymedzenie odvolacieho dôvodu pripadlo odvolaciemu súdu posúdiť, pre ďalší procesný postup zásadnú otázku, či v danej veci bola daná právomoc správneho súdu na prejednanie veci. 7. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných orgánov a iných zásahov orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP), pričom pojem orgán verejnej správy zákon definuje nasledovne: 8. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 9. Z citácie uvedeného zákona jasne vyplýva, že okrem orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktoré sú orgánmi verejnej správy priamo z definície, orgány záujmovej samosprávy, ale aj iné právnické a fyzické osoby, či štátne alebo iné orgány alebo subjekty nadobúdajú postavenie orgánu verejnej správy len v rozsahu, v ktorom im osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 10. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd SR č.k. 1KO/40/2018 zo dňa 22.01.2019, podľa ktorého (bod 21.) v súvislosti s aplikáciou § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. najvyšší súd v uznesení sp. zn. 9Nds/15/2012 konštatoval, že „... Podľa tejto úpravy príslušnosti súdu je rozhodujúce, že združenie ako právnická osoba vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. a že žalovaným je orgán tohto združenia. Na preskúmanie jeho rozhodnutí je v zákone výslovne určený ako vecne príslušný okresný súd a krajský súd by bol vecne príslušný len v prípade, keby preskúmaval rozhodnutia žalovaného vo veciach, v ktorých štát preniesol na žalovaného pôsobnosti orgánu verejnej správy. O takýto prípad v danej veci nešlo, lebo veci týkajúce sa organizačných otázok záujmovej samosprávy nemožno považovať za prenesený výkon štátnej správy. Pôsobnosť súdov v správnom súdnictve preto nie je daná.“ 11. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 27/2008 zo dňa 26.11.2009 vyplýva, že v prípade žalôb podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. naliehavý právny záujem vyplýva priamo z tohto ustanovenia a nie je potrebné ho v súdnom konaní preukazovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že právo občanov združovať sa v občianskych združeniach je zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Podmienky takéhoto združovania upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 3 ods. 3 citovaného zákona, práva a povinnosti členov združenia upravujú stanovy združenia. Podľa ust. § 2 ods. 3 tohto zákona môžu štátne orgány zasahovať do postavení a činností združení len v medziach zákona a podľa ust. § 5 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov nesmú združenia vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi. Právo člena združenia zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, ako aj právo hlasovať za uznesenia valného zhromaždenia a následne právo podať opravné prostriedky voči nim neupravuje zákon, ale stanovy združenia, ktorým ust. § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov zveruje úpravu práv a povinností členov. Nie je teda splnená podmienka ust. § 244 ods. 2 O.s.p., pretože v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Orgány združenia rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda v oblasti súkromnej. Preto je nutné prejednávať žalobu v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov podľa časti prvej až štvrtej Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenej veci dospel k záveru, že vec bola správne právne posúdená, ak návrh navrhovateľov sa posudzoval v zmysle určovacej žaloby, kedy je naliehavý právny záujem daný petitom odkazujúcim priamo na zákonné ust. § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. 12. Z prieskumnej právomoci správneho súdu nemôžu byť vylúčené rozhodnutia týkajúce s základných práv (článok 46 ods. 1 Ústavy SR), odvolací súd však upozorňuje na to, že Ústava v predmetnom článku garantuje súdny prieskum rozhodnutí týkajúcich sa základných práv za predpokladu, že boli vydané orgánmi verejnej správy; v prejednávanej veci však o takúto situáciu nešlo. 13. Podľa článku 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Podľa § 3 ods. 3, veta prvá, zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú veci v trestnoprávnej agende. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. Podľa prílohy č. 1, časť II. písm. B bod 1. písm. a) Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné a krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom ku dňu 07.08.2015 (deň podania žaloby na okresný súd), do súdneho registra „C“ sa zapisuje návrh na začatie konania v občianskoprávnych veciach, určovací návrh a návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v občianskoprávnej veci. 14. V prejednávanom prípade vec patrí do právomoci všeobecných súdov, avšak právomoc na jej prejednanie vyplývajúcu z ust. § 6 SSP správny súd nemá, preto ju má všeobecný civilný súd podľa ustanovenia § 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 7 písm. d) SSP. Ako vyplynulo z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 575/2004 Z.z. o súdoch, zákonným sudcom je ten sudca, ktorý bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Pre ústavne konformné a zákonné určenie zákonného sudcu pre prejednanie a rozhodnutie tej ktorej veci nepostačuje, ak je tento sudca určený náhodným výberom, technickými a programovými prostriedkami schválenými ministerstvom. Je nutné, aby náhodný výber sudcu technickými a programovými prostriedkami bol realizovaný v príslušnom registri určenom podľa zákona a rozvrhu práce súdu. V danom prípade vo veci konajúca a rozhodujúca sudkyňa na súde prvého stupňa JUDr. Eva Kráľová bola síce určená náhodným výberom, technickými a programovými prostriedkami schválenými ministerstvom, tento náhodný výber však bol zrealizovaný v nesprávnom registri „S“, v dôsledku čoho JUDr. Evu Kráľovú nemožno považovať za zákonného sudcu na konanie a rozhodovanie v tejto veci. Žaloba mala byť správne v súlade s vyššie citovaným ust. § 2 Civilného sporového poriadku v spojení s citovaným ustanovením prílohy č. 1, časť II. písm. B bod 1. písm. a) vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Žilina na rok 2015 vedená v registri „C“, a teda len sudca určený náhodným výberom v tomto registri môže byť zákonným sudcom na konanie a rozhodovanie v tejto právnej veci. 15. Ústavný imperatív inkorporovaný v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. ústavný princíp zákonného sudcu vyplývajúci z judikatúry ústavného súdu, ktorý bol zakotvený aj v citovaných vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisoch, treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci; totiž na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre stranu v spore záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred stanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) vyber súdov a sudcov „ ad hoc“. Zásada zákonného sudcu je zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Za zákonného sudcu preto treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (a aj súdom), je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu. 16. Vada v obsadení súdu je nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu. Môže nastať pri nesprávne obsadenom súde alebo ak rozhodoval vylúčený sudca. Nesprávne obsadenie súdu nespočíva len v situácii, ak namiesto senátu rozhodol sudca, ale ide aj o otázku zákonného sudcu. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej vady (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič: Civilný sporový poriadok, komentár, C.H. Beck 2016). Na takúto vadu prihliada odvolací súd ex offo (§ 380 ods. 2 CSP). I keď v danom prípade táto vada nebola vytýkaná v odvolaní, odvolací súd musel na ňu prihliadnuť z úradnej moci, a preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu súčasne vrátil na nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 17. Okresný súd bude v rámci ďalšieho postupu povinný napraviť vytýkané pochybenie, osobitne dôsledne rešpektujúc ústavnú zásadu zákonného sudcu. Pred akýmkoľvek procesným postupom súdu prvej inštancie vo veci musí byť vec pridelená zákonnému sudcovi, čo možno docieliť len zapísaním veci do registra „C“ a v tomto registri vykonať náhodný výber sudcu. Splneniu podmienky, že zákonný sudca v danej veci môže byť len sudca určený náhodným výberom v registri „C“, nemôže byť na prekážku, pokiaľ by rozvrh práce súdu prvej inštancie neumožňoval zapísať vec do iného registra pre uplynutie (v rozvrhu práce) určenej lehoty. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti, že rozvrh práce je interná podzákonná norma, ktorá nemôže modifikovať zákon. V zmysle § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)