Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/57/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213302 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116213302.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko M., ul. T. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného procesným - kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko M., ul. T. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v M., X. O. X a otca T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko M., Q. T. č. XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom v Žiline, o návrhu matky na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a iné, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/114/2016-537 zo dňa 12.07.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatnej časti ponecháva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom styk otca s maloletým neupravil. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým, na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zamietol. Návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na prerušenie konania zamietol. Konanie o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a úpravu styku maloletého so starou matkou zastavil. Zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 09.11.2015 sp. zn. 21P/238/2015 v časti určenej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 758,77 eur, pričom otec je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 294,38 eur a matka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 544,39 eur. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom rozsudku č. k. 9P/114/2016 zo dňa 12.07.2019 uložil matke zaplatiť trovy štátu vzniknuté výplatou znalečného a to z dôvodu, že považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na trovách štátu. S týmto názorom súdu prvej inštancie matka nesúhlasí, keďže v konaní zdôrazňovala svoj nesúhlas s vypracovaním znaleckého posudku. Na vypracovaní znaleckého posudku trval výlučne otec a z tohto dôvodu by mal aj znášať trovy, ktoré štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vznikli. Skutočnosť, že predmetné trovy súd prvej inštancie rozdelil rovným dielom medzi obidvoch rodičov vôbec nie je spravodlivým rozhodnutím, práve naopak javí sa to ako zjavne nespravodlivé voči matke, ktorá znalecké dokazovanie nenavrhovala a ktorá v priebehu konania uviedla skutočnosti, v znaleckom posudku len potvrdené a to, že sa maloletý T. s otcom odmieta stretávať. Rovnako súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď matke nedoručil uznesenie č. k. 9P/114/2016 zo dňa 07.08.2018, ktorým súdnemu znalcovi priznal znalečné v sume 1.008,77 eur, pričom matka nemala možnosť predmetné uznesenie napadnúť z dôvodu, že znalec PhDr. Andrej Benkovič si vyúčtoval viac hodín strávených psychologickým vyšetrením matky a maloletého T., keďže matka spolu so T. strávili u znalca maximálne 6 hodín, pričom znalec si vo vyúčtovaní uplatnil odmenu za spolu 7 hodín vyšetrenia matky a syna. Vzhľadom na vyššie uvedené s dôrazom na preukázanú skutočnosť, že matka znalecké dokazovanie ani nezavinila a vyslovene s ním nesúhlasila, v zastúpení matky navrhujem, aby odvolací súd napadnutý výrok č. VI. rozsudku, ktorým bola matka zaviazaná k povinnosti zaplatiť trovy štátu v sume 544,39 eur, zmenil tak, že uloží otcovi, ktorý trval na znaleckom dokazovaní, povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 838,77 eur na účet Okresného súdu Žilina. V prípade, že odvolací súd napadnutý výrok nezmení, matka žiada o povolenie nahradiť trovy štátu v splátkach nakoľko sa osobne stará o maloletého syna a nezaopatrenú plnoletú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole a nie je v jej finančných možnostiach sumu uloženú súdom prvej inštancie jednorázovo uhradiť. 3. Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že konania iniciovala matka svojím návrhom zo dna 18.05.2016 a aj samotnú dĺžku konania ovplyvňovala svojím konaním, resp. nekonaním najmä matka. To isté platí aj o rozsahu znaleckého dokazovania, keď ona trvala na obsiahlom výsluchu znalca na dvoch pojednávaniach. Nie je pravdou, že znalecké dokazovanie sa vykonávalo na podnet otca. Znalecké dokazovanie nariadil súd, nakoľko to považoval za podstatné (vid odôvodnenie uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania), vzhľadom na postoje rodičov, najmä matky a maloletého syna. Má za to, že neexistuje dôvod na zmenu rozhodnutia v časti výroku VI. a preto žiada odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku VI. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojitosti s ust. § 391 CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatnej časti ponecháva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k postupu v rozpore so zákonom, keď súd nariadené pojednávanie neodročil z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobkyne, pričom súd svojim postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 8. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. 9. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom. 10. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. 9P/114/2016-436 zo dňa 07.08.2018 o priznaní znalečného znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi nebolo stranám sporu v priebehu konania doručované, čo znamená, že strany sporu nemali možnosť sa k nemu vyjadriť, resp. podať sťažnosť. Toto uznesenie okresného súdu o znalečnom v dôsledku nedoručenia nenadobudlo právoplatnosť. Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 9P/114/2016-537 zo dňa 12.07.2019 priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo výške 758,77 eur, pričom otec je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 294,38 eur a matka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 544,39 eur, avšak túto náhradu trov priznal na základe neprávoplatného uznesenia č. k. 9P/114/2016-436 zo dňa 07.08.2018. 11. Odvolací súd konštatuje, že týmto konaním, resp. nekonaním súdu prvej inštancie došlo k postupu v rozpore so zákonom, a preto považoval odvolací súd za správne, napadnutý rozsudok vo výroku VI., ktorým rozhodol o náhrade trov štátu, zrušiť podľa ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zjednať tak nápravu v porušení práv. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu doručiť stranám sporu uznesenie okresného súdu č. k. 9P/114/2016-436 zo dňa 07.08.2018 o priznaní znalečného znalcovi PhDr. Andrejovi Benkovičovi a opätovne rozhodnúť o trovách štátu. 12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)