Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/80/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218201 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117218201.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr.Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcov: 1/ JUDr. C. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, U., 2/ J. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. H. XXXX/X, U., 3/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. H. XXXX/X, U., všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovaným: 1/ I. G. N. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, U., 2/ Ing. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO: 47 249 587, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2017-108 z 16. septembra 2019 spolu s dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/42/2017-127 zo 14. októbra 2019 a opravným uznesením č.k. 8C/42/2017-251 z 02. júla 2020, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zrušuje a vec vracia okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd rozsudkom zo 16. septembra 2019 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000 eur od 17.03.2017 do zaplatenia (výrok I.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom zo 14. októbra 2019 rozhodol, že žalobu vo zvyšnej časti zamieta. Opravným uznesením z 02. júla 2020 vykonal opravu výroku I. rozsudku zo 16. septembra 2019 a zápisnicu z pojednávania z toho istého dňa v časti výroku I. vyhláseného rozsudku tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 1/ - 3/ (v pôvodnom rozsudku nesprávne uvedené iba žalobcovi) sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 17.03.2017 do zaplatenia. 2. Žalobcovia si žalobou uplatnili voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. XV. kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými 1/ a 2/. V tomto článku si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur pre prípad nesplnenia záväzku žalovaných 1/ a 2/ spočívajúceho v zrealizovaní prípojky vody a kanalizácie z hlavných uličných rozvodov na kúpený pozemok C KN č. 845/248 v lehote 6 mesiacov od vydania rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor Žilina o vklade vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ k tomuto pozemku a to za každé jednotlivé porušenie podmienky tohto článku. Žalobcovia tvrdili, že rozhodnutie o vklade predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti bolo vydané 09.07.2015, lehota na vybudovanie prípojok žalovaným uplynula 09.01.2016. Nakoľko žalovaní nezabezpečili v určenej lehote vybudovanie prípojok, žalobcovia ich výzvou z 10.03.2017 žiadali o uhradenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur v lehote 6 dní, t.j. 16.03.2017. 3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcami je čo do základu dôvodný. V rámci procesnej obrany žalovaní namietali neplatnosť dohody o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, prípadne navrhli, aby vzhľadom na nimi tvrdené skutočnosti okresný súd aplikoval moderačné právo podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka (ďalej "OZ") a zmluvnú pokutu znížil. Ďalej tvrdili, že porušenie povinnosti, s ktorou sa spája zaplatenie zmluvnej pokuty nezavinili, preto im nevznikla povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Po vyporiadaní sa s touto obranou žalovaných, okresný súd konštatoval, že bola medzi sporovými stranami uzatvorená platná dohoda, na základe ktorej vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinnosti, ku ktorej sa zaplatenie pokuty viazalo. Dospel k záveru, že žalovaní nepreukázali, že nesplnenie povinnosti, ku ktorej sa zmluvne zaviazali, nezavinili. Ich tvrdenia o dlhom a zložitom administratívnom procese, ktorý predchádzal stavebným prácam na vykonanie prípojky podľa názoru okresného súdu neobstoja. Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bolo z 09.07.2015 a žalovaní preukázali prvé administratívne úkony v súvislosti s realizáciou prípojok až v mesiaci september 2015. Na konci mesiaca november 2015 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie, na základe ktorého mohli začať s prácami. Nepreukázali, že reálne od tohto obdobia k stavebným prácam nemohlo dôjsť. Avšak aj pri preukázaní týchto tvrdení, okresný súd konštatoval, že v čase, keď sa žalovaní dozvedeli o tom, že reálne nebudú môcť dodržať podmienky zmluvy a lehotu na realizáciu prípojok, nepreukázali, že vykonali všetky kroky k tomu, aby neniesli následky za porušenie tejto povinnosti, a to napr. žiadosť o predĺženie lehoty na realizáciu prípojok. Zároveň však okresný súd dospel k záveru, že na základe návrhu žalovaných sú naplnené zákonné predpoklady na zníženie výšky zmluvnej pokuty súdom (moderáciu). Pri znížení zmluvnej pokuty vychádzal najmä z okolností celého prípadu. Prihliadal na to, že žalovaní vykonávali kroky smerujúce k splneniu zmluvnej povinnosti a že s realizáciou sa omeškali o necelé tri mesiace. Žalobcom pritom preukázateľne žiadna škoda nevznikla. Zároveň pri znižovaní zmluvnej pokuty okresný súd vychádzal z toho, že v neskorších zmluvách so susedmi žalovaných, upravili žalobcovia zmluvné pokuty na výšku 1.000 eur. Vzhľadom na nepreukázanie vzniku škody v dôsledku nedodržania zmluvnej povinnosti na strane žalobcov a s ohľadom na výšku zmluvnej pokuty požadovanej žalobcami v obdobných prípadoch, považoval za spravodlivé, aby žalovaní, ktorí preukázateľne porušili zmluvnú povinnosť, zaplatili žalobcom spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur. Zároveň priznal žalobcom z tejto sumy aj nárok na úroky z omeškania, ktorý považoval za dôvodný a zákonný v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu. Nakoľko boli žalobcovia úspešní v polovici rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. 5. Žalovaní v odvolaní napadli výrok rozsudku okresného súdu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.000 eur s príslušenstvom a žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že aj v tejto časti žalobu zamietne. Uviedli, že zmluvná pokuta ako inštitút Občianskeho zákonníka plní predovšetkým zabezpečovaciu, reparačnú resp. uhradzovaciu funkciu a predstavuje sankciu pre toho, kto porušil právnu povinnosť. Zmluvné strany by mali pokutu dojednať v primeranej výške s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovaného záväzku, prípadne na výšku škody, ktorá by jeho porušením vznikla. Primeranosť výšky uplatnenej zmluvnej pokuty je potrebné hodnotiť najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti a podmienky konkrétneho prípadu ako aj na samotnú kauzu v okamihu dojednania takéhoto zabezpečovacieho prostriedku. V súdenej veci bola podľa ich názoru zmluvná pokuta dohodnutá neprimerane, pretože bola daná neprimerane krátka doba na zrealizovanie prípojky kanalizácie a vody, blížilo sa zimné obdobie, kedy nie je dostatočne možné realizovať stavebné práce. Napriek tomu sa snažili zrealizovať prípojku vody čo najskôr, čo preukázali aj dokumentáciou a napokon prípojka bola realizovaná len s 3-mesačným meškaním. Ďalej žalovaní poukázali na to, že kauza, resp. účel zmluvnej pokuty nebol vôbec vyjadrený a zo strany žalobcov preukázaný, čím sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal. Na účely posúdenia platnosti dojednania o zmluvnej pokute bolo potrebné skúmať samotnú kauzu, resp. či žalobcom vznik škody vôbec hrozil. Žalobcovia v konaní nijako neargumentovali napr. tým, že by boli zaviazaní voči tretiemu subjektu, aby sa cesta v okolí dotknutých domov začala stavať v určitom termíne, ktorému malo predchádzať zrealizovanie prípojok kanalizácie a vody. Pre zakotvenie zmluvnej pokuty tak chýba naplnenie jednej zo základných funkcií, a to funkcie prevenčnej. V konaní bolo preukázané, že žalobcom žiadna škoda nevznikla, čím nie je naplnená ani funkcia reparačná. Pri absencii uvedených dvoch funkcií zmluvnej pokuty, potom ostávajúca funkcia sankčná predstavuje de facto len šikanózne konanie žalobcov na ich úkor a bezdôvodné získanie peňažného plnenia. V súvislosti s argumentáciou okresného súdu, na základe ktorej prikročil k zníženiu dohodnutej zmluvnej pokuty žalovaní namietali, že v prípade tvrdení žalobcov absentovala možnosť škody určitého rozsahu. Pokiaľ súd pri moderácii prihliadol na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, potom by v nadväznosti na nimi uvádzané argumenty o absencii kauzy mal pristúpiť k maximálne možnému zníženiu zmluvnej pokuty. Na záver odvolania žalovaní namietali, že nemohli stavať pre nepriaznivé poveternostné podmienky, preto porušenie predmetnej povinnosti nezavinili. 6. Žalobcovia napadli rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a žiadali, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a priznal im nárok voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur vrátane príslušenstva, alternatívne žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnili sa s argumentáciou okresného súdu, že pri uplatnení svojho moderačného oprávnenia je pomocným kritériom skúmanie vzniku majetkovej ujmy, ktorá vznikla, alebo mohla vzniknúť porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Ak pre posúdenie základu ich nároku vychádzal okresný súd z ust. § 544 ods. 1 OZ a v odôvodnení napadnutého rozsudku sám vo viacerých bodoch konštatoval, že veriteľ nemá preukazovať, či mu škoda vznikla, nie je možné pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty neexistenciu škody vyhodnotiť v ich neprospech a výšku zmluvnej pokuty znížiť. K tvrdeniam žalovaných, ktorí na svoju obranu argumentovali tým, že žalobcami nebola zrealizovaná prístupová komunikácia, ku ktorej boli zaviazaní vybudovať vodovodné a kanalizačné prípojky uviedli, že takáto povinnosť im nevyplýva zo žiadnej zmluvy ani z rozhodnutia štátneho orgánu. Bolo len vecou ich dobrej vôle ako investorov, že prístupovú komunikáciu vybudujú. Túto aj zrealizovali na takmer 95%. Zostávajúca časť komunikácie nebola zrealizovaná z dôvodu na strane žalovaných a ich bezprostredných susedov, ktorí nesúhlasili s vybudovaním komunikácie v zmysle právoplatného stavebného rozhodnutia pred ich rodinnými domami. Dôvodom malo byť podľa nich nesprávne vyspádovanie cesty, uvedený argument bol absurdný, keďže postupovali v zmysle stavebného rozhodnutia a práce vykonávala odborne spôsobilá firma, ktorá výstavbu prístupovej komunikácie realizovala v celej lokalite. Žalobcovia ďalej poukazovali na to, že okresný súd pri znížení výšky zmluvnej pokuty ako argument uviedol, že žalovaní vykonávali kroky smerujúce k splneniu zmluvnej povinnosti a s jej realizáciou sa omeškali o necelé tri mesiace. Naopak, uvedené konanie žalovaných považujú za nedostatočné a pomalé vzhľadom na povinnosť vybudovať prípojky vody a kanalizácie v lehote 6 mesiacov. Žalovaní sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti 09.07.2015, až takmer po dvoch mesiacoch podali žiadosť na Sevak, pričom neexistovala žiadna reálna prekážka, ktorá by im bránila začať s administratívnym vybavovaním skôr. Žalovaní ďalej zavádzali, keď tvrdili, že práce mohli začať až po právoplatnosti stavebného povolenia. Žalobca 1/ zrealizoval v tejto lokalite vybudovanie celkovo 27 vodovodných a kanalizačných prípojok na pozemkoch ešte nepredaných. V prípade vybudovania vodovodnej a kanalizačnej prípojky nebolo potrebné vybavovať si stavebné povolenie, ale stačilo získať súhlas obce s uskutočnením drobnej stavby. Ďalej poukazovali na to, že okresný súd vychádzal z toho, že v neskorších zmluvách so susedmi žalovaných upravili žalobcovia zmluvné pokuty na sumu 1.000 eur. Tento záver si však osvojil bez toho, aby k tomu žalovaní predložili včas listinné dôkazy. Samotní žalovaní vo svojom vyjadrení z 30.08.2017 žiadali súd, aby predvolal svedkov, susedov žalovaných, ktorí taktiež kúpili pozemky od žalobcov v tej iste lokalite, pričom v kúpnej zmluve mali uvedenú rovnakú zmluvnú pokutu. Na pojednávaní predložili kúpnu zmluvu zo 14.09.2015, ktorú žalobcovia uzavreli s navrhovaným svedkom, Ing. S. P., s ktorým je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur. V zmysle ust. § 153 CSP ich právna zástupkyňa žiadala, aby na základe zásady koncentrácie konania súd na tento dôkaz neprihliadal. Napriek skutočnosti, že súd odmietol vykonať dokazovanie navrhované žalovanými, výsluch svedkov, dopyt na SHMU, dopyt na stavebné firmy, listinný dôkaz kúpnu zmluvu uzavretú s Ing. S. P. založil do súdneho spisu a bez relevantného zdôvodnenia bola rozhodujúcim dôkazom, na ktorom založil svoje rozhodnutie, že v neskorších zmluvách s inými susedmi bola zmluvná pokuta v zníženej výške 1.000 eur. Okrem toho nie je pravdou, že neskoršie kúpne zmluvy mali všetky zníženú zmluvnú pokutu, práve naopak, S. P. je jeden z mála, s ktorým bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur. Naopak v neskôr uzatváraných zmluvách dospeli k nutnosti zmluvnú pokutu zvýšiť na 2.000 eur a neexistoval tak logický dôvod prečo ju znižovať. Za nemenej dôležitú považovali skutočnosť, že v prípade požiadavky kupujúcich na predĺženie lehoty na vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej prípojky, pristúpili k jej predĺženiu a teda ich úmyslom nebolo primárne získať finančný prospech z nesplnených zmluvných povinností. 7. Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2017-173 zo 07. novembra 2019, ktorým boli žalobcovia vyzvaní na odstránenie vád odvolania, žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu 19.11.2019 upresnili a doplnili svoje odvolanie. Uviedli, že napádajú rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola ich žaloba čiastočne zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Okrem námietok, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní, v tomto podaní namietali, že okresný súd v napadnutom rozsudku citoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ich nesprávne na súdenú vec aplikoval, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Zaoberali sa rozborom tohto princípu a jeho definíciou v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Tiež namietali, že okresný súd nemohol pri rozhodovaní vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na závery ktorého v napadnutom rozsudku poukazoval, pretože v občianskom kódexe Českej republiky moderačné právo súdu nie je zakotvené. 8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili písomným podaním z 20.01.2020. Nesúhlasili s tvrdením žalobcov, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu princípu právnej istoty, pretože moderáciu výšky zmluvnej pokuty umožňuje zákon. Rovnako nesúhlasili s tým, že neexistencia škody bola vyhodnotená v neprospech žalobcov pri moderácií výšky zmluvnej pokuty, pretože už samotné ustanovenie § 545a OZ ustanovuje, že súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla. Žalobcom však škoda nevznikla, preto aj túto skutočnosť bolo potrebné zobrať do úvahy. Skutočnosti, že žalobcom údajne škoda vznikla pre porušenie povinnosti, v súvislosti s ktorým si uplatňujú zaplatenie zmluvnej pokuty, začali žalobcovia tvrdiť a preukazovať až v odvolaní, napriek tomu, že im nič nebránilo aby ich uviedli v konaní pred okresným súdom, preto na ne v odvolacom konaní nemožno prihliadať. Odhliadnuc od toho, žalovaní sa vyjadrili aj k týmto tvrdeniam. Uviedli, že fyzicky výstavbe cesty nebránili, ale spolu so susedmi podali žiadosť na stavebný úrad, aby bola vykonaná kontrola, či výstavba cesty je v súlade projektovou dokumentáciou. Kontrolou bolo zistené, že výstavba cesty sa začala v zásadnom rozpore s projektovou dokumentáciou. K tvrdeniam žalobcov, že pri realizácii prípojok neboli dostatočne činní uviedli, že preukázali plynulé vykonávanie úkonov smerujúcich k zrealizovaniu týchto prípojok. Vzhľadom na časovú náročnosť v kombinácií s nepriaznivým počasím sa im nepodarilo tieto realizovať včas. Nesúhlasili s vyjadrením žalobcov, že na výstavbu prípojok nebolo potrebné zabezpečovať stavebné povolenie. Aj keď aj v tomto prípade ide podľa žalovaných o tvrdenia, ktoré žalobcovia uviedli až v odvolacom konaní a nie je možné na ne prihliadať, zaujali k nim stanovisko a uviedli, že realizáciu prípojok neriešili samostatne, ale spolu so stavbou rodinného domu, kedy je potrebné mať najskôr kompletnú projektovú dokumentáciu a až potom možno začať so stavebným konaním. Za neprípustné považovali aj predloženie dodatkov ku kúpnym zmluvám žalobcami v odvolacom konaní. Zároveň však z ich obsahu vyplýva, že žalobcovia nemohli začať s výstavbou cesty skôr ako po 31.05.2016, pričom oni prípojky zrealizovali už v marci 2016, teda neboli to oni, pre omeškanie ktorých nemohli žalobcovia začať s výstavbou cesty. K námietke žalobcov, že rozhodujúcim dôkazom pre zníženie zmluvnej pokuty bola kúpna zmluva uzavretá s Ing. P., v ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur uviedli, že toto nebola jediná a rozhodujúca skutočnosť, ale okresný súd vychádzal najmä z okolností celého prípadu. Pridržiavali sa svojho odvolacieho návrhu a žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. K odvolaniu žalovaných sa zo žalobcov vyjadrila iba žalobkyňa 1/ podaním z 22.01.2020. Odvolanie žalovaných označila za účelové. Uviedla, že k výstavbe vodovodnej a kanalizačnej prípojky sa vyžaduje vypracovanie len jednoduchej projektovej dokumentácie a postačovalo len oznámenie drobnej stavby, nie stavebné povolenie. Ďalej uviedla, že výška zmluvnej pokuty je úmerná, ak nie podhodnotená k dojednanej kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve. Vyslovila presvedčenie o oprávnenosti žalobou uplatneného nároku, preukazovanie vzniku škody považovala za bezpredmetné. 10. Žalovaní v odvolacej replike (podanie z 11.02.2020) k vyjadreniu žalobkyne 1/ z 22.01.2020 opätovne poukázali na to, že nerealizovali iba samostatné prípojky, ale tieto boli vybudované v rámci realizácie stavby rodinného domu, kedy je nutné mať stavebné povolenie. K tvrdeniam žalobkyne 1/, že uplatnený nárok je opodstatnený žalovaní uviedli, že konanie žalobkyne je šikanózne a samotné zakotvenie zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi a smeruje iba k získaniu majetkového prospechu. 11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach sporových strán (§ 389, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) tento podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Vzhľadom na odvolacie námietky považuje odvolací súd za nutné podrobnejšie sa vyjadriť k právnemu inštitútu zmluvnej pokuty, aj keď okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zmyslom a účelom tohto právneho prostriedku zaoberal (bod 21 odôvodnenia rozsudku okresného súdu ) a citoval správne ustanovenia OZ, ktoré inštitút zmluvnej pokuty upravujú (odvolací súd preto opätovne citáciu týchto ustanovení v tomto uznesení neuvádza), ako aj k použitiu moderačného práva súdom podľa § 545a OZ (bod 22 odôvodnenia rozsudku okresného súdu). 13. Zmluvná pokuta je jeden zo zabezpečovacích inštitútov záväzkového práva. Všeobecne možno povedať, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečovanej povinnosť, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Charakteristickou črtou zmluvnej pokuty vychádzajúc z tejto definície je, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na nej dohodnúť. Ďalšími charakteristickými črtami zmluvnej pokuty je akcesorická (závislá) povaha záväzku na zmluvnú pokutu od existencie zabezpečovaného vzťahu, zabezpečovací charakter zmluvnej pokuty, lebo núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečovanú povinnosť aby ju splnil a sankčný charakter, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri porušení zmluvnej povinnosti, bez závislosti od vzniku škody. 14. Vychádzajúc z týchto charakteristických vlastností zmluvnej pokuty možno vymedziť funkcie , ktoré má zmluvná pokuta plniť. Následne posúdením ich využitia možno zhodnotiť efektívnosť zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu a či dojednanie zmluvnej pokuty nesledovalo iný cieľ, než by mal byť týmto inštitútom naplnený, prípadne či svojim obsahom alebo účelom neodporovalo zákonu alebo zákon neobchádzalo, prípadne nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). 15. V rámci dispozitívnej právnej úpravy sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že zmluvná pokuta bude paušalizovanou náhradou škody (bude náhradu škody vylučovať), alebo bude požadovaná popri náhrade škody ( kumulatívne), alebo bude uplatnená alternatívne s náhradou škody , prípadne bude zmluvná pokuta dohodnutá len ako pokuta za nesplnenie povinnosti. Vo všetkých týchto prípadoch plní zmluvná pokuta vždy preventívnu funkciu, prostredníctvom ktorej sa realizuje predchádzanie ohrozeniu a porušeniu právom chránených spoločenských vzťahov, odvodená je od zabezpečovacej a sankčnej povahy zmluvnej pokuty. Už samo dojednanie preventívne núti povinný subjekt k splneniu zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Prevencia sa tu aktivizuje v tom zmysle, aby sa povinný subjekt správal tak, aby neohrozoval záujem druhej strany. Ak bola povinnosť splnená, preventívna funkcia zmluvnej pokuty bola naplnená. V tomto prípade si veriteľ musí uvedomiť dôležitosť zmluvných povinností pre svoje záujmy a ciele a na základe tohto určiť, ktoré z dohodnutých povinností treba zabezpečiť zmluvnou pokutou. Naproti tomu dlžník musí uvážiť svoje možnosti pri plnení zmluvných povinností a nezaväzovať sa k zmluvnej pokute v prípade, keď nemôže dostatočne predvídať prekážky plnenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. V prípade, ak preventívna funkcia zmluvnej pokuty zlyhá a zabezpečená povinnosť nebude včas a riadne splnená nastupuje reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty alebo represívna (penálna) funkcia zmluvnej pokuty. Reparačná funkcia sa uplatní vtedy, keď v dôsledku nesplnenia zabezpečenej povinnosti povinným subjektom (dlžníkom) vznikne oprávnenému subjektu (veriteľovi) škoda. Umožňuje uľahčiť odškodnenie v prípade vzniku škody tým, že poškodený nemusí dokazovať vznik a výšku škody (§545 ods. 2 OZ). Uplatnenie reparačnej funkcie nie je bezpodmienečné, táto funkcia sa realizuje tam, kde zmluvná pokuta vystupuje ako paušalizovaná náhrada škody, alebo ak vystupuje popri nároku na náhradu škody a je vecou veriteľa, či si uplatní zmluvnú pokutu, alebo náhradu škody. Ak sa veriteľ rozhodne pre náhradu škody, reparačnú funkciu plní náhrada škody, nie zmluvná pokuta. V prípade, ak v dôsledku nesplnenia zabezpečenej povinnosti nevznikne škoda, zmluvná pokuta sa uplatní iba v represívnej podobe, teda ako pokuta za nesplnenie povinnosti, reparačná funkcia zmluvnej pokuty sa neuplatní, avšak do úvahy aj v tomto prípade prichádza prevenčná funkcia zmluvnej pokuty. 16. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu dispozitívne v § 545 ods. 3 ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, teda platí, že ak si strany nedohodli niečo iné, dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, nezavinil. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na dlžníkovi. Pojem zavinenia nie je v Občianskom zákonníku bližšie vymedzený. Zavinenie býva definované ako psychický stav konajúcej osoby k vlastnému protiprávnemu konaniu. Z hľadiska § 545 ods. 3 OZ postačuje na splnenie podmienky zavinenia nevedomá nedbanlivosť, t.j. konajúca osoba nevie, že môže spôsobiť porušenie povinnosti, aj keď by to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mala a mohla. 17. Ustanovenie § 545a OZ bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou zákonom č. 568/2007 Z.z. Zakotvuje sa ním možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu rovnako, ako je to upravené aj v Obchodnom zákonníku (§ 301 OBZ). Rozhodnutiu súdu o použití moderačného práva v zmysle tohto zákonného ustanovenia by malo predchádzať vyriešenie nasledujúcich otázok. V prvom rade by mal posúdiť, či bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Keďže zákon neurčuje žiadne kritéria primeranosti, záver o tom, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimeraná je vecou voľnej úvahy súdu. Posúdenie tejto otázky závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a na okolnostiach, ktoré ich sprevádzali. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, musí pristúpiť k rozhodnutiu, či takúto zmluvnú pokutu zníži, zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty je jeho právom, nie povinnosťou. Ani v tomto prípade zákon neupravuje kritéria pre rozhodnutie súdu, či svoje moderačné právo využije, alebo nevyužije. Je vecou úvahy súdu, či prihliadne prípadne na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, alebo zvolí iné (alebo aj iné) kritéria. Ak súd dospeje k názoru, že svoje moderačné právo využije, musí sa vysporiadať s ďalšou otázkou, a to v akom rozsahu neprimerane vysokú pokutu zníži. V tejto fáze rozhodovania je povinný v zmysle § 545a OZ prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá vznikla, a to za podmienky, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, prípadne o koľko výška zmluvnej pokuty presahuje vzniknutú škodu. 18. V prejednávanej veci okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým záverom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená písomná dohoda o zmluvnej pokute, ako súčasť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi. Žalovaní sa ňou pod "hrozbou" zaplatenia zmluvnej pokuty zaviazali realizovať prípojku kanalizácie a vody do 6 mesiacov od povolenia vkladu predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. S realizáciou prípojok sa omeškali a dojednanom čase ich nezrealizovali. Tieto závery okresného súdu stranami v podaných odvolaniach napádané neboli. Žalovaní však namietali, že okresný súd sa dostatočne dôsledne nezaoberal posúdením naplnenia jednotlivých funkcií zmluvnej pokuty, jej kauzy (účelu) a s tým súvisiacou (ne)platnosťou dojednania o zmluvnej pokute. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v rámci vyjadrenia k žalobe (č.l. 25a a nasl.) skutočnosti o absencií kauzy a naplnenia účelu zmluvnej pokuty namietali a označili dôkazy na ich preukázanie. Okresný súd sa touto obranou žalovaných nezaoberal, navrhnuté dôkazy nevykonal a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu na argumenty žalovaných neprihliadal. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry, nie len Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ale aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V súdenej veci bol argument žalovaných o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa ňou nesledovalo naplnenie funkcií zmluvnej pokuty zásadný a okresný súd bol povinný sa s ním v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vysporiadať. Keďže tak nepostupoval, došlo u žalovaných k zásahu do ich základného práva na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 19. V súvislosti s námietkami žalovaných, že žalobcom porušením povinnosti nevznikla škoda, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že nie vždy musí porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou vzniknúť oprávnenému subjektu škoda. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa odvolací súd k uvedenej problematike vyjadril vyššie, pri podrobnejšom rozoberaní jednotlivých funkcií zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vždy musí plniť preventívnu funkciu, v prípade, že nevznikne škoda oprávnenému subjektu, nenaplní sa jej funkcia reparačná, iba represívna. Pri skúmaní naplnenia represívnej funkcie zmluvnej pokuty je dôležité zaoberať sa významom pokutou zabezpečovanej povinnosti. Teda, či zabezpečovaná povinnosť je takého charakteru (významnosti, dôležitosti), že aj v prípade absencie škody alebo hrozby škody na strane oprávneného subjektu, je tento subjekt oprávnený žiadať, aby ju povinný subjekt riadne splnil a adekvátnym postihom "trestom" za jej nesplnenie je sankcia zaplatenia zmluvnej pokuty, práve pre významnosť zabezpečenej povinnosti. Prípadne naopak, či zmluvná pokuta je dojednaním, ktoré nesmeruje k naplneniu funkcií tohto právneho inštitútu, nevychádza z jeho zmyslu, dokonca zneužíva k poškodeniu povinného subjektu. 20. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazovali na okolnosti, ktoré im znemožňovali včas splniť povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, odvolací súd sa k pojmu zavinenie vyjadroval v bode 16 tohto uznesenia. Konštatoval, že k naplneniu podmienky zavinenia podľa § 545 ods. 3 OZ postačuje nevedomá nedbanlivosť. Vychádzajúc z týchto konštatovaní možno na jednej strane prisvedčiť záverom okresného súdu uvedeným v bode 25 jeho rozhodnutia a to, že tvrdenia žalovaných o dlhom a zložitom administratívnom procese vybavovania príslušných rozhodnutí potrebných na realizáciu prípojok neobstoja. Z pohľadu nevedomej nedbanlivosti, ktorá postačuje na zavinenie podľa § 545 ods. 3 OZ žalovaní mali a mohli predvídať, že pri realizácii prípojok môžu vzniknúť administratívne komplikácie a prieťahy, ktoré by boli spôsobilé ohroziť včasné splnenie ich záväzku a následne aj prípadnú nepriazeň počasia, vzhľadom na dĺžku lehoty, počas ktorej mali prípojky zrealizovať . Na druhej strane je však nutné prisvedčiť žalovaným, že poukazovali na priebeh rokovaní pri uzatváraní kúpnej zmluvy a v nej uvedenej dohody o zmluvnej pokute. Tvrdili, že boli uistení žalobcami o tom, že lehota na vyhotovenie prípojok nemusí byť dodržaná presne. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaní svoje tvrdenia nepreukázali. Vychádzal z písomného vyjadrenia žalobcov (č.l. 48), že žalovaní boli pasívni a nežiadali o predĺženie lehoty na vyhotovenie prípojok. Žalovaní na preukázanie priebehu predzmluvných rokovaní a dojednávania doby, počas ktorej sa zaviazali realizovať prípojky označili v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 25c) svedkov, ktorí uzatvorili so žalobcami obdobnú zmluvu, a ktorí nimi mali byť rovnako, ako žalovaní, ubezpečovaní o možnosti vyhotoviť prípojky v dlhšom čase než bolo zmluvne dojednané. Okresný súd tieto dôkazy nevykonal a v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil dôvody, pre ktoré tak postupoval, pričom ide o významné skutočnosti, týkajúce sa posúdenie existencie nevedomej nedbanlivosti žalovaných. V tomto štádiu konania tak odvolací súd nemôže prijať jednoznačný záver o správnosti záverov okresného súdu, že u žalovaných bola naplnená podmienka zavinenia, pretože tu absentuje vykonanie týchto dôkazov a záver okresného súdu je bez ich vykonania predčasný. 21. Vyššie uvedené nedostatky postupu okresného súdu a nedostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku sú dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobe v časti vyhovel, zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V ďalšom konaní sa okresný súd, viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu, bude zaoberať posúdením obrany žalovaných o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa ňou nesledovalo naplnenie funkcií zmluvnej pokuty. V prípade ustálenia, že obrana žalovaných v tejto časti nie je dôvodná a dohoda o zmluvnej pokute je platná bude sa zaoberať ich argumentáciu o neexistencii zavinenia a v tejto súvislosti doplní dokazovanie vykonaním žalovanými označenými dôkazmi o priebehu predzmluvných rokovaní. Následne opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritéria riadneho odôvodnenia podľa §220 ods. 2 CSP. 22. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcov, odvolací súd ich považoval za dôvodné. Žalobcovia namietali, že skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal neboli relevantné pre uplatnenie moderačného práva súdu na zníženie zmluvnej pokuty podľa § 545a OZ. Tak ako odvolací súd už uviedol, pre posúdenie, že zmluvná pokuta bola dojednaná v neprimeranej výške zákon neurčuje žiadne kritéria a záver o tejto otázke závisí od voľnej úvahy súdu. Úvahy o neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty sa však logicky (z povahy veci) môžu viazať len k tým okolnostiam, ktoré existovali v čase jej dojednania a nemožno túto otázku posudzovať z pohľadu skutočnosti, ktoré nastali až potom, čo bola zmluvná pokuta v určitej výške (primeranej alebo neprimeranej) dohodnutá. Ku skutočnostiam, ktoré nastali po dojednaní zmluvnej pokuty, teda aj k dôvodom, pre ktoré došlo k omeškaniu s plnením zabezpečeného záväzku a ku skutočnostiam, ktoré ovplyvnili dĺžku trvania omeškania, pri hodnotení (ne)primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ prihliadať nemožno. Skutočnosti, ku ktorým došlo až následne, by mohli - podľa svojej povahy - viesť prípadne len k záveru, že uplatnenie práva na zmluvnú pokutu je (celkom alebo sčasti) výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Okresný súd tak pri aplikácií moderačného práva v súdenej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď za relevantné dôvody pre zníženie zmluvnej pokuty považoval dĺžku omeškania žalovaných s plnením zabezpečenej povinnosti a skutočnosť neexistencie škody na strane žalobcov. Predčasný je aj jeho záver, že výška dojednanej zmluvnej pokuty je neprimeraná vzhľadom na to, že v inej zmluve, s iným subjektom, pri zabezpečení splnenia obdobnej povinnosti si žalobcovia dojednali nižšiu zmluvnú pokutu. Bez bližšieho zistenia okolností uzatvárania týchto rôznych zmlúv a ich porovnania, nie je možné, iba na základe porovnania výšky dojednaných zmluvných pokút ustáliť neprimeranosť výšky vyššej zmluvnej pokuty. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty dojednanej sporovými stranami je predčasný. Odvolací súd preto jeho výrok, ktorým žalobu v časti zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, ak okresný súd vzhľadom na závery odvolacieho súdu vyslovené pri posúdení odvolacích námietok žalovaných, dospeje k záveru o existencii platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute medzi sporovými stranami a rozhodne sa aplikovať moderačné právo podľa §545a OZ, bude vychádzať z právneho záveru odvolacieho súdu o posúdení (ne)primeranosti výšky zmluvnej pokuty. V prípade, že mu budú chýbať relevantné skutkové tvrdenia, aby mohol tieto skutočnosti posúdiť, zvolí postup podľa §150 ods. 2 CSP a požiada strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Následne opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritéria riadneho odôvodnenia podľa §220 ods. 2 CSP. 23. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)