Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoZm/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218540 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117218540.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Coleco, s.r.o., so sídlom Stráž 8418, 960 01 Zvolen, IČO: 45 648 441, právne zastúpeného LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Ing. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX O. nad M., právne zastúpenému JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, v konaní o zaplatenie sumy 9.048,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/10/2018-190 zo dňa 14. júna 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/10/2018-190 zo dňa 14. júna 2019 p o t v r d z u j e . Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.048,66 Eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 9.048,66 Eur od 03.02.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 30,16 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 9.048,66 Eur spolu so 6%-ným úrokom ročne zo sumy 9.048,66 Eur od 03.02.2015 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 30,16 Eur a trovy konania. Svoj nárok uplatnil prostredníctvom tzv. poddlžníckej žaloby s tým, že je veriteľom pohľadávky, ktorá vyplýva z exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 9/2016, Nz 46141/2016, NCRIs 47140/2016 spísanej u Mgr. Juraja Hamaru, notára so sídlom v A., M. XX, A. (ďalej len „Exekučný titul"). Na základe uvedeného Exekučného titulu podal žalobca ako oprávnený u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom exekútorského úradu X. XXX, XXX XX N. (ďalej aj „Súdny exekútor") návrh na vykonanie exekúcie proti spoločnosti Auto Zlom s.r.o., Radlinského 1732, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 523 791 ako povinnému (ďalej len „Povinný"), na vymoženie nároku: 120.000,- eur, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 120.000,- eur od 09.01.2017 do zaplatenia, trov oprávneného v exekučnom konaní 839,71 eur a trov exekúcie. Na základe vyššie uvedeného Návrhu na vykonanie exekúcie bolo u súdneho exekútora začaté exekučné konanie, ktoré sa vedie pod č. EX 172/17. V priebehu exekučného konania súdny exekútor na základe súčinnosti zo dňa 05.04.2017 poskytnutej Povinným (ďalej len „List") zistil, že Povinný je veriteľom pohľadávky, ktorú eviduje voči žalovanému a ktorá vyplýva zo žalovaným vystavenej zmenky. Z predmetného Listu žalobca zistil, že žalovaný ako vystaviteľ vystavil dňa 21.01.2010 v Bratislave vlastnú zmenku bez protestu, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť dňa 02.02.2015 v Bratislave spoločnosti InvestAge, a.s., IČO: 35 838 639 (v čase vystavenia zmenky so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 810 11), Slovenská republika (ďalej len „InvestAge, a.s."), ako remitentovi, zmenkovú sumu vo výške 8.490,- Eur. Indosamentom zo dňa 18.06.2012 boli všetky práva zo zmenky (vrátane práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom) prevedené na E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: O. XXX/XX, XXX XX. O. nad H. (ďalej len „E. H."). Následne prostredníctvom indosamentu zo dňa 12.01.2015 boli všetky práva zo zmenky (vrátane práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom) prevedené zo strany E. H. na spoločnosť Business Team Services s.r.o., Robotnícka 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 942 673 (ďalej len „Úpadca"). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/91/2015 zo dňa 21.12.2015 bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty Úpadcu bol ustanovený Ing. Ernest Mésároš, so sídlom kancelárie X. XXX/XX, XXX XX X. (ďalej len „Správca"). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.12.2015 pod č. OV 248/2015. Správca Úpadcu dňa 23.11.2016 prostredníctvom indosamentu previedol všetky práva zo zmenky (vrátane práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom) na Povinného. Žalovaný sumu uvedenú v zmenke (8.490,- Eur - pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené 9.048,66 Eur) v deň splatnosti (t.j. 02.02.2015) uvedený v zmenke Úpadcovi neuhradil, a to ani čiastočne. Z tohto dôvodu tak žalovaný porušil svoj zmenkový záväzok vyplývajúci z ním vystavenej zmenky. Žalovaný sumu uvedenú v zmenke neuhradil ani inému právnemu predchodcovi žalobcu ako ani samotnému žalobcovi. Na základe listín, ktoré boli Povinnému predložené od Správcu z dôvodu prevodu predmetnej zmenky a ktoré poslal súdnemu exekútorovi v prílohe Listu, je možné vyvodiť ten záver, že právny dôvod vzniku zmenky vychádzal zo zmluvy o spolupráci (ďalej len „Zmluva"), ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou InvestAge, a.s. Na základe predmetnej Zmluvy mal žalovaný pre spoločnosť InvestAge, a.s. vyvíjať činnosť smerujúcu k poskytovaniu kontaktných údajov na potenciálnych klientov o uzatvorenie poistných a nepoistných zmlúv ako aj vyvíjať činnosť súvisiacu s náborom nových spolupracovníkov záujemcu a uzatvorenie spolupracovníckych zmlúv medzi novým spolupracovníkom a spoločnosťou InvestAge, a.s. Žalobca nedisponuje originálom Zmluvy, súdu preto predložil fotokópiu vzorovej zmluvy o spolupráci. Dňa 11.04.2017 vydal súdny exekútor v zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „EP" alebo „Exekučný poriadok") Príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok (ďalej len „Príkaz na začatie exekúcie"). Príkaz na začatie exekúcie bol doručený žalovanému (dlžník Povinného) dňa 28.04.2017. V súlade s ustanovením § 106 ods. 1 Exekučného poriadku tak žalovaný dňom doručenia Príkazu na začatie exekúcie nesmel povinnému vyplatiť jeho pohľadávku, ale výplatu pohľadávky zadržať. Dňa 11.04.2017 vydal súdny exekútor Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok (ďalej len „Exekučný príkaz"). Exekučný príkaz bol doručený žalovanému dňa 24.04.2017. V súlade s ustanovením § 108 Exekučného poriadku tak mal žalovaný dňom doručenia Exekučného príkazu pohľadávku povinného zadržanú na základe Príkazu na začatie exekúcie vyplatiť na účet súdneho exekútora v prospech oprávneného (žalobcu). Momentom doručenia Príkazu na začatie exekúcie, t.j. dňom 24.04.2017, tak vznikla žalovanému, ako dlžníkovi Povinného, povinnosť zdržať sa výplaty pohľadávky Povinného na účet Povinného a následne na základe Exekučného príkazu doručeného dňa 24.04.2017 mal žalovaný povinnosť nevyplatenú sumu pohľadávky povinného poukázať na účet súdneho exekútora v prospech oprávneného (žalobcu). Uvedená povinnosť žalovaného sa v súlade s § 105 ods. 2 vzťahovala aj na pohľadávky Povinného, ktoré vznikli po doručení Príkazu na začatie exekúcie, pričom žalovaný mal tieto pohľadávky v čase ich splatnosti na základe Exekučného príkazu vyplatiť súdnemu exekútorovi, a to až do úhrady celkovej sumy 161.569,59 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá sa podľa Exekučného príkazu v predmetnej exekúcii vymáha (t.j. do výšky v exekúcii vymáhanej pohľadávky). Zo strany žalovaného ako dlžníka Povinného však po doručení Exekučného príkazu neboli na účet súdneho exekútora v prospech oprávneného (žalobcu) poukázané žiadne finančné prostriedky. 2. Podľa okresného súdu, žalobca správne poukázal na ust. § 109 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj len ako „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie poddlžníckej žaloby. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom existenciu nároku žalobcu spochybnil. Podľa žalovaného mala zmenka slúžiť na obdobie jedného roka pre prípad existencie nejakého nároku zmluvného partnera žalovaného, t.j. spoločnosti InvestAge, s.r.o., a keďže žiadny nárok v priebehu roka 2009 nevznikol, žalovaný akýkoľvek nárok rozporuje. Žalovaný nepodpísal Dohodu o vyplňovacom práve, a preto spochybňuje dopísanie údajov do zmenky. Zmenka bola vystavená v Sk, a preto iná mena nie je relevantná. Žalovaný spochybnil prevod práv zo zmenky, keďže rubopis za Business Team Services s.r.o. podpisoval správca a nie štatutár. Špekulatívnosť vyplýva aj z toho, že spoločníkmi spoločnosti Auto Zlom s.r.o. a rovnako aj žalobcu bola totožná spoločnosť CH Slovakia s.r.o., za ktorú vystupujú konatelia žalobcu, z ktorých jeden je aj bývalým konateľom povinného. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní oprávnenosti požadovania zaplatenia zmenkovej sumy od žalovaného a žalovaný namieta premlčanie zmenky a nespôsobilosť pre zánik hlavného záväzku. 3. Okresný súd s ohľadom na rozporné vyjadrenia žalovaného, ktorý v podanom odpore potvrdil, že zmenku podpísal a následne uvádzal, že nemá vedomosť o tom, že by ju podpísal, nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký posudok, podľa ktorého je podpis na origináli zmenky pravým podpisom žalovaného. Podľa okresného súdu predmetná zmenka obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom z ničoho nevyplýva, že by bola dohoda o vyplňovacom práve. Z prehlásenia E. H. vyplýva, že žiadna dohoda o vyplňovacom práve nebola uzavretá a že nešlo o blankozmenku. Zmenka nebola vystavená pre žalobcu, ale pre spoločnosť InvestAge, a.s. a následne bola viackrát indosovaná. Vzťah žalovaného a spoločnosti InvestAge, a.s. vznikol na základe nejakej zmluvy o spolupráci za účelom sprostredkovania a hoci konkrétna zmluva nebola okresnému súdu predložená, žalovaný to nepoprel a v písomnom vyjadrení potvrdil, že podpisoval zmenku, ktorá mala slúžiť pre prípad existencie nejakého nároku jeho zmluvného partnera. Žalovaný tvrdenie, že zmenka mala slúžiť iba na obdobie jedného roka, nepreukázal. Podľa okresného súdu vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou InvestAge nemožno považovať za spotrebiteľský, keďže žalovaný mal vykonávať určitú činnosť pre danú spoločnosť, čo žalovaný nerozporoval. 4. Okresný súd poukázal na charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera s tým, že v zmenke je zakázané uvádzať akúkoľvek kauzu jej vzniku. Pri posudzovaní zmenky sa vychádza z toho, že skutočnosti na nej uvedené sú preukázané, až kým sa nepreukáže opak. Pre charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť, ktorá sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí taktiež ich oprávnenosť preukázať (rozhodnutie NS SR sp.zn. Obo/26/2008). Okresný súd zdôraznil, že predmetom konania sú nároky zo zmenky a nie nároky vyplývajúce napr. zo zmluvy o spolupráci. Žalobca poukázal na úpravu ust. § 10 a § 17 zák. č. 191/1950 Zb., podľa ktorej žalovaný nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem prípadu, ak majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Okresný súd uviedol, že aj v prípade, ak by zmenku posúdil ako blankozmenku, tak by v zmysle § 10 cit zák. nebolo možné namietať žalobcovi, že dojednania neboli dodržané, okrem prípadu, ak by žalobca nadobudol zmenku zlomyseľne, k čomu však v danom prípade nedošlo. Okresný súd ďalej uviedol, že podstata zmenkového záväzku je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje a zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uplatnenú. Podstatná je preto platnosť zmenky a dôvod jej vystavenia je irelevantný. Žalovaný tým, že vystavil zmenku, potvrdil existenciu dlhu, žiadne relevantné námietky žalovaného neboli preukázané. Z prehlásenia E. H. vyplýva, že zmenka bola prevedená ako riadna zmenka so všetkými náležitosťami, pričom nedošlo k uzavretiu dohody o vyplňovacom práve a zmenka bola vyplnená ako vlastná zmenka. Keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, nebolo možné aplikovať ani spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR, na ktoré žalovaný poukazoval. 5. K námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd poukázal na ust. § 70 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., podľa ktorého sa zmenečné nároky premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. V danom prípade je splatnosť zmenky 2.2.2015 a žaloba bola na súde podaná dňa 18.6.2017, a preto je námietka premlčania nedôvodná. K námietke ohľadom uvedenia meny Sk na zmenke poukázal okresný súd na Čl. III, § 9a ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého odo dňa zavedenia meny Euro v Slovenskej republike možno na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá, a preto ak bola zmenka vystavená v mene Sk, nič nebráni jej platnosti a vymáhateľnosti v mene Euro. K námietkam žalovaného ohľadom prikázania pohľadávky súdnym exekútorom uviedol okresný súd, že v predmetnom exekučnom konaní sa nevymáha pohľadávka voči žalovanému, ale na základe prikázania inej peňažnej pohľadávky vznikla možnosť žalobcu uplatniť si predmetnú pohľadávku za spoločnosť Auto Zlom, s.r.o. z titulu poddlžníckej žaloby, a preto konaním exekútora nemôže žalovanému vzniknúť škoda. Taktiež žalovaným tvrdená spriaznenosť žalobcu s povinným nemá akýkoľvek vplyv na toto súdne konanie. 6. K námietkam žalovaného ohľadom rubopisovania zmenky za spol. Business Team Services, s.r.o. s tým, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený konať ako štatutár a zároveň správca nezaradil danú pohľadávku do konkurznej podstaty, okresný súd uviedol, že ak by aj zmenka netvorila súčasť súpisu majetku, nemá to vplyv na predmetný nárok. Správca je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu, čo vyplýva z úpravy ust. § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. Správca tak bol oprávnenou osobou na podpis rubopisu na zmenke. V zmysle ust. § 7 zákona zmenkového a šekového, ak sú na zmenke podpisy neoprávnených osôb, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných. Dlžník má právo iba preveriť nepretržitosť radu indosamentov a v zmysle ustálenej súdnej praxe nemá právo skúmať oprávnenie osôb, ktoré za indosanta zmenku podpísali. Namietať materiálnu vadu podpisu môže len ten, za koho bol podpis vykonaný. Dlžník nemá ani právo namietať, že osoby za indosanta neboli oprávnené (29Odo/459/2005, 29Odo/727/2006). Z uvedeného vyplýva, že námietka patrí len tomu, za koho bol podpis vykonaný, a preto námietka žalovaného ohľadom oprávnenosti prevodu zmenky je irelevantná. Okresný súd tiež poukázal na skutočnosť, že vo všeobecnosti dlžník nemôže namietať neplatnosť postúpenia, čo možno skúmať len medzi postupcom a postupníkom. Ak dlžník namieta postúpenie, nemá to oporu v žiadnom právnom predpise. Ako nedôvodné okresný súd vyhodnotil aj námietky žalovaného o rozpore s dobrými mravmi, keďže v konaní bola predložená riadne vyplnená zmenka, ktorej existenciu žalovaný nepoprel, a nebol popretý ani vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou InvestAge, s.r.o. Žalovaný nepreukázal, že by zmenka, alebo jej uplatnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi, alebo že by išlo o zneužitie práva. Okresný súd nemal preukázané ani to, že by spoločnosť Auto Zlom, s.r.o. konala zlomyseľne, alebo že by sa previnila pri nadobúdaní zmenky hrubou nedbanlivosťou a z ničoho nevyplýva, že by prevod práv zo zmenky bol v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nepreukázal, že by z jeho strany išlo len o nejaké dočasné zabezpečenie v trvaní jedného roka a že by nešlo o cenný papier. Ak žalovaný tvrdí, že voči nemu žiadna pohľadávka nevznikla, tak okresný súd zdôraznil, že žalovaný vystavil zmenku, bol to jeho prejav vôle. Pokiaľ nechcel vystaviť zmenku, nemal ju vystaviť. Žalovaný vystavením zmenky potvrdil, že pohľadávka voči nemu existuje. V zmysle platných právnych predpisov je pritom zmenka považovaná za cenný papier. 7. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania zistené, že žalobca je veriteľom pohľadávky na základe notárskej zápisnice a ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti spoločnosti Auto Zlom s.r.o. V priebehu exekučného konania súdny exekútor na základe súčinnosti poskytnutej povinným zistil, že povinný je veriteľom pohľadávky voči žalovanému z vystavenej zmenky. Žalovaný vystavil vlastnú zmenku bez protestu, pričom indosamentom boli všetky práva zo zmenky prevedené na E. H. a následne ďalším indosamentom na spoločnosť Business Team Services s.r.o. Správca úpadcu tejto spoločnosti prostredníctvom indosamentu previedol všetky práva zo zmenky na povinného. Z predložených listín je možné vyvodiť, že právny dôvod vzniku zmenky vychádzal zo zmluvy o spolupráci, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou InvestAge, a.s. a na základe ktorej mal vyvíjať činnosť smerujúcu k poskytovaniu kontaktných údajov na potencionálnych klientov o uzatvorenie poistných a nepoistných zmlúv. Okresný súd poukázal na to, že titul pre vystavenie zmenky je irelevantný po posúdení, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Po vydaní exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.4.2017, mal žalovaný pohľadávku vyplatiť na účet súdneho exekútora v prospech oprávneného (žalobcu). Momentom doručenia tohto príkazu vznikla žalovanému povinnosť zdržať sa výplaty pohľadávky povinnému. Skutočnosti ohľadom vedenia exekučného konania a exekučných príkazov neboli medzi stranami sporné. 8. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Okresný súd zdôraznil, že predmetom konania je záväzok zo zmenky a nie zo zmluvy a keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, nezaoberal sa okresný súd platnosťou zmluvy, a teda dôvod pre vystavenie zmenky je irelevantný. Okresný súd posúdil, že zmenka je platná a žalovaný ju nesplatil v lehote splatnosti, a preto ho zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. Námietky žalovaného okresný súd vyhodnotil ako neopodstatnené z dôvodu, že nárok nie je premlčaný. Žalovaný nepreukázal existenciu dohody o vyplňovacom práve, ani to, že by išlo o blankozmenku a že by zmenka nebola vyplnená. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zmenku podpísal, platnosti zmenky nebráni skutočnosť, že bola vystavená v mene Sk a neopodstatnená je s ohľadom na uvedené aj námietka ohľadom prevodu zmenky. Zároveň nebol v konaní zistený žiadny rozpor s dobrými mravmi, zmenka bola vystavená žalovaným, ktorý jej samotným vystavením potvrdil pohľadávku. Nebol pritom zistený omyl ani iná skutočnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť. Zmenka bola riadne podpísaná a vystavená žalovaným a žalovanému neprislúcha namietať indosáciu zmenky. 9. Okresný súd preto s ohľadom na skutočnosť, že bolo nesporné, že zmenka nebola ani čiastočne uhradená, priznal žalobcovi aj ďalšie uplatnené nároky, a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 9.048,66 Eur od 3.2.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej na zmenke, a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 30,16 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu okresný súd voči žalovanému náhradu trov v rozsahu 100%. Zároveň okresný súd s ohľadom na skutočnosť, že žalobca je oslobodený od súdneho poplatku a žalovaný oslobodený nie je, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 544,50 Eur. 10. Proti tomuto rozsudku podal cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného vo veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo žalobe vyhovené. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, resp. nesprávne posúdil právny stav veci. Zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania peňažného nároku voči žalovanému. Žalovaným bolo deklarované, že zmenka bola iba zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie potencionálnej a nikdy nevzniknutej pohľadávky spoločnosti InvestAge s.r.o. Toto tvrdenie žalobca nepoprel, čím ho možno považovať za nesporné. Žalobca nemôže voči žalovanému zneužiť zmenku vystavenú žalovaným len preto, že ju žalovaný signoval. Vymáhanie pohľadávky je v rozpore so zásadami dobrých mravov a ide o zneužitie práva. Žalovaný žiadnu dohodu o vyplňovacom práve a použití zmenky nikdy nepodpísal, a preto dopísanie splatnosti zmenky na rok 2015 a zmenkovej sumy žalovaný spochybňuje. Ako mohol žalovaný 10.12.2008 podpísať zmenku so splatnosťou o sedem rokov neskôr presne 2.2.2015 zo súdneho rozhodnutia nevyplýva. Práve z toho, že nejakou treťou osobou bola zmenková suma a splatnosť zmenky dopísaná, je zrejmé, že ide o diskrimináciu žalovaného. Žalovaný okrem toho zmenku podpísal ako fyzická osoba, a preto sa na neho vzťahuje ochrana týkajúca sa neprípustnosti uplatnenia zmeniek vyplývajúca zo Spoločného stanoviska Občiansko-právneho a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a tiež z novelizácie právnych predpisov účinných od 23. decembra 2015. Je úplne irelevantné rubopisovanie zmenky za spoločnosť Business Team Services s.r.o. jej správcom konkurznej podstaty, keď správca je oprávnený nakladať iba s majetkom úpadcu a v tomto prípade pohľadávku voči žalovanému ani zmenku do súpisu konkurznej podstaty nezapísal, čo vyplýva zo zverejneného súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v obchodnom vestníku. V súpise boli uvedené všetky pohľadávky aj zmenky vlastnené úpadcom, avšak zmenka ani pohľadávka voči žalovanému sa medzi nimi nenachádzajú. Správca preto nebol oprávnený rubopisovať zmenku nepatriacu do konkurznej podstaty. Špekulatívnosť viacnásobných prevodov je zrejmá aj z toho, že spoločníkom spoločnosti Auto Zlom s.r.o. rovnako ako žalobcu, ktorý voči tejto spoločnosti vedie na základe notárskej zápisnice o uznaní dlhu exekúciu, bola totožná spoločnosť CH Slovakia s.r.o., za ktorú vystupujú ako konatelia štatutári oprávneného (žalobcu), z ktorých jeden je zároveň aj bývalým konateľom uvedeného povinného. Predmetný povinný dokonca v súčasnosti je podľa verejne dostupných registrov v zisku a nie sú voči nemu evidované žiadne pohľadávky ani platobné rozkazy. Žalovaný sa tak môže oprávnene domnievať, že príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok bol realizovaný iba z dôvodu získania spornej pohľadávky žalobcom. Pohľadávku zo zmenky navyše vo svojom účtovníctve jej vlastníci podľa verejne dostupných zdrojov neevidovali. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. 11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. 12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/10/2019-229 zo dňa 1.7.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 14. Primárne krajský súd uvádza, že z titulu aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 22.7.2019 (č.l. 206 spisu). 15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následkom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tak uplatneného nároku žalobcu ako i obrany žalovaného, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, čím nebolo možné vyvodiť ani nedostatočne zistený skutkový stav veci. 21. Ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 22. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že zmenka bola iba zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie potencionálnej a nikdy nevzniknutej pohľadávky spoločnosti InvestAge s.r.o., a preto možno toto tvrdenie žalovaného považovať za nesporné. Vo vzťahu k tejto námietke však považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca už v písomnom vyjadrení zo dňa 21. júna 2018 (č. l. 61 - 67 spisu) uviedol, že žalovaný žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal, že takéto zabezpečenie malo trvať len jeden rok od jej podpisu a rovnako nepreukázal vysporiadanie všetkých pohľadávok medzi ním a spoločnosťou InvestAge a.s. Žalobca pritom poukázal aj na charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera, v ktorom nie je možné uvádzať kauzu jej vzniku. Žalobca tiež poukázal na ust. § 17 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj len „ZZŠ“), v zmysle ktorého žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, so záverom, že žalovaný nemôže voči novému majiteľovi zmenky spoločnosti Auto Zlom s.r.o. uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Je teda zrejmé, že tvrdenia žalovaného ohľadom skutočnosti, že zmenka mala zabezpečovať prípadnú pohľadávku spoločnosti InvestAge a.s. po dobu jedného roka, žalobca poprel a zvýraznil úpravu § 17 ZZŠ, v zmysle ktorej obdobné námietky voči aktuálnemu majiteľovi zmenky žalovanému ani nepatria. 23. Nad rámec uvedeného zvýrazňuje krajský súd, že ohľadom záväzkov vyplývajúcich zo zmenky možno vo všeobecnosti uviesť, že sa jedná o záväzky, ktoré sú abstraktné a záväzok dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu majiteľovi zmenky je v zásade právne nezávislý od základného právneho pomeru. Takýto záväzok zo zmenky má samostatnú právnu povahu a existenciu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 21/2012, podľa ktorého „Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru. Majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“. Ak žalovaný namietal oprávnenosť akéhokoľvek nároku žalobcu a existenciu kauzy zmenky, je potrebné poukázať na ustálenú právnu prax a judikatúru, v zmysle ktorej dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok zaťažuje žalovaného (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 2383/98). Zo strany žalobcu postačuje preukázanie pohľadávky zo zmenky listinou, ktorej formálne náležitosti upravuje hmotné právo (Zákon zmenkový a šekový). 24. V prejednávanom prípade potom platí, že žalobca svoju uplatnenú pohľadávku zo zmenky preukázal už tým, že predložil zmenku, ohľadom ktorej bolo ustálené, že zmenku žalovaný v pozícii zmenkového dlžníka podpísal. Za tejto situácie, kedy pohľadávku žalobcu na zaplatenie zmenky treba mať za preukázanú, má dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti námietok žalovaný. Zmenka samotná je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Pokiaľ žalovaný namietal výšku dlhu voči žalobcovi, resp. výšku zmenkovej sumy, tak v tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť abstraktnosť zmenkových záväzkov, ktorá znamená, že ak ide o zmenku platnú a pravú, má v zásade dlžník povinnosť zaplatiť majiteľovi sumu, na ktorú zmenka znie. Nie je k tomu nutné preukazovať nič iné, než je existencia zmenky samej. Nie je dôležité, prečo zmenka bola vystavená, aké dojednania sprevádzali jej vystavenie a uvedenie do obehu. Zmenkové záväzky sú prísnymi záväzkami a predpokladá sa, že dlžník predloženú zmenku v platobnom mieste pri splatnosti jej majiteľovi bez ďalšieho zaplatí. Ak platne vznikne zmenkový vzťah, stáva sa vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré vyvstali pri jeho vzniku. Zmenka preto stelesňuje v sebe povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku, pričom do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť peňažnú čiastku. Zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase určenú peňažnú čiastku. Aj keď vystavenie zmenky sa spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický zmenkový právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vlastník platnej zmenky má právo na vyplatenie zmenky a povinná osoba má právo sa brániť proti tomuto nároku. V tom prípade je však povinná uniesť dôkazné bremeno zániku zmenkového záväzku, teda či záväzok uložený touto listinou existuje alebo nie, čo sa však žalovanému nepodarilo, preto okresný súd správne postupoval, ak žalobe vyhovel. Krajský súd dodáva, že vystavením zmenky, jej podpísaním, žalovaný potvrdil existenciu záväzku a prejavil vôľu tento záväzok zaplatiť, teda zaplatiť zmenkovú sumu. V konaní neboli uvedené konkrétne tvrdenia, ani relevantné vyjadrenia k okolnostiam, ktoré by spôsobili zánik záväzku na zmenku plniť. 25. Krajský súd dodáva, že nemohli byť relevantné ani námietky žalovaného, ktoré sa vzťahovali k zvolenému postupu žalobcu ako veriteľa. Na základe už vyššie uvedených záverov, vzťahujúcich sa k zmenke ako k abstraktnému cennému papieru, žalobca na základe poddlžníckej žaloby ako veriteľ mal právo uplatňovať práva vyplývajúce z platnej, žalovaným podpísanej zmenky, a ak k uvedenému pristúpil súdnou cestou, pričom išlo o zmenku, ktorá mala všetky zákonom vyžadované náležitosti, tak tento postup nemožno vyhodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi ani ako zneužitie práva žalobcom. Z konania žalobcu, ktorý uplatnil pohľadávku voči žalovanému ako veriteľ na základe exekučného príkazu na prikázanie inej peňažnej pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi povinného, ani z tvrdení žalovaného o personálnom prepojení žalobcu a povinného Auto Zlom s.r.o., nie je možné vyvodiť, že by žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a tieto tvrdenia ohľadom personálneho prepojenia nesmerujú ani k preukázaniu predpokladov v zmysle ust. § 17 ZZŠ, keďže sa nejedná o tvrdenia o personálnom prepojení osôb vystupujúcich ako predošlí majitelia predmetnej zmenky prevádzanej viacerými rubopismi. Nie je zrejmé, ako súvisí tvrdenie žalovaného o personálnom prepojení povinného Auto Zlom s.r.o. so žalobcom o žalovaným tvrdenej špekulatívnosti viacnásobných prevodov práv zo zmenky rubopisom, ktorých prevodov sa žalobca nezúčastnil. Rovnako nie je zrejmé, aký je súvis medzi uplatneným nárokom žalobcu na základe poddlžníckej žaloby a tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, v zmysle ktorého povinný v dotknutom exekučnom konaní je aktuálne v zisku a nie sú voči nemu evidované žiadne pohľadávky ani nedoplatky. Obdobne tak vo vzťahu k uplatnenému zmenkovému nároku sú bez právnej relevancie námietky žalovaného, že dotknutú zmenku jej vlastníci neevidovali vo svojom účtovníctve. Skutočnosť, či vlastníci zmenky túto v účtovníctve evidovali alebo nie, nemá žiaden dopad na oprávnenie žalobcu uplatňovať nárok z tejto zmenky na základe exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom v rámci exekúcie vedenej žalobcom voči povinnému ako majiteľovi zmenky. 26. Krajským súdom neboli ako dôvodné vyhodnotené ani námietky žalovaného vo vzťahu k dohode o vyplňovacom práve, ohľadom ktorej žalovaný tvrdil, že takúto dohodu nikdy nepodpísal s tým, že spochybňuje dopísanie splatnosti zmenky na rok 2015 a dopísanie zmenkovej sumy. Vo vzťahu k tejto námietke považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by takáto dohoda o vyplňovacom práve existovala, a teda, že by bolo možné v konaní skúmať jej prípadné porušenie. Ak žalovaný tvrdí, že z jeho strany bola zmenka podpísaná bez údaja splatnosti a bez údaja zmenkovej sumy, tak za situácie predloženia zmenky spĺňajúcej všetky zákonné náležitosti je žalovaný nositeľom dôkazného bremena na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Z vykonaných dôkazov, na ktoré vecne správne poukázal okresný súd, nemožno ustáliť, že by zmenka bola žalovaným podpísaná ako blankozmenka a že by relevantné údaje boli do nej dopisované až dodatočne. Preto nemôžu byť ani krajským súdom ako súdom odvolacím zohľadnené ako relevantné námietky žalovaného o porušení dohody o vyplnení zmenky, ktorej existencia nebola zistená. Ak nebolo v konaní zistené, že zmenka bola pôvodne podpísaná ako blankozmenka, a teda, že by relevantné údaje dátumu splatnosti a zmenkovej sumy boli dopisované až dodatočne, tak nebolo potrebné, aby okresný súd hodnotil námietky žalovaného ohľadom splatnosti zmenky 7 rokov po jej vystavení. V konaní bolo ustálené, že žalovaný predmetnú zmenku podpísal, pričom zároveň nepreukázal, že by dotknutý údaj bol do zmenky dopisovaný až po jeho podpise, a preto je namieste vychádzať zo skutočností, že žalovaný svojím podpisom potvrdil aj uvedenú splatnosť a zmenkovú sumu. 27. K námietke žalovaného, že sa na neho ako fyzickú osobu vzťahuje ochrana týkajúca sa neprípustnosti uplatnenia zmeniek vyplývajúca zo Spoločného stanoviska Občiansko-právneho a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR poukazuje krajský súd na vecne správne závery okresného súdu. V konaní nebolo zistené, že by medzi žalovaným ako vystaviteľom zmenky a jej prvým majiteľom InvestAge a.s. išlo o spotrebiteľský vzťah, z ktorého by vyplývala osobitná ochrana žalovaného ako spotrebiteľa. Je pritom namieste zvýrazniť vyjadrenia samotného žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý opakovane potvrdil, že spoločnosť InvestAge a.s. bola jeho zmluvným partnerom a výslovne tiež uviedol, že s touto spoločnosťou podnikal (odpor žalovaného zo dňa 3.4.2018 - č.l. 52 spisu, vyjadrenie žalovaného z č.l. 183 spisu, vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 14.6.2019 - zápisnica založená na č. l. 184 - 189 spisu). Týmito svojimi vyjadreniami žalovaný potvrdil, že bol vo vzťahu s prvým majiteľom zmenky InvestAge a.s. na základe uzatvorenej zmluvy a že v tomto vzťahu vystupoval ako podnikateľ. Podľa Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20. októbra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, „ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“. Zo Stanoviska je zrejmé, že sa týka uplatnených práv zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa za predpokladu, že konajúci súd zistí súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, pričom v prípade, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v danom prípade žalovaný vo vzťahu k spoločnosti InvestAge a.s. nevystupoval ako spotrebiteľ, ale naopak, ako sám uviedol, s touto spoločnosťou na základe zmluvného vzťahu podnikal a zároveň v konaní nebolo zistené, že by existovala dohoda o vyplňovacom práve, ktorú by bolo možné podrobiť prieskumu na základe uvedeného Spoločného stanoviska. 28. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom rubopisovania zmenky za spoločnosť Business Team Services s.r.o. správcom konkurznej podstaty, sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého dlžník nemá právo skúmať oprávnenie osôb, ktoré za indosanta zmenku podpísali. V súdnej praxi je ustálené, že namietať materiálnu vadu podpisu na zmenke môže len ten, za koho bol podpis vykonaný. Vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi z rubopisovanej zmenky je tak relevantné skúmať výlučne okolnosť, či na zmenke je vyznačená nepretržitá rada indosamentov, ktorá svedčí osobe, ktorá následne nároky zo zmenky uplatňuje. Krajský súd v tomto smere poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 3045/2010, podľa ktorého namietať materiálnu vadu podpisu, teda aj vadu spočívajúcu v tom, že menom indosanta podpísala zmenku osoba, ktorá k tomu nebola oprávnená, môže len ten, za koho bol podpis vykonaný. Dlžníkovi zo zmenky patrí v zmysle Čl. I, § 16 ods. 1 a § 40 ods. 3 ZZŠ len právo preveriť, či je na zmenke vyznačená nepretržitá rada indosamentov. Žalovanému ako dlžníkovi zo zmenky tak nepatrí právo posudzovať, či správca konkurznej podstaty spoločnosti Business Team Services s.r.o. bol oprávnený v mene tejto spoločnosti podpísať indosament predmetnej zmenky. V konaní preto nebolo namieste skúmať ani otázku, či predmetná zmenka, resp. z nej vyplývajúca pohľadávka, bola alebo nebola dotknutým správcom konkurznej podstaty zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. 29. Krajský súd vo vzťahu k zhodnoteniu tejto sporovej právnej veci a prijatého rozhodnutia, s poukazom na iné prebiehajúce súdne konania ohľadom obdobných nárokov žalobcu, uvádza, že tak skutkové, ako aj právne zhodnotenia vyjadrené v tejto veci mali svoj základ a oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania pred okresným súdom, ktorým skutkovým stavom bol za aplikácie ust. § 383 CSP krajský súd viazaný. Krajský súd aj pri vzatí do úvahy právnej istoty uvádza, že závery v tej - ktorej sporovej právnej veci vždy vychádzajú z konkrétností, z dôkazov vykonávaných v danej veci. Skutkové a právne závery tak majú svoje východisko v preukázanom a zistenom dôkaznom stave, ktorý tvorí základ pre závery súdneho rozhodnutia v tej - ktorej veci a tieto následne sú právne zhodnocované. Z uvedeného preto môže nastať odlišnosť skutkových záverov a následne právnych záverov na základe iného stupňa, resp. rozsahu preukázaného a zisteného skutkového stavu, ktorý potom dáva základ pre zhodnotenie sporovej právnej veci tak po skutkovej, ako aj právnej stránke. Je namieste krajským súdom poukázať, že v prejednávanej právnej veci krajský súd vychádzal predovšetkým zo záverov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, čo potvrdil samotný žalovaný, že medzi žalovaným a spoločnosťou InvestAge a.s. ako prvým majiteľom zmenky existoval zmluvný vzťah, v ktorom žalovaný vystupoval v postavení podnikateľa. V prejednávanej veci preto nevyvstali žiadne pochybnosti o tom, že sa nejedná o vzťah spotrebiteľský, ktorý by bolo potrebné posudzovať osobitne. Rovnako tak v prejednávanom prípade nebola spochybnená existencia dôvodu vystavenia zmenky, keď samotný žalovaný potvrdil, že zmenka mala slúžiť pre prípad existencie nároku jeho zmluvného partnera InvestAge a.s., keď zároveň žalovaný nepreukázal, že by zmenka mala na zabezpečenie takéhoto nároku slúžiť iba na obdobie jedného roka. Krajský súd potom v tejto konkrétnej prejednávanej veci dospel na základe uvedených zhodnotení k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. 30. Vo vzťahu k použitiu rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky dáva krajský súd do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ÚS SR okrem iného uviedol: ,,Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.... Citovaný právny názor má relevanciu aj pre prerokúvanú sťažnosť...“ 31. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uzaviera, že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu napriek odvolacím námietkam potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). 32. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu tak v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok neboli odvolaním žalovaného osobitne napadnuté a ako výroky závislé od výroku v merite veci boli preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdené ako vecne správne. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalobcu spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.