Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/27/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210860 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118210860.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti S.: C., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Burian & patrners, s. r. o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, a otca: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/178/2018-181 zo dňa 02. decembra 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a o trovách konania potvrdzuje. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/178/2018-181 zo dňa 02. 12. 2019 schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí, C. a V. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s deťmi tak, že tento je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod s tým, že si mal. deti prevezme od matky a po skončení stretnutia deti matke odovzdá v mieste bydliska matky. Matka sa zaviazala mal. deti na stretnutie riadne pripraviť. Otcovi zároveň súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške 150,- eur mesačne a na výživu mal. V. výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí s účinnosťou od 01. 12. 2019. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že otec sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 11. 07. 2018 domáhal zníženia výživného na maloleté deti od 01. 07. 2018, na C. na sumu 70,- eur a na V. na sumu 70,- eur mesačne a úpravy styku s deťmi každý nepárny víkend v mesiaci. Podaním doručeným súdu dňa 13. 11. 2018 otec návrh na zníženie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi zobral v celom rozsahu späť. Vzhľadom na nesúhlas matky so zastavením konania, keď matka žiadala, aby bol styk otca s deťmi upravený, súd konanie o návrhu otca nezastavil. Súd vo veci rozhodol citujúc ust. § 28 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru o potrebe úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a sami sa nevedeli dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletým deťom. V minulosti bolo o úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/78/2011-46 zo dňa 11. 01. 2012, ktorým súd schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu ohľadne zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa otec zároveň zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa výživným vo výške 150,- eur mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke a príjem otca, ktorý bol samostatne zárobkovo činnou osobou, bol okolo 1.000,- eur. Nakoľko po rozhodnutí súdu začali rodičia opäť žiť spolu a spoločne zabezpečovať potreby maloletých detí, rozhodnutie sa stalo neúčinným, z ktorého dôvodu bolo potrebné opätovne upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu týkajúcu sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorú súd schválil, keďže táto je v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o výživné, nakoľko rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, o tomto rozhodol súd. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že matka v súčasnej dobe býva s mal. deťmi v rodinnom dome spoločne so svojou mamou a sestrou, na bývanie prispieva 200,- eur mesačne. Cestovné do práce z miesta bydliska do Žiliny predstavuje 40,- eur mesačne, za mobilný telefón platí 35 - 40,- eur mesačne, platí si životné poistenie mesačne 17,- eur. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 963,- eur. Je spoluvlastníčkou rodinného domu v 1/4. Maloletý C. je žiakom 5. ročníka základnej školy. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda školské poplatky, školské pomôcky, za obed v jedálni dopláca 23 centov. Navštevuje jazykovú školu, poplatok je 200,- eur na pol roka + cestovné výdavky 2-krát do týždňa. Maloletý V. navštevuje 4. ročník základnej školy. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou, školské pomôcky a školské poplatky, za obed v školskej jedálni platí za jeden obed 15 centov. Za uskladnenie pupočníkovej krvi matka vynakladá na rok 51,52 eur. Otec býva s priateľkou v byte, ktorý je vo vlastníctve priateľky, spolu s jej 15-ročným synom. Priateľke na bývanie a stravu prispieva 190,- eur, na telefón si platí paušál 30,- eur mesačne, na pohonné hmoty vynaloží 30,- eur mesačne, platí si životné poistenie mesačne 50,- eur. Do 30. 04. 2019 bol zamestnaný v spoločnosti Metro, kde sám ukončil pracovný pomer, pričom jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavoval 879,- eur. V súčasnej dobe je jeho priemerný mesačný čistý zárobok 405,- eur. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa vo výške 150,- eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2012 sa otec zaviazal prispievať na výživu detí 150,- eur mesačne, pričom od tohto rozhodnutia súdu nastala zmena pomerov na strane detí, ktoré podrástli, začali navštevovať základnú školu, a teda zvýšili sa ich výdavky. Súd prihliadol na to, že otec bol zamestnaný v spoločnosti Metro s príjmom okolo 879,- eur mesačne, kde sám ukončil pracovný pomer, ktoré konanie súd vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine. Z uvedeného dôvodu súd pri určení výživného vychádzal z posledného dosahovaného vyššieho zárobku, keďže tento otec mohol aj naďalej dosahovať. Otca zaviazal prispievať na výživu detí od decembra 2019, od začiatku mesiaca, v ktorom rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletým deťom vzhľadom k tomu, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť v tejto výške na obidve deti a výživné mal uhradené aj v mesiaci november. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“). 2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal otec maloletých detí odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v uložení mu povinnosti prispievať na výživu mal. C. sumou 100,- eur mesačne a na mal. V. sumou 90,- eur mesačne, s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku. V odôvodnení namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že návrhom doručeným súdu dňa 11. 07. 2018 sa domáhal zníženia výživného na mal. deti z dôvodu, že od posledného rozhodovania súdu nastala kvalifikovaná zmena pomerov na jeho strane, ktorá spočíva najmä v nútenej zmene zamestnania z pôvodného lepšie plateného zamestnania v spoločnosti Metro Žilina s príjmom okolo 879,- eur na nové zamestnanie v spoločnosti STADREKO, s. r. o., Nižná s priemernou mesačnou mzdou 405,- eur. Dôvodom zmeny zamestnania bola najmä zmena jeho bydliska, kedy sa presťahoval zo D. do T. za svojou priateľkou, ktorá tam žije spoločne so svojim 15-ročným synom. Nakoľko bolo neúnosné cestovať za prácou každý deň do Žiliny, bol nútený si nájsť iné vhodné a bližšie umiestnené zamestnanie, ktoré nevyžaduje každodenné cestovanie a nadbytočné zvyšovanie cestovných nákladov. Výšku súdom určeného výživného považuje za neprimeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, nakoľko pri výške výživného 150,- eur mesačne na každé z detí sa opakovane dostal do situácie, kedy z objektívnych príčin nebol schopný zaplatiť určené výživné na mal. deti a peniaze na úhradu výživného si musel požičať od rodinných príslušníkov. Poukázal na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nenáležite posúdil objektívne dôvody na jeho strane, ako aj na strane matky na zníženie výživného. Svoje odôvodnenie opiera výlučne o skutočnosť, že sa vzdal lepšie plateného zamestnania, avšak nezobral do úvahy, že každodenným cestovaním za prácou do iného mesta sa reálne o podstatne veľkú čiastku navýšia jeho náklady na cestovanie a ustavičné presúvanie sa z jedného mesta do druhého je časovo a finančne neúnosné. Súd neprihliadol na skutočnosť, že pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom bola matka na rodičovskej dovolenke a on bol samostatne zárobkovo činnou osobou s príjmom okolo 1.000,- eur mesačne. Naproti tomu čistý mesačný príjem matky v súčasnosti predstavuje sumu 963,55 eur a jeho čistý mesačný príjem 405,- eur, teda od posledného rozhodovania o výživnom sa príjem matky podstatne zvýšil a jeho sa znížil, pričom obaja majú bežné výdavky na život, ako je zabezpečenie bývania, strava, ošatenie a hygiena a žiadne iné výdavky nad rámec bežných výdavkov. Výdavky na mal. deti sa tiež výrazným spôsobom nezmenili. 3. Matka detí sa vo vyjadrení k odvolaniu otca stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie. Nesúhlasila s odvolaním otca detí, majúc za to, že dôvody odvolania nie sú relevantné. Prvoinštančný súd sa podľa nej dostatočným spôsobom vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami v rámci konania, a preto sa s jeho rozhodnutím plne stotožňuje. Pokiaľ otec detí poukazoval na zmenu jeho pomerov, táto nastala z dôvodu jeho rozhodnutia presťahovať sa do iného mesta za priateľkou, uvedomujúc si, že sa tým vzdá výhodnejšieho príjmu a zamestnania. Takáto zmena pomerov podľa nej nie je relevantným dôvodom na zníženie výživného na mal. deti. Poukázala tiež na to, že na strane mal. detí došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko od posledného určovania výživného prešlo 8 rokov. Mal. deti už navštevujú základnú školu a ich bežné výdavky sa v súvislosti s tým prirodzene zvýšili. Všetky odôvodnené bežné potreby detí boli v konaní preukázané a zodpovedajú veku a potrebám mal. detí, pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že sa o mal. deti sama osobne stará. 4. Otec detí na vyjadrenie matky už nereagoval. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, k veci samej sa nevyjadril. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie si pre rozhodnutie zabezpečil dostatočné podklady, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie otca maloletých detí nepovažoval odvolací súd za dôvodné, keď otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ani odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. 8. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky otca, odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Úlohou súdu rozhodujúceho o výživnom na maloleté dieťa je najmä správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu. Pri prvom určení, prípadne pri zmene rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu, vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti teda súdy prihliadajú k tomu, aby boli zaistené čo najpriaznivejšie podmienky pre úspešný vývoj dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný ust. § 75 zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a § 62 zákona o rodine, v zmysle ktorého ods. 2, druhej vety má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri skúmaní schopností a možností povinnej osoby pritom nerozhodujú len jej skutočné zárobkové a majetkové pomery, ale aj potencionálne príjmy, t. j. nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, pracovné skúsenosti a pod., nakoľko povinnosťou rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Nevyhnutným dôsledkom zásady, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové možnosti, ale reálne potencionálne možnosti je i ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého súd prihliadne k schopnostiam a možnostiam povinného tiež vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru a pod. Relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale zo závažného dôvodu. Povinnosti rodiča venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja totiž nezodpovedá, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne - v snahe o docielenie nižšieho rozsahu vyživovacej povinnosti - doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Preto ak súd zistí, že povinný zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí vždy starostlivo skúmať či sa tak stalo z dôležitého dôvodu. Závažným dôvodom môže byť napr. zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Ak chýba dôležitý dôvod, posudzuje súd schopnosti a možnosti rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine podľa príjmu pred zmenou zamestnania. 9. Súd prvej inštancie, vychádzajúc pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti zo zákonných kritérií, ktorými sú na jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca a na druhej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (§ 62, § 63, § 75 ods. 1 zákona o rodine), uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu detí vo výške 150,- eur na každé z detí, vychádzajúc z možností a schopností otca, aplikujúc ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine, s ktorým postupom sa odvolací súd stotožňuje. 10. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru v priebehu konania u zamestnávateľa METRO Cash & Carry SR, s. r. o. so sídlom v Ivanke pri Dunaji, u ktorého priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie júl 2017 až júl 2018 predstavoval cca 926,- eur (872,- eur za obdobie júl 2017 až august 2018, v ktorom mesiaci bol však otec práceneschopný) došlo zo strany otca, pričom otec ako dôvod uviedol osobné dôvody, čo v konaní odôvodňoval zmenou bydliska. I keď dôvodom zmeny zamestnania v danom prípade bola zmena bydliska otca, táto zmena (bydliska) nebola podmienená starostlivosťou o rodinu, či odkázanosťou inej osoby na starostlivosť otca, resp. odkázanosťou otca na starostlivosť inej osoby alebo zdravotné dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôležitý dôvod pre akceptáciu vzdania sa výhodnejšieho zamestnania. Dôvodom presťahovania sa otca bola skutočnosť, že jeho súčasná partnerka býva v T., voči nej, na rozdiel od mal. detí, však otec nemá žiadne záväzky ani povinnosti. Zmenu zamestnania otec dôvodil neúnosnosťou každodenného dochádzania do zamestnania z časového a finančného hľadiska, otec však nezabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa či odkázanú osobu, s čím by boli spojené časové nároky na otca. Pokiaľ ide o finančné hľadisko, otec nešpecifikoval náklady spojené s dochádzaním do zamestnania v Žiline, pričom i v prípade, ak by tieto predstavovali tretinu mzdy otca, bol by jeho príjem u zamestnávateľa METRO Cash & Carry SR, s. r. o., ktorý by mu ostal k dispozícii, vyšší než je tomu v súčasnosti. 11. Odvolací súd nesúhlasil ani s tvrdením otca v súvislosti s výživným určeným súdom prvej inštancie v rovnakej výške ako bolo v minulosti určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/78/2011-46 zo dňa 11. 01. 2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (ktoré rozhodnutie sa však v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov maloletých detí stalo neúčinným), že výdavky na mal. deti sa výrazným spôsobom nezmenili. S nástupom detí na základnú školu, ich vekom a záujmami sú jednoznačne spojené vyššie výdavky, či už na školské potreby a pomôcky, oblečenie či stravu, ale i v súvislosti so záujmami mal. detí. V súvislosti s námietkou otca, že súd neprihliadal na zmenu pomerov na strane matky odvolací súd uvádza, že zvýšenie príjmu matky neodôvodňuje zníženie výživného otca, ktorého výška zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam pri zohľadnení zákonných kritérií. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom, vrátane závislého výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 13. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvody pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)