Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/68/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213869 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118213869.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci osoby povinnej platiť výživné (matka): Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX A. U., proti osobe oprávnenej výživou (dcéra): Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXX/XX, XXX XX U., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaniach osoby oprávnenej výživou proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7Pc/27/2018-46 zo dňa 12. februára 2019 a proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 7Pc/27/2018-100 zo dňa 18. septembra 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 7Pc/27/2018-46 zo dňa 12. februára 2019 a uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 7Pc/27/2018-100 zo dňa 18. septembra 2019 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. N a r i a ď u j e opravu uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 7Pc/27/2018-100 zo dňa 18. septembra 2019 v jeho záhlaví tak, aby v ňom bolo uvedené správne označenie odporkyne (osoby oprávnenej výživou) Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., X. B. XXX/XX. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky Q. S. určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 21P/63/2009 zo dňa 26.11.2009 k plnoletej dcére - odporkyni Q. D., nar. XX.XX.XXXX s tým, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni zaniká dňom 04.09.2018. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V prejednávanej veci sa osoba výživou povinná (matka), návrhom doručený súdu dňa 03.10.2017, domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu Q. D. počnúc januárom 2016, pričom vec bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 25Pc/25/2017. Uznesením č.k. 25Pc/25/2017-86 zo dňa 16. mája 2018 okresný súd (okrem iného) pripustil zmenu návrhu vo vzťahu k plnoletej dcére Q. D., v zmysle ktorého predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky Q. S. k jej deťom stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 21P/63/2009 zo dňa 26.11.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 4Pc/16/2016 zo dňa 08.09.2017, a to k plnoletej dcére Q. D., nar. XX.XX.XXXX spätne k dátumu 31.01.2017. Uznesením č.k. 25Pc/25/2017-86 zo dňa 16. mája 2018 zároveň konanie vo vzťahu k plnoletej dcére Q. D. vylúčil na samostatné konanie, ktoré je aktuálne vedené pod sp.zn. 7Pc/27/2018 a v ktorom boli vydané odvolaním napadnuté rozhodnutia. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zo dňa 12. februára 2019 vyplýva, že matka sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére z dôvodu, že dcéra ukončila dňa 03.09.2018 Katolícku spojenú školu so sídlom v Rajci maturitnou skúškou, nepokračuje v ďalšom štúdiu, na základe čoho je schopná samostatne sa živiť. Osoba oprávnená výživou - dcéra žiadala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietnuť s odôvodnením, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi Q. D. a Q. D., obidve deti narodené dňa XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú zo vzťahu s druhom M. N.. Keďže nie je schopná samostatne sa živiť, trvala na tom, aby jej navrhovateľka - matka naďalej platila výživné. 4. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/63/2009-96 zo dňa 26.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2010, bolo zvýšené výživné matky na vtedy maloletú dcéru Q. D. zo sumy 33,00 Eur na sumu 66,40 Eur mesačne odo dňa 01.09.2009, ktoré bola matka povinná platiť k rukám otca maloletej vždy do 20-teho dňa v mesiaci. V čase podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej (ďalej aj „navrhovateľky“) dňa 03.10.2017 voči osobe výživou oprávnenej (ďalej aj „odporkyni“), odporkyňa bola študentkou na Katolíckej spojenej škole v Rajci. Pred podaním návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa XX.XX.XXXX sa odporkyni narodili dvojičky - deti Q. D. a Q. D., pričom do apríla roku 2017 odporkyňa poberala rodičovský príspevok vo výške 245,00 Eur a od mája 2017 vo výške 266,50 Eur mesačne. Taktiež boli odporkyni vyplácané prídavky na deti vo výške 47,00 Eur mesačne. Odporkyňa žila v spoločnej domácnosti so svojim druhom M. N., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/264/2017-50 zo dňa 08.03.2018 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec maloletých detí M. N. zaviazal platiť na dve maloleté deti po 100,00 Eur mesačne k rukám matky maloletých detí. Odporkyňa ukončila štúdium na Katolíckej spojenej škole opravnou maturitnou skúškou dňa 03.09.2018. V rámci vyjadrenia k podanému návrhu odporkyňa zdôraznila, že jej druh nemá voči nej vyživovaciu povinnosť, je výživou povinný len voči spoločným maloletým deťom, o ktoré sa spoločne starajú. Dala do pozornosti, že navrhovateľka ako jej matka sa o ňu nikdy nestarala, nenavštevovala ju a celkovú starostlivosť zabezpečoval otec. Ešte aj v súčasnosti jej otec finančne vypomáha v rámci svojich možností. Pojednávania sa odporkyňa osobne nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila zdravotnými dôvodmi s tým, že žiadala, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Zároveň zotrvala na tvrdení, že je odkázaná na výživné zo strany matky, keďže je nezamestnaná a je na rodičovskej dovolenke. Rodičovský príspevok je určený výlučne na výživu jej vlastných detí, pričom ona sama má zdravotné problémy, je celiatik, čo si vyžaduje zvýšené výdavky na stravu. Taktiež plánuje študovať na vysokej škole. V konaní predložila dôkazy, a to rodné listy maloletej Q. a maloletého Q. narodených dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie Katolíckej spojenej školy so sídlom v Rajci zo dňa 21. septembra 2018 o ukončení štúdia opravnou maturitnou skúškou dňa 03.09.2018. 5. Okresný súd citujúc ustanovenie § 62 ods. 1, 2 a 3, § 74 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) konštatoval, že zánik vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, aby sa nejednalo o príjem náhodného charakteru, ktorý nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ďalším kritériom pri rozhodovaní o priznaní výživného pri plnoletých osobách je kritérium priznania výživného s ohľadom na dobré mravy, a to s odkazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. 6. V čase posledného rozhodovania vo veci výživného rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/63/2009-96 zo dňa 26.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2010, bola odporkyňa osobou, ktorá nebola matkou dvoch maloletých detí, nebola schopná samostatne sa živiť, na základe čoho bola odkázaná výživou na svoju matku - navrhovateľku. V čase podania návrhu na začatie konania o zrušenie vyživovacej povinnosti bola odporkyňa študentkou Katolíckej spojenej školy so sídlom v Rajci, kde počas uvedeného štúdia porodila dvojičky, a to syna Q. a dcéru Q. dňa XX.XX.XXXX. Maloleté deti odporkyne pochádzajú zo vzťahu rodičov s druhom M. N.. Podľa vlastného tvrdenia odporkyne, táto bývala a býva spoločne so svojim druhom v byte v U. spolu s maloletými deťmi, druh prispieva na výživu maloletých detí po 100,00 Eur mesačne. Odporkyňa je poberateľkou prídavkov na dve deti, zároveň poberateľkou rodičovského príspevku. Aby si odporkyňa udržala svoj životný štandard, po uplynutí dvoch rokov od narodenia detí a po úspešnom absolvovaní stredoškolského štúdia na strednej škole nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti aj napriek tomu, že v štúdiu nepokračuje, ostala doma na materskej dovolenke a trvá na tom, aby na jej životné náklady prispievala naďalej navrhovateľka z titulu vyživovacej povinnosti matky voči dcére. Okresný súd v uvedených súvislostiach dospel k záveru, že pokiaľ odporkyňa ukončila strednú školu, má zámer využiť sociálny systém Slovenskej republiky a ostať ďalej na materskej dovolenke aspoň do troch rokov veku svojich dvoch maloletých detí a rozhodla sa žiť naďalej z rodičovského príspevku, nemôže požadovať od svojej matky navrhovateľky, aby po absolvovaní stredoškolského štúdia s maturitou, bez aktuálneho štúdia na vysokej škole, bola navrhovateľka osobou, ktorá svojej dcére - odporkyni zabezpečí požadovaný životný štandard bez vlastného pričinenia odporkyne vo forme zárobkovej činnosti. Nadväzne okresný súd konštatoval, že požadovanie výživného po dátume absolvovania maturitnej skúšky je porušením dobrých mravov. Vyživovacia povinnosť vzhľadom na prednesenú úpravu petitu navrhovateľkou na pojednávaní dňa 12. februára 2019 zaniká dňom 04.09.2018, t. j. dňom po dni ukončenia štúdia maturitnou skúškou. 7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 v spojení s § 58 CMP. 8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V konaní predkladala dôkazy o jej finančnej situácii, z ktorých okresný súd vychádzal a dospel k záveru, že je schopná sama sa živiť, keďže ukončila stredoškolské vzdelanie s maturitou. Zdôraznila, že finančné prostriedky, ktoré poberá od štátu, patria výlučne jej deťom na riadne zabezpečenie starostlivosti o dieťa, t. j. rodičovský príspevok, rodinné prídavky a výživné. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Na rodičovskej dovolenke by mala byť do januára 2020, keďže jej deti dovŕšia vek troch rokov života. Okresný súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti, a teda nebude mať žiaden reálny príjem, keďže sa nemôže kvôli deťom zamestnať, pretože tieto nie sú umiestnené v predškolskom zariadení. Z uvedeného vyplýva, že nie je schopná samostatne sa živiť, a preto žiadala, aby jej navrhovateľka naďalej platila výživné. Navrhovateľka si môže nájsť zamestnanie v záujme plnenia si svojej vyživovacej povinnosti a pri starostlivosti o jej maloleté dieťa jej môžu pomôcť príbuzní na rozdiel od nej, ktorá sa o svoje maloleté deti musí starať výlučne sama. 9. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Dala do pozornosti, že do tejto životnej situácie sa dostala odporkyňa vlastným zavinením, keď naviac v minulosti tvrdila, že o deti sa postará aj keď bude sama. Druh odporkyne M. N. odporkyni pomáha ako môže, taktiež odporkyni pomáhajú sestry a taktiež jej chce pomôcť aj Krízové centrum v Rajci, avšak túto odmieta. Odporkyňa býva v garsónke, ktorá patrí jej partnerovi M. N., avšak je to len dočasné bývanie. Napriek uvedenému odporkyňa sa neustále okoliu vyhráža, sú opakované sťažnosti na jej osobu pre ustavičné hádky a vulgárnosti, ktoré počúvajú aj jej deti. Odporkyňa je už matkou a má povinnosť postarať sa o svoje deti. Je hanbou, že odporkyňa sa domáha výživného od navrhovateľky, ktorá ešte vyživuje dcéru. Zdôraznila, že tiež v živote mala ťažkosti, musela si nájsť prácu a plniť si svoje povinnosti. Odporkyňa si neuvedomuje, že sa jedná o výživné na ňu a nie na jej deti. 10. Odporkyňa na vyjadrenie navrhovateľky reagovala podaním doručeným súdu dňa 30.04.2019. Namietala pravdivosť tvrdení navrhovateľky v tom smere, že jej pomáhajú sestry, pretože tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Opakovane zdôraznila, že výživné žiada pre seba a nie pre svoje deti, ktoré sú zabezpečené inými finančnými prostriedkami. S otcom maloletých detí žije v spoločnej domácnosti a nie je pravdou, že by vyhľadávala iných partnerov. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že míňa peňažné prostriedky na cigarety, uviedla, že nefajčí, nakoľko jej to nedovoľuje jej zdravotný stav. Peniaze potrebuje na celiatickú stravu, ktorá je finančne náročná. 11. Navrhovateľka na vyjadrenie odporkyne reagovala podaním doručeným súdu dňa 28.05.2019. Vo svojom vyjadrení poukázala na spolužitie s bývalým manželom R. D., otcom odporkyne, ktorý sa rodine venoval minimálne, je alkoholik a agresívny typ, ktorý má všade problémy. Navrhovateľku posledných 5 rokov manželstva týral nielen psychicky, ale aj fyzicky a bola to jedine odporkyňa, ktorá sa ho zastávala, lebo ju učil od malička klamať, žalovať na súrodencov, pretože mala za to vždy odmenu. Od bývalého manžela odišla, nechala mu byt, nábytok, zaplatila im dlžobu na byt, keďže jej bývalý manžel nepracoval 5 rokov. Aktuálne žije s manželom 12 rokov a majú spolu dcéru Q., ktorá má už 7 rokov. Opätovne zdôraznila, že pokiaľ odporkyňa ukončila gymnázium a nepokračuje v štúdiu, nemá nárok na výživné. Výživné žiadala teda zrušiť odo dňa ukončenia gymnázia (september 2018). 12. Vyjadrenie navrhovateľky bolo doručené odporkyni dňa 21.06.2019, na ktoré už písomne nereagovala. 13. Krajský súd v Žiline dňa 31.07.2019 vrátil spis okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že súd prvej inštancie nevyčerpal predmet konania, a to predovšetkým tým, že nerozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti za obdobie od 31. januára 2017 do 04. septembra 2018, keďže navrhovateľka sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti odo dňa 31. januára 2017 v zmysle pripustenej zmeny návrhu uznesením č.k. 25Pc/25/2017-86 zo dňa 16. mája 2018. 14. Okresný súd uznesením č.k. 7Pc/27/2018-100 zo dňa 18. septembra 2019 konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 15. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka formou úradného záznamu spísaného na okresnom súde dňa 18.09.2019 zobrala návrh v časti uplatneného nároku - zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť s tým, že si trovy konania neuplatňuje. Odporkyňa v rámci výsluchu pri spisovaní úradného záznamu dňa 18.09.2019 uviedla, že so späťvzatím návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 nesúhlasí, pričom svoj nesúhlas odôvodnila skutočnosťou, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti ako takej. 16. Citujúc ust. § 29 ods. 1, 2, 3 CMP okresný súd konštatoval, že navrhovateľka vzala späť návrh na začatie konania za obdobie, kedy bola odporkyňa na materskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi do času ukončenia štúdia odporkyne na strednej škole dňom 03.09.2018. Navrhovateľka vzala návrh späť z dôvodu, aby finančne zabezpečila odporkyňu počas obdobia, kedy nemala ukončené stredoškolské vzdelanie, čo okresný súd vyhodnotil na prospech odporkyne. Pokiaľ odporkyňa zdôvodňovala nesúhlas so späťvzatím návrhu za uvedené obdobie všeobecne nesúhlasom so zrušením vyživovacej povinnosti ako takej, podľa názoru okresného súdu takýto nesúhlas nie je dôvodom na nezastavenie konania za vyššie uvedené obdobie, a to aj s ohľadom už na samotný záujem odporkyne. S poukazom na zistené skutočnosti okresný súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu tak, že konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 17. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, v ktorom uviedla, že dňa 18.09.2019 sa zúčastnila pojednávania vo veci zvýšenia výživného, ktoré prebieha na Okresnom súde Žilina a v ktorom konaní vystupuje v pozícii navrhovateľky a v pozícii odporkyne je jej matka Q. S.. Pred týmto súdnym pojednávaním vec prejednávajúci sudca vyzval účastníčky, aby ho nasledovali do súdnej kancelárie, kde boli prítomné účastníčky, sudca a zapisovateľka. Po komunikácii s účastníčkami sudca nadiktoval úradný záznam. Pokiaľ jej sudca kládol otázky, na tieto mu odpovedala, avšak zdôraznila, že nebola vo veci vopred informovaná, bola pripravená na súdne pojednávanie vo veci zvýšenia výživného, z ktorého dôvodu úradný záznam aj odmietla podpísať. Následne sa všetci vrátili do pojednávacej miestnosti, kde sudca vo veci zvýšenia výživného kládol aj otázky v súvislosti so spísaným úradným záznamom vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. Zopakovala tie isté argumenty ako sudcovi uviedla v súdnej kancelárii. Následne jej bolo doručené uznesenie okresného súdu zo dňa 18.09.2019, ktorým bolo konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 zastavené. Tak ako pred okresným súdom, aj v predmetom odvolaní argumentovala tým, že nesúhlasí vo všeobecnosti so zrušením vyživovacej povinnosti, keďže bola študentkou a zároveň matkou dvoch maloletých detí. Nakoľko do 25. roku veku má nárok na výživné, vyjadrila presvedčenie, že je potrebné, aby najskôr rozhodol súd o zvýšení výživného a až následne môže rozhodovať súd vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. V závere odvolania žiadala prešetriť predmetnú vec, nariadiť okresnému súdu opätovne konať, avšak nakoľko zaujatosť sudcu sa môže opakovať, žiadala vec prikázať inému okresnému súdu. 18. Navrhovateľka na odvolanie odporkyne písomne nereagovala. 19. Vec prejednávajúci sudca citujúc ust. § 49 ods. 1, 2 a 3, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 3 CSP konštatoval, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada. Naviac odporkyňa sa mala dôvody pre vylúčenie sudcu dozvedieť už dňa 18.09.2019, pričom námietku zaujatosti vzniesla až dňa 22.10.2019, z ktorého dôvodu na námietku zaujatosti nemožno prihliadať. Pokiaľ ide o účastníčky konania, navrhovateľku ani odporkyňu osobne nepozná, nemá pomer k veci a vo veci sa necíti byť zaujatý. 20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok a uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP tieto rozhodnutia ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 21. V prejednávanej veci sa navrhovateľka ako osoba výživou povinná domáhala voči svojej dcére ako osobe oprávnenej z výživného, zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že dcéra ukončila štúdium vykonaním maturitnej skúšky. Po pripustenej zmene návrhu žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu 31. januára 2017. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu vyhovel, zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 21P/63/2009 zo dňa 26.11.2009 k plnoletej dcére - odporkyni s tým, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni zaniká dňom 04.09.2018. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 zastavil napadnutým uznesením. 22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutých rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP). 23. Druhá časť, prvá hlava CMP upravuje konania vo veciach rodinnoprávnych. Do uvedenej kategórie je začlenené konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (8. diel). Vo vzťahu k plnoletým osobám z hľadiska nárokov na výživné a iných obdobných nárokov je potrebné vychádzať z hmotno-právneho predpisu, ktorým je zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. Začlenením konania vo veciach výživného plnoletých osôb do ustanovení Civilného mimosporového poriadku sa prioritne vychádza z kritéria zakotveného v článku 1 CMP, a to z hľadiska ochrany konkrétneho verejného záujmu. Zákonodarca konštatoval, že takýto verejný záujem je prítomný, keďže sa vychádza predovšetkým z úlohy, ktorú pri regulácii spoločenských vzťahov výživné plní, t. j. snaha zabezpečovať pre členov rodiny uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V režime Civilného mimosporového poriadku platí vo vzťahu k týmto konaniam vyšetrovací princíp, t. j. povinnosť súdu zisťovať skutočnú pravdu, resp. pravdu približujúcu sa hmotno-právnym pomerom a ich vyjadreniu v hypotéze hmotno-právnej normy. Konanie je ovládané dispozičným princípom, t. j. môže sa začať len na návrh (§ 155 CMP). Obligatórna návrhovosť konania sa prejavuje v tom, že súd je viazaný petitom návrhu na začatie konania. Pokiaľ súd rozhoduje vo veci samej, musí rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 212 ods. 2 CSP). Ani dispozičný princíp však neredukuje povinnosť súdu, ktorá mu vyplýva z ust. § 35 CMP, podľa ktorého súd je povinný zistiť skutočný stav veci a z ust. § 36 CMP, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 24. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti, atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. 25. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozhodnutí) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách a je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a podobne), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Súd skúma, či je oprávnená požiadavka na zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne, či nedochádza k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (nezáujem sa zamestnať hoci aj na čiastočný úväzok alebo prijať brigádnickú prácu). Pri rozhodovaní o zrušení výživného (vyživovacej povinnosti) súd berie do úvahy aj kritérium dobrých mravov, avšak iba v prípade plnoletých detí. 26. Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažoval za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Treba brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, doplnenie jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikáciu, nadstavbu, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie. Pri hodnotení otázky prípravy na budúce povolanie je nutné skúmať aj prípadné zavinené a bezdôvodné prerušenie štúdia, ktoré sa tak nadmerne predlžuje; tento stav nemôže ísť na ťarchu povinného rodiča, ktorý by tak vynakladal prostriedky v neobmedzenom čase len z dôvodu pasívneho prístupu dieťaťa k svojej budúcnosti. 27. V nadväznosti na právny výklad uvedený vyššie je dôvodné konštatovať, že závery okresného súdu vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú vecne správne, zodpovedajú zákonnej úprave vyplývajúcej zo Zákona o rodine. 28. Podstatným bolo v danom prípade skúmať moment, kedy došlo k zmene pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné, a to aj prípadne do minulosti a od toho času skúmať podmienky pre navrhované zrušenie výživného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v rámci odvolacieho konania nespochybnené, že odporkyňa ešte ako študentka Katolíckej spojenej školy v Rajci porodila dňa XX. W. XXXX dvojčatá (maloletý Q. a maloletá Q. D.). Napriek uvedenej skutočnosti nedošlo k prerušeniu štúdia. Štúdium odporkyňa ukončila dňom 03.09.2018 maturitnou skúškou (§ 91 a § 92 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní). Z vyjadrení odporkyne vyplynulo, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom M. N., otcom ich maloletých detí. Odporkyňa je z dôvodu starostlivosti o svoje maloleté deti na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v zákonnej výške. V zmysle zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (§ 1). V ďalších ustanoveniach tento zákon striktne vymedzuje pojmy ako oprávnená osoba (§ 2), či nárok na rodičovský príspevok (§ 3). Počas rodičovskej dovolenky je práve rodičovský príspevok štátnou sociálnou dávkou, z ktorej musí byť rodič schopný pokrývať všetky životné náklady v súvislosti so starostlivosťou o dieťa (bývanie, bežné životné náklady). Pokiaľ odporkyňa v odvolaní argumentovala, že rodičovský príspevok je štátnou dávkou určenou výlučne pre jej maloleté deti, jedná sa zjavne o nepochopenie zákonnej úpravy. Životné potreby odporkyne ako matky maloletých detí teda pokrývajú štátne sociálne dávky. 29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v nadväznosti na citovanú právnu úpravu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporkyni. 30. Pokiaľ okresný súd uznesením konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 31.01.2017 do 04.09.2018 na základe späťvzatia návrhu zastavil, postupoval v súlade s ust. § 29 CMP. Odporkyňa vyjadrila pred súdom prvej inštancie nesúhlas so späťvzatím žaloby. Zhodne so záverom okresného súdu aj odvolací súd je nútený konštatovať, že tu neboli identifikované vážne dôvody pre nezastavenie konania. Na strane odporkyne ide o nepochopenie daného právneho inštitútu, pretože tento úkon navrhovateľky bol práve v prospech odporkyne. Navrhovateľka akceptovala potreby odporkyne počas štúdia na strednej škole, keď naviac starala sa aj o svoje dve maloleté deti, a tak počas obdobia od 31.01.2017 do 04.09.2018 jej zostal zachovaný nárok na výživné. Nadväzne odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu zo dňa 18.09.2019 ako vecne správne. 31. V odvolaní namietaný procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým oboznámil odporkyňu o čiastočnom späťvzatí návrhu a o ktorom spísal úradný záznam dňa 18.09.2019, nevykazuje znaky rozporu so zákonom (Civilným sporovým poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom). Prísne formálny postup, osobitné predvolanie účastníkov za účelom zistenia stanoviska odporkyne k čiastočnému späťvzatiu návrhu, v situácii, že obidve účastníčky boli na súde prvej inštancie prítomné, bol by nehospodárny z hľadiska časového. Odporkyni bol daný priestor, aby sa vo veci vyjadrila, naviac nejednalo sa o úkon, ktorý by si vyžadoval zo strany odporkyne osobitnú prípravu, a teda nemožno v konkrétnej procesnej situácii a v konkrétnej prejednávanej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces. 32. Odporkyňa v rámci odvolania podaním zo dňa 21.10.2019 vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, v súvislosti s procesným postupom sudcu dňa 18.09.2019, ktorý zvolil pri výsluchu účastníkov v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu. 33. V zmysle § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 34. Podľa § 53 ods. 1 a 3 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 1). Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3). 35. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd na námietku zaujatosti neprihliadal, keďže bol namietaný procesný postup sudcu a naviac námietka zaujatosti nebola podaná v zákonnej lehote. 36. Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci je možné rozhodnúť až po skončení konania o zvýšenie výživného, ktorá je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 27Pc/26/2018, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Tak ako bolo uvedené vyššie, konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu je návrhovým konaním a súd v takomto konaní (okrem iného) skúma, či existujú zákonné podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ súd vykonaným dokazovaním zistí, že nie sú splnené zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti a vyživovacia povinnosť trvá, uvedené zistenie by viedlo k procesnému neúspechu navrhovateľa a súd by v takom prípade návrh zamietol. Podmieňovanie rozhodnutia vo veci zrušenia výživného skončením konania o zvýšenie výživného nemá oporu v Zákone o rodine, keďže za obdobie trvania vyživovacej povinnosti môže byť otázka výšky výživného riešená samostatne a nezávisle. 37. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní zisteného skutočného stavu bol správny. Odvolanie odporkyne v danom prípade nemalo opodstatnenie, a preto odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie potvrdil rozsudok ako aj uznesenie okresného súdu ako vecne správne. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutých rozhodnutiach. 38. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 39. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 40. Odvolací súd konštatuje, že označenie odporkyne v záhlaví napadnutého uznesenia zo dňa 18.09.2019: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U., X. B. XXX/XX., nie je správne v uvedení dátumu narodenia odporkyne, nakoľko z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňom narodenia odporkyne je deň XX. Q. XXXX. Odstránenie tejto zrejmej nesprávnosti preto odvolací súd v súlade s článkom 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku s použitím § 224 CSP nariadil konajúcemu súdu odstrániť vydaním opravného uznesenia. 41. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.