Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/28/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200423 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619200423.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S., ul. H. K. č. XXX/X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom R. V., ul. X. č. XXX a otca: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S., ul. S. č. XXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom R. V., ul. M. č. XXXX/XX, o zmenu úpravu styku otca s maloletými deťmi a o nariadenie výchovného opatrenia, o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/28/2019-111 zo dňa 28. januára 2020, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. potvrdzuje. Vo výroku III. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1P/28/2019-111 zo dňa 28.01. 2020 rozhodol tak, že mení sa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Pc/13/2017-56 zo dňa 11.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/28/2018-200 zo dňa 29.05.2018 v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. E. a maloletou D. E. - v sobotu každého párneho týždňa a v nedeľu každého nepárneho týždňa v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod., - vždy v stredu v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. Otec si bude maloleté deti preberať od matky v mieste jej bydliska, po ukončení styku odovzdá maloleté deti matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť (výrok I. bod 1., 2., 3.). Súd návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.). Súd konanie o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia zastavil (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi a nariadenia výchovného opatrenia poukazujúc na to, že jeho doterajší styk s deťmi (upravený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Pc/13/2017-56 zo dňa 11.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/28/2018-200 zo dňa 29.05.2018, podľa ktorého je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi vždy v utorok, štvrtok a v sobotu, v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky), je obmedzený výlučne len na kočíkovanie spiacich detí, pričom nikdy nemal príležitosť zobrať ich na ruky, poláskať, nakoľko mu to matka detí nedovolí. Deti ho ako svojho otca v podstate nepoznajú, keď sa v kočíku zobudia a zbadajú ho, začnú plakať. Tiež je styk obmedzený na prítomnosť matky, ktorá túto situáciu zneužíva a nie je ochotná ísť s ním ako s otcom detí nikde, len byť s nimi na ulici a kočíkovať ich. Podľa súdu na pojednávaní dňa 28.01.2020 rodičia detí v zásade prejavili vôľu uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorá však zlyhala na ich neochote dohodnúť si stretávanie otca s maloletými deťmi v priebehu bežného týždňa. Výsledkom jednania bolo ustálenie času stretávania sa otca s maloletými deťmi počas víkendov, v každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu, počas prvých troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., a po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. Otec navrhol styk s maloletými deťmi i v priebehu bežného týždňa, každú stredu v týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 24 ods. 4 a § 25 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“. Z vykonaného dokazovania podľa neho vyplýva, že v prejednávanej veci neexistuje rozpor medzi otcom a maloletými deťmi, ale existuje problém medzi rodičmi navzájom a títo sa nevedia primerane dohodnúť o otázkach starostlivosti o maloleté deti. Súd však pozitívne hodnotil, vyzdvihol schopnosť a ochotu rodičov dohodnúť sa na styku otca s deťmi počas víkendov a nemal dôvod robiť zásahy do tejto zásadnej časti ich faktickej dohody, pretože táto je v záujme obidvoch detí. Obdobie prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude slúžiť na postupné adaptovanie detí a po uplynutí tejto doby sa kontakt otca s deťmi primerane rozšíri. V konaní rodičia nedospeli k ucelenej rodičovskej dohode, pričom k zavŕšeniu konsenzu chýbala obojstranná dohoda, ktorá by sa týkala len malého časového úseku v rámci bežné týždňa. Matka navrhla ďalšie stretávanie sa otca s deťmi v pondelok, avšak v tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že by fakticky išlo o predĺženie styku otca s deťmi po víkende, čím by došlo ku krátkodobému presunu ku matke a následne späť ku otcovi, a to len na pár hodín, čo by mohlo byť pre deti únavné, mätúce a nimi odmietané a tým považoval súd tento variant za kontraproduktívny z hľadiska naplnenia účelu styku samotného. Otcom navrhovaný model ďalšieho stretnutia v stredu, teda v strede týždňa, považoval za optimálnejší z hľadiska zachovania kontinuity a rovnováhy pri udržiavaní vzájomného kontaktu. Navyše matka neprezentovala žiadny presvedčivý dôkaz, ktorý by svedčil pre nevhodnosť tejto doby styku. Na základe uvedeného súd upravil stretávanie otca i v stredu, keď sa otec zaručil, že si pracovné povinnosti dokáže zariadiť tak, aby sa venoval deťom, pričom konečný rozsah stretnutia ohraničil na dobu od 16.30 hod. do 18.00 hod., t.j. tak, aby nevznikol stres z hľadiska návratu otca z práce a taktiež z hľadiska matkou prezentovaného denného režimu detí, ktoré sa ukladajú k nočnému spánku okolo 18.30 hod. Na základe toho návrh otca na úpravu styku (dve hodiny) vo zvyšnej časti zamietol. Súd rozhodol o zastavení konania v časti o pôvodnom návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, poukazujúc na jeho späťvzatie i vyjadrený súhlas kolízneho opatrovníka, matky i jej zástupkyne, ako aj neúčelnosť takéhoto opatrenia v zmysle vyjadrenia kolízneho opatrovníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výroku I., ktorý v napadnutej časti navrhla zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v sobotu každého párneho týždňa a v nedeľu každého nepárneho týždňa v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. s tým, že otec si bude maloleté deti preberať od matky v mieste jej bydliska a po ukončení styku odovzdá maloleté deti matke v mieste jej bydliska a matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, ktorým postupom sa jej odňala možnosť skutkovo a právne naň reagovať, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie a práva pred súdom konať ako aj práva na súdnu ochranu. Zastávala tiež názor, že súd nesprávne vyhodnotil celú vec ako aj všetky okolnosti daného prípadu, na základe čoho potom dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. S rozsahom styku tak ako bol určený súdnym rozhodnutím nesúhlasila, aj napriek tomu, že medzi otcom a ňou bola možná rodičovská dohoda. Toho času stretávanie otca s maloletým deťmi prebieha bez jej prítomnosti a otec si po maloleté deti chodieva do miesta jej bydliska. Aktuálna situácia preukazuje, že maloleté deti nenesú dobre celú situáciu a skôr by navrhla, aby možnosť ich prespania bola odložená do budúcnosti, keď budú vekovo staršie. Podľa matky detí je rozpor medzi nimi, rodičmi, vyvolaný správaním otca a pramení z dôvodov, na ktoré už niekoľkokrát poukazovala. Otec sa domáha rozsiahlejšej úpravy styku s maloletými deťmi, než skutočne je schopný realizovať, čo sa preukázalo aj na stretnutiach, ktoré boli realizované počas konania (vyžadoval jej prítomnosť na stretnutiach, deti odovzdal skôr). Podľa nej najvhodnejšie bude ponechať styk jeden deň každý víkend od 09.00 hod. do 13.00 hod., čo by mohlo byť pre maloleté deti za danej situácie zvládnuteľné a hlavne pevne určené. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorý prebral faktickú a neodsúhlasenú dohodu, podotkla, že nešlo o dohodu, ale hľadanie možnosti dohodnúť sa v čo najlepšom záujme maloletých detí. Stretávanie musí byť postupné, aby si tieto na situáciu zvykli, otec však je vo svojich názoroch neústupčivý. Po zvážení aktuálnej situácie a toho ako to maloleté deti prežívajú, čo sa s nimi deje pri preberaní otcom na stretnutia a po návrate (maloleté deti k otcovi chodia s plačom, sú zjavne vystresované, keď ich otec následne trhá od nej, maloleté deti sa bránia, plačú, kričia a kopú, po návrate sú uplakané, hladné a vydesené) je bezpochybne preukázané, že maloleté deti nie sú a zrejme dlhšiu dobu nebudú pripravené na prespatie u otca. Podľa matky detí je vhodnou úprava v intervale bez prespania v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., pričom maloleté deti by poobedný spánok mali už u nej v domácom prostredí, prípadne prichádza do úvahy úprava po určitom čase od 09.30 hod. do 13.00 hod. každý víkend jeden deň. Matka detí k poobednému spánku zdôraznila, že maloleté deti sú naučené spať vo svojich hojdačkách a pred spaním sa nakojiť. Nebudú chcieť v prostredí otca spať, pričom nespánkom sa naruší ich denný režim a pocit bezpečia. Tiež uviedla, že u detí dochádza k separačnej úzkosti, ktorá sa v danom prípade prejavila tým, že maloletá D. sa začala pocikávať od času odkedy prebieha preberanie maloletých detí otcom vyššie popísaným spôsobom. Lekársku správu a ani vyšetrenie nemá k dispozícii, kvôli rešpektovaniu vládou prijatých opatrení v súvislosti so šíriacim sa koronavírusom. Aj keď maloleté deti otca poznajú, majú s nútením do kontaktu problém a je namieste, aby otec vnímanie maloletých detí akceptoval. Ďalej matka detí nesúhlasila s realizáciou styku otca s maloletými deťmi počas bežného styku. Vytýkala súdu, že v tejto otázke neprihliadol na záujem a potreby detí. Popísala, aký majú deti bežný režim, jej argumentácia zostala bez povšimnutia. Keďže otec jej má maloleté deti priniesť o 18.00 hod., posunie sa tým ich čas spánku aj o dve hodiny. Nejaký čas trvá, kým ich nakŕmi, dvojmo, okúpe, kým sa ukľudnia a prečítajú knižku. Nemôžu spať v čase zaužívanom na večerný spánok. Navyše matka detí v odvolaní poukázala na to, že sa súd nezaoberal ňou navrhnutými dôkazmi, nevykonal ňou navrhnuté šetrenie v domácnosti otca. Tiež nevykonal ani dôkazy smerujúce k tomu, či bude vôbec reálne a to vzhľadom na pracovnú dobu otca, aby sa tento vôbec s maloletými deťmi stretával. V prílohe predložila uverejnený inzerát zamestnávateľa otca, z ktorého vyplýva pracovná doba u jeho zamestnávateľa od 08.00 hod. do 16.30 hod. a nadštandardné hodnotenie. Nie je preto podľa nej reálne, aby otec vôbec mohol na stretnutie prísť v čase v stredu. Na záver upriamila pozornosť aj na to, že vo vzťahu k návrhu otca nedošlo k zmene jeho návrhu na začatie konania. 3. Kolízny opatrovník detí v písomnom vyjadrení zo dňa 07.04.2020 k odvolaniu matky detí navrhol potvrdiť prvostupňový rozsudok. Poukázal na jeho vyjadrenie v konaní pred prvostupňovým súdom. Následne apeloval na rodičov, aby vzájomným konfliktom nekomplikovali situáciu svojich detí a urobili všetko pre to, aby pre svoje deti vytvorili harmonické a bezpečné prostredie, i podmienky na budovanie a rozvoj vzťahu a citovej väzby detí s otcom. Budovanie vzťahu a citovej väzby nie je možné bez osobného kontaktu. Deti majú právo vybudovať si vzťah s obidvomi rodičmi na rovnakej úrovni, aj napriek tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Aj napriek tomu, že styk otca s deťmi je upravený od útleho veku detí a bol realizovaný, vzťah detí k otcovi a citová väzba nie je vybudovaná na takej úrovni akoby sa očakávalo. Kolízny opatrovník detí poukázal i na konanie sp. zn. 9P/48/2019 o zmenu priezviska maloletých detí, ktoré je v štádiu odvolacieho konania. 4. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 21.04.2020 navrhol, aby odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V prvom rade poukázal na súdom nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého mali on, matka a maloleté deti povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši zameranému na spôsob komunikácie medzi rodičmi a deťmi, aby si deti na neho zvykli v prítomnosti matky. Uviedol, že u psychológa sa spolu nestretli ani raz, pretože matka detí odmietla na tieto stretnutia chodiť s deťmi. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, považoval ho za správne. Zamestnávateľ je ochotný mu jeden deň v týždni upraviť pracovnú dobu. Následne otec detí opísal stretnutia s deťmi v Detskom kútiku, na ktoré chodila matka aj so staršou dcérou. Za stavu, že rozsudok nie je právoplatný z dôvodu odvolania matky detí, dodržiava styk s deťmi od 10.30 hod. do 13.00 hod. V tejto súvislosti opísal tri stretnutia, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdu v dňoch 08.02., 01.03. a 07.03.2020. Dňa 16.02.2020 sa stretnutie neuskutočnilo kvôli údajnému tvrdeniu matky detí o onemocnení maloletého K.. K vyjadreniu priložil fotografie aj DVD s videonahrávkou týchto stretnutí, na ktorých sú deti v domácom prostredí u neho spolu so starými rodičmi, vyvracajúc tak klamstvá matky o vystresovaných, hladných, uplakaných a vydesených deťoch. Pokiaľ ide o štvrté stretnutie dňa 15.03.2020, toto sa neuskutočnilo, lebo podľa tvrdenia matky, kvôli koronavírusu si deti nemožno vymieňať a že nevie, s kým sa on stretáva a že pre deti by bol nebezpečný. Podľa otca detí nie je preukázané vyjadrenie matky detí v odvolaní, že sa deti zle adaptujú na novú situáciu styku s deťmi bez matky. Neverí, že po troch vydarených stretnutiach sa s deťmi u nich prejavila separačná úzkosť. Toto a podobné tvrdenia matky sú účelové a majú poškodiť jeho a obmedziť jeho čas strávený s deťmi. Podľa otca detí je nepravdivé tvrdenie matky, že detí ukladá na spánok o 18.30 hod. Bývajú v jednom meste, dosť blízko a vidí, že deti sú v tomto čase zvyčajne vonku. Uviedol, že u neho majú deti zabezpečené spanie vo vlastných postieľkach, rovnako tak aj hračky, oblečenie a stravovanie podľa ich potrieb, s ohľadom na potravinovú intoleranciu detí. S odvolacími dôvodmi matky sa otec detí nestotožnil a ich odôvodnenie v odvolaní považoval za vyslovene absolútne účelové, nelogické. Uviedol, že na pojednávaní matka detí navrhovala dohodu, avšak táto stroskotala na tom, že ju nebolo možné uzavrieť v celom rozsahu podľa jej predstáv. Podľa neho sa matka pred súdom prezentuje ako tá, ktorá má záujem na dobrých vzťahoch a riešení vecí, avšak v konečnom dôsledku sa správa opačne, o čom svedčia aj dôvody odvolania. Otec detí opätovne poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/28/2018 vo veci odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Pc/13/2017 zo dňa 11.09.2017, ktorý už v tom čase apeloval na matku detí, aby si neuzurpovala právo na výchovu maloletých detí výlučne len ona, pretože deti rovnako ako svoju matku potrebujú aj svojho otca, aby bol zabezpečený ich všestranný vývoj, nielen po stránke fyzickej, ale aj psychickej, čo však matka podľa jeho názoru nepochopila. 5. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 30.04.2020 k vyjadreniu otca detí zotrval na vyjadrení zo dňa 07.04.2020, ktoré podal k odvolaniu matky detí. 6. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 10.05.2020 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka detí zo dňa 07.04.2020 uviedol, že s ním súhlasí a dodal, že považuje za dôležité, aby jeho deti s ním trávili čo najviac času, ktorý pomôže k vybudovaniu normálneho vzťahu detí s druhým rodičom. Matka však jeho ako druhého rodiča vôbec neakceptuje a robí všetky rozhodnutia ohľadne detí absolútne bez jeho vedomia a vzájomnej dohody (priezviská, mená, krstenie detí, výber škôlky). Vzťah detí k nemu sa začal normálne budovať až vtedy, keď došlo k stretávaniu sa bez prítomnosti matky. Deti si rýchlo začali zvykať na neho aj jeho rodinu, Žiaľ takéto stretnutia boli len tri, pretože matka mu nechce detí dávať kvôli momentálnej pandémii koronavírusu. Toto považoval za účelové zneužitie situácie na znemožnenie stretávania detí s ním. Mal za to, že je preto nevyhnutné, aby ako otec mal možnosť podieľať sa na výchove svojich detí. 7. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 15.05.2020 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka detí zo dňa 07.04.2020 uviedla, že tento neuvádza na ktoré vyjadrenie poukazuje, čím jej nie je daná možnosť adekvátne sa vyjadriť k takémuto neúplnému vyjadreniu. K jeho apelovaniu poukázala na to, že sa snaží vyhýbať akýmkoľvek konfliktom, ktoré by mohli vzniknúť s otcom detí. Pokiaľ tieto vznikajú, tieto sú spôsobené, resp. vyvolané zo strany otca detí. Pokiaľ ide o citovú väzbu otca s maloletými deťmi, nebráni tomu, aby sa väzby rozvíjali, čoho výsledkom bola aj možnosť uzavretia rodičovskej dohody, ktorú sa snažila smerovať tak, aby táto bola v záujme maloletých detí, stretávanie bolo postupné, aby si maloleté deti na situáciu postupne začali zvykať. Uviedla, že kolízny opatrovník detí mal a má osvedčené, že otec má zabezpečený kontakt s maloletými deťmi. V jeho vyjadrení však chýba akékoľvek vyjadrenie k situáciám, ktoré sú neprimeranou záťažou pre maloleté deti, a ktoré popísala v odvolaní. Podľa matky detí kolíznemu opatrovníkovi detí , pokiaľ uvádza, že styk otca je upravený od útleho veku a bol realizovaný a citová väzba nie je vybudovaná na takej úrovni ako by sa očakávalo, uniká skutočnosť, že otec mal možnosť sa s maloletými deťmi stretávať, v stretávaní mu nebolo bránené, avšak tento namiesto toho, aby citlivo pristupoval k potrebám a k záujmom maloletých detí, k otázke, či už rozširovania styku, či už prípadnej zmeny ich priezviska, vedie s ňou súdne spory, v ktorých očakáva svoju „výhru“ neuvedomujúc si, že jeho výhra v konečnom dôsledku môže zasiahnuť maloleté deti a môže byť v ich neprospech. 8. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 18.05.2020 k vyjadreniu otca detí zo dňa 21.04.2020 uviedla, že pokiaľ tento poukazuje na dohodu so zamestnávateľom ohľadom úpravy pracovnej doby, tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol na ich preukázaniu dôkazy. Aj napriek uvedenému je nevyhovujúce stretnutie v týždni v určený čas, pretože maloleté deti chodia už o 19.00 hod. spať. Aktuálne sa stretávanie otca s maloletými deťmi realizuje podľa ich dohody, ktorá nebola prenesená do súdneho rozhodnutia a toto stretávanie sa nerealizuje ani podľa pôvodného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Matka detí popierala akékoľvek tvrdenia otca, ktorými popisuje jej údajné správanie pri preberaní detí. Poukazovala na to, že jej spolu s vyjadrením otca súd nedoručil žiadne fotografie a DVD nahrávky takže sa k nim nemá možnosť vyjadriť. Rovnako aj ona má k dispozícii nahrávku preukazujúcu ako veľmi maloleté deti plačú a prosia ju, aby ich nikam nedávala a aby ich zachránila. Maloletý K. veľakrát vravel, že sa pýtal domov k mamičke, ale oni (otec a stará matka) odignorovali jeho prosíkanie, kvôli času, ktorý mu súd určil, a preto nie je ochotný v prípade, ak sa maloleté deti pýtajú k matke, im toto umožniť. Pokiaľ ide o stretnutia po 15.03.2020 a k aktuálnej situácii považovala matka detí za potrebné uviesť, že je v záujme ochrany zdravia maloletých detí vyhýbať sa kontaktom mimo domácnosti, keď od vyhlásenia štátom prijatých opatrení súvisiacich so zamedzením šírenia koronavírusu sú s maloletými deťmi v jednej domácnosti, obmedzili sociálne kontakty, nestretávajú sa a ani nevyhľadávajú žiadne sociálne kontakty, aby nedošlo k riziku prenosu ochorenia, čo otcovi aj vysvetlila. Otec sa stretáva v jeho práci s množstvom ľudí, prichádza do kontaktu s vecami, rovnako aj so zákazníkmi jeho zamestnávateľa, keďže jeho práca bola vykonávaná a umožnená už v prvej fáze uvoľňovania opatrení. Tvrdenia otca, že jej otec, a teda starí rodičia z jej strany sú s maloletými deťmi v kontakte sa nezakladá na pravde. Matka detí ďalej uviedla, že maloleté deti sa zle adaptujú na celú túto situáciu, vzhľadom na prijaté opatrenia štátom sa otec s deťmi nestretával, z dôvodu ochrany zdravia detí, a všetky tieto skutočnosti smerujú k tomu, aby stretávanie po ustúpení pandémie bolo postupné. Skutočnosť, že maloletá D. sa začala pocikávať je pravdivá, rovnako aj tvrdenie, že tomu tak bolo z dôvodu napätia a tlaku súvisiaceho so zmenou situácie a styku otca s maloletými deťmi. Po tom ako boli štátom prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu a maloleté deti sa s otcom nestretávali, situácia sa u maloletej D. upravila a pomočovanie ustúpilo. Podľa matky detí otcom tvrdené pomery o vlastných postieľkach detí, hračkách, oblečení a potrebách, nie sú žiadnym spôsobom preukázané a súd ani nevykonal ňou navrhnuté dôkazy smerujúce k prešetreniu pomerov u otca. 9. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení z 02.06.2020 k vyjadreniu matky a otca uviedol, že trvá na vyjadreniach, ktoré podal v prvostupňovom konaní i k odvolaniu matky. K vyjadreniu matky detí zo dňa 15.05.2020 uviedol, že tvrdenia rodičov o prežívaní detí sú rozporné, protichodné. Narušený rodičovský vzťah sa premieta do situácie maloletých detí. S ohľadom na záujem detí a na preukázanie tvrdení rodičov sa v tomto smere nebráni znaleckému dokazovaniu z odboru psychológie. Dal na zváženie súdu znaleckým dokazovaním preukázať motiváciu a schopnosť obidvoch rodičov kooperovať v prospech maloletých detí tak, aby realizácia styku bola v súlade so záujmom maloletých detí a ich harmonickým vývojom. V zmysle záverov znaleckého dokazovania a s ohľadom na najlepší záujem detí, potom nastaviť rozsah styku otca s deťmi, prípadne určiť ďalšie opatrenia v prospech maloletých detí. Napokon kolízny opatrovník detí uviedol, že na konanie sp. zn. 9P/48/2019 poukázal v tej súvislosti, že aj v tomto konaní z výpovedí rodičov vyplýva rozdielnosť názorov vo viacerých oblastiach s dôsledkami na situáciu maloletých detí. 10. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 05.06.2020 k vyjadreniu matky detí k vyjadreniu kolízneho opatrovníka detí zo dňa 07.04.2020 uviedol, že on je vždy pripravený s matkou komunikovať ohľadne ich detí, ale matka svojou aroganciou a vulgárnym správaním normálnu komunikáciu znemožňuje. Považoval za nepravdivé tvrdenie, že od začiatku nejavil záujem o maloleté deti. Poukázal na to, že matka ignorovala 4 mesiace nariadenie súdu o spoločnom stretávaní sa s deťmi na ÚPSVaR v prítomnosti psychológa. V čase koronakrízy mu odmietla dať deti na stretnutia 11 týždňov. Keby matka bola prístupná dohode, nemuseli by všetko riešiť súdnou cestou. Deti rastú a za tri roky sa nedalo dopracovať k rozumnej dohode v ich záujme. Je preto podľa neho nevyhnutné, aby jeho detí s ním trávili maximum času a mohli si vybudovať plnohodnotný a harmonický vzťah otec - deti. 11. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 05.06.2020 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka detí zo dňa 30.04.2020 zotrval na jeho predchádzajúcich vyjadreniach vo veci ako aj na jeho poslednom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Ďalej uviedol, že súhlasí s názorom kolízneho opatrovníka. 12. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 12.06.2020 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka detí zo dňa 30.04.2020 uviedla, že rovnako v celom rozsahu zotrváva na všetkých skutočnostiach a vyjadreniach, ktoré učinila v jej vyjadrení zo dňa 15.05.2020, ktorým sa vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 07.04.2020 a na toto vyjadrenie odkazuje. 13. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 18.06.2020 k vyjadreniu otca detí zo dňa 10.05.2020 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 07.04.2020 uviedla, že pokiaľ otec poukazuje na to, že je dôležité, aby maloleté deti s ním trávili čo najviac času, ona mu v kontakte s nimi nebráni, ale je namieste, aby otec rešpektoval najlepší záujem detí, ako aj ich potreby a k otázke styku pristupoval citlivo. Popierala tvrdenia otca, že ho neakceptuje a robí všetky rozhodnutia bez jeho vedomia a vzájomnej dohody. Taktiež, že by z jej strany dochádzalo k ovplyvňovaniu maloletých detí a že by využívala všetky možnosti k zamedzeniu kontaktu. Snažila sa a snaží sa o určitú postupnosť s možnosťou rozšírenia kontaktu otca s deťmi, čo však otec nebol schopný a ochotný akceptovať a prijať. To, že mala pravdu ukazujú aj zrealizované stretnutia. Otec sa od uvoľňovania opatrení s maloletými deťmi stretáva. Od uvedeného času sa u maloletej D. opäť prejavili ťažkosti, a to hnačka a kŕče, otca upozornila na túto skutočnosť a požiadala ho, aby vždy napísal, čo maloleté deti jedli, aby bolo možné určiť, či tieto ťažkosti sú spôsobené jedlom. Aj keď otec napísal, že sa riadil zoznamom, ktorý mu poskytla, nebola to pravda, keď maloleté deti signalizovali, že jedli aj zakázané jedlá (čokoládovú tortu). Maloletá D. po tom, čo znovu dochádza k styku otca s maloletými deťmi sa začala pocikávať a maloletý K. začal byť agresívny (začal ju kopať a biť). Správanie detí je sprevádzané krikom a plačom, keď sa ich snaží pripraviť na stretnutie s otcom a ak im otca spomenie tak kričia a plačú, že tam nechcú ísť. Okrem toho matka detí zdôraznila, že maloleté deti nastupujú do materskej škôlky a vzhľadom na zmenu režimu maloletých detí, nie je vhodné počas času, keď tieto budú už v škôlke, aby ich otec brával počas týždňa neskoro z domu, keď spávajú obvykle už o 19.00 hod. Uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadňovať a styk otca počas týždňa neurčovať, keďže to nie je v záujme maloletých detí. Matka detí vyslovila názor, že v prípade, ak bude vyvíjaný zo strany otca tlak a tento sa bude domáhať čo najširšieho kontaktu s maloletými deťmi, práve takáto situácia môže mať za následok zmenu postoja detí, ktoré sa môžu stavať k otcovi odmietavo. 14. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 16.06.2020 k vyjadreniu matky zo dňa 18.05.2020 uviedol, že nevie prečo by mal dokazovať, že jeho pracovná doba u zamestnávateľa končí o 16.00 hod. Čo sa týka spania detí o 19.00 hod., myslí si, že od 18.00 hod. do 19.00 hod. má matka detí dosť času na to, aby ich pripravila na spanie. On, jeho rodičia aj priatelia a známi vidia, že matka aj s deťmi sa vracia domov aj po 20.30 hod. a deti nespia. V ďalšej časti vyjadrenia boli otcom detí uvádzané skutočnosti zhodné ako v predchádzajúcich vyjadreniach a to ohľadom jeho stretávania s deťmi v Detskom kútiku, preberania detí od matky, odmietania odovzdávania detí počas koronakrízy. Novými skutočnosťami boli okolnosti ohľadom uznania otcovstva zo strany otca detí. Otec detí mal za to, že súd rozhodol vo veci správne a spravodlivo. Svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. 15. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 22.06.2020 k vyjadreniu matky detí zo dňa 15.05.2020 trval na vyjadreniach, ktoré podal v priebehu celého konania. Poukázal na komplikovaný rodičovský vzťah a rozporné tvrdenia rodičov. 16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a IV. ako vecne správny potvrdil (§ 387 C. s p.). 17. Matka detí odvolaním napadla rozsudok okresného súdu ohľadom výroku, ktorým zmenil úpravu styku otca tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v osobou každého párneho týždňa a v nedeľu každého nepárneho týždňa v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. a vždy v stredu v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. Mala za to, že rozhodnutie neobsahuje tiež riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Vytýkala súdu, že nesprávne a tiež neúplne zistil skutočný stav veci. Tiež nesprávne vyhodnotil celú vec ako aj všetky okolnosti daného prípadu, na základe čoho potom dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Poukazovala aj na to, že sa súd nezaoberal ňou navrhnutými dôkazmi. Napokon upriamila pozornosť aj na to, že vo vzťahu k návrhu otca nedošlo k zmene jeho návrhu na začatie konania. Žiadala preto upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi v sobou každého párneho týždňa a v nedeľu každého nepárneho týždňa čase od 10.00 hod do 13.00 hod. s tým, že otec si bude maloleté deti preberať od nej v mieste bydliska a po ukončení styku jej maloleté deti odovzdá v mieste jej bydliska, pričom ona je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Podľa matky detí nie je v záujme detí, aby bol styk určený rozsiahlejšie, keď sa skutočne tak realizovať nebude. 18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou detí vznesené a mal za to, že jej odvolanie nie je dôvodné. 19. Pokiaľ matka detí v odvolaní upriamovala pozornosť na to, že vo vzťahu k návrhu otca detí nedošlo k zmene jeho návrhu na začatie konania, z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že otec detí sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku v tom, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi vždy v utorok v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. V priebehu konania otec detí okrem rozsahu styku dohodnutého s matkou detí (v každú právnu sobotu a každú nepárnu nedeľu počas prvých troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v čase od 10.00 hod do 13.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu v čase od 10.00 hod do 15.00 hod.) navrhol styk s maloletými deťmi i každú stredu v týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Podľa § 28 C. m. p. navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Zmenu návrhu súd nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu. Podľa odvolacieho súdu zmena návrhu na začatie konania je dispozičný procesný úkon navrhovateľa, ktorým navrhovateľ rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo. Zmenou návrhu na začatie konania je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v návrhu. Konania podľa C. m. p. sú charakteristické tým, že sa môžu začať aj na návrh, aj bez návrhu (§ 23 C. m. p.). Ak zákon neustanovuje, že konanie možno začať výlučne na návrh, platí všeobecná zásada, že konanie možno začať aj bez návrhu. Aj bez návrhu je možno začať konanie o starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl. C. m. p.) medzi ktoré sa zahŕňa aj rozhodovanie o styku s maloletými. Predmetné konanie, ktorým sa otec detí domáha zmeny úpravy styku s maloletými deťmi je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Preto podľa odvolacieho súdu, pokiaľ otec detí v konaní zmenil dovtedy navrhnutý rozsah styku, nielenže nejde o zmenu návrhu na začatie konania keďže sa domáha toho istého nároku, ale v prípade konaní, ktoré sa môžu začať aj bez návrhu, nie je potrebné rozhodovať o zmene návrhu na začatie konania, t.j. ust. § 28 C. m. p. sa v danom prípade neaplikuje. Okresný súd preto nemal povinnosť zachovať postup uvedený v ust. § 28 C. m. p. a teda o zmene návrhu rozhodnúť formou uznesenia. 20. Matka detí v odvolaní vytýkala súdu, že rozhodnutie neobsahuje riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. S ohľadom na uvedené odvolací súd odvolaciu námietku matky detí vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, rozhodujúci skutočný stav v rámci ktorého mal zistené, že sa rodičia v podstate o zmene úpravy styku počas víkendových dní dohodli a správne upriamil pozornosť na to kvôli čomu sa k dohode nedospelo, citoval právne normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. 21. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa vo svojej výchove má. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv na maloletého môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, vytvoril citové vzťahy k obidvom. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania, posudzovať veľmi starostlivo, pričom sa nemajú použiť iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom budú okolnosti na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod., ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Zákon o rodine vychádza zo zásady, že na otázke úpravy styku rodiča s dieťaťom ako špeciálnej zložke výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodnú. Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že dohoda rodičov možná nie je a je potrebné, aby o tejto otázke rozhodol na návrh niektorého z nich, prípadne aj bez návrhu, orgán štátnej moci - súd. 22. Odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností prípadu, predovšetkým pomerov na strane oboch rodičov a maloletých detí o potrebe zmeny úpravy styku maloletých detí s otcom a rozsah tejto úpravy tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie považoval za primeraný a zodpovedajúci veku maloletých detí a ich dennému režimu. Rozsudok vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. 23. V súvislosti s námietkami matky detí v odvolaní ohľadom nesprávneho a neúplne zisteného skutočného stavu veci mal aj odvolací súd z obsahu spisu okresného súdu preukázané, že táto v konaní potvrdila dohodu o styku otca s deťmi v rozsahu ako rozhodol okresný súd okrem stretávania sa v stredu. Dokonca styk v uvedenom rozsahu prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 28.01.2020 aj navrhla (č.l. 103 spisu) ako aj v záverečnom návrhu (č.l. 105 p.v. spisu). Pokiaľ matka detí v odvolaní poukazovala na to, že aktuálna situácia (ako súčasné stretávanie maloleté deti prežívajú, čo sa s nimi deje pri preberaní detí otcom na stretnutia a po návrate zo stretnutí) preukazuje, že maloleté deti nenesú dobre celú situáciu a nie je vhodné, aby rozsah styku bol taký, aký určil súd a skôr by navrhla, aby možnosť prespania maloletých detí bola odložená keď budú tieto vekovo staršie tak treba uviesť, že otec detí vo vyjadrení k odvolaniu opísal tri stretnutia, ku ktorým malo dôjsť po rozhodnutí súdu a priložil fotografie a DVD s videonahrávkou z týchto stretnutí, ktoré boli doručené matke detí i kolíznemu opatrovníkovi detí. Tieto opisované situácie v súvislosti s odovzdávaním detí otcovi mohli spočiatku byť pre deti stresujúce, čo napokon pripúšťa aj otec detí lebo boli pre ne nové ale bolo aj povinnosťou matky pripraviť maloleté deti a spolupracovať pri ich odovzdávaní otcovi detí. Následne fotografie a DVD s videonahrávkou preukazujú, že maloleté deti sú v domácnosti otca detí uvoľnené, spontánne, spokojné a spolupracujúce pri kontakte i so starými rodičmi. Možno preto opodstatnene uzavrieť, že zmena úpravy styku je v záujme maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa detí týkajú (čl. 5 Zákona o rodine) a ktorý konštantná judikatúra poníma ako vyrastanie dieťaťa v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky a v ktorom výchova dieťaťa smeruje k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja. Uvedené sa týka aj obdobia po uplynutí troch mesiacov keď dochádza k rozšíreniu styku otca s maloletými deťmi počas víkendových dní až do 15.00 hod. Poukazovanie matky detí na potrebu postupného stretávania, aby si maloleté deti na situáciu zvykli nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Vyslovuje názor, že je v záujme maloletých detí, aby sa ich vzájomný vzťah s otcom rozvíjal a upevňoval už v tomto veku (maloleté deti sú vo veku 3 rokov) čo je možné len poskytnutím väčšieho časového priestoru, do čoho zapadá v štandardne fungujúcich rodinách aj prespávanie dieťaťa v blízkosti svojho rodiča a teda v danej veci počas poobedňajšieho spánku. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletými deťmi počas týždňa a to v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod. odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto poukazuje. Matka detí v odvolaní nesúhlasila s takouto úpravou v podstate s ohľadom na čas strávený s náročnejším ukladaním dvoch detí na nočný spánok okolo 18.30 hod. a vytýkala súdu, že nerešpektoval režim maloletých detí. Odvolací súd nechce bagatelizovať náročnosť zo strany matky detí v súvislosti so starostlivosťou o dve maloleté detí v rovnakom veku ale poukazuje v tejto súvislosti na to, že matka detí na pojednávaní dňa 28.01.2020 (č.l. 102 spisu) uviedla, že ukladá detí na spánok medzi 19.00 hod. a 20.00 hod. Takže po uskutočnenom styku (v stredu o 18.00 hod.) má táto dostatočný časový priestor k ukladaniu maloletých detí k spánku. Tiež matka detí spochybňovala, že nie je reálne, aby otec mohol na stretnutie prísť v určenom čase v stredu a predložila dôkaz - inzerát zamestnávateľa otca podľa ktorého pracovná doba u jeho zamestnávateľa je od 8.00 hod. do 16.30 hod. V tomto smere odvolací súd za rozhodujúce považuje to, že podľa tvrdenia otca detí si tento vie zabezpečiť u zamestnávateľa úpravu pracovného času. Napokon matka detí v odvolaní namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov. Z obsahu spisu a to správy z 28.02.2019 vyplýva, že kolízny opatrovník detí vykonal šetrenie v domácnosti otca. Z tohto vyplývalo, že obýval 3-izbový byt, ktorý bol zariadený základným nábytkom (obývačka, kuchyňa, v spálni provizórne lôžko na spanie otca). Ďalšia izba nebola zariadená, je plánovaná izba pre deti. Otec detí podľa jeho udania pred kolíznym opatrovníkom bol pripravený všetko zabezpečiť tak, aby deti mohli v jeho domácnosti tráviť čas, aby tu mali hračky, základné vybavenie izby prispôsobené veku a potrebám detí. Aktuálne fotografie a DVD s videonahrávkou preukazujú, že izba je zariadená posteľami pre obe deti a plná hračiek. Zo strany otca detí tak došlo za účelom uskutočňovania styku k zabezpečeniu potrieb detí v jeho domácnosti a to aj pokiaľ ide o možnosť poobedňajšieho spánku detí. 24. Z týchto dôvodov, zhrnúc uvedené, je odvolací súd presvedčený, že prevedená zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi zodpovedá v aktuálnej situácii ich záujmu a preto rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. vrátane závislého výroku IV. o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Vo výroku III. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 25. Na záver odvolací súd dodáva, že súdne rozhodnutie súdu je pre rodičov záväzné a nemožno ho jednostranne alebo svojvoľne meniť. Takéto konanie je porušením právnej povinnosti. Aktuálna situácia v nadväznosti na šírenie Covid-19 nemôže byť automaticky považovaná za dôvod, ktorý ospravedlňuje nerešpektovanie súdnych rozhodnutí. Určite sa však vyskytnú situácie, kedy napriek snahe o dodržiavanie zákona, dohody resp. súdneho rozhodnutia, nie je možné povinnosti dodržať. Pri rodičovských právach však ide v takýchto prípadoch len o špecifický prípad krajnej núdze, kedy by dieťaťu bezprostredne hrozila ujma. Inak povedané, ak by sa nemalo dodržať súdne rozhodnutie, musela by byť hroziaca ujma pre dieťa bezprostredná. Aktuálna situácia súvisiaca s koronavírusom ako samostatná príčina vo všeobecnosti takou okolnosťou nie je. K odopretiu realizácie styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom by v súvislosti so zabránením šírenia ochorenia Covid-19 mohlo dôjsť v prípade, ak aby bola nariadená povinná izolácia dieťaťa alebo rodiča - najmä v prípade ich karantény z dôvodu diagnostikovania ochorenia, z dôvodu nariadenej karantény v dôsledku ich príchodu zo zahraničia alebo v prípade, ak sa maloleté dieťa alebo rodič, s ktorým maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti dostali do kontaktu s osobou, ktorej bolo diagnostikované toto ochorenie. V tejto súvislosti (ak ide o nariadené opatrenia) je potrebné sa riadiť odporúčaniami Ústredného krízového štábu a Úradu verejného zdravotníctva. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 57, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolenie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).