Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200064 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5818200064.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: mal. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX-X, S., zastúpený zákonným zástupcom - matkou: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX-X, XXX XX S., proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Q. XXX, S., právne zastúpenému JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom P. XXX, A., o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/2/218-78 zo dňa 16. augusta 2019, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa maloletý žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.473 eur ako náhradu za bolesť a čiastku 1.236,50 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenú o 50 % z dôvodu hodného osobitného zreteľa. 2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/93/2015 zo dňa 18.02.2016 uznaný za vinného zo skutku, ktorý spáchal dňa 26.04.2015, keď na futbalovom ihrisku pri materskej škôlke na sídlisku P. v meste S. v prítomnosti viacerých detí manipuloval s horľavinou - technickým benzínom, ktorú priniesol vo fľaši, pričom najskôr zapaľoval uvedenú horľavinu vo vrchnáku a následne, keď sa od horiacej kvapaliny vo vrchnáku chytila horľavina vo fľaši, túto odhodil od seba, mimo ihriska, kde zasiahol maloletého U. D., ktorý stál pri mantinely ihriska a ktorý od horľaviny začal horieť, čím mu spôsobil popáleninu ľavej strany hrudníka gr. II, popáleninu brušnej steny obojstranne gr. II, popáleninu pravej hornej končatiny gr. III, popáleninu pravého podpazušia gr. II, popáleninu ľavého predlaktia gr. II a popáleninu oboch rúk gr. II, s dobou liečenia minimálne 10 týždňov. 3.Okresný súd konštatoval, že v označenom (trestnom) rozsudku odkázal poškodenú matku žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Matka žalobcu však podľa okresného súdu nárok na náhradu škody v rámci trestného konania neuplatnila riadne. V rámci trestného konania bola dvakrát vypočutá - v dňoch 11.06.2015 a 21.09.2015 - a ani v jednom z týchto výsluchov nešpecifikovala nárok na náhradu škody. Z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii je zrejmé, že k ukončeniu liečenia a ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo už dňa 31.08.2015. Je teda nesporné, že matke žalobcu už pri výsluchu dňa 21.09.2015 bola zrejmá výška škody na zdraví spočívajúca v bolestnom. Nakoľko matka žalobcu ako jeho zákonná zástupkyňa neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní kvalifikovaným spôsobom, opísané spôsobilo premlčanie nároku uplatneného žalobou a to už ku dňu 01.09.2017, nakoľko len riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní poškodený dosiahne prerušenie plynutia premlčacej lehoty, počas ktorej poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody. Začiatok plynutia premlčacej doby je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ). Žalobca, resp. jeho zákonná zástupkyňa už z prvotných úkonov trestného konania získal vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu a už dňa 01.09.2015 bola objektívne dostupná informácia o výške škody. Dátum právoplatnosti rozhodnutia v trestnej veci nesúvisí s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi a preto s ohľadom určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je treba v danej veci vychádzať z dátumu 01.09.2015. 4.Čo sa týka zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa súdu prvej inštancie „neboli preukázané také ťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovali jeho zvýšenie“. Dodal, že sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné zamieňať s nemajetkovou ujmou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobca si neuplatnil nemajetkovú ujmu ako peňažnú satisfakciu, pričom nemajetkovú ujmu „stotožňuje pod sťaženie spoločenského uplatnenia“. V danom prípade mal žalobca náhradu za psychickú ujmu uplatniť iným nárokom a to prostredníctvom nemajetkovej ujmy. 5.S poukazom na úspešnosť žalovanej strany jej okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia. Okresnému súdu primárne vytýkal svojvoľnosť a arbitrárnosť jeho rozhodnutia. Samotné dôvody rozhodnutia sú sústredené len v bode 12. v rozsahu približne jednej strany, čo nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Odôvodnenie okresného súdu nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Súd konštatoval, že k premlčaniu uplatneného nároku titulom náhrady škody - bolestného došlo už ku dňu 1.9.2017. Žalobca si po prvý raz uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody už v adhéznom konaní, avšak bez jeho kvantifikácie, nakoľko mu táto nebola známa, Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 18.2.2016 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca (poškodený) bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, nakoľko v trestnom konaní nebol vypracovaný potrebný lekársky posudok. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.2.2016. Liečenie žalovaného bolo síce ukončené k 31.8.2015, avšak táto skutočnosť bola konštatovaná lekárom až v odbornom lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. F. D., PhD. Nemocnica Košice - Šaca, a.s. dňa 15.6.2017. Týmto posudkom bol určený rozsah škody na zdraví žalobcu v časti bolestného vo výške 140 bodov a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 160 bodov. V danom prípade vznikla vedomosť žalobcu o rozsahu škody až dňom vyhotovenia odborného lekárskeho posudku, t.j. dňom 15.6.2017. Týmto dňom sa žalobca kvalifikovane dozvedel o škode, t.j. okrem vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá, získal vedomosť aj ojej rozsahu (o počte bodov), na základe ktorých mohol kvantifikovať svoj nárok a riadne ho uplatniť na súde (actio nata). 7.Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 OZ totiž podľa odvolateľa možno rozumieť len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo o jeho práve rozhodnuté. V zmysle uvedeného má účinky prerušenia premlčacej doby len taká žaloba, v ktorej je určená osoba, ktorej svedčí pasívna vecná legitimácia a zároveň je riadne vyčíslený nárok na náhradu škody. Ak sa žaloba podá bez toho, aby bol nárok na náhradu škody v žalobe vyčíslený alebo aspoň objektívne určiteľný, súd žalobu zamietne ako predčasne podanú. Subjektívna premlčacia doba by tak v tomto prípade uplynula až dňom 15.6.2019. Dátum, na ktorý sa odvoláva žalovaný a ktorý tiež uznal súd ako deň, ktorým mala začať plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody (1.9.2015), je dňom zistenia bolesti (ustálenia zdravotného stavu žalobcu), ktorý však nemožno stotožňovať s dňom, kedy žalobca nadobudol vedomosť o škode a jej rozsahu (15.6.2017). To že k dátumu 31.8.2015 došlo k ukončeniu liečenia a ustáleniu zdravotného stavu žalobcu sa žalobca preukázateľne mohol dozvedieť až z lekárskeho posudku dňa 15.6.2017. Tvrdenia súdu, že ,je nesporné, že matke žalobcu už pri výsluchu dňa 21.9.2015 bola zrejmá výška škody na zdraví spočívajúcom v bolestnom", resp. že „Žalobca, resp. jeho zákonná zástupkyňa už v prvotných úkonoch trestného konania získal vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu a už dňa 1.9.2015 bola objektívne dostupná informácia o výške škody“ nekorešpondujú so žiadnym vykonaným dôkazom a zakladajú tak arbitrárnosť rozhodnutia súdu. Pred vyhotovením lekárskeho posudku o určení výšky škody žalobca nemohol získať vedomosť, kedy lekár určil dátum ustálenia liečenia a už vôbec nemohol zistiť výšku vzniknutej škody. 8.Naopak, zo zisteného skutkového stavu podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že nárok si mohol uplatniť prvýkrát až 15.6.2017, kedy okrem vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá, získal vedomosť aj o jej rozsahu. Jeho nárok sa mohol premlčať až dňa 15.6.2019. pričom žaloba podaná už dňa 9.1.2018., t.j. v priebehu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. Tento časový moment je dôležitý z hľadiska premlčaniu nároku na náhradu škody, kde podľa § 106 ods. 1 OZ plynie 2-ročná subjektívna doba, ktorá sa počíta od momentu keď sa „poškodený dozvie o škode ". (In. Fekele I., a kol., Občiansky zákonník L, Veľký komentár, Bratislava : Eurokódex, 2011, s. 1181). V danej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 27.1.2011 sp, zn. 3 Cdo 146/2010, v ktorej veci sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa nadobudla vedomosť o škode až z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, t.j. oba súdy za začiatok plynutia premlčacej lehoty považovali deň vyhotovenia lekárskeho posudku. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne, nie iba predpokladane dozvedel o škode, t.j., kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (R 38/1975). Pojem „dozvie sa o škode" (§ 106 ods. I OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť- vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). 9.Napokon odvolateľ argumentoval, že z vykonaných dôkazov, najmä z predložených fotografií zranení žalobcu, je zrejmý rozsah fyzických zranení maloletého dieťaťa, ktoré sa už nikdy nezhoja. S poukazom na vek žalobcu, ktorý len nedávno dosiahol 12 rokov (v čase spáchania prečinu mal 8 rokov), je obzvlášť problematické už teraz exaktne pomenovať následky spočívajúce v jeho vylúčenú či obmedzení jeho účasti na plnohodnotnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, resp. sťaženie, či dokonca znemožnenie voľby či výkonu jeho budúceho povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania, keď k podstatnej väčšine takýchto aktivít žalobcu bude dochádzať až o niekoľko rokov, ale je nespochybniteľné, že k takým následkom dochádzať bude. Maloletý má v dôsledku úrazu spôsobeného žalovaným psychické problémy, je však nepochybné, že spôsobené fyzické zranenia viditeľné na jeho tele, determinujú jeho psychické problémy, čo jednoznačne vyplýva aj z lekárskej správy MUDr. P. zo dňa 6.12.2018, v zmysle ktorej „Agresívne ataky vyplývajú z jeho osobného handicapu, viní za to celý svet, preto odmieta nadviazanie adekvátnych kontaktov. V správaní opozičný vzdorovitý - bez ohľadu na vek oponenta". 10.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že z hľadiska premlčacej lehoty nie je právne relevantné, kedy si dal žalobca vyhotoviť lekársky posudok za ohodnotenie bolesti a SSU. Dôležité a podstatné je, že žalobca tak mohol urobiť už 01.08.2015 a od tohto momentu mu začala plynúť subjektívna 2 ročná premlčacia lehota. Uvedené zodpovedá aj odôvodneniu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001, sp. zn. MCdo/37/2000, v zmysle ktorého „za deň zistenia bolestí nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného." Z predmetného rozhodnutia vyplýva právny záver, že ako náhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t.j. ako náhle možno ohodnotiť bolesť, resp. SSU. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 OZ, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára. Poškodený sa dozvie o škode v momente, keď sa jeho liečba skončí. V danom prípade k ukončeniu liečenia preukázateľne došlo už 31.08.2015, tak ako to vyplýva z predloženého lekárskeho posudku, potom žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2018 uplatnil svoj nárok na náhradu škody na zdraví bolestnom až po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňa 01.09.2017. 11.Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu - zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia - aj tento súd I. inštancie posúdil správne, keď tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko takéto zvýšenie nie je dôvodné. Žalobca súdu nepredložil také dôkazy, ktoré by jeho nárok odôvodňovali. Žalobca uplatnil nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu (list od psychológa). Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (a jeho zvýšenie) nezohľadňuje to, ako konanie škodcu zasiahlo do súkromného a rodinného života poškodeného (v predmetnom prípade žalobcu), ale sa zaoberá výlučne tým, ako toto konanie škodu (žalovaného) obmedzuje možnosti poškodeného (žalobcu) uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobca pred súdom I. inštancie nepreukázal, že by ho utrpené zranenia tak závažne obmedzovali v možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, že by bolo potrebné a nevyhnutné sťaženie spoločenského sťaženia zvyšovať. Žalobca súdu predložil správu od detského psychiatra, kde sa uvádza, že žalobca trpí depresívnou poruchou správania a poruchou správania s opozičným, vzdorovitým správaním. Z predloženej správy však jednoznačne vyplýva, že v deň, kedy sa stal žalobcovi úraz, mu zomrel aj milovaný starý otec, s ktorou skutočnosťou sa doposiaľ nevyrovnal. Uvedené potvrdila aj matka žalobcu. Z predloženej správy detského psychiatra nie je možné výlučne a definitívne ustáliť, že nepriaznivý psychický zdravotný stav žalobcu je v priamej a príčinnej súvislosti so zranením zo dňa 26.04.2015 a výlučne v jej dôsledku. Aj z výpovede matky zákonnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že jej syn, mal. žalobca, trpel psychickými problémami už aj pred samotným utrpeným zranením. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že mal. žalobca mal aj pred zranením zmeny nálad, navštevoval psychologičku z dôvodu hyperaktivity, problémy žalobcu nastali až dva roky po utrpenom úraze (ktoré v konečnom dôsledku môžu súvisieť aj s jeho dospievaním). Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že za jeho psychické problémy môže výlučne žalovaný, alebo že by tieto nastali v priamej a príčinnej súvislosti s jeho zranením. Tieto sa javia ako špekulácie, a to aj s poukazom na tvrdenie zákonnej zástupkyne na pojednávaní zo dňa 18.04.2019, kedy zákonná zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa pri vyzliekaní hanbí, pričom zo žalobcom predloženej správy detskej psychiatricky vyplýva, že „žalobca sa nehanbí vyzliecť“. V podanom odvolaní (str. 4 odsek druhý) žalobca tvrdí, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo uplatnené z dôvodu viditeľných jaziev a nie v dôsledku psychických problémov žalobcu. Z toho vyplýva, že opisované psychické problémy žalobcu ani neboli základom pre uplatnenie nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Taktiež poukázal na vyjadrenie zákonnej zástupkyne žalobcu z pojednávania konaného dňa 24.06.2019, kde zákonná zástupkyňa žalobcu na otázku uviedla, že žalobcu utrpené zranenia pri činnostiach nijako neobmedzujú. 12.Žalovaný uzavrel, že zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustné iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené s porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Žalovaný žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vypracovaného lekárskeho posudku, v počte bodov 160 v hodnote jedného bodu rovnajúcu sa sume 16,48 eur, uhradil. 13.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná - neúspešná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie 14.Odvolacia argumentácia o zásadných deficitoch odôvodnenia napadnutého rozsudku je opodstatnená. 15. Primárne, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku pripustenia zmeny žaloby - uznesenie č.k. 1C/2/2018-45 zo dňa 2.11.2018 - bolo predmetom konania nie len zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale i “doplatok“ základného/priznaného rozsahu (160 bodov) sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 80,40 eur. „Argumentácia“ okresného súdu obsiahnutá v závere bodu 12. jeho odôvodnenia sa totiž týka len zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 16.Odvolací súd dodáva, že v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v platnom znení, sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. 17.Z chronológie súdenej veci sa preto javí, že k premlčaniu predmetného nároku nedošlo (uplynutie jedného roka od poškodenia na zdraví - 26.4.2016, podanie žaloby - 9.1.2018). 18.Až zarážajúcou je následne strohosť „dôvodov“ (odhliadnuc od ich formulačnej zmätočnosti - viď doslovné citácie v bode 4 tohto odôvodnenia) ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Formalistické a maximálne všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie (v závere odseku venovaného bolestnému) v plnom rozsahu prehliada mimoriadne okolnosti posudzovanej veci, kde maloleté dieťa utrpelo v dôsledku zranení/popálenín trvalé poškodenia zdravia - zohyzďujúce jazvy v oblasti rúk a hrude, v súvislosti s čím sa maloletý už teraz stretáva z odsúdením zo strany svojich rovesníkov, prežíva veľké bolesti, neskôr, hlavne v pubertálnom veku je predpoklad, že bude konfrontovaný s negatívnymi reakciami svojich rovesníkov, možnými dopadmi pri voľbe povolania, výbere životného partnera, ktoré okolnosti budú nepochybne veľkou záťažou na jeho psychiku. 19.Pokiaľ súd prvej inštancie (v poslednej vete bodu 12 jeho odôvodnenia) odkazuje na „povinnosť“ žalobcu uplatniť predmetný nárok titulom nemajetkovej ujmy, krajský súd poznamenáva, že síce zodpovedá relevantným záverom aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky (napr. R 1/2015) úvaha (okresným súdom naznačená) o zásadnom rozdiele medzi (na jednej strane) zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby, ktorým (zmyslom) je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia) a na strane druhej (medzi) zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorým (zmyslom) je dosiahnuť finančné vyjadrenie miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti a tak zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, zároveň však platí, že ten istý skutkový dej môže (potencionálne) zakladať nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia i na nemajetkovú ujmu, pričom právna kvalifikácia je vecou súdu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Ak teda strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých nárok (napr. na nemajetkovú ujmu) vyplýva, ale spája s nimi nesprávne právne následky, nie je súd týmto právnym posúdením veci (stranou sporu) viazaný. Iným slovami, nie je možné vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, ako aj podmienky na náhradu škody, hoci ide o dva samostatné a (od seba) nezávislé inštitúty. 20.Bude preto úlohou okresného súdu plnohodnotne sa s predostretými skutkovými tvrdeniami - z pohľadu právneho posúdenia/vyriešenia otázky, aký nárok predstavujú - plnohodnotne vyporiadať. 21.Pokiaľ ide o bolestné, nesprávnou je východisková konštrukcia okresného súdu smerujúca k záveru o premlčaní tohto nároku. Aj pri prípadnom akceptovaní termínu 31.8.2015 ako ustálenia zdravotného stavu žalobcu totiž matka žalobcu/poškodeného v trestnom konaní nárok na náhradu škody riadne v rámci výsluchu konaného dňa 11.6.2015 uplatnila, keď (č.l. 36 vyšetrovacieho spisu) explicitne uviedla, že jej synovi vznikla predovšetkým škoda na zdraví. Takou (škodou) je primárne bolestné, pričom jej výšku k tomuto dátumu nemohla poznať (liečba nebola ukončená). Následne v konaní riadne pokračovala, dôsledkom čoho bolo spočívanie/neplynutie premlčacej doby (§ 112 OZ) až do právoplatného skončenia trestného konania - 18.2.2016, t.j. k jej uplynutiu do začatia (tohto) sporového súdneho konania nedošlo. Na tomto nič nemení ani obsah vyjadrenia prezentovaného matkou v rámci druhého výsluchu konaného dňa 21.9.2015, že aktuálne sa nevie vyjadriť k presnej výške škody. Predmetný výsluch matky bol realizovaný krátko po ukončení liečby maloletého (31.8.2015) a podľa názoru odvolacieho súdu striktné trvanie okresného súdu na tom, že k uvedenému dátumu musela matka poznať/uviesť bodové hodnotenie bolestného (bez akéhokoľvek zisťovania konkrétnych okolností, či v danom období a obmedzenom časovom rozsahu/priestore bolo vôbec objektívne možné/reálne očakávať zabezpečenie bodového ohodnotenia) je neprípustným formalizmom absolútne nezodpovedajúcim požiadavke hľadania spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany subjektívnym právam. V ďalšom priebehu trestného konania už matka žalobcu nemala priestor k bližšej špecifikácii tohto nároku, trestné konanie bolo totiž ukončené už 18.2.2016 dohodou o vine a treste. 22.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec krajský súd, vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietky premlčania, upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie (okrem iného) na prísľub žalovaného, obsiahnutý v odôvodnení trestného rozsudku č.k. 4T/93/2015-155 zo dňa 18.6.2012, v zmysle ktorého žalovaný (tam v pozícii obvineného) po prednesení návrhu dohody o vine a treste kladne odpovedal (aj) na otázku, či nahradí spôsobenú škodu. 23.Minimálne z tohto (odhliadnuc do ďalších zásadných okolností súdenej veci) hľadiska nasvedčujúceho šikanóznemu výkonu práva zo strany žalovaného, sa javila legitímnou úvaha o rozpore neskôr vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi (napr. uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 542/2013-18 zo dňa 23.9.2013, v tomto smere by bola nepochybne bývala vhodná/žiaduca vyššia argumentačná aktivita právneho zástupcu žalobcu). 24.Konštatované nedostatky napadnutého rozsudku vo svojom súhrne predstavujú takú mieru porušenia procesných práv, že napĺňajú hypotézu dôvodu na jeho zrušenie pre porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi uplatnené nároky dôsledne rešpektujúc vyslovené právne názory odvolacieho súdu. 25.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.