Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/75/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201220 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819201220.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: 1/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., obaja zastúpení: Mgr. Gabriel Vons, advokát, G. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Ing. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - prechod a prejazd, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/31/2019-34 zo dňa 9. augusta 2019 a o odvolaniach žalobcov a žalovanej proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/31/2019-89 zo dňa 28. januára 2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením č. k. 4C/31/2019-34 zo dňa 9. augusta 2019 Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie") výrokom I. uložil žalovanej, aby umožnila žalobcom 1/ a 2/ nerušený prechod a prejazd cez pozemok KN-C parc. č. 10558/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1022 m2 a to len tej jeho časti, ktorá podľa pripojeného geometrického plánu vypracovaného Bc. Tomášom Bukový - GEO2-METAL, Oravská Polhora 454, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 46 156 704, č. 43/2018 zodpovedá novovytvorenému pozemku KN-C parc. č. 10558/12, zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, ktoré pozemky sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. F.. Výrokom II. stanovil, že geometrický plán č. 46156704-43/2018 vypracovaný vyhotoviteľom Bc. Tomáš Bukový - GEO2-METAL,Oravská Polhora 454, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 46 456 704 zo dňa 16.05.2018, autorizačne overený dňa 16.05.2018 Ing. M. F. a úradne overený Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom dňa 25.06.2018 pod č. 514/2018 sa stáva neoddeliteľnou súčasťou uznesenia. Výrokom III. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Nárok žalobcov posudzoval podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP. 3. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom v občiansko-právnom konaní, ktoré sa nariadi v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorou má byť poskytnutá ochrana, ako aj o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy a rovnako preukázať aj skutočnosti vedúce k tomu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ a 2/ svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázali predloženými listinnými dôkazmi, že zo správania sa žalovanej sú narušované ich vlastnícke práva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. 4. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná odvolanie s tým, že je pravdou, že žalobcovia užívali predmetný pozemok na prejazd k svojmu rodinnému domu, čo im však žalovaná pred viac ako 2 rokmi vytkla, s tým, že majú možnosť prístupovej cesty k svojmu domu po inom pozemku, ktorý v minulosti slúžil na tento účel a v súčasnosti môže bez problémov k tomuto účelu slúžiť, pretože predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1 a žalovanej v podiele 1. Taktiež namietala, že napadnuté uznesenie je nesprávne aj po technickej stránke, pretože ukladá žalovanej povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ nerušený prejazd cez pozemok KNC parcela č. 10558/8, a to po časti, ktorá tvorí parcelu č. 10558/12, pričom takto sformulovaný výrok je zmätočný, pretože nerieši prechod po celej KNC parcele č. 10558/12 z toho dôvodu, že opomína časť tejto parcely, ktorá je vytvorená z KNC parcely č. 10558/16, ktorá je taktiež vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Poukázala na to, že žalobcovia v súčasnej dobe prechádzajú k svojim nehnuteľnostiam po pozemkoch KNE parcela č. 4712/3 a 4712/5, ktoré pozemky sú upravené na účel prístupovej cesty, sú vysypané makadamom a bez akéhokoľvek problému môžu tento pozemok využívať na prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu. O tom svedčí potvrdenie obce. Podľa žalovanej samotný návrh žalobcov neobsahuje prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotné neodkladné opatrenie býva opodstatnené vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik škody či inej ujmy alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Vzhľadom na to, že neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal jej nárok na náhradu trov konania. 5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že pozemok EKN parc. č. 4712/3 je takmer po jeho hranicu zastavaný vedľajšou stavbou, ktorá je v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot 55/99 zo dňa 10.05.2000 vo vlastníctve žalobcu 1/, preto riešenie prezentované žalovanou, aby žalobcovia využívali na prechod a prejazd k svojmu rodinnému domu pozemky EKN parc. č. 4712/3 a č. 4712/5, neobstojí ani z toho dôvodu, že žalobcom by bol naďalej znemožnený prístup k vedľajšej a hospodárskej budove. Zároveň žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovanej, aby umožnila žalobcom 1/ a 2/ nerušený prechod a prejazd cez pozemok KNC parc. č. 10559/16, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194 m2, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie F.. Zároveň navrhli odvolaciemu súdu, aby v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 6. Žalovaná sa ďalej vyjadrila tak, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení sú zavádzajúce, skreslené a účelovo sa snažia zasahovať do chránených vlastníckych práv žalovanej. Žalobca má prístup ku svojim nehnuteľnostiam a len z dôvodu, že účelovo prevádza vlastníctvo k nehnuteľnostiam, po ktorých mal prístup, je teraz žalobca v postavení akoby nemal prístup ku svojim nehnuteľnostiam, čo však nezodpovedá realite. 7. Dopĺňacím uznesením č. k. 4C/31/2019-89 zo dňa 28. januára 2020 súd prvej inštancie uložil výrokom IV. žalovanej, aby umožnila žalobcom 1/ a 2/ nerušený prechod a prejazd cez pozemok KN-C parc. č. 10559/17, zastavaná plocha o výmere 29 m2 vytvorenej z časti parcely č. 10559/16 podľa pripojeného geometrického plánu vypracovaného Bc. Tomášom Bukový - GEO2-METAL, Oravská Polhora 454, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 46 156 704, č. 43/2018, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. F.. Výrokom V. vo zvyšku návrh žalobcov zamietol. Napokon výrokom VI. uložil žalobcom 1/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. a 2/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., podať ako žalobcovia v lehote do 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia na súd žalobu proti žalovanej Ing. O. Z. o určenie práva prechodu a prejazdu cez KN-C parcely č. 10559/8 a č. 10559/16 v katastrálnom území F.. 8. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predtým opomenutom rozsahu preskúmal návrh na vydanie neodkladného opatrenia a zistil, že priznanie dočasného práva prechodu cez celú parcelu č. 10559/16 nebolo dôvodné. Tiež uviedol, že neodkladným opatrením totiž možno zasiahnuť do základných práv žalovaného len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu, zodpovedajúceho predmetu civilného konania, pričom tento rozsah musí byť navrhovateľom náležite odôvodnený. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v podanom návrhu dostatočným spôsobom neidentifikovali iné nimi užívané nehnuteľnosti, než dom číslo XXX, o ktorom vieme, že sa nachádza na parcele č. 10559/1. Vo zvyšku žalobcovia uviedli iba nejasné označenie „vedľajšej stavby a hospodárskej stavby bez súpisného čísla, ktoré stavby nie sú zapísané v katastri nehnuteľností." Toto označenie nepostačuje na určenie identity stavby, hoci aj nezapísanej v katastri nehnuteľností, minimálne bolo potrebné uviesť, na ktorej parcele, prípadne aj v ktorej jej časti sa taká budova nachádza. Za týchto okolností súd prvej inštancie nemohol pri určovaní rozsahu povinnosti, uloženej neodkladným opatrením, prihliadať na deklarovanú potrebu žalobcov zabezpečiť si nútený prístup aj k obom dotknutým budovám. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalobcovia nechali geometrickým plánom vytvoriť z časti parcely č. 10559/16 novú parcelu 10559/17, ktorá plynule nadväzuje na novovytvorenú parcelu č. 10559/12 a spoločne tvoria prístupovú cestu k domu č. XXX. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie videl existenciu podmienok na vydanie neodkladného opatrenia iba k tomuto domu, priznal žalobcom taký rozsah práv (a povinnej taký rozsah povinností), ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie prechodu a prejazdu k nemu, čím primerane zúžil rozsah dočasných práv a povinností oproti návrhu. Vo zvyšku potom súd návrh zamietol. Napokon súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovia majú povinnosť podať v primeranej lehote žalobu vo veci samej, keďže súd prvej inštancie nepovažoval neodkladné opatrenie za nástroj trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 9. Proti dopĺňaciemu uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parcela č. KNC 10559/16 a KNC 10558/8 a akékoľvek delenie týchto pozemkov alebo vytvorenie prejazdovej cesty z týchto pozemkov znehodnotia účel predmetných pozemkov, na ktorý slúžia a majú slúžiť. Žalobcovia majú pritom možnosť zriadiť si prístup k domu č. súp. XXX a v súčasnosti ho aj reálne majú zriadený, pričom majú možnosť využívať parcelu KNE 4712/3 a KNE 4712/5, ku ktorým majú žalobcovia spoluvlastnícky podiel. Žalovaná tiež poukázala na to, že má na oplotenie svojich pozemkov riadny súhlas od obce, a preto z jej strany nedošlo k žiadnemu zásahu do práv tretích osôb. Naopak, vydaním neodkladného opatrenia dochádza k vážnemu zásahu do jej vlastníckych práv, pričom žalobcovia neosvedčili základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Z uvedených dôvodov navrhla zrušiť predmetné uznesenie v bode 4. a 6. 10. Proti dopĺňaciemu uzneseniu vo výroku V., ktorým súd prvej inštancie zamietol neodkladné opatrenie vo zvyšku, podali odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že niekoľkokrát uviedli, že tak oni, ako aj ich právni predchodcovia nerušene užívali pozemky vo vlastníctve žalovanej ako prístupovú cestu jednak k rodinnému domu žalobcov, ako aj k vedľajšej a hospodárskej budove. Na základe uvedeného majú za to, že súd prvej inštancie mal návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. 11. K podanému odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná tak, že zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré uviedla v odvolaní zo dňa 19.08.2019, ako aj na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní zo dňa 04.02.2020. Poukázala na to, že v rámci stavebného konania dňa 13.02.2020 bola vykonaná ohliadka miesta stavby a zástupca stavebného úradu Ing. A. v prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu sa vyjadril, že existujúci prístup žalobcov k rodinnému domu č. XXX cez parcelu KNE 4712/5, parcelu KNE 4712/3 a parcelu KNC 10559/6 je postačujúci a podľa jeho názoru v súlade so Stavebným zákonom. Uviedla tiež, že geometrický plán predložený žalobcami nezakladá užívacie ani vlastnícke právo. Opätovne navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia tak, že zopakovali svoje argumenty z predchádzajúcich písomných podaní a navyše uviedli, že rodinný dom súp. č. XXX bol postavený ešte v roku 67 ich právnymi predchodcami, teda jeho stavba sa spravovala ustanoveniami zákona č. 87/58 Zb. o stavebnom poriadku, kedy sa stavebné povolenie nevyžadovalo. 13. V replike sa žalovaná vyjadrila k vyjadreniu žalobcov tak, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach uvedených ako v odvolaní, tak vo všetkých podaniach v priebehu konania. Opätovne navrhla zrušiť citované uznesenia súdu prvej inštancie. 14. V replike sa žalobcovia vyjadrili, že konaním žalovanej došlo nielen k zamedzeniu vstupu a vjazde žalobcov k ich rodinnému domu, ale aj k ich vylúčeniu z užívania hospodárskej a priľahlej stavby, pretože vybudované oplotenie presahuje aj vstupy do stavieb. Vybudovanie náhradného prístupu k rodinnému domu žalobcov po pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej za súčasného obmedzenia vlastníka susedného pozemku je len dočasným a provizórnym riešením, ktorým žalobcovia riešili vzniknutú situáciu, kedy ich žalovaná zásahom do pokojného a dlhoročného užívania vylúčila z prístupových nehnuteľností. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenia na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP. a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Z ustanovení CSP, ktoré upravujú inštitút neodkladných opatrení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu, ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 303/2019 zo dňa 03.10.2019). 17. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Odvolanie žalovanej, ktorá namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže v súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd skúmať aj splnenie ďalších predpokladov a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcov, je dôvodné. 19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 9. augusta 2019 iba konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ svojím návrhom osvedčili predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože preukázali listinnými dôkazmi, že zo správania žalovanej sú narušované ich vlastnícke práva. V dopĺňacom uznesení súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie nepovažuje za nástroj trvalej úpravy pomerov a žalobcom uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. 20. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 21. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi. 22. V danej veci treba konštatovať, že vyslovený záver súdom prvej inštancie o osvedčení predpokladov na vydanie neodkladného opatrenia vzhľadom na ich preukázanie s tým, že správaním žalovanej sú narušované ich vlastnícke práva, je predčasný, a preto nesprávny. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie je povinný pred nariadením neodkladného opatrenia posúdiť v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú, či v dôsledku navrhovaného neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka (žalovanej) je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov(zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. V danom prípade súd prvej inštancie dôsledne nepostupoval pri vyhodnotení konkrétnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa iba obmedzil na konštatovanie, že boli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Týmto nesprávnym procesným postupom zároveň znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorým je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 23. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu, vrátane výroku, ktorým vo zvyšku neodkladné opatrenie zamietol, pretože rozhodnutie vydané v konaní je výsledkom predčasného, a preto nesprávneho právneho posúdenia. 24. Preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že vyhodnotí všetky skutočnosti týkajúce sa predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a konkrétne zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za osvedčené, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil, vrátane posúdenia procesnej obrany žalovanej týkajúcej sa prístupovej cesty využívanej žalobcami. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)