Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200065 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:1020200065.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného: JUDr. Silvia Turcsányiová, so sídlom C. XX, XXX XX K. - mestská časť P., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-563-2/2019-OdSP zo dňa 04. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov č. SEĽUZ-563-2/2019-OdSP zo dňa 04. novembra 2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou zo dňa 16.01.2020 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-563-2/2019-OdSP zo dňa 04.11.2019. Žalobca uviedol, že je bývalý profesionálny vojak, ktorý dňa 02. februára 2010 vo výcvikovom priestore Lešť pri výcviku taktiky utrpel prvý služobný úraz. Druhý služobný úraz utrpel dňa 25. apríla 2014, keď pri cvičných zoskokoch alfa tímov s padákom pri pristávaní prudko dopadol na ľavú dolnú končatinu, pričom pocítil bolesť a prasknutie v ľavom kolene. Dňa 08. marca 2018 utrpel tretí služobný úraz, kedy asi okolo 07:10 hod. pri rozcvičovaní pocítil pri drepe s činkou prasknutie a bolesť v ľavom kolene s obmedzením hybnosti. Podľa predmetu výcviku bola v časovom rozmedzí od 07:05 do 07:50 hod. naplánovaná výsadková príprava, konkrétne T5 - Vytrvalostný beh. Žalobcovi bola rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenie (ďalej len VÚSZ) priznaná náhrada za bolesť za služobný úraz, ktorý utrpel 08. marca 2018. Prieskumná komisia Ministerstva obrany SR uznala žalobcu rozhodnutím zo dňa 17. januára 2019 za trvalo nespôsobilého vykonávať štátnu službu. V nadväznosti na toto rozhodnutie bol žalobca personálnym rozkazom dňom 15. marca 2019 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ konštatovala, že žalobca bol uznaný za invalidného s tým, že jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o 40 % v porovnaní so zdravým človekom a žalobca bol od 16. marca 2019 uznaný za invalidného. Veliteľ pluku dňa 30. mája 2019 vydal Potvrdenie o výsadkovom výcviku, ktorým potvrdil, že dňa 08. marca 2018 bolo vykonané komplexné výsadkové cvičenie a že pri ňom utrpel služobný úraz. Žalobca žiadosťou zo dňa 14. júna 2019 žiadal o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate, ktorú náhradu mu VÚSZ priznal rozhodnutím zo dňa 16. júla 2019. Druhou žiadosťou zo 14. júna 2019 žiadal žalobca o priznanie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. VÚSZ rozhodnutím zo dňa 02.08.2019 žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie nepriznal. Podané odvolanie žalobcu žalovaný zamietol a rozhodnutie VÚSZ potvrdil rozhodnutím zo dňa 04. novembra 2019. Toto rozhodnutie žalobca považuje za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, rozhodnutie obsahuje nedostatok dôvodov, pričom sa žalovaný bez hlbšej analýzy stotožnil s rozhodnutím VÚSZ z 02.08.2019. Zároveň žalobca konštatoval opakované porušenie zákona zo strany VÚSZ, a to pri nezákonnom prerušení konania a pri nedodržaní zákonných lehôt pre vydanie rozhodnutia. 2. Žalobca uviedol, že jedným z dôvodov pre zrušenie nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej správy je jeho nepreskúmateľnosť, keď v odôvodnení rozhodnutia nie je vecne náležite uvedené akým spôsobom a na základe akých podkladov orgán verejnej správy dospel k výroku rozhodnutia. Žalovaný konštatoval nesplnenie určitých podmienok, avšak neuviedol, ktoré zákonné ustanovenie ich naplnenie vyžaduje. Absenciu týchto zákonných ustanovení nahrádza žalovaný svojimi úvahami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predošlé služobné úrazy žalobcu sú vo vzťahu k žiadosti o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia irelevantné, nakoľko pri nich nebola odvolateľovi zmenená spôsobilosť na výkon štátnej služby a nebola mu priznaná invalidita. Podľa žalobcu tento záver nemá oporu v zákone ani v zistenom skutkovom stave. Ust. § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nestanovuje podmienku, že sa pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia posúdi len služobný úraz, ktorý predchádzal zmene zdravotného stavu alebo vzniku invalidity. Invalidita žalobcu bola spôsobená viacerými služobnými úrazmi. Podľa rozhodnutia VÚSZ z 02.08.2019 nie je možné jednoznačne určiť, že invalidita vznikla priamo v dôsledku služobného úrazu z 08. marca 2018, keď aj z vývoja zdravotného stavu žalobcu vyplýva, že invalidita je dôsledkom opakovaných služobných úrazov ľavého kolenného kĺbu a pravého prsného svalu. Aj v zápisnici posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 05/2019 boli do úvahy brané všetky služobné úrazy žalobcu. Záver žalovaného, že je možné posudzovať len služobný úraz, ktorý predchádzal zmene zdravotného stavu, je tak nesprávny, pretože zákon bezprostrednosť medzi služobným úrazom a uznaním invalidity nestanovuje ako podmienku a zároveň nie je možné jednoznačne určiť, že invalidita vznikla priamo v dôsledku tohto posledného služobného úrazu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predpisy ako súčasť pozemnej výsadkovej prípravy neuvádzajú rozcvičovanie, prípadne cvik drep s činkou pred vytrvalostným behom v teréne, a preto vykonávanie cviku drep s činkou nie je možné považovať za súčasť výsadkového výcviku a nebola tak splnená podmienka zmeny zdravotnej spôsobilosti za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku. Podľa žalobcu žalovaný ani VÚSZ nie sú oprávnení posudzovať úrazový dej, keď príslušným orgánom pre posúdenie služobného úrazu je veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia, ktorý záver je potvrdený aj rozhodnutiami VÚSZ z 29. júna 2018 a zo 16. júla 2019 a tiež rozhodnutím z 11. júna 2019. O služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru, ktorý posúdil aj úrazový dej, a preto VÚSZ aj žalovaný sú takýmto rozhodnutím podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaní. Žalovaný sa nevyporiadal s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že VÚSZ nie je orgánom oprávneným posudzovať úrazový dej. Podľa písomného rozkazu veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia je náplňou pozemnej výsadkovej prípravy okrem iného aj T-4 cvičenie rozvoj vestibulárneho systému a T-5 vytrvalostný beh. Potvrdením o výsadkovom výcviku zo dňa 30.05.2019 bolo veliteľom pluku konštatované, že dňa 08. marca 2018 bolo vykonané komplexné výsadkové cvičenie, pri ktorom výsadkovom výcviku utrpel žalobca služobný úraz. To, že žalobca utrpel služobný úraz pri komplexnom výsadkovom výcviku, teda za nebezpečných podmienok, akceptoval VÚSZ aj v rozhodnutí zo dňa 29. júna 2018. Podľa žalobcu rozhodnutie zo 04.11.2019 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nezákonné. Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca tak navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.11.2019 a tiež rozhodnutie VÚSZ zo dňa 02.08.2019 a priznať náhradu trov konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že podľa Protokolu o úraze zo dňa 08. marca 2018 žalobca deklaroval, že v rámci pozemnej výsadkovej prípravy - pri rozcvičovaní - drep pocítil prasknutie a bolesť v ľavom kolene s následnou bolesťou a obmedzenou hybnosťou. Podľa rozvrhu výcviku oddelenia bojovej podpory od 05. do 11. marca 2018 je možné konštatovať, že žalobca mal dňa 08. marca 2018 od 07:05 do 07:50 hod. vykonávať výsadkovú prípravu - T5 vytrvalostný beh. Žalovaný poukázal na relevantnú právnu úpravu a konštatoval, že rozhodnutie z 02.08.2019 ako aj rozhodnutie zo 04.11.2019 obsahujú všetky formálne aj obsahové zákonné náležitosti a riaditeľ VÚSZ ako aj žalovaný postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyhodnotili aj správne právne závery, pričom tieto rozhodnutia sú zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Neexistuje tak žiadny zrušovací dôvod v zmysle ust. § 191 ods. 1 SSP. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť prerušenia konania, tak podľa žalobcu prerušenie konania ako procesné rozhodnutie nemalo žiaden vplyv na vydané rozhodnutie. Žalobca uviedol, že podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia nutné vyhodnotiť stanovené podmienky, a to či u žalobcu došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo bol uznaný za invalidného, či táto zmena vznikla v dôsledku služobného úrazu a či služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Obidva správne orgány ustálili, že z časového hľadiska až po služobnom úraze zo dňa 08. marca 2018 došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon služby. Ak žalobca poukazuje na predchádzajúce služobné úrazy, tak v súvislosti s týmito úrazmi nedošlo u žalobcu k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby ani ku vzniku invalidity. Po vzniku týchto úrazov žalobca naďalej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka a je teda predpoklad, že naďalej spĺňal požadovanú zdravotnú spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Žalovaný zotrváva na názore, že posudzovanie predošlých služobných úrazov je v danej veci irelevantné. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nijakým spôsobom nespochybňovali, že poškodenie zdravia žalobcu z 25.04.2014 či 08.03.2018 bolo klasifikované ako služobný úraz a nespochybňovali ani kompetenciu veliteľa či úrazovej komisie v danej veci. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom posudzovali činnosť, pri ktorej žalobca utrpel služobný úraz, a či je túto činnosť možné považovať za niektorú z činností uvedených v ust. § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., a teda posudzovali len fakt, či bol tento úraz spôsobený za nebezpečných podmienok. Rozhodnutia, na ktoré žalobca poukázal, boli rozhodnutiami, ktorými žalobcovi bola priznaná náhrada za bolesť, náhrada za stratu na služobnom plate a invalidný výsluhový dôchodok, pričom v rámci týchto správnych konaní nebola skúmaná podmienka, či úraz z 08.03.2018 bol spôsobený za nebezpečných podmienok, keďže táto podmienka je zákonom stanovená len pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Žalovaný zopakoval, že žalobca mal dňa 08. marca 2018 v predmetnom čase vykonávať výsadkovú prípravu - T5 vytrvalostný beh a nie cvik - drep. Napriek tomu sa žalobca snaží naznačiť, že jeho úraz bol spôsobený v rámci výsadkovej prípravy, konkrétne v rámci pozemnej prípravy výsadkárov, a to cvičením upevňujúcim vestibulárny systém. Toto cvičenie však v zmysle rozvrhu výcviku oddielu bolo stanovené na deň 05. marca 2018 a 09. marca 2018 a nie na deň 08. marca 2018, kedy došlo k úrazu. V predmetnej veci tak nedošlo k naplneniu predpokladu na priznanie dávky - jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcu. Žiadny interný predpis ani zákon č. 328/2002 Z.z. neuvádzajú ako súčasť pozemnej výsadkovej prípravy rozcvičovanie, resp. cvik - drep pred vytrvalostným behom. Žalovaný tak navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe a s vyslovenými názormi žalovaného nesúhlasí. Názor žalovaného, že je potrebné vychádzať len z bezprostredne predchádzajúceho úrazu pred zmenou alebo vznikom invalidity, nemá oporu v zákone. O tom, že služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok, rozhodol veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania posúdil aj úrazový dej a žalovaný rovnako ako VÚSZ je takýmto rozhodnutím viazaný. Pri ostatných služobných úrazoch žalobcu, ktoré boli spôsobené pri zoskokoch padákom a pri vojenskom cvičení, neboli nebezpečné podmienky rozporované. 5. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na doterajších vyjadreniach vo veci, ktoré sú dostatočné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Rovnako žalovaný cestou poverenej pracovníčky trval na svojom písomnom vyjadrení. 6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.05.2018 žalobca ako poškodený príčinu poškodenia na zdraví uviedol: V rámci pozemnej výsadkovej prípravy - pri rozcvičovaní - drep pocítil prasknutie a bolesť v ľavom kolene s následnou bolesťou a obmedzenou hybnosťou v ňom. Rozhodnutím zo dňa 29. júna 2018 VÚSZ priznal žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 2.862,- Eur, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že vykonaným prešetrením bolo zistené, že žalobca utrpel služobný úraz 08. marca 2018 v rámci pozemnej výsadkovej prípravy. Podľa Potvrdenia o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka zo dňa 30.05.2019 veliteľ pluku plukovník T.. M. W. v súlade s ust. § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. potvrdil, že komplexné výsadkové cvičenie, ktoré bolo vykonané dňa 08. marca 2018, bolo vykonané podľa rozvrhu výcviku na obdobie od 05.03.2018 do 09.03.2018 a pri tomto komplexnom výsadkovom výcviku utrpel žalobca služobný úraz (služobný úraz bol priznaný rozhodnutím VÚSZ zo dňa 29. júna 2018). Rozhodnutím VÚSZ zo dňa 16. júla 2019 bola žalobcovi priznaná náhrada za stratu na služobnom plate a uvoľnený doplatok náhrady za stratu na služobnom plate. V odôvodnení tohto rozhodnutia je konštatované, že vykonaným prešetrením bolo zistené, že žalobca utrpel služobný úraz dňa 08. marca 2018 v rámci pozemnej výsadkovej prípravy. 7. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-4531340906001-13/2019-OOČ zo dňa 02. augusta 2019 nepriznal žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. V odôvodnení VÚSZ uviedol, že mal za preukázané, že žalobca bol rozhodnutím prieskumnej komisie zo dňa 17. januára 2019 uznaný za nespôsobilého vykonávať štátnu službu a odo dňa 16. marca 2019 bol uznaný za invalidného. S ohľadom na časový horizont vzniku zmeny zdravotnej spôsobilosti a invalidity VÚSZ konštatoval, že po vzniku úrazu zo dňa 18. septembra 2009, úrazu zo dňa 02. februára 2010, ani úrazu zo dňa 25. apríla 2014 nedošlo k zmene zdravotnej spôsobilosti ani k uznaniu invalidity. Po vzniku týchto úrazov žalobca naďalej vykonával štátnu službu a je teda predpoklad, že naďalej spĺňal požadovanú zdravotnú spôsobilosť. VÚSZ sa preto zaoberal dôsledkami služobného úrazu zo dňa 08. marca 2018. Napriek tomu, že podľa VÚSZ nie je možné jednoznačne určiť, že invalidita vznikla priamo v dôsledku tohto služobného úrazu, konštatoval VÚSZ, že z časového hľadiska došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti, resp. invalidite po vzniku tohto služobného úrazu. VÚSZ sa ďalej zaoberal otázkou, či k tomuto služobného úrazu došlo za nebezpečných podmienok, medzi ktoré podľa zákona patrí aj výsadkový výcvik. V zmysle správy o šetrení služobného úrazu zo dňa 25. mája 2018 a výpovedí svedkov VÚSZ konštatoval, že žalobca utrpel úraz pri rozcvičovaní - drepe a nie pri výsadkovom výcviku. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu VÚSZ podal žalobca cestou právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom namietal, že zo zákona nevyplýva, že zmena zdravotnej spôsobilosti alebo uznanie invalidity musí nastať priamo po utrpení služobného úrazu. Podľa žalobcu sa dôsledky predchádzajúcich služobných úrazoch naakumulovali a posledný úraz spôsobil nespôsobilosť vykonávať štátnu službu. Žalobca poukázal na potvrdenie veliteľa pluku zo dňa 30.05.2019, v zmysle ktorého žalobca utrpel predmetný úraz pri komplexnom výsadkovom výcviku. Záver VÚSZ o tom, že rozcvičovanie - drep nie je výsadkovým výcvikom, nebol podľa žalobcu zdôvodnený a jedná sa len o svojvoľnú úvahu správneho orgánu. O služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru a takýmto rozhodnutím je VÚSZ podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný. Žalobca ďalej uviedol, že posudkovou komisiou bol uznaný za invalidného na základe úrazov z roku 2007 - 2018 s tým, že jednotlivé služobné úrazy boli spôsobené za nebezpečných podmienok. 9. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-563-2/2019-OdSP zo dňa 04. novembra 2019 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu VÚSZ zo dňa 02. augusta 2019 zamietol a toto rozhodnutie VÚSZ potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že v súvislosti s predošlými služobnými úrazmi žalobcu nedošlo k zmene zdravotnej spôsobilosti ani ku vzniku invalidity, a preto závery VÚSZ ohľadom tejto otázky považuje za správne. S ohľadom na skutočnosť, že zákon č. 328/2002 Z.z. v § 24 ods. 1 pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia požaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to zmenu zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu a skutočnosť, že služobný úraz sa stal za nebezpečných podmienok, je pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi služobným úrazom, ktorý vznikol za nebezpečných podmienok, a následnou invaliditou. Je teda možné posudzovať len ten služobný úraz, ktorý predchádzal zmene zdravotného stavu, ktorým bol úraz zo dňa 08. marca 2018. Posudzovanie predošlých služobných úrazov vo vzťahu k odvolateľovej žiadosti je irelevantné, nakoľko pri nich nebola zmenená jeho spôsobilosť na výkon štátnej služby, ani mu nebola priznaná invalidita. Zo spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že bola splnená prvá podmienka, a to vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu. Vo vzťahu k druhej podmienke a síce že k úrazu došlo za nebezpečných podmienok, poukázal žalovaný na predpis Výsadková príprava č. S-Vys-3-1, podľa ktorého výsadková príprava zahŕňa aj pozemnú prípravu výsadkárov, pričom pozemná príprava zahŕňa aj cvičenia upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne. Vytrvalostný beh v teréne teda je súčasťou výsadkového výcviku, avšak tento predpis ani zákon č. 328/2002 Z.z. ako súčasť pozemnej výsadkovej prípravy neuvádzajú rozcvičovanie, prípadne cvik drep s činkou pred vytrvalostným behom. Žalobca mal v relevantnom čase od 07:05 do 07:50 hod. vykonávať vytrvalostný beh a nie cvik drep s činkou, resp. rozcvičovanie. Nebola preto splnená podmienka zmeny zdravotnej spôsobilosti alebo vzniku invalidity za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku. Odvolací orgán tak nezistil žiadny dôvod na zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. 10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie. 11. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 191 ods. 1písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 13. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 14. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 15. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 16. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/328/20210805> a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20210805>. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/328/20210805> a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20210805> patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania. 18. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých, nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku, b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, c) pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení, d) trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom, e) pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom, f) pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku, g) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia, h) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii, i) pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov, j) pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach, k) pri medzinárodnom cvičení. 19. Podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 20. Správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa správny orgán vysporiadal s námietkami a dôkazmi svedčiacimi záveru, že k služobnému úrazu zo dňa 8. marca 2018 došlo za nebezpečných podmienok. 21. K námietke nedostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia správny súd vo všeobecnosti uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánu verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia viedli fyzické a právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým vo vzťahu k tým orgánom, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Absencia výkladu aplikovaných právnych noriem vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam správnych orgánov spôsobuje nepreskúmateľnosť odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, ak právna úvaha oboch správnych orgánov neobsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. 22. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (Séria A č. 254-B s. 49, § 30). Správny orgán v rámci odôvodnenia musí dať účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka. 23. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že v rámci administratívneho konania bola posudzovaná žiadosť žalobcu o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia vo vzťahu k služobného úrazu žalobcu, ku ktorému došlo dňa 08. marca 2018. V rámci tohto konania boli hodnotené predpoklady pre priznanie požadovaného odškodnenia v zmysle úpravy ust. § 24 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom správne orgány dospeli k záveru, že v danom prípade je naplnený predpoklad priznania takéhoto odškodnenia v časti zákonom vyžadovanej podmienky, aby sa jednalo o služobný úraz, v dôsledku ktorého bola zmenená spôsobilosť žalobcu na výkon služby a v dôsledku ktorého bol uznaný za invalidného. V konkrétnostiach prejednávanej veci tak v rámci konania bolo potrebné ustáliť, či v zmysle úpravy ust. § 24 ods. 3 písm. i) uvedeného zákona bola naplnená druhá podmienka, teda či v prípade úrazu žalobcu boli dané nebezpečné podmienky, medzi ktoré podľa tohto ustanovenia patrí aj situácia, kedy k poškodeniu zdravia dôjde pri výsadkovom výcviku. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo záveru, že v danom prípade došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri rozcvičovaní - drepe a nie pri výsadkovom výcviku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozcvičovanie, prípadne drep s činkou pred vytrvalostným behom, nie sú súčasťou pozemnej výsadkovej prípravy, pričom podľa rozvrhu výcviku mal v daný deň v čase od 07:05 do 07:50 hod. žalobca vykonávať vytrvalostný beh a nie cvik drep s činkou, resp. rozcvičovanie. Obidva správne orgány dospeli k záveru, že nebola splnená podmienka zmeny zdravotnej spôsobilosti alebo vzniku invalidity za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku, a teda neboli splnené podmienky pre hodnotenie služobného úrazu ako úrazu utrpeného za nebezpečných podmienok so záverom, že žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie nepatrí. 24. Z obsahu administratívneho spisu bolo pritom správnym súdom zistené, že žalobca v rámci správneho konania predložil Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka zo dňa 30.05.2019, ktorým plukovník T.. M. W., veliteľ pluku, vo vzťahu k úrazu žalobcu zo dňa 08. marca 2018 potvrdil, že žalobca tento úraz utrpel pri komplexnom výsadkovom výcviku. Z obsahu administratívneho spisu je tiež zrejmé, že zo strany VÚSZ bolo viacerými samostatnými rozhodnutiami rozhodované o iných dávkach, ktoré žalobcovi na základe služobného úrazu zo dňa 08. marca 2018 patria a ktoré mu boli týmito rozhodnutiami VÚSZ priznané. Správny súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie č. VÚSZ-4531340906001-3/2008-OOČ zo dňa 29. júna 2018, rozhodnutie č. VÚSZ-4531340906001-7/2019-OOČ zo dňa 16. júla 2019 a rozhodnutie č. VÚSZ-4531340906001-14/2019-OOČ zo dňa 06. augusta 2019 s tým, že v odôvodnení všetkých týchto rozhodnutí VÚSZ konštatoval, že vykonaným prešetrením bolo zistené, že žalobca utrpel služobný úraz 08. marca 2018 o 07:10 hod. v rámci pozemnej výsadkovej prípravy vykonávanej podľa rozvrhu výcviku. Ďalej z obsahu administratívneho spisu považuje krajský súd za potrebné poukázať na odvolanie žalobcu zo dňa 28.08.2019 proti rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-4531340906001-13/2019- OOČ zo dňa 02.08.2019, ktorým žalobcovi nebolo priznané jednorazové mimoriadne odškodnenie. V tomto odvolaní žalobca namietal záver, že k úrazu zo dňa 08. marca 2018 nedošlo za nebezpečných podmienok, pričom výslovne argumentoval odkazom na Potvrdenie o výsadkovom výcviku zo dňa 30.05.2019 s tým, že o služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania posúdil aj úrazový dej a ktorého rozhodnutím by tak VÚSZ mal byť v zmysle úpravy ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa správny orgán s touto výslovne formulovanou odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal a že by zaujal relevantné stanovisko ku skutočnosti, ktorá vyplýva z predmetného potvrdenia. Správny súd považuje za potrebné zvýrazniť, že VÚSZ ani žalovaný sa v rámci žalobou napadnutých rozhodnutí nevyporiadali s predchádzajúcimi závermi VÚSZ v uvedených rozhodnutiach, ktorými žalobcovi boli priznané dávky vyplývajúce zo zákona č. 328/2002 Z.z. a v odôvodneniach ktorých VÚSZ uviedol, že k úrazu dňa 08. marca 2018 došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy. Správny súd si je vedomý, že pre priznanie iných dávok žalobcovi nie je zákonom stanovená podmienka, aby k úrazu došlo za nebezpečných podmienok. Ak však napriek tomu VÚSZ v týchto rozhodnutiach konštatoval, že k úrazu došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy, je nevyhnutné sa s týmto predchádzajúcim záverom zaoberať a odôvodniť iné posúdenie tejto relevantnej okolnosti. 25. Z uvedeného je tak namieste správnym súdom konštatovať čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a tým aj absenciu zákonných náležitostí v zmysle citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s predloženým listinným dôkazom, a to Potvrdením zo dňa 30.05.2019. Rovnako z tohto odôvodnenia nevyplýva dostatočne odôvodnený záver o inom posudzovaní úrazu zo dňa 08. marca 2018 ako v predchádzajúcich rozhodnutiach VÚSZ, v ktorých bolo konštatované, že k tomuto úrazu došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy. Pokiaľ správne orgány tento listinný dôkaz - Potvrdenie zo dňa 30.05.2019 po posúdení jeho obsahu nepovažovali za dôkaz spôsobilý preukázať naplnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia, potrebné v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ozrejmiť jeho úvahy vo vzťahu k argumentácii žalobcu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z tohto potvrdenia. Rovnako bolo potrebné žalovaným reagovať na argumentáciu žalobcu ohľadom posúdenia úrazového deja veliteľom útvaru a viazanosti takýmto rozhodnutím. Obdobne z rozhodnutia žalovaného neplynie ani relevantná úvaha ohľadom zmeny posudzovania tohto úrazu v žalobou napadnutom rozhodnutí a v iných rozhodnutiach VÚSZ. Platí pritom, že správny orgán v rámci odôvodnenia musí dať účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo ním predložený listinný dôkaz nebol spôsobilý preukázať, resp. podporiť právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka. 26. Záverom považuje správny súd za potrebné dodať, že nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uplatneného nároku znova dospeje k záveru, že žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie nepatrí, avšak bude potrebné k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu žalobcom predloženého potvrdenia zo dňa 30.05.2019, jeho vierohodnosti, relevancie vo vzťahu k naplneniu podmienky preukázania, že k úrazu zo dňa 08. marca 2018 došlo za nebezpečných podmienok a zároveň bude potrebné vysporiadať sa s predchádzajúcimi rozhodnutiami VÚSZ, ktoré sa týkali toho istého úrazu žalobcu. Až takéto odôvodnenie bude možné následne podrobiť správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Správny orgán je povinný všetky dôkazy aj tie, ktoré si navzájom odporujú, vyhodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladal za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi nezaoberal. Hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 114/08). 27. Vzhľadom na uvedené pristúpil správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného teda nebol nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, ale len nedostatok dôvodov rozhodnutia v tej konkrétnej časti, ktorá sa mala týkať vyhodnotenia predmetného potvrdenia a rozporu iných rozhodnutí VÚSZ s napadnutým rozhodnutím. 28. O trovách súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol voči žalovanému úspešný, a preto mu správny súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.