Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/22/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214486 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118214486.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Obec Klokočov, 023 22 Klokočov, IČO: 00 314 048, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: BIOMASA, združenie právnických osôb v likvidácii, 023 34 Kysucký Lieskovec 743, IČO: 36 126 055, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/86/2018-382 zo dňa 17. 07. 2020, takto r o z h o d o l : Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi nárok na náhradu trov odročeného pojednávania zo dňa 17. 06. 2020 nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca bol 15 rokov jedným so zakladajúcich členov žalovaného. Počas členstva v združení žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 5/2006 o dodávke tepla 15. 12. 2005 a zároveň i nájomnú zmluvu č. 5/2006 o prenájme priestorov kotolne a súvisiacich priestorov kotolne Základnej škody Klokočov. Priestory kotolne žalovanému prenajal na 12 rokov do 31. 12. 2017 s tým, že žalovaný v nich podľa špecifických požiadaviek žalobcu nainštaluje kotol na biomasu, bude ho prevádzkovať a žalobcovi zabezpečí výhradnú dodávku tepla pre základnú školu, obecný úrad žalobcu a bytovky Stavbyt a Novbyt. V nájomnej zmluve bolo medzi stranami dohodnuté symbolické nájomné, 1 Sk mesačne. Z bodu 17 nájomnej zmluvy vyplýva záväzok nájomcu, že v prípade ukončenia nájmu po uplynutí doby odpisovania od začiatku trvania zmluvy ponechá zariadenie kotolne pre potreby prenajímateľa. Ponechanie však musí byť riešené odplatne v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi nájomcu. Z čl. 10 písm. f) stanov vyplýva, že každý z členov má okrem iného i právo na vyrovnávací podiel, pri zániku jeho účasti v združení, počas trvania združenia. Tento môže byť vyplatený až po predchádzajúcom vyplatení všetkých záväzkov člena voči združeniu. Od vyrovnávacieho podielu sa odpočíta zostatková hodnota technológie kotolne ku dňu skončenia členstva v združení. Vyrovnávací podiel je splatný až po splatení všetkých úverov prijatých pred alebo počas trvania členstva v združení. Vyrovnávací podiel sa po rozhodnutí členskej schôdze vyplatí buď v peniazoch alebo v hmotnom majetku. Na členskej schôdzi konanej 16. 10. 2013 žalobca požiadal o vystúpenie z členstva, v zmysle uznesenia č. 2/2013 v bode IX. zápisnice žalovaný vzal jeho voľbu na vedomie. Predmetom konania je vlastnícka žaloba o vypratanie nehnuteľnosti z objektu Základnej školy Klokočov, v tej časti kde je umiestená kotolňa v minulosti postavená žalovaným. Sporným nebol vznik záväzkového vzťahu ani jeho zánik. V kontexte vykonaného dokazovania súd ustálil, že predmet konania nebolo možné obmedziť v danom prípade len na skúmanie vlastníckeho vzťahu k objektu, v ktorom sa nachádza predmet vypratania na zánik nájomného vzťahu, ale vzhľadom na obranu žalovaného, ktorú súd považoval za účinnú, je treba situáciu hodnotiť v kontexte všetkých skutkových tvrdení, dôkazov, ktoré bolo potrebné hodnotiť, nielen jednotlivo, ale vo vzájomných súvislostiach. Za nesporné považoval, že záväzným pre žalobcu bolo znenie stanov účinných ku dňu zániku jeho členstva v združení. Podľa čl. 33 týchto stanov, člen združenia mohol vystúpiť zo združenia i bez uvedenia dôvodu, avšak musel prevziať alikvotnú časť záväzkov združenia. Žalobca žiadnu časť záväzkov, ktoré ku dňu podania žaloby, resp. ku dňu rozhodovania súdom neboli žalovaným splatené, neprevzal. Podľa stanov vyrovnávací podiel sa mal stať splatným až po splatení všetkých úverov prijatých pred alebo počas trvania členstva v združení. Nebolo podľa názoru súdu sporným, že ku dňu podania žaloby, ani ku dňu rozhodovania úvery splatené neboli. V zmysle čl. 34 stanov súd ustálil, že žalobca bez pochýb postupoval v rozpore so stanovami, keď žiadal o výplatu vyrovnávacieho podielu v peniazoch, dokonca ešte predtým, než nastala jeho splatnosť. Žalovaný žiadal ešte pred zánikom nájmu jeho predĺženie z dôvodu majúceho vplyv na splatnosť nároku na vyrovnávací podiel, ako i skutočnosti, že k splateniu úverov by malo dôjsť v roku 2020. Zo stanov účinných ku dňu zániku členstva žalobcu v združení jednoznačne vyplýva, že výplate vyrovnávacieho podielu predchádza rozhodnutie členskej schôdze. Za takéto rozhodnutie bolo možné považovať rozhodnutie členskej schôdze 06/2019, ktoré vymedzilo spôsob výplaty vyrovnávacieho podielu, a to tak vo vzťahu k súčasným ako i vo vzťahu k bývalým členom. Súd uzavrel, že i keby rozhodnutie členskej schôdze 06/2019 žalobcu z akéhokoľvek dôvodu nezaväzovalo formu vyrovnávacieho podielu v podobe hmotného majetku (technológie kotolne), je potrebné považovať za efektívny, účelný, ale aj spravodlivý spôsob usporiadania vzťahov združenia a jeho členov. Za nie bez významu považoval, že predmetom vypratania mali byť na mieru vyrobené, zabudované technológie, ktorých hodnota v zmysle znaleckého posudku rozhodne nie je zanedbateľná, a že ich demontáž, by bola spojená s ďalšími nákladmi, prípadne by mohlo dôjsť k jej poškodeniu. Nebolo tiež preukázané, že by ku dňu rozhodovania bola kotolňa nefunkčná. Súd počas konania nadobudol dojem, že žalobca sa domáhal navrhovaného rozhodnutia z dôvodu, že akékoľvek iné rozhodnutie by bolo pre neho nevyhovujúce, a to i s ohľadom na skutočnosť, že vykurovanie má zabezpečené už inak. Súd preto jeho žalobu považoval za predčasnú a nedôvodnú ako takú ju zamietol. Pri rozhodnutí vychádzal z tvrdení strán a listinných dôkazov, ktoré pre svoje rozhodnutie považoval za postačujúce a presvedčivé. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti, účelnosti ďalšie navrhované dôkazy stranami sporu nevykonal. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, prihliadnutím na úspech žalovaného v spore. Pokiaľ sa týkalo požiadavky žalobcu priznať mu náhradu trov odročeného pojednávania, poukázal na ustanovenie § 181 ods. 5 CSP, ktorý odkazuje na odsek 4 s tým, že dôvodom odročenia pojednávania nebolo, že by strana žalovaného nebola schopná produkovať skutkové tvrdenia či dôkazy, avšak šlo o procesný postup súdu v nadväznosti na okolnosť zistenú krátko pred pojednávaním. V nadväznosti na ustanovenia Obchodného zákonníka a skutočnosť, že žalovaný vstúpil do likvidácie, nebolo sporné, že likvidátor nebol o termíne pojednávania upovedomený a nebol naň predvolaný a ku dňu pojednávania, ktoré bolo odročené, súd nemal tvrdené, či preukázané, že by likvidátor vyjadril súhlas so splnomocnením udeleným právnej zástupkyni pôvodným štatutárom žalovaného. 2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu, v zmysle ktorej žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne. Od samého začiatku bolo spornou skutočnosťou vlastníctvo technológie kotolne. Daná vec nepochybne činnosťou žalovaného vznikla v čase rozhodovania súdu bola vecou existujúcou, pričom dodnes sa neoprávnene nachádza v priestoroch žalobcu. Už z nájomnej zmluvy 05/2006 jednoznačne vyplýva, že technológia kotolne je vlastníctvom žalovaného (čl. VII. ods. 2 Nájomnej zmluvy). Zariadenie kotolne v Klokočove bolo zaradené do majetku združenia Biomasa od roku 2000, pričom podľa názoru žalobcu sa vlastnícke právo k tomuto zariadeniu nezmenilo. Poukázal na zásady hospodárenia, nakladania s majetkom obce Klokočov zo dňa 28. 09. 2015 s tým, že žalobca nikdy neudelil súhlas, aby sa zariadenie kotolne - technológia stala majetkom obce. K prevodu neexistuje žiadna zmluva ani súhlas obecného zastupiteľstva s takýmto nadobudnutím vlastníckeho práva. Dôvodom vystúpenia žalobcu zo združenia boli vysoké náklady na vykurovanie. V preberacom protokole zo dňa 31. 12. 2017, ktorý je popísaný len stranou žalovaného, vyplýva, že chcel 31. 12. 2017 odovzdať kotolňu i s technológiou. Ak by bol vlastníkom predmetnej technológie žalobca, nemohol by žalovaný túto kotolňu odovzdávať. Zariadenie kotolne je možné i technicky vypratať, čo uznal sám žalovaný v preberacom protokole, no na pojednávaní 17. 07. 2020 následne túto skutočnosť poprel. Žalobca navrhoval dopočuť bývalú starostku žalobcu k otázkam vystúpenia žalobcu zo združenia k zariadeniu kotolne a k otázkam prevádzky a vykurovania technológiou kotolne starej. Zodpovedanie týchto otázok je podľa žalobcu dôležité predovšetkým v záujme náležitého zistenia skutkového stavu. Pokiaľ súd dôkaznému návrhu nevyhovel, postupoval v rozpore so zákonom a odňal žalobcovi procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. Žalobca sa legitímne domáha vypratania majetku - technológie kotolne žalovaného zo svojich priestorov. V konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval nadobudnutie technológie do vlastníctva žalobcu. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu dlhodobo užíva priestory kotolne, čím žalobcovi bráni plnohodnotne nakladať s majetkom obce, tento majetok využívať, zhodnocovať. V konaní boli splnené všetky podmienky, aby sa vlastník nehnuteľnosti domáhal svojho ústavného práva vec užívať. Poprel, že by mal akýmkoľvek spôsobom nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej technológii kotolne. Naviac, uvedené nebolo schválené obecným zastupiteľstvom a neexistuje nadobudnutie vlastníckeho práva ani jedným zo spôsobov obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Právo vlastníka kedykoľvek vymáhať užívanie a vypratanie nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, nemôže byť predčasné, naviac súd vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil predčasnosť podanej žaloby. Pokiaľ sa týkalo nároku na náhradu trov odročeného pojednávania, uviedol, že likvidátorka žalovaného sa pojednávania 17. 06. 2020 nezúčastnila, došlo tak k zmareniu možnosti otvorenia pojednávania, vzniku zbytočných trov na strane žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli. V dôsledku postupu podľa § 181 ods. 4 došlo k odročeniu pojednávania, a preto trovy odročeného pojednávania mal znášať ten, kto odročenie zavinil, teda žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a žalobe vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a nárok na náhradu trov odročeného pojednávania. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že predmetom konania je snaha žalobcu o vypratanie technológie kotolne umiestnenej v priestoroch Základnej školy Klokočov žalovaným. Žalovaný má právny charakter združenia právnických osôb. Jedným z cieľov činnosti združenia bolo umožniť svojim členom, teda aj žalobcovi postupne prejsť z výroby tepla kotlami na uhlie a koks na výrobu ekologického tepla kotlami na biomasu. Z uvedeného dôvodu žalovaný na seba prevzal finančný záväzok - úver, aby mohol žalobcovi a ďalším členom združenia postaviť historicky prvú kotolňu na palety na Slovensku. Kotolňa bola robená na mieru presne na vykurovacie potreby žalobcu, podľa špecifických podmienok. Šlo o pilotný projekt, ktorý bol svojho druhu jedinečný. Člen združenia si bol vedomý, čo je cieľom združenia. Žalobca svojim členstvom v združení tento cieľ akceptoval. Vzťah žalobcu a žalovaného bol recipročný. Žalovaný sa zaviazal, že pre žalobcu postaví kotolňu, bude ju prevádzkovať, servisovať, vyrábať žalobcovi teplo. Žalobca sa zaviazal za dodané teplo platiť. Žalovaný splácal úver, ktorý si vzal na výstavbu kotolne. Kotolňa umiestnená u žalobcu je až do momentu splatenia úveru (v roku 2020) predmetom záložného práva hypotekárnej banky. Žalobca vstupom do združenia akceptoval fakt, že vybudovaná kotolňa bude súčasťou vyrovnávacieho podielu, prípadne ak sa rozhodne členstvo v združení ukončiť, pričom po skončení splácania úveru môže žalobca s kotolňou nakladať podľa svojho uváženia, stane sa jej vlastníkom. Už pri vstupe bol žalobca uzrozumený s tým, že kotolňu žalovaný postaví pre žalobcu, aby tu pre neho bola a ostala, a nie pre seba. Pokiaľ sa žalobca domáha vyplatenia vyrovnávacieho podielu v peniazoch a zároveň vypratania priestorov kotolne, jeho postup je nepochybne v rozpore so stanovami združenia. Žalovaný súčasne zistil, že medzi časom nainštaloval úplne inú novú kotolňu. Kotolňa je u žalobcu takmer 20 rokov, viac ako 15 rokov žalobcovi vyrábala teplo. Žalobca pravdepodobne nepochopil samotnú podstatu fungovania združenia, ktorého bol dlhé roky členom. Na umiestnenie technológie kotolne u žalobcu je potrebné nazerať vo všetkých súvislostiach. Kotolňa vždy predstavovala vyrovnávací podiel a majetok žalobcu. Uvedené potvrdzujú predovšetkým stanovy združenia, zásady určenia vyrovnávacieho podielu, uznesenie 06/2019, oznámenie o odovzdaní vyrovnávacieho podielu zo dňa 29. 05. 2020. Cieľom a zmyslom združenia nebolo ponechať si kotolne vybudované u svojich členov, naopak žalovaný postavil kotolne pre svojich členov, aby zostali v ich vlastníctve ako vyrovnávací podiel. V súlade s čl. 5 ods. 4 v spojení s čl. 34 ods. 1 pôvodne platných stanov sa žalobcovi vstupom do združenia automaticky garantovalo, že ak zo združenia odíde, patrí mu vyrovnávací podiel vo forme odovzdania hmotného majetku. Odovzdaním hmotného majetku sa rozumie prenechanie zabudovanej a plne funkčnej technológie kotolne na biomasu. O vyplatení podielu mala rozhodnúť členská schôdza združenia. Vstupom žalovaného do likvidácie 01. 06. 2020 bolo nevyhnutné vyriešiť aj jeho vzťah so súčasnými i bývalými členmi združenia. Boli prijaté nové stanovy, ktoré určili zásady určenia vyrovnávacieho podielu. Upresnili podmienky odovzdania vyrovnávacích podielov. Členská schôdza združenia uznesením č. 06/2019 schválila výšku, čas a spôsob odovzdania vyrovnávacích podielov. Vzhľadom na prijaté rozhodnutie členskej schôdze združenia sa kotolňa stala 31. 05. 2020 vyrovnávacím podielom žalobcu, teda vlastníctvom žalobcu. Išlo o rozhodnutie členskej schôdze ako najvyššieho orgánu združenia, ktoré je združenie povinné rešpektovať. Ďalej namietol, že obecné zastupiteľstvo žalobcu nemusí nič schvaľovať, pre nadobudnutie kotolne do vlastníctva plne postačovalo, že obecné zastupiteľstvo schválilo vstup do združenia. Tým prejavilo vôľu stať sa členom združenia so všetkými právami a záväzkami, ktoré sa na členstvo viažu. Súhlasilo i so znením stanov združenia, rovnako i s mechanizmom vyplácania vyrovnávacieho podielu. V závere zdôraznil, že vypratanie technológie kotolne žalovaným z priestorov žalobcu nie je možné právne ani fakticky. Žalovaný priestory žalobcu dlhodobo neužíva, nemá k nim žiaden prístup, naviac technológia kotolne bola postavená na mieru pre výlučné potreby žalobcu. Vypratanie kotolne by znamenalo jej znehodnotenie, zároveň výrazné stavebné zásahy do konštrukcie budovy základnej školy. Žalobcom nepreukázal spôsob, akým je vypratanie kotolne možné. Pokiaľ sa týkalo predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu, toto sudca nemusí osobitne odôvodňovať. V predbežnom právnom posúdení súd uviedol, že žalobu považuje za predčasnú, rozsudok preto nemohol byť pre žalobcu prekvapivý. Pokiaľ sa týka výsluchu navrhnutých svedkov, mal zato, že žalobca ich výsluchy mohol navrhnúť skôr, prípadne zabezpečiť ich prítomnosť na pojednávaní za účelom výsluchu. Výsluch starostky žalobcu nemožno považovať za dôkaz, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Súd aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania dostatočne vyhodnotil skutkový stav a vykonané dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa týka nárokov žalobcu na zavinené trovy konania uviedol, že účasť likvidátora na pojednávaní ako štatutárneho orgánu nie je nevyhnutná. Zároveň v zmysle ustanovenia § 75h ods. 2 zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka, platí, že vstupom spoločnosti do likvidácie nedochádza k automatickému zániku plných mocí. Na zastupovanie v prebiehajúcich súdnych konaniach tieto ostávajú naďalej v platnosti. Odročeného pojednávania sa nezúčastnil ani štatutárny orgán žalobcu, preto je nepochybné, že nárok žalobcu na akési zavinené trovy nevznikol. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Nevykonanie navrhovaného dokazovania považoval za vážne pochybenie, nakoľko výpoveďami navrhovaných svedkov by jednoznačne boli potvrdené ním uvádzané skutočnosti o opodstatnenosti podanej žaloby. 5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zastal názor, že toto nie je spôsobilé akokoľvek zmysluplne doplniť toto konanie. Je len opakovaním toho, čo žalobca prezentoval v odvolaní. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom podaného odvolania a jeho dôvodmi (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. 8. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že tak ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, žalobca je bývalým členom žalovaného, ako združenia právnických osôb, ktoré bolo založené písomnou zakladateľskou zmluvou uzatvorenou 18.05.1999. Stanovy združenia boli schválené zakladateľmi združenia 18.05.1999. Registrácia stanov združenia bola vykonaná Krajským úradom v Trenčíne 02.06.1999 registračným zápisom pod č. 32/99 č. spisu 99/3859-2. Združenie bolo založené podľa § 20f a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) podľa § 18 Občianskeho zákonníka je právnickou osobou, ktorá môže nadobúdať práva a za nesplnenie svojich povinností zodpovedá celým svojim majetkom, má právnu spôsobilosť, v právnych vzťahoch vystupuje pod svojim názvom uvedeným v čl. 1 stanov. Združenie bolo založené ako nezisková právnická osoba. Cieľom bola realizácia predmetu činnosti uvedeného v čl. 8 stanov a nie tvorba zisku. Podľa zakladateľskej listiny o založení záujmového združenia fyzických osôb podľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka predmetom činnosti združenia bola realizácia projektu rekonštrukcie kotolní za účelom zníženia negatívnych dopadov zo spaľovania nekvalitného hnedého uhlia a koksu a zníženia nákladov na zabezpečenie vykurovania a TÚV využitím potencionálu biomasy. Spoločnosť sa zriadila na dobu realizácie projektu rekonštrukcie kotolní, zakladatelia sa zaviazali prevziať vklad na majetku združenia, ktorý boli povinní splatiť vo výške 5 000,- Sk. 9. Podľa čl. II bod 1 stanov žalovaného pre naplnenie predmetu činnosti združenia podľa zakladateľskej listiny činnosť združenia bola, mimo iného, zameraná i na demolačné a stavebné práce, na prípravu priestorov pre novú technológiu a sklady paliva, zariadenie kotolne technológiou a jej montáž, prepojenie kotolní a centrálnej jednotky elektronickou sieťou... výrobu a predaj tepla a teplej úžitkovej vody, výrobu a predaj drevného paliva, prevádzku a servis kotolní. 10. Podľa čl. III bod 1, 2 stanov majetok združenia má byť tvorený z príspevkov jednotlivých členov združenia, z prostriedkov Európskej komisie, z príspevkov zo strany miestnych samospráv, štátu, príp. z iných finančných zdrojov. Majetok združenia môže byť použitý len za účelom realizácie predmetu činnosti združenia. 11. Ďalej bolo preukázané, že ako člen žalovaného žalobca so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu č. 5/2006 dňom 15.12.2005, ktorou žalovanému prenajal priestory kotolne v objekte Základnej školy Klokočov, súpisné číslo 976 na parcele KN 71/1 KÚ Klokočov, pozostávajúce z priestorov kotolne 47,45m2, skladu paliva 55,57m2, ostatných priestorov 117 m2, na prevádzkovanie nízkotlakovej kotolne, z ktorej bude dodávať teplo pre objekty Základná škola Klokočov, Obecný úrad Klokočov, bytovky, STABYT a NOVBYT za nájom 1 Sk ročne, na dohodnutú dobu nájmu 12 rokov od 01.01.2006. V čl. VII. bod 2. nájomnej zmluvy si nájomca uplatnil výhradné právo vlastníka na nim dodanú technológiu kotolne. V bode 15. sa nájomca zaviazal po skončení nájmu vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, v prípade škody spôsobenej činnosťou nájomcu sa zaviazal túto škodu nahradiť v súlade s platnými právnymi predpismi do 6 mesiacov od spôsobenia, alebo zistenia škody. 12. V bode 17 zmluvy sa nájomca zaviazal, že v prípade ukončenia nájmu po uplynutí doby odpisovania od začiatku trvania zmluvy, ponechá zariadenie kotolne pre potreby prenajímateľa v objektoch prenajímateľa. Podľa čl. 10 písm. f) stanov žalovaného, každý z členov združenia má právo na vyrovnávací podiel, pri zániku jeho účasti v združení počas trvania združenia. Podľa čl. 27 ods. 4 stanov vyrovnávací podiel je vo výške určenej členskou schôdzou. Členská schôdza môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť o jeho úprave. Podľa čl. 33 ods. 1 písm. a) stanov účasť člena združenia v združení počas trvania združenia zaniká vystúpením člena združenia zo združenia. Podľa čl. 33 ods. 2 stanov člen združenia môže zo združenia vystúpiť z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez udania dôvodu, avšak musí za seba prijať alikvotnú časť záväzkov združenia. 13. Podľa čl. 34 bod 1 stanov pri zániku účasti člena združenia v združení za trvania združenia podľa čl. 33 ods. 1 stanov vzniká tomuto bývalému členovi združenia právo na vyrovnávací podiel. Tento vyrovnávací podiel môže byť vyplatený až po predchádzajúcom vyplatení všetkých záväzkov člena voči združeniu, vrátane penále v zmysle čl. 5 ods. 4 stanov. 14. Podľa čl. 34 bod 2 stanov od tohto vyrovnávacieho podielu sa odpočíta zostatková hodnota technológie kotolne ku dňu ukončenia členstva v združení..... Výšku vyrovnávacieho podielu navrhne odborná komisia vytvorená členskou schôdzou, ktorá ju následne odobrí. 15. Podľa čl. 34 bod 3 stanov vyrovnávací podiel, ktorý má združenie zaplatiť členovi združenia, ktorého účasť v združení zanikla podľa čl. 33 ods. 1 stanov, je splatný až po splatení všetkých úverov prijatých pred alebo počas trvania členstva v združení. Vyrovnávací podiel sa po rozhodnutí členskej schôdze vyplatí buď v peniazoch alebo v hmotnom majetku. 16. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že správna rada žalovaného v decembri 2017 prijala uznesenie č. 4/2017, ktorým potvrdila postup odovzdania technológie kotolne žalobcovi v zmysle stanov a 27.11.2019 v Kysuckom Lieskovci sa konala členská schôdza žalovaného, na ktorej bolo prijaté uznesenie 06/2019, ktorým došlo k schváleniu predajnej ceny časti podniku žalovaného, k schváleniu výšky spôsobu a času odovzdania vyrovnacieho podielu, na základe schválených zásad pre určenie vyrovnávacieho podielu v čl. 34 stanov. 17. Z takto zistených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu i odvolací súd v zhode s konštatáciou prvoinštančného súdu dospel k záveru, že vyrovnávacím podielom členov, ktorí zo združenia vystúpili, bol v prvom rade hmotný majetok v podobe technológie kotolne, zostatková hodnota ktorej sa odpočíta od vyrovnávacieho podielu, v cene stanovenej úradným odhadom minimálne v účtovnej hodnote ku dňu ukončenia členstva v združení. K tomuto záveru odvolací súd viedla predovšetkým skutočnosť, že vykurovacie zariadenie bolo vyrobené špeciálne pre potreby jednotlivých členov združenia tak, ako to vyplývalo zo stanov žalovaného, prijatých 18.05.1999, podľa ktorých predmetom činností združenia, mimo iného, boli demolačné a stavebné práce na príprave priestorov pre novú technológiu a sklady paliva, zariadenie kotolní technológiou a jej montáž s tým, že podľa čl. VII bod 17 nájomnej zmluvy 5/2006 zo dňa 15.12.2005 sa nájomca zaviazal v prípade ukončenia nájmu po uplynutí doby odpisovania od začiatku trvania zmluvy ponechať zariadenie kotolne pre potreby prenajímateľa v jeho objektoch. 18. Účastníkmi urobené zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občiansko-právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. 19. Právny úkon ako vyplýva z dikcie zákona je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností, smeruje k vyvolaniu tých právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. 20. Právny úkon je platný od momentu, ako bol urobený v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy, teda v súlade s platným právom. 21. Účinnosťou právneho úkonu (ako jednostranného tak viacstranného), treba rozumieť možnosť domáhať sa práv alebo povinností z neho vyplývajúcich, teda správať sa tak ako to z právneho úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju právnu pozíciu. Účinnosťou právneho úkonu nastáva reálne naplnený právny vzťah. 22. Práve účinnosť zmluvy umožňuje konať tak, aby sa dosiahol samotný účinok zmluvy, teda aby nastali tie právne následky, ktoré sú ňou sledované, resp. v nej dojednané (v danom prípade nájomná zmluva, zmluva o dodávke tepla, stanovy žalovaného a pod.). 23. Účinkami právnych úkonov treba rozumieť dosiahnutie právnych následkov - dôsledkov právneho úkonu, ktoré sa ňou sledovali. 24. Vôľa aktérov právneho úkonu sa vždy posudzuje podľa stavu v čase, keď právny úkon vznikal a v konečnej podobe sa prejavil vo forme v akej ho účastníci zmluvy urobili. Neskoršia prípadná zmena vôle niektorého z účastníkov právneho úkonu, nemôže mať dopad na platnosť a účinky právneho úkonu, ktorý pôvodne účastníci zmluvy v čase, keď právny úkon vznikal, mienili založiť a napokon v konečnej podobe vykonaním právneho úkonu založili. 25. Preto v preskúmanej veci správne prvoinštančný súd nevyhovel návrhu strán na vykonanie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov, nakoľko i odvolací súd za podstatné považoval listinné dôkazy, v ktorých bola zachytená a pretavená vôľa členov združenia upraviť vzájomné práva a povinnosti a to tak na čas existencie združenia, ale i po prípadnom vystúpení niektorého člena zo združenia, až po rozhodnutie členskej schôdze o zrušení združenia a likvidácie združenia. 26. Pokiaľ žalobca i argumentoval tým, že podľa článku VII bod 2 nájomnej zmluvy si nájomca uplatnil výhradné právo vlastníka na ním dodanú technológiu kotolne, listinnými dôkazmi založenými v spise bolo preukázané, že podľa zmluvy o úverovej linke 02/118/03 žalovaný v postavení klienta uzavrel s Prvou komunálnou bankou a.s. zmluvu o úvere formou úverovej linky vo výške 12 000 000,- Sk a podľa zmluvy o termínovanom vklade uzavrel s C. Y. H. a.s. ako dlžník zmluvu o úvere formou termínovaného úveru vo výške 22 500 000,- Sk. Predmetom záložného práva na zabezpečenie úverov bola, mimo iného, i kotolňa Klokočov vymedzená ako teplovodný kotol Multimiser 15 s príslušenstvom. Práve táto skutočnosť vysvetľuje dôvod, pre ktorý splatnosť vyrovnávacieho podielu bola viazaná na splatenie všetkých úverov prijatých pred alebo počas trvania členstva v združení. 27. I uvedené jednoznačne dokladá, že žalobca v zhode s tvrdeniami žalovaného pri zakladaní združenia, koncipovaní stanov zakladateľskej listiny mal vôľu poskytnúť priestory kotolne na zabudovanie technológií na vykurovanie biomasou a tieto si po uplynutí dojednanej doby nájmu ponechať na zabezpečenie vykurovania pre vlastné potreby. 28. To, že neskôr žalobca stratil o technológiu kotolne záujem, nemienil ďalej vykurovať objekty so žalovaným dojednaným spôsobom, nemohlo mať bez ďalšieho dopad na vôľu, ktorú, či už žalobca, alebo žalovaný v poukazovaných právnych úkonoch prejavili. 29. Vo väzbe k uvedenému aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko tento minimálne rozhodnutím členskej schôdze 6/2019 a zánikom záväzkov žalovaného sa stal vlastníkom technológie kotolne, ktorú žiadal od žalovaného vypratať. Na tejto skutočnosti nič menení ani námietka žalobcu o tom, že s nadobudnutím technológie kotolne, ako vyrovnávacieho podielu do majetku žalobcu, neprejavilo súhlas obecné zastupiteľstvo podľa zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Obce Klokočov. Podľa čl. VII bod 8 písm. a) obecné zastupiteľstvo schvaľuje nadobúdanie nehnuteľného majetku, pričom podľa poukazovaných zásad hospodárenia ani starosta obce, ani obecné zastupiteľstvo o nadobúdaní hnuteľného majetku osobitne nerozhodujú, ani jeho nadobudnutie neschvaľujú. 30. Pokiaľ i prvoinštančný súd za dôvod zamietnutia žaloby, mimo iného, uviedol i jej predčasnosť, ani odvolací súd s týmto záverom prvoinštančného súdu nesúhlasí. Ako taký však nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia, ktorým prvoinštančný súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 31. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešným, v nadväznosti na čo odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. 32. Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu proti výroku odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým mu nepriznal nárok na trovy odročeného pojednávania, za podstatné odvolací súd považoval, že označenie strán je v prvom rade vecou žalobcu, ktorý vstup žalovaného do likvidácie súdu oznámil podaním z 15.06.2020. Trovy odročeného pojednávania vznikli 17.06.2020. Žalovaný do likvidácie vstúpil 01.06.2020, teda túto skutočnosť mal možnosť súdu oznámiť skôr, ako 2 dni pred vytýčeným termínom pojednávania. Súd pojednávanie odročil z procesných dôvodov, nie pre zavinenie žalovaného. V spojitosti s tým ani odvolací súd nepriznal žalobcovi nárok na trovy odročeného pojednávania a rozsudok prvoinštančného súdu i v tejto časti ako správny potvrdil. 33. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)