Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 10Co/5/2024 5115212455 30. 01. 2025 JUDr. Erik Varga ECLI:SK:KSZA:2025:5115212455.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Lalinský Advokát s. r. o., Advokátska kancelária, JUDr. Andrej Lalinský, so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., A. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Adriana Sojková – Advokat DCA s. r. o., so sídlom Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, 2/ Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Legal Cases s. r. o., so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/215/2015-589 zo dňa 24. augusta 2023, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutým vo výroku (I.) o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 4.388 eur, vo výroku (II.) o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.614,86 eur a vo výroku (III.) o zamietnutí žaloby. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku IV. o trovách prvoištančného konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 4.388 eur zastavil (výrok I.) na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (späťvzatia časti žaloby). 2. Následne, pokiaľ ide o predmet konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, zameral sa súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo „navýšené rozšírením žaloby doručenej súdu dňa 10.4.2017“, na otázku premlčania a dospel pritom k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený v januári 2014 (znalecký posudok I. J.), pričom lehota na podanie žaloby skončila vo februári 2016. Žalobca teda nároky uplatnené podaním zo dňa 10.4.2017 uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. 3. Ďalej sa okresný súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako ich žalobca uplatnil v žalobe, t. j. vo výške 472,50 eur (bolestné) a 1.870,33 eur (sťaženie spoločenského uplatnenia). V tejto spojitosti vyhodnotil, že žalovaní účinným spôsobom nevyvrátili následky, ktoré boli žalobcovi titulom dopravnej nehody spôsobené tak, ako vyplývajú z lekárskeho posudku a znaleckého posudku predložených v žalobe. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy uplatnenej (pôvodnou) žalobou, a to vo výške 427,50 eur a 1.870,33 eur. Dodal, že zo strany žalovaných neboli namietané sumy, ktorými boli násobené počty
bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže žalovaní namietali iba priznanie položiek ako takých. 4. Vo vzťahu k cestovným nákladom (201,30 eur) spojeným s liečbou okresný súd žalobu zamietol. 5. Obdobne zamietol nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 9.000 eur (podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 OZ), keď konštatoval, že takýto nárok by žalobcovi vznikol, pokiaľ by skutkovými tvrdeniami a preukázaným dokazovaním bol zistený „previs“ nad nárokmi uplatňovanými z titulu náhrady škody (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 Co 2/2010). Následky spôsobené dopravnou nehodou sú totiž kryté sťažením spoločenského uplatnenia. Pokiaľ súd žalobcovi nepriznal celý nárok na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo to z dôvodu na strane žalobcu, ktorý si nárok uplatnil v čase jeho premlčania, to však nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý nárok vznikne až po preukázaní „nadrozsahu“ oproti nárokom za sťaženie spoločenského uplatnenia. 6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie úrazovej renty (náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 1.8.2015 do 30.11.2019) vo výške 2.677,44 eur (uplatnené rozšírením žaloby podaním doručeným súdu dňa 31.7.2017), ktorý nárok si žalobca uplatnil s poukazom na § 447 OZ účinné do 30.11.2019. 7. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania mu nebol predložený dôkaz, z ktorého by bol zrejmý popis pracovnej činnosti pôvodne žalobcom vykonávanej. Zároveň nemal preukázané, aké konkrétne obmedzenia vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu žalobca má, keď iba uvádzal, že nemôže dlho sedieť a dlho stáť. Za podstatu posúdenia poklesu pracovnej schopnosti považoval zhodnotenie, aké činnosti vykonával poškodený u konkrétneho zamestnávateľa do vzniku poškodenia (dopravnej nehody) a v akej miere môže naďalej tieto konkrétne činnosti vykonávať aj po nehode. 8. Ohľadne straty na zárobku pri invalidite vo výške 5.798,88 eur okresný súd uviedol, že sa jedná o nároky po zmene § 447 OZ s účinnosťou od 1.12.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa záveru Ústavného súdu SR je nutné na úrazovú rentu pozerať ako na jeden nárok a nie na opakovanú rentu, tzn. nárok na náhradu za straty na zárobku sa premlčuje ako celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia, dospel k záveru že nárok je premlčaný, keď žalobca svoj nárok mohol uplatniť iba v 2-ročnej subjektívnej lehote, ktorá začala platiť odo dňa nasledujúceho po priznaní invalidity, t. j. dňa 12.6.2014 a skončila dňa 12.6.2016. 9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. 10. Na základe späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie sumy 4.388 eur, keď žalobca si bezdôvodne prestal uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 911,63 eur (poškodenie oblečenia), sumy 1.870,33 eur (poškodenie motocykla), sumy 1.508,73 eur (straty na zárobku), čo predstavuje procesné zavinenie zastavenie konania na strane žalobcu. 11. Žalobca si v konaní ďalej prestal uplatňovať nárok na náhradu cestovného vo výške 97,31 eur a to z dôvodu, že zo strany žalovaného 2/ došlo po podaní žaloby k jej úhrade, tzn. jedná sa o zavinenie zastavenia konania na strane žalovaných, čím v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. 12. Okresný súd ďalej zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.614,86 eur, čo predstavuje úspech žalobcu a vo zvyšnej časti žalobného nároku po jeho zmene (rozšírení žalobného nároku) žalobu zamietol. Žalobca si po zmene nároku uplatňoval sumu 38.165,96 eur (29.689,64 eur + 2.677,44 eur + 5.798,88 eur), z ktorej sumy mu súd priznal iba sumu 2.614,86 eur, tzn. v časti o zaplatenie sumy 35 551,10 eur žalobu zamietol. 13. S poukazom na uvedené predstavoval úspech žalobcu 2.712,17 eur (97,31 eur + 2.614,86 eur), t. j. 6,37 % a úspech žalovaného 39.841,79 eur, t. j. 93,63 %. Čistý úspech žalovaných potom predstavuje 87,26 % (93,63 - 6,37). 14. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku IV., podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žiadnej zo strán nebude priznaný nárok na náhradu trov konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie. 15. Vzhľadom na okolnosti prípadu, charakter prejednávaného sporu a pomerov na strane žalobcu, sa domnieval, že súd mal dospieť k aplikácii § 257 CSP. Argumentoval, že v dôsledku dopravnej nehody sa stal poberateľom invalidného dôchodku. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50 %, pričom 40 % bolo stanovených s ohľadom na ťažkú poruchu statodynamiky v oblasti driekovej chrbtice a 10 % vzhľadom na existujúcu zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu. Zdôraznil, že jeho poškodenie chrbtice, ako aj jeho psychické ťažkosti predstavujú trvalé následky na jeho zdraví
v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný 1/. Uvedené zdravotné ťažkosti ho obmedzujú v pracovnom uplatnení, v dôsledku čoho od nehody až do súčasnosti nebol zamestnaný. Je tak odkázaný na invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 317,90 eur mesačne a na finančnú podporu manželky. Z dôvodu finančných ťažkostí bol nútený predať chatu. Vlastní rodinný dom, v ktorom býva s manželkou a dvoma dcérami. Tiež vlastní osobné motorové vozidlo. 16. Pretrvávajúce zdravotné problémy s chrbticou si vyžadujú pravidelné absolvovanie rehabilitácií, masáži, kúpeľných pobytov a v neposlednom rade aj užívanie liekov proti bolesti, načo žalobca musí pravidelne vynakladať nemalé finančné prostriedky. 17. Na základe toho považoval za zrejmé, že majetkové a sociálne pomery sú na jeho strane mimoriadne nepriaznivé. Ak by mu bola uložená povinnosť uhradiť protistranám náhradu trov konania, bolo by to preňho finančne likvidačné. 18. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 19. Poukázal na závery aplikačnej praxe ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré u žalobcu nevzhliadol. Nároky žalobcu na náhradu škody na zdraví nepovažoval za jediné smerodajné kritérium pre aplikáciu § 257 CSP. Rovnako tak sociálne a majetkové pomery žalobcu nepovažoval za významnejšie než samotné procesné úkony žalobcu. Zdôraznil, že i v dôsledku zmätočných a procesne nesprávnych úkonov žalobcu trvalo súdne konanie od roku 2015. Žaloba bola žalobcom neustále menená navyšovaním a uplatňovaním ďalších nárokov, pričom neúspech žalobcu v konaní bol spôsobený predovšetkým uplatnením premlčaných nárokov a nepreukázaním ním tvrdených skutočností. Jednotlivé úkony v konaní žalobca uplatňoval procesne nedisciplinovane, spoliehajúc sa na svoju „nezodpovednosť“ za výšku trov súdneho konania. 20. Pretože bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, musel mať vedomosť o tom, ako výška trov konania každým jedným úkonom právnej pomoci každého z účastníkov narastá, a to v priamej súvislosti s výškou žalobcom uplatneného peňažného nároku. Napriek tomu žalobca neustále rozširoval/upravoval žalobu, ku ktorej boli obaja žalovaní nútení zaujať stanovisko. V konaní bolo taktiež produkovaných neprimerané množstvo písomných podaní a následne pojednávaní, ktorých vznik by nebol nevyhnutný v prípade, ak by sa samotný žalobca v konaní správal hospodárne, predvídateľne, zodpovedne a procesne správne. 21. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení uviedol, že na strane žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, v podstate z totožných dôvodov ako uviedol žalovaný 1/, t. j. poukazom na „zmätočné“ a „nesprávne“ procesné úkony žalobcu, opakované zmeny žaloby. Rozsudok (v napadnutej časti) navrhol potvrdiť. 22. Žalobca v následnej reakcii k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrval na odvolacích dôvodoch s vyzdvihnutím okolností, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ odmietol riadne plniť sumy nároku na náhradu za bolesť a nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých výška bola riadne ustálená a preukázaná, žalobca považoval za nutné podať žalobu. 23. Čo sa týka dĺžky súdneho konania, žalobca uviedol, že žiadal skoré vytýčenie pojednávania, avšak termíny boli mnohokrát odročované z dôvodu na strane zákonného sudcu. Prvé pojednávanie sa tak uskutočnilo až v roku 2017, t. j. po dvoch rokoch od podania žaloby. Prvý rozsudok bol vydaný v marci 2018, avšak bol odvolacím súdom zrušený. Prvé pojednávanie po vrátení veci sa uskutočnilo až v júni 2021. Spomenul ďalšiu zmenu zákonného sudcu. Dôrazne preto odmietol zodpovednosť za dĺžku súdneho konania. 24. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca zopakoval svoje predchádzajú tvrdenia a podrobne popísal okolnosti zavinenia vzniku sporu. 25. Žalovaný 1/ v následnom podaní zdôraznil značný neúspech žalobcu v konaní, ktorý pripísal jeho nesprávnym procesným úkonom. 26. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnuté meritórne výroky) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (ktorá má charakter uznesenia) zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. Určujúcim z hľadiska ustálenia rozsahu náhrady trov v sporovom súdnom konaní je pomerovanie sumy požadovanej (žalobcom) v čase podania žaloby a (sumy) priznanej súdom. V zmysle takto naznačených východísk platí, že žalobca sa domáhal sumy 22.746,76 eur, pričom súdom mu bola priznaná čiastka 2.614,86 eur. 28. Nadväzne, za účelom kvalifikovaného posúdenia miery ne/úspechu sporových strán považoval krajský súd za vhodné predmet konania (jeho jednotlivé položky) klasifikovať do troch skupín vo vzájomnom pomere 40 % : 30% : 30%. 29. Prvú („najzásadnejšiu“) časť tvoria nároky (ktorých výška sa odvodzuje od záverov znaleckého dokazovania) bezprostredne súvisiace s poškodením zdravia žalobcu a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. 30. V tejto spojitosti sa žalobca domáhal čiastky 472,50 eur (bolestné) a 8.864,96 eur (SSU), spolu 9.337,46 eur. Plný úspech dosiahol ohľadne bolestného (priznaných 472,50 eur) a čiastočný ohľadne SSU (priznaných 1.870,33 eur), spolu 2.342,83 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 25,09 %, jeho neúspech 74,91 %. Čistý neúspech žalobcu ohľadne tejto časti teda činí 49,82 %, čo redukované na pomer k celkovému predmetu sporu (40 % - bod 28 tohto odôvodnenia) predstavuje 19,93 %. Žiada sa na tomto mieste poznamenať, že k čiastočnému zamietnutiu uplatneného nároku na SSU (a to toho, ktorý bol uplatnený podaním/rozšírením zo dňa 10.4.2017) došlo z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania (viď aj body 2,3 a 37 veta druhá tohto odôvodnenia). 31. Druhú „množinu“ nárokov tvoria položky týkajúce sa vecnej škody – na oblečení 911,63 eur, na motorke 1.870,33 eur a nároky vyčíslené ako strata na zárobku 1.508,73 eur a cestovné náklady spojené s liečbou 298,61 eur, spolu 4.589,30 eur. 32. Na základe späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie poškodenia oblečenia, poškodenie motocykla a straty na zárobku. Bez tvrdenia, že dôvodom späťvzatia by bolo dobrovoľné plnenie zo strany žalovaného, ide o procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu. Nárok na úhradu cestovných výdavkov bol súdom zamietnutý. V konečnom súhrne tu teda bol žalobca v plnom rozsahu (100 %) neúspešný, čomu zodpovedá jeho neúspech v pomere 30 % z celkového predmetu sporu (bod 28 tohto odôvodnenia). 33. Ako svojim charakterom samostatnú tretiu „skupinu“ odvolací súd vymedzil nárok žalobcu na úhradu nemajetkovej ujmy v sume 9.000 eur, ohľadne ktorej bol žalobca v plnom rozsahu neúspešný, čomu opäť zodpovedá jeho neúspech v pomere 30 % z celkového predmetu sporu (bod 28 tohto odôvodnenia). 34. Celkový čistý neúspech žalobcu (založený na matematickom sumári čiastkových neúspechov v rámci všetkých vyššie vymedzených „zložiek“) tak predstavuje 79,93 % (19,93 % + 30 % + 30 %). 35. Následne sa odvolací súd zaoberal požiadavkou žalobcu na zohľadnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovaným. Hoci v žiadnom prípade (krajský súd) nespochybňuje, resp. nezľahčuje reálne ťaživé dopady následkov dopravnej nehody na osobný život žalobcu, v osobitostiach posudzovanej veci nie je možné opomenúť do istej miery neprehľadný/ zmätočný procesný postup žalobcu pri uplatňovaní jednotlivých nárokov, prejavujúci sa v opakovaných zmenách žaloby, jej čiastočnom späťvzatí a v konečnom dôsledku i pri dôvodoch zamietnutia niektorých čiastkových nárokov (predovšetkým absencia skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku na nemajetkovú ujmu), čím sa žalobca nepochybne podieľal na vzniku neúčelných trov/nákladov v priebehu konania. Z tohto dôvodu sa krajský súd nestotožnil s návrhom žalobcu nepriznať žalovanej strane (vôbec) žiadnu náhradu trov konania. 36. Súčasne však platí, že ustanovenie § 257 CSP krajský súd štandardne vo svojej rozhodovacej činnosti aplikuje. Dotknutá norma umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ktorej by inak tento procesný nárok patril v dôsledku jej procesného úspechu - tu na strane žalovaných. Úprava neuvádza ani rámcové vymedzenie, čo je možné zahrnúť/rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré umožňujú odôvodniť takúto úvahu súdu. Medzi takéto okolnosti je však nepochybne potrebné zaradiť (predovšetkým) širšie súvislosti (toho-ktorého) prípadu, hoci (prípadne) v rámci posúdenia merita veci neviedli k úspechu. 37. Konštatované zodpovedá i osobitostiam súdenej veci, keď je evidentné, že právny základ nároku, t. j. zodpovednostný vzťah vyplývajúci z protiprávneho úkonu žalovaného (dopravná nehoda ním
zapríčinená), za ktorý bol právoplatne odsúdený (prečin ublíženia na zdraví), je daný/preukázaný. Aj okolnosť čiastočného zamietnutia žaloby pri premlčanie časti nároku na SSU vypovedá o tom, že nárok na náhradu škody je „existujúci“, „len“ je v dôsledku uplatnenia námietky premlčania zodpovedným subjektom „nevymáhateľný“ (práve to je teda skutočnosť, ktorá neviedla k úspechu pri rozhodovaní vo veci samej, môže však byť relevantnou v rámci rozhodovania o trovách). 38. Nespochybniteľným faktom sú i trvalé a zásadné následky na zdravotnom stave žalobcu (invalidita s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, obmedzenie pohyblivosti bedrovej chrbtice, ťažká porucha statodynamiky driekovej chrbtice, degeneratívne zmeny, pridružená úzkostná až depresívna porucha s nespavosťou, podráždenosť, bolesti až neuropatického charakteru), ktoré priamo (a negatívne) ovplyvňujú jeho sociálne/majetkové pomery a osobný život (strata zamestnania a príjmu, invalidný dôchodok poberaný v sume 317,90 mesačne, nutnosť predaja chaty s pozemkom, prerušenie predtým aktívneho športového – lukostreľba, lyžovanie, futbal, volejbal, basketbal – a spoločenského života – plesy, oslavy, koníčky, starostlivosť o dom, a ďalšie). 39. Hľadajúc riešenie zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci považoval preto odvolací súd za potrebné modifikovať vyššie (bod 34) čisto matematicky stanovenú sadzbu/mieru zodpovednosti žalobcu (t. j. 79,96 %) za trovy konania a dospel k záveru, že súhrnu všetkých rozoberaných okolností zodpovedá jej zníženie na 50 %, v ktorom smere pristúpil k zmene dotknutého/napadnutého výroku. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie 40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. 41. Odvolateľ žiadal nepriznať (vôbec) náhradu trov prvoinštančného konania žiadnej to sporových strán. S touto svojou požiadavkou nebol úspešný, pretože krajský súd ustálil úspech žalovaných v štádiu konania pred okresným súdom v pomere 50 %, čomu potom zodpovedá, že vo zvyšnej (rovnakej) časti 50 % bol úspešný žalobca. Opísanej situácii (rovnakej miery ne/úspechu) následne zodpovedá zvolený výrok o nepriznaní náhrady žiadnej zo sporových strán. 42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.