Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 8Co/35/2024 6123309727 18. 03. 2025 JUDr. Jozef Turza ECLI:SK:KSZA:2025:6123309727.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obidvaja zastúpení advokátom: JUDr. Ladislav Ščury, so sídlom Mierová 1725, Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Tabačáková, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660/22, Dolný Kubín, IČO: 52 942 040, o zaplatenie 7.506,27 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 11C/57/2023-128 z 25.10.2023, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 657 OZ zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovanému domáhali zaplatenia 7.506,27 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 25.02.2023 do zaplatenia, tvrdiac, že na základe ústnej zmluvy požičali spoločne a nerozdielne žalovanému a jeho vtedajšej manželke E. F. (sestre žalobkyne) 800.000,- korún získaných úverovou zmluvou, ktoré sa im zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach zodpovedajúcim splátkam úveru, keď žalovaná suma predstavovala nimi zaplatených 34 splátok od 01/2020 do 02/2020, ktorého dlhu sa domáhali podľa ust. § 511 ods. 1 OZ len od žalovaného, keďže peniaze boli poskytnuté za účelom odškodnenia 8 Uzbekov, ktorí zahynuli pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným v Rusku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že podľa § 657 OZ podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke, ktorá nemusí mať písomnú formu a môže byť uzavretá aj ústne, je a/ určenie zmluvných strán (veriteľ, dlžník), b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy (v tomto prípade peniaze), c/ dočasnosť zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, keď podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, ktorá má reálnu povahu, je aj odovzdanie veci dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že vznik pôžičky predpokladá dohodu strán, ktorá vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu, pričom ďalším predpokladom je skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, pretože inak zmluva o pôžičke nevznikne. Ak zmluva o pôžičke nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám vyžadovaným zákonom je neplatná. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať, t. j. bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, poskytol mu finančné prostriedky a žalovaný dlh nezaplatil riadne a v čas , je na žalobcovi. Zmluva o pôžičke je absolútne neobchodnou zmluvou. Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na
spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi (4Cdo/28/2019). Po vykonanom dokazovaní mal preukázanú skutočnosť, že žalobcovia si 04.04.2008 zobrali hypotekárny úver 1.100.000,- Sk, z ktorého v ten istý deň poskytli finančné prostriedky vtedajšej manželke žalovaného, E. F., ktorá ich mala odovzdať žalovanému, nachádzajúcemu sa v Ruskej federácii z dôvodu ním 13.03.2008 spôsobenej dopravnej nehody, pri ktorej zahynulo 8 Uzbekov, za čo bol právoplatné odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 2T/9/2013 z 25.03.2013. Skutočnosť, že E. F. na ambasáde v Moskve bola prítomná, potvrdil pri výsluchu aj žalovaný, avšak tvrdil, že peniaze mu odovzdané neboli. Ďalej mal preukázané, že žalobcovia dôkazné bremeno na preukázanie vzniku záväzkového vzťahu medzi nimi a žalovaným neuniesli, keďže nepreukázali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, kde podstatnou náležitosťou je dohoda strán, teda veriteľov a dlžníka o poskytnutí finančných prostriedkov, pretože žalovaný poprel tú skutočnosť, že by so žalobcami telefonoval z Moskvy. Telefonoval len s manželkou, pričom nepoprel tú skutočnosť, že v čase telefonátu v pozadí neboli aj žalobcovia, ale s nimi zmluvu o pôžičke, resp. dohodu o poskytnutí finančných prostriedkov, neuzatvoril. Žalobcovia dôkazné bremeno čo do odovzdania finančných prostriedkov žalovanému neuniesli. Nepreukázali skutočné fyzické odovzdanie peňazí žalovanému, čo v danom prípade nemohlo zakladať vznik záväzkového vzťahu podľa § 657 OZ medzi žalobcami a žalovaným z titulu zmluvy o pôžičke. V konaní nesporne preukázanou skutočnosťou bolo uzatvorenie ústnej dohody o poskytnutí (požičaní) finančných prostriedkov žalobcami v prospech E. F., ktorá tak ako to vyplýva z čestného prehlásenia od nich finančné prostriedky prevzala, čo v tomto prípade predstavuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke, kde ako dlžník a zaviazaná vystupuje E. F., ktorá ako dlžníčka zmluvu uzatvorila. Odovzdanie finančných prostriedkov E. F. potvrdili pri výsluchu žalobcovia, a to v Slovenských korunách, ktoré mala dlžníčka zmeniť na eurá. Dôkazy, na ktoré žalobcovia v priebehu konania poukazovali, a to výpisy z účtu žalobcu, na základe ktorých preukazovali plnenie žalovaným z titulu splácania splátok úveru, ďalej uznesenie o vyhlásení konkurzu na jeho majetok, oznámenie v Obchodnom vestníku o ňom a zoznam veriteľov, v ktorom uviedol aj žalobcu, nepreukazovali uzatvorenie občiansko-právneho záväzkového vzťahu podľa § 657 OZ medzi žalobcami a žalovaným. Na aký účel a v akom rozsahu boli finančné prostriedky E. F. použité, nemalo vplyv na vznik zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovaným, a taktiež tvrdenie žalobkyne, že žalovaný je preto uvedený v žalobnom návrhu sám, lebo peniaze boli použité pre neho, a preto on by ich aj mal splácať, keďže základné predpoklady zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovaným v konaní preukázané neboli. Preto žalobu žalobcov z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol, keď vzhľadom na uvedené, nehospodárne sa mu javilo vypočutie svedkov navrhnutých žalobcami. 2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP odvolanie žalobcovia a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mali za to, že súd pre nevykonanie navrhnutých výsluchov dvoch svedkov, ktorí boli pri telefonáte žalobcu a dvoch svedkov, ktorí boli pri telefonáte žalobkyne so žalovaným, bývalej manželky žalovaného, nemohol zistiť podstatné skutkové okolnosti dôležité pre jeho rozhodnutie, ktorým postupom im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. E. F. by podrobne a pravdivo uviedla, ako sa veci skutočne udiali, ako na ňu žalovaný neustále vyvíjal tlak, aby zohnala peniaze. Celé dni jej vyvolával a nútil ju ísť za nimi, aby ich prosila o peniaze, nakoľko žalovanému rodina odmietla podať pomocnú ruku. Vypočutím svedkov sa mohli preukázať aj niektoré veci, ktoré si žalovaný nepamätal (zrejme účelovo) v dôsledku kómy po výkone trestu odňatia slobody, tak ako aj ich telefonát. Pre výpadok pamäti mal súd navrhované dôkazy vykonať a nevychádzať z nedôveryhodných výpovedí žalovaného. Žalovaný po návrate z Ruska dlh splácal, teda ho uznal. Poukázali na rozpor vo výpovedi žalovaného, ktorý v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že až po tom ako sa dostal z Moskvy na Slovensko zistil, že odovzdali jeho bývalej manželke finančnú hotovosť z úveru, pričom pri svojom výsluchu uviedol, že to, že pomôžu a že peniaze prinesie sa dozvedel od manželky v telefonáte už počas svojho pobytu v Rusku, čo by taktiež vyplynulo aj z výsluchu svedkov, ktorých v konaní navrhli vypočuť. Výpovede žalovaného vzbudzujú veľké množstvo otáznikov a nezodpovedaných otázok, keďže uviedol, že peniaze mali byť použité na jeho právne zastupovanie, pričom s právnym zástupcom komunikoval on, a teda musel vedieť, koľko požaduje, z ktorého dôvodu taktiež žiadali, aby súd vykonal riadne dokazovanie, vrátane výsluchu svedkov, ktorí by mu pomohli objasniť vec a prispieť k spravodlivému rozsudku. O tom, že žalovaný vypovedal účelovo svedčia aj jeho krátke vyjadrenia, že pôžičku platil z opatrnosti, pričom nepoznal podmienky zmluvy, ako aj, že bol nútený vyhlásiť osobný bankrot a tieto vyznievali ako čistý alibizmus. Súd navyše uviedol, že vykonanie výsluchov sa mu javilo ako nehospodárne, čo evokuje dojem, že postupoval na základe subjektívnych pocitov a nie objektívnych okolností prípadu, čo považovali za odmietnutie spravodlivosti.
Nesprávne posúdenie veci videli v tom, že E. F. bola iba kuriérom, ktorý zaniesol pôžičku, ktorú poskytli žalovanému pre jeho potrebu, a preto de facto nebola dlžníkom. De iure však došlo k vzniku spoločného záväzku jej a žalovaného podľa § 511 OZ, keďže už v návrhu uviedli, že pokiaľ si ako manželia spoločne od nich zobrali pôžičku, sú povinní ju vrátiť spoločne a nerozdielne a ako veritelia majú právo požadovať dlh od ktoréhokoľvek z nich. Žalovaný klamal, keď uviedol, že v čestnom prehlásení E. F. potvrdila, že zmluvu o pôžičku uzatvorila sama so žalobkyňou, keďže z neho vyplýva, že sa nezaviazala na písomné vyhotovenie zmluvy a peniaze boli poskytnuté na základe ústne uzatvorenej pôžičky s ňou a žalovaným, nakoľko sa nachádzal v Rusku. Preto ústne v rámci telefonického hovoru uzatvoril zmluvu o pôžičke aj žalovaný. Pokiaľ súd poukazoval na rozhodnutie NS SR 4Cdo/28/2019 mali za to, že toto vyznieva v ich prospech a za pasívne legitimovaného správne označili žalovaného, ktorý minul pôžičku – spotreboval pre svoju potrebu. Vychádzajúc z uvedeného mali za to, že skutočné okolnosti prípadu nenasvedčujú právnemu záveru okresného súdu, keďže zo skutočností, ktoré v konaní vyvstali ako nesporné je zrejmé, že žalovaný vedel o pôžičke, k tejto sa zaviazal a je preto povinný splatiť dlh. Žalovaný priznal, že sa zaviazal v rámci zmluvy o pôžičke tým, že a/ uviedol dlh v rámci konkurzného konania, b/ tento dlh splácal na ich bankový účet, c/ priznal, že o pôžičke mal vedomosť už počas pobytu v Rusku. Súčasne poukázali na ďalší predložený dôkaz, a to rozsudok Okresného súdu Čadca, ktorým bolo právoplatne 11.07.2008 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo bývalej manželky žalovaného a žalovaného, v ktorom konaní žalovaný podal návrh zrejme účelovo, v snahe pôžičku im nevrátiť. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Mal za to, že už samotný návrh na vydanie platobného rozkazu mal obsahovať označenie dôkazov, t. j. navrhované výsluchy svedkov. Žalobcovia ani vo vyjadrení k jeho odporu výsluchy svedkov nenavrhovali. Tak isto nenavrhovali ani vo vyjadrení k jeho vyjadreniu a učinili tak až na pojednávaní. Je pritom vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Jedným zo základných princípov konania je princíp hospodárnosti, t. j. taký postup súdu, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. Je pritom podľa § 197 CSP prioritne na strane sporu, ktorá navrhuje výsluch svedka, aby zabezpečila jeho prítomnosť na pojednávaní, pričom o tejto skutočnosti má upovedomiť súd a protistranu, čo strana žalobcu opomenula, svedkov nezabezpečila, ale navrhovala, aby ich predvolal a zabezpečil súd. Vykonanie výsluchov uvedených svedkov by pritom nezmenilo zistený skutkový stav vo veci, a to medzi kým bola uzatvorená zmluva o pôžičke, keď navyše z výpovede žalobkyne vyplýva, že E. F. žije v Anglicku, je po operácii srdca na invalidnom dôchodku s tým, že na Slovensko nechodieva. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nie je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov nezakladá automaticky porušenie princípu právnej istoty tak ako to uvádzajú žalobcovia. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že by sa výsluchom E. F. ozrejmili skutočnosti nimi uvádzané, keďže vo svojom čestnom prehlásení potvrdzuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobkyňou ako aj prevzatie finančných prostriedkov od nej. Z dohody o splácaní hypotéky pritom vyplýva, že na úhradu žalobcami požadovaných splátok sa zaviazala E. F. a nie žalovaný. Preto nie je zrejmé, v čom videli žalobcovia postup súdu za príliš formálny, rýchly, bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Je pochopiteľné, že každý človek v dôsledku plynutia času, v tomto prípade 15 rokov od obdobia, kedy bol v Rusku, si na všetky skutočnosti nepamätá. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozpor v jeho výpovedi, z kontextu vybrali len tie časti, ktoré im vyhovujú. Už v odpore uviedol, že o tom, že žalobcovia odovzdali jeho bývalej manželke finančnú hotovosť z úveru sa dozvedel po tom ako sa dostal z Moskvy. V čase jeho prítomnosti v Rusku o tom nemal vedomosť, a teda ani žiadne bližšie informácie týkajúce sa zmluvy o pôžičke medzi E. F. a žalobcami. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že jeho výpoveď vzbudzuje množstvo otáznikov a jeho krátke vyjadrenia svedčia o účelovom nevypovedaní, jedná sa o ničím nepodložené domnienky. Žalobcovia pritom boli priamo prítomní na pojednávaní, tak isto ako ich právny zástupca, a preto im nič nebránilo, ak mali na neho ďalšie otázky, aby mu tieto položili, pričom ani raz na žiadnu otázku odpovedať neodmietol. Samotný právny zástupca žalobcov pritom uviedol, že ďalšie otázky nemá. Pokiaľ žalobcovia poukazovali, že E. F. mala byť len kuriérom, mal za to, že zmluva o pôžičke je záväzkovo-právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, pričom ide o reálnu zmluvu, pri ktorej sa vyžaduje odovzdanie a žalobcovia nepreukázali, že by mu nimi uvádzané finančné prostriedky odovzdali, ale naopak preukázali, že tieto odovzdali E. F.. Tak isto nepreukázali, že táto ich následne odovzdala jemu, pričom jasne uviedol, že sa tak nestalo. Preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že vôľu uzavrieť ústnu zmluvu prejavila tak E. F. ako aj on, keďže to preukázané nebolo. Na výpisoch z účtoch predložených žalobcami sa nachádza označenie adresáta A. B. a E. F., čo potvrdzuje, že aj v banke, kde jej mali žalobcovia odovzdať finančné prostriedky, malo byť zrejme uvedené, aby výpisy chodili na jej adresu, keďže sa na základe dohody o splátkach zaviazala
úver splácať. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že zmluvu o pôžičke neuzatvorila, potom ostáva nepochopiteľné, prečo sa ju na základe dohody o splácaní zaviazala splácať. Z obsahu predloženého rozsudku o vyporiadaní BSM vyplýva dôvod jeho zrušenia, a to výkon podnikateľskej činnosti E. F. a nie tak, ako by si žalobcovia priali, jeho snaha nevrátiť pôžičku. 4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní, mali za to, že opodstatnenosť návrhu vypočuť svedkov je daná z dôvodu, že viacerí mali vedomosť o okolnostiach nasvedčujúcich tomu, že žalovaný si bol skutočne vedomý uzatvorenia zmluvy o pôžičke, pričom záväzok titulom tejto pôžičky aj splácal, teda pôžičku uznal. Súd prvej inštancie však oprel svoje rozhodnutie len o listinné dôkazy, pričom výsluch navrhovaných svedkov na podporu ich tvrdení označil za nehospodárny, napriek tomu, že nimi mohol byť preukázaný skutočný skutkový stav, že žalovaný sa správal ako dlžník zo zmluvy o pôžičke. Nevyhovenie dôkaznému návrhu pritom nebolo založené na troch z možných dôvodov, a to, že tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu bol navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania (nimi navrhnutý výsluch svedkov má v danom konaní relevantný súvis s predmetom konania, nakoľko tieto výpovede mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci), ďalej, že dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedajúcou potenciou (nakoľko navrhli vypočuť svedkov, ktorí boli bezprostredne prítomní pri ich telefonických rozhovoroch so žalovaným, pričom žalovaný vytváral na celú rodinu neskutočný tlak za účelom dosiahnutia, aby mu poskytli pôžičku a dostali ho z Moskvy domov) a nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (súd zamietol návrh na výsluch svedkov, pričom z doterajšieho konania nemal bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené, že žalovaný od nich neprevzal žalovanú sumu). Súd pritom v konaní vychádzal najmä z nedôveryhodných výpovedí žalovaného, ktorý sám uviedol, že bol v kóme a má problémy s pamäťou, z ktorého dôvodu si niektoré skutočnosti nemusí pamätať. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalobcovia konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal za tým účelom potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na kontradiktórnosti, z čoho vyplýva, že strany sú na preukázanie svojich tvrdení povinné označiť dôkazy, inak im hrozí strata sporu. Žalobcovia svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy vyvodzovali z ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej v roku 2008 s ním a jeho vtedajšou manželkou, na základe ktorej im mali spoločne a nerozdielne požičať sumu 800.000,- Sk. Svoj nárok v žalobe ako aj vo vyjadrení preukazovali čestným prehlásením vtedajšej manželky žalovaného E. F. z 03.02.2023. Z obsahu čestného prehlásenia však jednoznačne vyplýva, že 800.000,- Sk poskytla E. F. na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalobkyňa. Tým však boli naplnené všetky pojmové znaky zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a E. F., vrátane odovzdania finančných prostriedkov. Až takto si požičané peniaze E. F. mala odovzdať žalovanému na slovenskej ambasáde v Moskve, čo však, ako aj ústne uzatvorenie zmluvy o pôžičke, tento poprel. To, že zmluva o pôžičke bola uzavretá s E. F. vyplýva aj z výpovede žalobkyne pri výsluchu na pojednávaní, kedy bola povinná vypovedať pravdivo a úplne o rozhodujúcich skutočnostiach a kedy uviedla, že jej sestra
požiadala ju a jej manžela, aby si zobrali úver a poskytli finančné prostriedky vo výške 800.000,- Sk, ktoré od nej v prítomnosti jej manžela v banke prevzala, pričom so sestrou v prítomnosti manžela a dcéry dohodla aj podmienky zmluvy, to znamená výšku pôžičky, splátky. Ďalej uviedla, že zmluvu o pôžičke uzatvoril aj žalovaný telefonicky, avšak podľa jej výpovede tento v telefonáte uviedol, či by nemohla pre sestru vybaviť nejakú pôžičku, aby sa mohol dostať z Moskvy domov a aby si zobrali úver a založili dom, že peniaze im bude v dohodnutých splátkach splácať. S výpoveďou žalobkyne sa pri výsluchu stotožnil aj žalobca. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu volal, aby si zobrali úver, zaťažili dom, že potrebuje peniaze. Ani výpoveďou žalobcov teda nebolo preukázané naplnenie pojmových znakov pôžičky, a teda jej uzavretie so žalovaným telefonicky, preto správne súd prvej inštancie vyhodnotil výsluchy svedkov, ktorí by mali byť pri telefonických rozhovoroch žalobcov a výsluch E. F. ako nehospodárne, keďže nemohli počas telefonátov počuť nič iné ako žalobcovia, a E. F. uviedla už čestnom prehlásení pravdivo ako sa veci udiali, a preto ich nevykonanie nemohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu a tento bol z uvedených vykonaných dôkazov bezpečne ustálený. Neobstojí preto ani tvrdenie E. F. v čestnom prehlásení, že so žalovaným uzatvorili pôžičku so žalobcami ústne a zaviazali sa poskytovať mesačne finančné prostriedky na splátky úveru, keďže u žalovaného sa tak mohlo stať len telefonicky a podľa výpovede žalobcov pri telefonátoch E. F. nebola. Samotné splácanie úveru žalovaným pritom neznamená uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky pre jeho preukázanú neexistenciu a absenciu písomnej formy v občiansko-právnom vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 151/03). 9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného alebo odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovanému, vzhľadom na jeho plný úspech vo veci, podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznaný v rozsahu 100 %. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní ho priznal taktiež v rozsahu 100 %. 11. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov (za) : 0 (proti).
3
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie
nie
je
prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).