Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 15CoP/67/2026 5124205129 30. 06. 2026 Mgr. Zuzana Štolcová ECLI:SK:KSZA:2026:5124205129.3
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX D. XXXX, zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300 a otca: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXXX, za účasti v odvolacom konaní Krajskej prokuratúry v Žiline, v štádiu konania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/72/2024-795 zo dňa 20. mája 2026, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením okresný súd v poradí prvým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým znížil otcovi maloletých detí výživné na maloletého A. zo sumy 220,- Eur na sumu vo výške 110,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 200,-Eur na sumu vo výške 90,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. V poradí druhým výrokom určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 30P/72/2024. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 22.04.2026 otcom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho zdôvodnenie, dňa 19.05.2026 doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka k tomuto návrhu, Potvrdenie o zamestnaní otca zo dňa 31.03.2026, Úradný záznam zo dňa 12.05.2026, Správu vyhotovenú všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 02.04.2026, Lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 20.05.2026, Potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach Sociálnej poisťovne zo dňa 20.05.2026, Správu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 19.05.2026, potvrdenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi za obdobie od 04/2025 do 04/2026, Správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie sprostredkovania práce zo dňa 11.05.2026 a za aplikácie § 2 ods. 1 a 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. 3. Okresný súd poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. 4. Okresný súd konštatoval, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 30P/121/2025-109 zo dňa 19. 11. 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 30P/121/2025-106 zo dňa 19. 11. 2025, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/40/2026 zo dňa 25.03.2026, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 220,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 23.09.2025 a na výživu maloletej C. výživným vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 23.09.2025. 5. Okresný súd poukázal na to, že v konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozhodol rozsudkom č. k. 30P/72/2024-612 zo dňa 19.11.2025 tak, že výrokom I. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v osobnej starostlivosti matky budú od pondelka nepárneho týždňa, kedy matka maloleté deti prevezme z predškolského a školského zariadenia, do pondelka párneho týždňa, kedy matka maloleté deti odovzdá v predškolskom a školskom zariadení a v osobnej starostlivosti otca budú od pondelka párneho týždňa, kedy otec maloleté deti prevezme z predškolského a školského zariadenia, do pondelka nepárneho týždňa, kedy otec maloleté deti odovzdá v predškolskom a školskom zariadení. V prípade, pokiaľ maloleté deti nebudú v predškolskom a školskom zariadení, matka prevezme maloleté deti v stanovenom čase o 9:00 hod. v bydlisku otca a otec prevezme maloleté deti v stanovenom čase o 9:00 hod. v bydlisku matky. Výrokom II. rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom III. rozhodol, že otec je povinný prispievať počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,- Eur mesačne a na výživu maloletej C. výživným vo výške 100,Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Výrokom IV. určil, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi A. a C. vždy každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A. a C. každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod.. Matka prevezme maloleté deti v stanovenom čase v bydlisku otca, kde ich v stanovenom čase otcovi odovzdá a otec prevezme maloleté deti v stanovenom čase v bydlisku matky, kde ich aj v stanovenom čase matke odovzdá. Výrokom V. uložil rodičom povinnosť vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloleté deti, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave detí, školských výsledkoch maloletých detí a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletých detí. Výrokom VI. uložil matke a otcovi, maloletým deťom A. a C., výchovné opatrenie - podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu v zariadení G., H. I., B. G. J., F. XX. Termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia určí zariadenie. Výrokom VII. stanovil matke povinnosť maloleté deti A. a C. priviesť do zariadenia. Výrokom VIII. zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí A. a C. do jeho osobnej starostlivosti. Výrokom IX. zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky. Výrokom X. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/198/2022-277 zo dňa 09.10.2023 v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom A. a C.. Podľa výroku XI. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom XII. uložil matke povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 649,045 Eur na účet Okresného súdu Žilina, pričom povolil matke túto sumu splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur na účet Okresného súdu Žilina počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom XIII. uložil otcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 649,045 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Žilina. Výrokom XIV. rozhodol, že výrok VI. je vykonateľný doručením rozsudku. 6. Predmetné rozhodnutie súdu odvolaním napadol otec aj matka a Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 13CoP/54/2026 zo dňa 25.03.2026 rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV., V., VI., VII., X., XII., XIII., XIV. potvrdil a vo výroku III. v spojení s výrokom XI. o trovách prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výrokoch VIII., IX. rozhodnutie zrušil. 7. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/72/2024-612 dňa 19.11.2025 nadobudol vo výrokoch I., II., IV., V., VI., VIII., X., XII., XIII., XIV., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/54/2026-762 zo dňa 25.03.2026, právoplatnosť dňa 17.04.2026.
8. Okresný súd poukázal na zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, z ktorého je zrejmé, že sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako vo veci samej a je postačujúce osvedčenie skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 9. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za osvedčené, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca maloletých detí k podstatnej zmene pomerov, ktorá si vyžaduje neodkladný zásah súdu v podobe úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Okresný súd sa oboznámil s návrhom otca maloletých detí, priloženými listinami a vyjadrením kolízneho opatrovníka a zistil, že otec maloletých detí ukončil dohodou ku dňu 31.03.2026 pracovný pomer, v súčasnosti je pracovne neschopný a jeho jediný príjem je tvorený nemocenskými dávkami. V čase posledného právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola upravená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, bol priemerný mesačný čistý príjem otca v sume 1.512,- Eur. Otec v tom čase pracoval v trojzmennej prevádzke v spoločnosti E. D. D.. Okresný súd dopytom na spoločnosť E. D. D. dňa 12.05.2026 zistil, že prevádzkové dôvody bývalého zamestnávateľa otca maloletých detí neumožňujú zamestnancom uzatvoriť pracovnú zmluvu, ktorá by nevyžadovala prácu na zmeny. 10. Okresný súd poukázal na otcom uvádzanú skutočnosť, že maloleté deti boli právoplatným rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čo otcovi neumožňuje zotrvať v doterajšom zamestnaní, v trojzmennej prevádzke a zároveň zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti. 11. Za osvedčené považoval okresný súd, že zdravotný stav otca maloletých detí, ukončenie pracovného pomeru, objektívne znižujú jeho možnosť plnenia si vyživovacej povinnosti vo výške, v akej mu bola naposledy súdom určená. Prihliadol však na to, že otcovi bola vyplatená nemocenská dávka dňa 12.03.2026 za mesiac 02/2026 vo výške 1.055,40 Eur a dňa 13.05.2026 za mesiac 04/2026 vo výške 1.069,10 Eur. Po ukončení práceneschopnosti, pokiaľ si otec nenájde prácu, má nárok na dávky v nezamestnanosti. Podľa okresného súdu v otcových možnostiach a schopnostiach je naďalej prispievať na výživu maloletých detí, preto s prihliadnutím na súčasné pomery otca rozhodol o výške výživného na maloletého A. v sume 110,- Eur a na maloletú C. v sume 90,- Eur mesačne odo dňa vykonateľnosti uznesenia. 12. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov musí preskúmať pomery obidvoch rodičov, ich možnosti a schopnosti prispievať na výživu detí, vykonaním riadneho dokazovania. Poukázal na to, že podľa právoplatného rozhodnutia, deti majú byť v starostlivosti otca po dobu dvoch týždňov v mesiaci, teda otec zatiaľ do rozhodnutia súdu vo veci samej, po vykonaní riadneho dokazovania, bude matke prispievať na výživu detí, pokiaľ budú dva týždne v jej starostlivosti. Otec, podľa právoplatného rozhodnutia, je povinný starostlivosť o deti riadne zabezpečiť, to znamená, že musí prispôsobiť pomery na svojej strane starostlivosti o maloleté deti, nemohol teda zotrvať v pracovnom pomere, kde pracoval na tri zmeny, ale musel si pomery upraviť tak, aby bol pripravený maloleté deti prevziať do svojej starostlivosti a riadne sa o ne postarať. 13. Okresný súd odkázal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý považoval návrh otca na úpravu vyživovacej povinnosti za dôvodný. 14. Záverom okresný súd uviedol, že ďalej koná vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v časti úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vedenej pod sp. zn. 30P/72/2024 a po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 15. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom zástupcu (č. l. 806 - 813 spisu). Mala za to, že dostatočne neboli zistené všetky skutkové okolnosti predmetnej veci. Podľa matky okresný súd nedostatočne zohľadnil všetky odôvodnené potreby maloletých detí
a ich zvýšené náklady na život, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Návrh otca považovala za nedôvodný. Uviedla, že otec maloletých detí nebol nútený ukončiť svoj pracovný pomer, tento ukončil dohodou z vlastnej vôle a následne nastúpil na práceneschopnosť. Nie je preto možné, aby si otec vlastným konaním umelo znižoval príjem a následne sa tejto skutočnosti dovolával pri návrhu na zníženie výživného neodkladným opatrením. Podľa matky otec účelovo zneužil vzniknutú situáciu, s cieľom dosiahnuť zníženie svojej vyživovacej povinnosti, hoci si bol vedomý, že maloleté deti sa fakticky nachádzajú v starostlivosti matky a všetky bežné aj mimoriadne výdavky spojené so zabezpečením ich potrieb znáša matka. Zdôraznila, že pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci nielen aktuálny deklarovaný príjem rodiča, ale aj jeho schopnosti, možnosti a potenciál dosahovať príjem, na ktorý potencionálny príjem okresný súd neprihliadol. Otec bol v minulosti schopný dosahovať podstatne vyšší príjem a nič nenasvedčuje tomu, že by túto schopnosť objektívne stratil. Uviedla, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, a preto nie je prípustné, aby dôsledky dobrovoľného zníženia príjmu otca znášali maloleté deti znížením svojho životného štandardu. Ak sa otec rozhodol ukončiť pracovný pomer bez toho, aby mal vopred zabezpečené iné stabilné zamestnanie zodpovedajúce jeho časovým možnostiam, išlo o jeho vlastné dobrovoľné a nezodpovedné rozhodnutie. Zdravotný stav otca matka nespochybnila, avšak zdôraznila, že každý rodič má povinnosť vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie príjmu primeraného svojim schopnostiam a možnostiam. Dočasnú práceneschopnosť nepovažovala za dôvod na výrazné a dlhodobé zníženie vyživovacej povinnosti prostredníctvom neodkladného opatrenia. Dodala, že pri rozhodovaní o výživnom je potrené vychádzať nielen zo skutočne dosahovaného príjmu, ale aj z potencionálneho príjmu, pričom okresný súd nekriticky prevzal tvrdenia otca. Pokiaľ otec tvrdil, že nechce prísť o bývanie určené pre maloleté deti, tak uvedené nezodpovedá reálnemu stavu. Maloleté deti sa fakticky nachádzajú v starostlivosti matky, ktorá znáša náklady na zabezpečenie domácnosti a riadnej starostlivosti o maloleté deti. K tvrdeniu, že otec uhrádza úver vo výške 264,63 Eur, uviedla, že nie je zrejmé, na aký účel bol poskytnutý, naviac nie je možné mu priznať väčšiu váhu ako samotnému výživnému. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal akúkoľvek hrozbu, že toho času sú ohrozené jeho bytové pomery, resp. jeho živobytie. Podľa matky zníženie výživného priamo ohrozuje zabezpečenie potrieb maloletých detí. Matka namietala postup kolízneho opatrovníka, ktorý napriek absencii komunikácie s matkou vyslovil súhlas s návrhom otca, čím došlo k neobjektívnemu postupu. Matke nebola reálne poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam otca pred vydaním rozhodnutia, hoci kolízny opatrovník s otcom aktívne komunikoval a z jeho tvrdení pri svojom stanovisku vychádzal. Poukázala na to, že prvostupňový súd mal v čase rozhodovania k dispozícii relevantné a oficiálne informácie z Centra G., z ktorých vyplývalo, že výkon striedavej osobnej starostlivosti v pôvodnom rozsahu sa fakticky nerealizuje, a napriek tejto skutočnosti pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal z predpokladu riadne fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti a na tomto nesprávnom skutkovom základe znížil vyživovaciu povinnosť otca. Týmto postupom nezohľadnil reálny rozsah osobnej starostlivosti jednotlivých rodičov o maloleté deti, ani skutočné finančné zaťaženie matky. Konanie otca, ktorý podal návrh smerujúci k úplnému zrušeniu, resp. výraznému zníženiu vyživovacej povinnosti a súčasne podal návrh na výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti, matka považovala za vnútorne rozporné, účelové a nezodpovedajúce reálnemu výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa matky sa otec snaží zbaviť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, hoci si je vedomý, že všetky reálne náklady spojené so starostlivosťou o maloleté deti znáša výlučne matka, čo nemožno považovať za výkon rodičovských práv v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, preto považovala návrh otca za zjavne účelový a v rozpore so zásadou ochrany najlepšieho záujmu maloletých detí. Podľa matky ide o závažné pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu, keďže rozhodnutie súdu je založené na formálnom stave existencie striedavej osobnej starostlivosti, a nie na jej reálnom výkone, ktorým postupom došlo k zásahu do jej procesných práv a k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie bolo prijaté bez riadneho zistenia skutkového stavu, bez zabezpečenia rovnosti účastníkov konania a najmä bez širšieho posúdenia potencionality príjmu otca. Namietala, že v tomto prípade nie je nutná a ani osvedčená neodkladná zmena pomerov v prípade vyživovacej povinnosti a mala za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Zároveň namietala, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 16. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Poukázal na to, že maloleté deti sú na základe právoplatného rozhodnutia súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nedošlo k právoplatnej úprave vyživovacej povinnosti zodpovedajúcej režimu striedavej osobnej starostlivosti a
otcovi naďalej zostala povinnosť platiť výživné v rozsahu určenom posledným právoplatným rozhodnutím vydaným ešte v čase, keď boli maloleté deti zverené výlučne do osobnej starostlivosti matky. Zo spisového materiálu vyplýva, že maloleté deti sú vo veku 8 a 5 rokov a navštevujú školské a predškolské zariadenie v celodennom režime. V doterajších konaniach neboli preukázané také objektívne okolnosti na strane matky, ktoré by jej dlhodobo bránili vykonávať zárobkovú činnosť, a to ani v rozsahu čiastočného pracovného úväzku alebo inej primeranej formy zamestnania, pričom z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka má bohaté pracovné skúsenosti už pred narodením maloletých detí. Zvýraznil, že účelom výživného je predovšetkým zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Vyživovacia povinnosť rodiča neslúži na zabezpečovanie osobných potrieb druhého rodiča ani na krytie jeho životných nákladov, ktoré nesúvisia s potrebami maloletých detí. Vnímal, že matka v priebehu konaní deklaruje pravidelné mesačné výdavky v rozsahu, ktorý sa javí byť vyšší, než by zodpovedal jej súdom zisteným a preukázaným príjmovým pomerom, ktorá skutočnosť môže nasvedčovať existencii ďalších zdrojov finančného zabezpečenia domácnosti matky, ktoré však doposiaľ neboli v konaniach dostatočne objasnené. Mal za to, že striedavá osobná starostlivosť vytvára obom rodičom širší časový priestor na výkon zárobkovej činnosti a na zabezpečovanie finančných potrieb maloletých detí vlastným pričinením. Bol názoru, že pri hodnotení vyživovacej povinnosti rodičov je potrebné skúmať nielen aktuálne príjmové pomery otca, ale aj pracovný potenciál, schopnosti a možnosti matky podieľať sa na zabezpečovaní výživy maloletých detí vlastnou zárobkovou činnosťou, a to v súlade s princípom rovnakého podielu oboch rodičov na plnení vyživovacej povinnosti podľa ich možností, schopností a majetkových pomerov. Podľa kolízneho opatrovníka súčasný stav nezodpovedá aktuálne existujúcej právoplatnej úprave starostlivosti o maloleté deti, keďže otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rozsahu vyplývajúcom zo striedavej osobnej starostlivosti, pričom zároveň znáša vyživovaciu povinnosť určenú za odlišných skutkových okolností, existujúcich v období výlučnej osobnej starostlivosti matky v čase, keď o maloletú C. zabezpečovala celodennú starostlivosť. Považoval za potrebné prihliadať nielen na aktuálnu zmenu príjmových pomerov otca súvisiacu s ukončením pracovného pomeru a jeho dočasnou pracovnou neschopnosťou, ale aj na skutočnosť, že rozsah jeho vyživovacej povinnosti dosiaľ nebol právoplatne zosúladený s právoplatne ustanovenou striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Návrh otca na úpravu výživného považoval za dôvodný. 17. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadrila okresná prokuratúra (č. l. 824 - 825 spisu), ktorá napadnuté rozhodnutie súdu považovala za vecne správne a zákonné. Zdôraznila, že v čase rozhodovania o výživnom došlo na strane otca k podstatnej zmene pomerov. Táto zmena však nevznikla jeho svojvoľným konaním ani snahou vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, ale bola priamym dôsledkom rozhodnutia súdu, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec bol v dôsledku uvedeného rozhodnutia nútený prispôsobiť svoje pracovné podmienky tak, aby bol schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rozsahu určenom súdom. Keďže jeho pôvodné zamestnanie bolo vykonávané v trojzmennej prevádzke, objektívne nebolo zlučiteľné s riadnym výkonom striedavej osobnej starostlivosti. Z tohto dôvodu ukončil pracovný pomer a hľadá si také zamestnanie, ktoré mu umožní plniť si rodičovské povinnosti v súlade so súdnym rozhodnutím. V čase vydania neodkladného opatrenia bol navyše práceneschopný, čo má taktiež vplyv na jeho aktuálne príjmové pomery. Námietku matky, že súd mal vychádzať z potencionality príjmov, nepovažovala za dôvodnú. Aplikácia princípu potencionality príjmov prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď sa povinný rodič bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo sa úmyselne zbavuje príjmu. O takýto prípad však nejde, otec ukončil pracovný pomer najmä preto, aby mohol realizovať striedavú osobnú starostlivosť, ako i z dôvodu svojho zdravotného stavu, ktorý by mu ďalší výkon práce za pôvodných podmienok neumožňoval, respektíve sťažoval. Podľa okresnej prokuratúry nemožno prihliadnuť na argumentáciu matky, že maloleté deti sa fakticky nenachádzajú v starostlivosti otca. Zo zistených okolností vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje nie z dôvodu nezáujmu alebo pasivity otca, ale preto, že matka nerešpektuje právoplatné súdne rozhodnutie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že otec podal súdu návrh na výkon predmetného rozhodnutia. Nemožno preto túto skutočnosť vyhodnocovať v neprospech otca ani z nej vyvodzovať záver, že zmena jeho pracovných a príjmových pomerov bola neodôvodnená. Navrhla napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne potvrdiť. Súhlasila s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 18. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý sa s napadnutým rozhodnutím stotožnil a odvolanie matky považoval za nedôvodné, účelové, postavené na nepravdivých tvrdeniach, zamlčiavaní ekonomických faktov a zmätočnej argumentácii. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil a odvolanie matky v plnom rozsahu zamietol. Poukázal na pasívny prístup matky k trhu práce. Matka namiesto prejavu adekvátnej snahy o vlastný zárobok prenáša celú finančnú ťarchu dvoch samostatných domácností na práceneschopného otca. Poukázal na finančné možnosti matky, ktorá si platí právne služby a nevyužila bezplatnú právnu pomoc štátu. Otec poukázal na príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje z dôvodu práceneschopnosti vo výške cca 1.069,- Eur, na fixné náklady vo výške 800,- Eur, a preto výživné v určenej výške spolu 200,- Eur považoval za absolútny ekonomický strop, ktorý je schopný pokryť. Poukázal na výšku zákonného životného minima, ako i to, že disponibilný zostatok otca nedosahuje ani výšku zákonného životného minima. Akékoľvek navýšenie výživného nad sumu 200,- Eur by malo za následok okamžitú platobnú neschopnosť otca. Uviedol že matka systematicky marí realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, preto nemôže argumentovať nefunkčnosťou právneho stavu, ktorý sama vyvolala a vyvodzovať z vlastného protiprávneho konania finančný prospech. Matka voči deťom postupuje dlhodobo a systematicky s cieľom úplného zamedzenia kontaktu s otcom a ich postupnej psychologickej indoktrinácie. Rozporoval vyjadrenie matky, že v rámci spolupráce s Centrom G. došlo k vzájomnej dohode rodičov o realizácii styku otca s deťmi v rozsahu 2 hodín za jej osobnej prítomnosti. Počas spolupráce s Centrom G. matka urobila kroky k tomu, aby bol asistovaný kontakt neúčinný. Exekučné konanie matka iniciovala neoprávneným a protiprávnym spôsobom. Do návrhu na vykonanie exekúcie uviedla vedomé klamstvo, že jej od septembra 2025 otec dlhuje výživné. Ku dňu podania vyjadrenia otec deklaroval neexistenciu dlhu na výživnom na maloleté deti. Mal za to, že matke nejde o najlepší záujem maloletých detí, ale o systematickú, šikanóznu a nezákonnú diskreditáciu osoby otca. Žiadal odvolanie matky zamietnuť a napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdiť ako vecne správne. 19. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka, okresnej prokuratúry a otca nebolo zaslané zástupcovi matky, vyjadrenie okresnej prokuratúry a otca nebolo zaslané kolíznemu opatrovníkovi, vyjadrenie kolízneho opatrovníka a otca nebolo zaslané okresnej prokuratúre, vyjadrenie kolízneho opatrovníka a okresnej prokuratúry nebolo zaslané otcovi na vyjadrenie, ak vzhľadom k účelu a zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia zákonná úprava a ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 618/2023 zo dňa 23. novembra 2023) pri úprave postupu rozhodovania o neodkladných opatreniach explicitne vyžaduje, aby odvolací súd umožnil účastníkovi konania (protistrane) sa vyjadriť k odvolaniu, a to len vtedy, ak smeruje proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia. Na postup pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach, preto nie je možné aplikovať všeobecnú úpravu v ust. § 374 CSP. 20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario posúdil napadnuté uznesenie okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a vo vyvolanom odvolacom konaní ho ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 21. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď v poradí prvým výrokom znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 220,- Eur na sumu 110,- Eur a maloletú C. zo sumy 200,Eur na sumu 90,- Eur a závislým v poradí druhým výrokom určil dobu trvania neodkladného opatrenia uvedeného v poradí prvom výroku. 22. Podstatou odvolania matky voči uzneseniu okresného súdu bola námietka nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci, námietka porušenia práva na spravodlivý proces, ako aj námietka nedostatočného zdôvodnenia uznesenia okresného súdu. 23. K tomu, aby krajský súd, ako odvolací súd, mohol vyhodnocovať napadnuté uznesenie okresného súdu, musí mať spôsobilý predmet posudzovania, a to súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd uvádza, že uznesenie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa otec svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal a z akých dôvodov, z akých dôkazov okresný súd vychádzal a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom osvedčený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil a svoj záver riadne vyjadril. Uznesenie okresného súdu obsahuje dostatočné zdôvodnenie. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie osvedčené skutočnosti, ktoré mali pre vec podstatný,
rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Napadnuté uznesenie okresného súdu je aj dostatočne zdôvodnené a sú v ňom jasne a zrozumiteľne vysvetlené závery okresného súdu a dôvody, pre ktoré návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia (čiastočne) vyhovel (§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, § 2 ods. 1 CMP). Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku matky v odvolaní, že okresný súd dostatočne nezdôvodnil zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. 24. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 28. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 30. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením, ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu otca (navrhovateľa) na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovieť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel. 31. Odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia potreby operatívneho zásahu súdu do pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, nie je konečným rozhodnutím. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu. 32. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Tiež je zrejmé aj to, že súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní,
z ktorého záveru preto námietka matky o nedostatočne zistenom skutkovom stave bola zhodnotená ako nedôvodná. 33. Odvolací sú uvádza, že z ust. § 329 ods. 2 CSP vyplýva, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 34. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplývalo, že v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/72/2024-612 zo dňa 19. novembra 2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/54/2026-762 zo dňa 25.03.2026 vo výrokoch I., II., IV., V., VI., VII., X., XII., XIII., XIV, a to o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, o oprávnení rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, o úprave styku matky s maloletými deťmi, o informačnej povinnosti, o uloženom výchovnom opatrení, o povinnosti matky priviesť deti do zariadenia, o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/198/2022- 277 zo dňa 09.10.2023, o povinnosti matky a otca zaplatiť trovy štátu, o vykonateľnosti výroku VI., nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2026. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/72/2024-612 zo dňa 19. novembra 2025 bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/54/2026-762 zo dňa 25.03.2026 vo výroku III. o výživnom a v závislom výroku IX. o trovách prvoinštančného konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/72/2024-612 zo dňa 19. novembra 2025 bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/54/2026-762 zo dňa 25.03.2026 vo výrokoch VIII. a IX. zrušený. 35. Ďalej z osvedčeného skutkového stavu bolo nepochybné, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/121/2025-109 zo dňa 19.11.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 30P/121/2025-106 zo dňa 19.11.2025 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/40/2026, právoplatným dňa 07.04.2026, ktorým bol zaviazaný prispievať s účinnosťou od 23.09.2025 na výživu mal. A. výživným v sume 220,- Eur mesačne a na výživu mal. C. výživným v sume 200,- Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky (rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/198/2022-277 zo dňa 9.10.2023 bola schválená rodičovská dohoda). 36. Právna úprava rozhodovania o výživnom pre plnoleté deti obsiahnutá v ust. § 78 Zákona o rodine umožňuje prelomiť zásadu nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia zmenou dohody alebo súdneho rozhodnutia o výživnom v prípade, keď dôjde k zmene pomerov, či už na strane detí ako oprávnených z vyživovacej povinnosti alebo na strane rodiča ako povinného z vyživovacej povinnosti. 37. Odvolaciu námietku matky o neosvedčení dôvodov pre zníženie výživného neodkladným opatrením s odkazom na otcom neosvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Pripomína, že ,,nová“ úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča (zníženie výživného) je opodstatnená za predpokladu, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili v podstatnej miere. Rovnako ako okresný súd i odvolací súd mal osvedčené, že u mal. detí ako i ich rodičov došlo k podstatnej zmene, a to primárne v dôsledku zmeny formy starostlivosti o maloleté deti z výlučnej osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch (právoplatný výrok I. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/72/2024-612 zo dňa 19. novembra 2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/54/2026-762 zo dňa 25.03.2026). V zhode s názorom okresného súdu vyjadreným v odseku 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia aj odvolací súd konštatuje, že otec podľa právoplatného rozhodnutia je povinný starostlivosť o maloleté deti riadne zabezpečiť v zhodnom rozsahu ako matka, teda musí prispôsobiť pomery (pracovné - práca na tri zmeny) na svojej strane v starostlivosti o maloleté deti. Práve tento dôvod, ktorý viedol otca k ukončeniu pracovného pomeru v spojení s jeho zdravotným stavom osvedčil, že v jeho pomeroch došlo k reálnej a podstatnej zmene oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, ktorá si vyžiadala bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Okresný súd túto podstatnú zmenu, ktorá nielen u otca, ale aj u matky a u maloletých detí nastala, posúdil vecne správne, pričom pri určovaní výšky zníženého výživného vychádzal z výšky otcovi vyplatených nemocenských dávok s prihliadnutím na to, že po ukončení práceneschopnosti má nárok na dávky v nezamestnanosti. Odvolací súd súčasne nenachádza dôvody pre nestotožnenie sa so záverom súdu prvej inštancie, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletých detí určeným zníženým výživným. V tejto súvislosti uvádza krajský súd, že za aktuálneho stavu rozhodnutia o forme starostlivosti o deti je
potrebné vziať do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorá aktuálne podľa právoplatného rozhodnutia už nespočíva vo výlučnej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá okolnosť bola zohľadňovaná pri naposledy určovanom zvýšenom výživnom. Tvrdenie matky, že deti sa fakticky nachádzajú v jej starostlivosti, a preto zabezpečuje všetky výdavky, nie je podľa odvolacieho súdu akceptovateľné, ak je to práve matka, ktorá nerešpektuje právoplatné súdne rozhodnutie o určenej forme starostlivosti o maloleté deti, čo viedlo otca, ako matka v odvolaní uviedla, k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia. Rozporne vyznieva aj tvrdenie matky o neprihliadaní na potenciálny príjem otca okresným súdom, ak sama matka je na jednej strane dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná a na strane druhej ňou tvrdené výdavky, čo konštatoval aj kolízny opatrovník vo vyjadrení, prevyšujú jej príjem. Naviac ani sama matka v odvolaní netvrdila a ani neuviedla relevantný dôvod brániaci sa jej zamestnať a dosahovať príjem. V tejto súvislosti v zhode aj s vyjadrením kolízneho opatrovníka, odvolací súd zdôrazňuje, že výživné slúži výlučne na zabezpečenie potrieb maloletých detí a zákonnú vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. 38. Práve v súvislosti s právoplatnou zmenou modelu starostlivosti o maloleté deti uvádza odvolací súd, že je aj v záujme mal. detí nevyhnutné predísť stavu, kedy by pretrvávajúce finančné zaťaženie otca viedlo k faktickej likvidácii jeho materiálnych predpokladov pre riadny výkon určenej striedavej starostlivosti. Prispôsobenie výšky vyživovacej povinnosti otca tomuto stavu je potrebné aj na to, aby otec dokázal udržať adekvátne zázemie pre maloleté deti a bol pripravený zabezpečiť potreby detí okamžite po tom, ako bude zabezpečené rešpektovanie právoplatného súdneho rozhodnutia. 39. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, možno konštatovať, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správny právny predpis nesprávne interpretoval. V danom prípade súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa na vec sa vzťahujúcich ustanovení § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP a § 78 Zákona o rodine, teda aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne interpretoval, pričom takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, ako vyplýva už z vyššie uvedeného, odvolací súd považuje za správne a námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodnú. 40. Vzhľadom na uvedené krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov matky maloletých detí, preto uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 41. Krajská prokuratúra v Žiline, v podaní zo dňa 16. júna 2026, doručenom v odvolacom konaní, oznámila, že preberá vstup do konania, ktorý vykonala a doposiaľ realizovala Okresná prokuratúra Čadca. Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Žiline do konania v štádiu odvolacieho konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry v Žiline do konania súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti uznesenia krajského súdu. 42. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože v zmysle ust. § 58 ods. 1 CMP bude o nich rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej, o úprave vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov k maloletým deťom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.