Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 7Co/50/2026 5322201053 17. 06. 2026 Mgr. Mária Kašíková ECLI:SK:KSZA:2026:5322201053.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcov: 1a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, D., 1b/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, H., 1c/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. – I. J. XXXX, XXX XX I., J. E., žalobcovia v rade 1a/ až 1c/ právne zastúpení: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXX, D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-8C/37/2022-298 zo dňa 19. decembra 2025, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom v rade 1a/ - 1c/ konania v plnom rozsahu.
priznáva
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosť – pozemok CKN parc. č. 1443, trvalý trávny porast o výmere 168 m2, evidovaný na LV č. XXXX, vedenom pre obec a kat. územie D., patrí do dedičstva po neb. M. F., E. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. D. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1-ica a do dedičstva po neb. K. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. D. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1-ica. Žalobcom v rade 1a/, 1b/, 1c/ priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Návrh žalovaného na náhradu zavinených trov konania zamietol. 2. Právne vec posúdil podľa § 135a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, v zmysle ktorého vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním. Domnelým právnym titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva bola tvrdená ústna kúpna zmluva uzavretá medzi manželmi F. – M., E. D., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcimi a A. N., E. D. ako predávajúcou. Predmetný domnelý právny titul, keďže bol uzatvorený len neformálne – ústne, nebol priamo nepreukázaný napr. očitými svedkami, resp. svedkami prítomnými priamo pri uzavretí tohto úkonu. C. D. písomne vyhlásila, že bola pri odovzdaní kúpnej ceny, avšak jeho existencii nasvedčujú písomné svedecké/čestné vyhlásenia, a to vyhlásenie K. N., syna A. N., E. D. dátovaný 18.08.2021, ako aj vyhlásenie C. D., nar. XX.XX.XXXX, osoby bývajúcej v blízkom susedstve rodinného domu súp. č. XXX.
3. Podľa vyhlásenia K. N. jeho nebohá matka A. N. v jeseni 1979 odpredala manželom K. a M. F. časť parcely EK 12594, ktorá v súčasnosti predstavuje parcelu CKN 1443, kat. územie D., a to za účelom vytvorenia prístupovej cesty k ich rodinnému domu č. XXX po tom, ako v roku 1977 začali tento stavať. V súčasnosti táto parcela predstavuje časť dvora pri rodinnom dome č. XXX a prístupovú cestu k nemu, pričom táto parcela hraničí priamo s miestnou komunikáciou. Rovnako vyhlásil, že aj keď podpísal vyhlásenie pre osvedčenie o vydržaní pre K. D., menovaný ho ubezpečil, že si nevysporiadava parcelu CKN 1443, pretože mu uviedol, že označenú parcelu odpredala jeho matka A. N., E. D. manželom F., a teda veril tomu, čo mu K. D. uviedol. Až neskôr zistil, že ho K. D. uviedol do omylu a vysporiadal si označenú parcelu, ktorú už v roku 1979 jeho matka odpredala manželom F.. Teda nie je pravdou, že K. D. túto parcelu niekedy vlastnil alebo držal. To, že spornú parcelu držali a obhospodarovali manželia F., je všeobecne známe aj u ostatných susedov a každý rešpektoval, že im parcela patrí. Obdobne sa vyjadrila aj C. D. a pred podaním vyhlásenia bola oboznámená so starými aj súčasnými mapovými podkladmi a tieto pomery sú jej známe aj z osobnej skúsenosti, pretože je blízkou susedou, čo sa týka domu č. XXX. Manželia F. zaplatili za uvedenú parcelu A. N., E. D. čiastku 3.000,- Kčs, pričom ona bola prítomná pri vyplácaní kúpnej ceny. Od roku 1979 parcelu vlastnia a užívajú až do súčasnosti, jej časť je oplotená a časť tvorí prístupovú miestnu komunikáciu. 4. Existencii nadobúdacieho titulu právnych predchodcov žalobcov k spornému pozemku svedčia aj výpovede svedkov v rámci obhliadky na mieste samom dňa 15.03.2023, a to C. O., ktorá stavala dom v rovnakom čase ako manželia F. a keď F. mali už záhradu a oplotenie, ešte žila pani N., ktorá bývala povyše a pokiaľ by sa dialo niečo neprávom, by sa určite ozvala, ale nikdy neboli žiadne problémy. K priestoru vymedzeného znalcom kolíkmi svedkyňa potvrdila, že F. užívali jednak to, čo mali a majú oplotené, ale aj pred oplotením. Žalovaný neužíval pred oplotením, on užíval inde, pritom ukazuje naľavo od domu. Nebola prítomnou pri žiadnych prevodoch alebo jednaniach o pozemku. Nevie, kto užíva priestor pred oplotením a je pravdou, že veci, ktoré sú tam (traktor JCB, pásový bager JCB), patria žalovanému, ale roky dozadu to tu takto nebolo. Pán K. F. kosil sporný pozemok, po jeho smrti nevie, ale kosili si to sami, jeho rodina, nikdy nevidela kosiť žalovaného. Svedok K. N. potvrdil scudzenie sporného pozemku jeho matkou v prospech manželov F., aby si mohli postaviť dom, teda za účelom prístupu. Časť spornej parcely pred oplotením žalovaný neužíval, až pár rokov dozadu, tak 4 – 5 rokov, keď to tu okolo začal skupovať. Okolité pozemky mu predal, aj za cestou pri rieke. Do omylu bol žalovaným uvedený tým, že keď mu predával vedľajšie pozemky (naľavo od sporného pozemku, kde stojí traktor), tak mu žalovaný povedal, že dáva slovo, že sporný pozemok nechá F.. Nemôže za to, že žalovaný nevypustil z tej pôvodnej parcely, ku ktorej sa mu podpísal, tú časť F.. Mal mať len naľavo tzv. močariská. Svedkyňa M. H. (suseda) rovnako potvrdila, že spornú parcelu užívali a kosili F. stále od 80-tych rokov, asi od roku 1982. Narovnako stavali dom. Plot postavili, až keď bol postavený dom. Predtým by to malo patriť pani N. a mali to od nej nadobudnúť, bola to rodina. Nebola však pri ničom prítomná. Keď pani F. s F. žili, tak si kosili aj pred plotom. Vtedy to neužíval žalovaný, nemal tam žiadne veci. Posledných 4 – 5 rokov dozadu tu začal umiestňovať stroje, aj všade okolo. Teda uvedené svedecké výpovede svedčia v prospech nadobudnutia sporného pozemku manželmi F. ako aj jeho dlhodobému užívaniu pred vznikom sporu so žalovaným. Potvrdzovali dlhodobé užívanie sporného pozemku manželmi F. včítane postavenia oplotenia na spornom pozemku, a to ešte za života A. N.. 5. Svedecká výpoveď I. D. (brata žalovaného) vyznela nejednoznačne, vlastníctvo sporného pozemku v prospech žalovaného vyvodzoval od kúpy od K. N.. K predchádzajúcemu užívaniu F. sa nevedel vyjadriť, okolnosti sporu medzi F. a K. N. spred 20 rokov neozrejmil. Potom aj z okolností, že toho času K. F. (poznámka odvolacieho súdu správne malo byť K. N.) nespochybnil vlastnícke právo F. k spornému pozemku, naopak sám uvádza, že jeho matka A. N. previedla na nich sporný pozemok. Súd nehodnotil tvrdený spor spred 20 rokov ako okolnosť spochybňujúcu vlastníctvo manželov F.. 6. Bolo teda preukázané nadobudnutie vlastníctva právnymi predchodcami žalobcov – manželmi K. a M. F. k spornému pozemku. Títo sporný pozemok užívali dobromyseľne ako vlastný od roku 1979, prípadne od 80-tych rokov a určite po dobu viac než 10 rokov. V zmysle svedeckých výpovedí v rámci obhliadky na mieste samom v roku 2023 parkuje žalovaný svoje mechanizmy na časti sporného pozemku len niekoľko posledných 4 – 5 rokov. 7. V Osvedčení vyhlásenia o vydržaní v notárskej zápisnici N 8/2009, NZ 978/2009 žalovaný vyhlásil, že (aj) sporný pozemok nadobudol v roku 2000 titulom ústnej zámennej zmluvy od K. N.. Nie je však zrejmé, ako mohol byť žalovaný dobromyseľný v tom, že užíva svoj pozemok, ak po osvedčení
vyhlásenia o vydržaní ho užívali F.. Nevyhnutným predpokladom vydržania je totiž oprávnená držba a až posledné roky, ako uviedol svedok na obhliadke, tam žalovaný začal parkovať mechanizmy. Dlhodobé predchádzajúce užívanie F., pred aj za plotom, pritom dosvedčujú viacerí svedkovia. Súčasne nebolo tvrdené zo strany žalovaného, že by sa v minulosti (po osvedčení) domáhal voči žalovaným, aby neužívali jeho/sporný pozemok, neuplatňoval voči nim žiadne nároky, nedomáhal sa vypratania sporného pozemku žalobcami, pokiaľ sa cítil byť jeho vlastníkom. Žalovaný teda neužíval sporný pozemok pred rokom 2010 (t.j. po tom, ako mala uplynúť vydržacia doba 10 rokov od roku 2000, keď ho mal nadobudnúť zámenou od K. N.), ale ani potom – pričom ešte navyše nechal užívať, trpel užívanie sporného pozemku F. a nijako proti tomu nebrojil. Nie je zrejmé, pokiaľ žalovaný tvrdí, že zamenil sporný pozemok na základe ústnej zámennej zmluvy s K. N. v roku 2000 a neskôr k nemu vydržal vlastníctvo približne v roku 2010, ako je možný súbeh uvedeného so súčasným preukázaným užívaním sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcov a samotnými žalobcami. Tiež nie je zrejmé, ako mohol byť žalovaný dobromyseľný v užívaní už napríklad len časti sporného pozemku, ktorá sa nachádza z pohľadu z obecnej cesty za oplotením, teda vnútri dvora žalobcov a ako mohol vykonávať držbu tejto časti sporného pozemku. Predmetný plot totiž v zmysle tvrdení žalobcov, ktoré neboli spochybnené, tam stojí minimálne od začiatku 90-tych rokov. V zmysle nákresov súdu v ortofoto-mape vyhotovených v rámci pojednávania dňa 21.10.2022 plot jeho pravou polovicou (z pohľadu z obecnej cesty) „rozdeľuje“ sporný pozemok, avšak ľavá polovica predstavuje zároveň hranicu sporného pozemku. Napokon výmerou viac ako polovica sporného pozemku je za plotom súčasťou dvora k domu č. XXX. 8. Na základe uvedeného súd nemal dôvod relevantne pochybovať o dôveryhodnosti svedka K. N. a pravdivosti jeho tvrdenia, že nevedel poriadne, čo zamieňa so žalovaným, resp. o ktorý pozemok ide v prípade pozemku EKN parc. č. 12594, ku ktorému dal súhlas osvedčením v prospech žalovaného a že žalovaný nevypustil z tej pôvodnej parcely, ku ktorej dal súhlas osvedčením tú časť pri F., pričom žalovaný mal mať len naľavo, kde sú tzv. močariská. 9. Nárok žalobcov oslabovala skutočnosť, že sa u advokáta K. P. K. F. a aktuálni žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez časť sporného pozemku CKN 1443 a totiž cez novovytvorený pozemok CKN 1443/2 o výmere 31 m2. Uvedené nie presvedčivo odôvodňoval pôvodný žalobca tým, že sa nikdy nedomáhal práva prechodu cez sporný pozemok a nie je mu zrejmé, z akého dôvodu K. P. riešil právo prechodu, keď on ho požiadal o vyriešenie veci v zmysle určenia vlastníckeho práva. Na druhej strane je nepochopiteľné, že žalobcovia, včítane pôvodného žalobcu K. F. podpísali súhlas žalovanému k vyhotoveniu osvedčenia o vydržaní k celej parcele CKN 1443, ktorý je súčasťou notárskeho spisu N 8/2009, NZ 978/2009 bez ďalšieho; pričom táto parcela, či už celá alebo jej časť slúžila ako prístupová cesta k ich rodinnému domu. Z uvedeného sa dá logicky usudzovať na to, že im nebolo úplne zrejmé, súhlas k vyhotoveniu osvedčenia o vydržaní ktorých konkrétnych pozemkov dali žalovanému, resp. že ich žalovaný uviedol do omylu, ako žalobcovia v postavení žalovaných 2/ až 4/ zhodne vypovedali na pojednávaní dňa 21.10.2022. Bez ďalšieho totiž nedáva zmysel, aby sa žalobcovia ako aj ich právny predchodca týmto spôsobom v podstate pripravili o možnosť prístupovej cesty k ich rodinnému domu. Prístupová cesta práve cez sporný pozemok vyplýva napríklad aj z náčrtu k rozhodnutiu ONV v Čadci č. k. 3-11-154/1977/Ing. Chr. zo dňa 19.08.1977. Žalobcovia a ich právny predchodca podpísali súhlas žalovanému k vyhotoveniu osvedčenia logicky pred spísaním notárskej zápisnice o vydržaní, avšak advokáta K. P. splnomocnili na zastupovanie vo vyššie spomínanej veci podania žaloby o učenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu až 18.05.2020. Z uvedeného vyplýva, že v období pred 18.05.2020 nepociťovali potrebu riešiť prechod/prístup k svojmu domu, resp. to len potvrdzuje vyššie konštatované závery o neužívaní sporného pozemku žalovaným, ale nimi samotnými. 10. Vzhľadom na tvrdené nadobudnutie sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcov v roku 1979 na základe ústnej kúpnej zmluvy a jeho následné dlhodobé nerušené užívanie právni predchodcovia žalobcov (manželia K. a M. F.) nadobudli vlastnícke právo k nemu po uplynutí 10ročnej vydržacej doby, t.j. v roku 1989. Presné stanovenie okamihu vydržania nie je v súdenom prípade relevantné, nakoľko, ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, právni predchodcovia žalobcov i žalobcovia samotní dlhodobo neboli rušení pri svojej držbe/užívaní sporného pozemku s výnimkou posledných niekoľkých rokov (parkovanie mechanizmov žalovaného na spornom pozemku). Svedok K. N. ako právny nástupca prevodkyne A. N., E. D., potvrdil existenciu kúpnej zmluvy, tiež C. D. bola pri vyplatení kúpnej ceny. Nadväzne vzhľadom na nadobudnutie vlastníctva k spornému
pozemku vydržaním právnymi predchodcami žalobcov nemohol následne/neskôr tento nadobudnúť žalovaný na základe zámennej zmluvy od K. N.. 11. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie ONV v J. č. k. 3-11-154/1977/Ing. Chr. z 19.08.1977, z ktorého vyplýva, kadiaľ mal pôvodný žalobca K. F. prístupovú cestu, prípadne GP č. 7626202 z 08.12.1977, podľa ktorého prístupom k nehnuteľnosti 12594/3 (poznámka odvolacieho súdu, správne malo byť 12593/3), na ktorej menovaný staval stavbu, bola parcela EKN č. 12594/3 – lúka o výmere 75 m2, súd poukazuje na žalobné tvrdenie, že k nadobudnutiu sporného pozemku malo dôjsť až neskôr v roku 1979, a teda podklady časovo predchádzajúce z roku 1977 mohli byť neskorším vývojom dotknuté a nemôžu zohľadňovať prípadné neskoršie zmeny. 12. Pokiaľ žalovaný navrhoval výsluch ďalších svedkov, pričom požiadavku len všeobecne zopakoval aj v závere predposledného pojednávania, súd konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť navrhovaných svedkov za účelom ich výsluchu na obhliadku dňa 15.03.2023, na ktorej bol prítomným geodetom/znalcom vytýčený sporný pozemok a vyzvaný súdom na pojednávaní dňa 21.10.2022 a tiež v rámci predvolania. Výsluch svedkov na neskorších pojednávaniach súd nepovažoval za zmysluplný práve aj vzhľadom na ich nemožnosť oboznámiť sa so situáciou na mieste samom. Okrem toho žalovaný nešpecifikoval, za účelom preukázania akých konkrétnych skutkových tvrdení by mali byť niektorí ním navrhovaní svedkovia vypočutí. 13. Čo sa týka znaleckého dokazovania, primárne iniciatíva zrejme vzišla zo strany žaloby, avšak nebolo špecifikované, aké skutočnosti majú byť znaleckým dokazovaním preukázané. Žalobcovia ani nezložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Žalovaný síce uvádzal, že je potrebné preukazovať pôvod parcely CKN 1443/2, z akej EKN parcely bola vytvorená, avšak on sám znalecké dokazovanie nenavrhoval, nebol teda ani vyzývaný na zloženie preddavku. Pre rozhodnutie veci súd nepovažoval znalecké dokazovanie za nevyhnutné. 14. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. 15. Návrh žalovaného na náhradu zavinených trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP, ktoré si uplatnil v súvislosti so zmenou žaloby a s odročeným pojednávaním dňa 28.11.2025, zamietol, majúc za to, že žalobcovia, resp. ich právny zástupca nezavinili, že pojednávanie bolo odročené. Je pravdou, že žalobcovia mohli zmenu žaloby súdu predložiť kedykoľvek pred predmetným pojednávaním, keď uznesením č. k. CA-8C/37/2022-193 zo dňa 11.10.2023 rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu, a to aktuálnymi žalobcami. Následne až na pojednávaní dňa 28.11.2025 právny zástupca žalobcov v súvislosti s úmrtím pôvodného žalobcu predložil zmenu žaloby o určenie do dedičstva po menovanom v podiele 1-ice. Bola to právna zástupkyňa žalovaného, kto v súvislosti s predloženou zmenou žaloby žiadala odročiť pojednávanie, a to s poukazom na potrebu prípravy na pojednávanie o zmenenej žalobe a absenciu skutkového odôvodnenia zmeny žaloby. Súd konštatoval, že zmena žaloby súvisela výlučne so zmenou subjektov na strane žaloby, resp. s úmrtím pôvodného žalobcu a vzhľadom na súvislosť zmeny žaloby výlučne s úmrtím pôvodného žalobcu, keďže inak nedošlo k zmene základných žalobných skutkových tvrdení, súd nepovažoval za nevyhnutné odročiť pojednávanie, a pokiaľ ho odročil, učinil tak výlučne vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného a nemožno preto hovoriť o zavinení žalobcov alebo ich právneho zástupcu na odročení pojednávania. 16. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý poukázal na to, že s odôvodnením bodoch 12., 13., 22. a 30. daného rozsudku sa nestotožňuje. Rozhodne nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov. Podľa osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v notárskej zápisnici, pokiaľ od roku 2009 až do doby podania žaloby dňa 21.04.2022 užíval sporný pozemok po dobu v trvaní viac ako 10 rokov v domnení, že mu predmetný pozemok patrí, bol dobromyseľný po celú dobu jeho užívania, a teda je zrejmé, že nadobudol vlastnícke právo k danému pozemku na základe týchto skutočností vydržaním. V skutočnosti však vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol tak, ako uviedol v označenej notárskej zápisnici od K. N., ako i podiely po nebohej H. D., E. G., a to ústnou zámennou zmluvou. Tvrdenia K. N. v čestnom prehlásení sú nepravdivé. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou, že pôvodný žalobca nehovoril pravdu a sporný pozemok mu nikdy nepatril, určil i geometrický plán č. 7626202 z 08.12.1977, kedy pôvodný žalobca staval na vtedajšej nehnuteľnosti 12593/3 stavbu s prístupom k tejto nehnuteľnosti na parcela
EKN 12594/3, lúka o výmere 75 m2. Podľa rozhodnutia ONV J. z 19.08.1977 je zrejmé, kadiaľ viedla prístupová cesta a aké nehnuteľnosti podľa stavebného povolenia mali byť zo strany pôvodného žalobcu užívané. Ďalším dôkazom, že pôvodný žalobca ani jeho nebohá právna predchodkyňa neboli vlastníkmi pozemku je, že už v minulosti bol dňa 27.05.2020 predvolaný z advokátskej kancelárie advokátom K. C. P. kvôli spornému pozemku, pričom vtedy pôvodný žalobca netvrdil, že je vlastníkom, ale žiadal odčleniť parcelu a zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok. Žalovaný teda preukázateľne nadobudol sporný pozemok vydržaním, dlhodobo ho užíval pre svoje účely, tento pozemok obhospodaruje, pričom neexistuje žiadna osoba mimo neho, ktorá by túto nehnuteľnosť dlhodobo dobromyseľne užívala. Svedok I. D. potvrdil, že daný pozemok bol N.. Vždy to bolo N. a potom to brat odkúpil, tak to asi stojí na neho. Pani F. bola jeho sestra a nikdy to spolu nepreberali. Nevie, na základe čoho si to oplotili a užívali. Pozemok mal žalovaný kúpiť od N.. Potvrdil, že žalovaný si občas na pozemku odstavil auto, alebo tam vysypal štrk. Nepočul a nevedel o tom, že by N. mali niečo F. dať alebo predať. Mal vedomosť o tom, že v minulosti postavil pred bránu auto K. N. a povedal, že to je jeho. Potom švagor F. chodieval vrchom cez nich, ale to už je veľmi dávno, tak 20 rokov. To auto tu stálo asi 3 dni. Vtedy chodil pán N. vykrikujúci, že to je jeho pozemok a že tu nemajú F. čo chodiť. Je teda zrejmé, že žalovaný spornú nehnuteľnosť nadobudol ako uviedol v notárskej zápisnici od K. N., ako i podiely po nebohej H. D., E. G., a to ústnou zámennou zmluvou. K. N., ktorý podpísal nepravdivé čestné prehlásenie v prospech pôvodného žalobcu k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní podpísal, že nehnuteľnosti so žalovaným zamenil a tieto skutočnosti podpísali i ďalší spoluvlastníci, na základe čoho sa žalovaný stal vlastníkom celej nehnuteľnosti. Tvrdenia K. N. uvedené v čestnom prehlásení sú nepravdivé. Nesúhlasil s nepriznaním zavinených trov konania, keď na pojednávaní dňa 28.11.2025 súd upozornil žalobcov, že neupravili žalobu vzhľadom na úmrtie pôvodného žalobcu. Následne prerušil pojednávanie a potom pokračoval v prerušenom pojednávaní a právny zástupca predložil písomné vyhotovenie zmeny žaloby datované k 28.11.2025. Predmetná požadovaná zmena žaloby však nebola zdôvodnená, pritom právna zástupkyňa žalovaného žiadala odročiť pojednávanie s stým, že ak mali žalobcovia početné mesiace na to, aby zmenili žalobu a túto zmenili až na pojednávaní, prináleží nepochybne i žalovanému právo mať dostatočný časový priestor, aby sa so zmenou žaloby oboznámil a k tejto zmene sa vyjadril. Ak by boli žalobcovia postupovali hospodárne, mohli zmenu žaloby súdu doručiť kedykoľvek pred pojednávaním. Namietali aj vadu v konaní, keď uznesením č. k. CA-8C/37/2022 zo dňa 11.10.2023 okresný súd rozhodol, že pokračuje s právnymi nástupcami žalobcu, a to terajšími žalobcami v rade 1a/ až 1c/ a konanie voči žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ zastavil (pôvodne žalobcovia v rade 1a/ - 1c/ boli označení ako žalovaní). Spor bol iniciovaný žalobcom K. F., ktorý počas konania zomrel, pričom sám v žalobe ako žalovaných označil svojich právnych nástupcov, a to žalovaných v rade 2/ až 4/, voči ktorým bolo konanie zastavené a súd pokračoval s nimi ako s právnymi nástupcami žalobcu. Takýto postup nie je možný, nakoľko je v rozpore s CSP a z pojednávania z 21.10.2022 vyplýva, že žalovaní v rade 2/ až 4/, voči ktorým bolo konanie zastavené, boli vypočutí ako žalovaní a teraz majú byť v tej istej veci žalobcami. Nastal taký stav, že účastníci, ktorých súd pripustil do konania na strane žalobcov, už boli žalovaní a boli vypočutí v pozícii žalovaných a preto nie je možné z povahy sporu dovodiť, že sa môže v ňom pokračovať, teda jednoznačne mal okresný súd konanie zastaviť. Keď boli žalovaní vypočutí ako žalovaní, nemôžu vstúpiť do konania ako žalobcovia a ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a preto mal okresný súd konanie zastaviť. Nastala paradoxná situácia, kedy vystupujú na strane žalobcov, hoci boli žalovaní. Je teda možné konštatovať, že súd svojím rozhodnutím a postupom znevýhodnil žalovaného 1/ a umožnil kontroverznú výmenu žalovaných za žalobcov. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/170/2023. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že prvoinštančný súd pochybil, pričom žaloba žalobcov mala byť ako nedôvodná zamietnutá, nakoľko žalobcovia nepreukázali existenciu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k spornému pozemku. Rozhodnutie považuje za arbitrárne, prekvapivé, nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti. Uvedeným konaním Okresného súdu Žilina boli jednoznačne naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) ako aj § 365 ods. 2 CSP. Súd nemal objektívny dôvod rozhodnúť uznesením č. k. CA-8C/37/2022 zo dňa 11.10.2023 a považuje ho za nezákonné vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto odvolaní. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj nárok na náhradu zavinených trov konania a trov odvolacieho konania. 17. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že z dokazovania je nanajvýš pochybná držba žalovaného a užívanie spornej parcely, pretože sporná parcela je z časti oplotená a v zostávajúcej časti tvorí vstup na miestnu komunikáciu od rodinného domu pôvodných žalobcov a z ohliadky na mieste samom bolo skonštatované, že skutočne sporná parcela je v časti oplotená a zostávajúca
časť tvorí prístup na miestnu komunikáciu. Rovnako z dokazovania a odôvodnenia súdu v bode 31. je zrejmé, že súd dospel k vecne správnemu právnemu záveru, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo vydržaním najneskôr v roku 1989, pričom nehnuteľnosť držali až do svojej smrti pokojne, nerušene a dobromyseľne. Zároveň poukázali na svedecké vyhlásenia C. D., K. N., ktorí potvrdili, že spornú parcelu odpredala A. N., E. D. právnym predchodcom žalobcov a najmä C. D. potvrdila, že bola prítomná pri tom, keď neb. K. F. a jeho manželka M. vyplatili 3.000,- Kčs. Za dôležité považujú aj výpoveď svedkyne M. H. na obhliadke dňa 15.03.2023, ktorá uviedla, že žalovaný na časti spornej parcely začal umiestňovať stroje a umiestňoval stroje aj na iných parcelách a to sa udialo 4 až 5 rokov pred obhliadkou. Je zrejmé, že žalovaný nehnuteľnosť nikdy nenadobudol tým spôsobom, ako tvrdí v notárskej zápisnici a jeho výpoveď o nadobudnutí vlastníckeho práva poprel aj znegoval aj K. N., syn A. N., E. D., ktorý aj uviedol, že žalovaný ho uviedol do omylu. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania. 18. Žalovaný v replike zdôraznil, že preukázateľne nadobudol sporný pozemok vydržaním, dlhodobo ho užíva pre svoje účely a tento pozemok obhospodaruje, pričom neexistuje žiadna osoba mimo neho, ktorá by túto nehnuteľnosť dlhodobo dobromyseľne užívala. Poukázal a opísal svoje tvrdenia z odvolania o tom, ako nadobudol nehnuteľnosť jednak vydržaním alebo aj osvedčením vyhlásenia o vydržaní v notárskej zápisnici, s poukazom na rozhodnutia z roku 1977 bývalého ONV v J. a aj geometrický plán z roku 1977, na konanie pred advokátom K. C. P., ako aj svedeckú výpoveď I. D.. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že prvoinštančný súd pochybil, pričom žaloba žalobcov mala byť ako nedôvodná zamietnutá, nakoľko žalobcovia nepreukázali existenciu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k spornému pozemku. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 19. Žalobcovia v duplike poukazovali na to, že pokiaľ žalovaný spochybňuje vlastnícke právo s poukazom na rozhodnutie z roku 1977, tak z tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný bol účastníkom tohto stavebného konania a od roku 1977 sú mu známe pomery a z náčrtu je zrejmé, že z parcely č. 12594 bude vybudovaná prístupová cesta a táto okolnosť ho jednoznačne usvedčuje z toho, že od počiatku nehovorí pravdu a túto pravdu nehovoril ani v osvedčení vyhlásenia o vydržaní. Teda vedel, že sporná parcela má slúžiť ako prístupová cesta a právni predchodcovia žalobcov si túto prístupovú cestu zabezpečili odkúpením od A. N., E. D.. Akékoľvek spochybňovanie zo strany žalovaného nemá reálny základ a viac-menej právni predchodcovia žalobcov si odkúpením tejto parcely splnili povinnosť, ktorú mali realizovať v zmysle vydaného povolenia – rozhodnutia bývalého ONV v J. z 19.08.1977. Predmetné rozhodnutie ONV J. svedčí v jeho neprospech a nepotvrdzuje je dobromyseľnosť. Túto nepotvrdzuje ani jeho brat I. D. a vzhľadom na to, že je to jeho blízky príbuzný – brat, tak je zaujatou osobou a naopak poukazuje na výpoveď svedkov svedčiacich v prospech žalobcov a tieto osoby sú cudzími osobami, teda objektívnosť ich výsluchu je potvrdená a nezaujatá. 20. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP). 22. V preskúmavanej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, kedy oprávnenosť takej žaloby je podmienená naliehavým právnym záujmom žalobcu. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. S poukazom na uvedené žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch.
23. Ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzatvárania kúpnej zmluvy v r. 1979 § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. 24. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (R15/2024) 25. Vo veci bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov v r. 1977 začali stavať rodinný dom na EN parc. č. 12593 (rozhodnutie o umiestnení stavby z 10.8.1977 č.l. 9-10) pričom bolo v situačnom popise určené, že z parc. č 12594 sa má vyčleniť časť na vytvorenie prístupovej cesty k stavbe. Prístupová cesta bola vyčlenená geometrickým plánom z 8.12.1977 a bola označená č. 12594/3 o výmere 75 m2 (č.l. 32). Následne bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov na jeseň 1979 kúpili sporný pozemok od A. N., E. D.. Uvedenú skutočnosť potvrdil svedok K. N. – syn A. N. a svedkyňa C. D., ktorá bola prítomná pri vyplácaní kúpnej ceny 3.000 Kčs kupujúcimi F. predávajúcej A. N.. Rovnako svedeckými výpoveďami (K. N., M. H., C. D., C. O.) bolo preukázané, že sporný pozemok po celú dobu užívali právni predchodcovia žalobcov, pozemok udržiavali, kosili a čiastočne ho mali ohradený a priradený k dvoru rodinného domu. Jedná sa o svedkov, ktorí sú blízkymi susedmi a svedok K. N. je syn predávajúcej A. N.. Všetci potvrdili, že žalovaný mal užívať pozemok naľavo od domu, tzv. močariská. Svedok I. D. – brat žalovaného, potvrdil, že sporný pozemok vždy patril A. N. a nevedel sa vyjadriť na základe čoho jeho sestra M. F. s manželom si časť sporného pozemku oplotili a užívali. Brat (žalovaný) pozemok odkúpil od K. N. a občas tam odstavil auto alebo vysypal štrk. Jeho výpoveď bola nejednoznačná, keď na jednej strane potvrdil, že pozemok užívali F., avšak na druhej strane tvrdil, že ho kúpil jeho brat a občas ho užíval vysypaním štrku alebo odstavenia vozidla. Pokiaľ svedok na otázku právnej zástupkyne žalovaného spomínal určitý spor medzi F. a svedkom K. N. z pred 20 rokov, odvolací súd považuje za nutné podotknúť, že na obhliadke bol rovnako vypočutý ako svedok aj K. N. a zo strany právnej zástupkyne žalovaného tomuto svedkovi k údajnému sporu s F. nebola položená žiadna otázka. Z uvedených dôvodov daný spor nebol preukázaný. 26. Pokiaľ žalovaný namietal, že sporný pozemok mali vlastniť viacerí podieloví spoluvlastníci, čo spochybňuje kúpu od A. N., odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že všetci svedkovia (vrátane brata žalovaného) potvrdili, že sporný pozemok vlastnila vždy A. N.. Je pravdou, že na LV č. XXXX (č.l. 79) je evidovaný pozemok KNE parc. č. 12594 trvalý trávny porast o výmere 150m2 (ktorý mal v r. 1977 výmeru 860 m2 – viď GP z 8.12.1977) a na tomto liste vlastníctva sú evidovaní viacerí podieloví spoluvlastníci, avšak predmetný list vlastníctva bol založený až v rámci ROEP D.. Preto je nutné uzavrieť, že právni predchodcovia žalobcov, keď uzatvárali kúpnu zmluvu na jeseň 1979 s A. N. na predmetný pozemok, boli dobromyseľní, že pozemok kupujú od výlučnej vlastníčky. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právni predchodcovia žalobcov K. F. a M. F. uplynutím 10-ročnej vydržacej doby od kúpy na jeseň 1979 nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na jeseň 1989, a to s poukazom na § 135a ods. 1 veta prvá OZ v znení účinnom do 31.12.1991, v zmysle ktorého vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Podľa § 865 ods. 3 OZ (prechodné ustanovenie), do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. 28. Ak skorší kupujúci užíval spornú nehnuteľnosť nerušene počas doby potrebnej na nadobudnutie vlastníctva vydržaním a bez toho, aby sa dozvedel, že vlastníctvo k nej na základe neskoršej zmluvy
nadobudol niekto iný, skoršiemu kupujúcemu vydržacia doba riadne plynula a po jej uplynutí nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti uvedeným spôsobom. (R 27/1999) 29. S poukazom na vyššie citovaný judikát, žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku, na základe tvrdenej kúpy v r. 2000 od K. N., keď v tom čase v zmysle uplynutia vydržacej doby boli vlastníkmi nehnuteľnosti (jeseň 1989) už právni predchodcovia žalobcov a tento pozemok aj dobromyseľne užívali ako svoj vlastný. Svedeckými výpoveďami pri obhliadke na mieste samom bolo preukázané, že žalovaný na spornom pozemku parkuje svoje mechanizmy len niekoľko posledných 4-5 rokov (aj to nie na časti pozemku, čo je za plotom žalobcov, ktorý bol postavený začiatkom 90-ich rokov), a preto si žalovaný ani nemohol vlastnícke právo osvedčiť vydržaním notárskou zápisnicou N 8/2009, NZ 978/2009. Pokiaľ žalobcovia podpísali súhlas žalovanému na osvedčenie sporného pozemku, uvedené náležite vysvetlili, že im nebolo zrejmé konkrétne ku ktorému pozemku podpisujú súhlas, že ich žalovaný uviedol do omylu, čo dáva logiku, že by sa dobrovoľne nevzdali prístupovej cesty k rodinnému domu a časti dvora, ktorý mali oplotený a túto skutočnosť mali osvedčenú aj z geometrického plánu vypracovaného k územné rozhodnutiu o umiestnení stavby rodinného domu a následne kúpnou zmluvou na jeseň 1979 s A. N.. Rovnako svedok K. N. vysvetlil, že pokiaľ podpisoval súhlas žalovanému na osvedčenie vlastníctva vydržaním, výslovne upozornil žalovaného, že predmetný pozemok patrí žalobcom, pričom žalovaný ho mal ubezpečiť, že predmetný pozemok nebude predmetom osvedčenia, a preto ho uviedol do omylu. 30. Rovnako na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovia cez advokáta K. P. sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez časť sporného pozemku CKN č. 1443 v r. 2020. V tom čase právni predchodcovia žalobcov už boli k jeseni 1989 vlastníkmi sporného pozemku na základe vydržania, preto nemali dôvod takto postupovať. Zároveň sa možno iba domnievať, že ich k tomu viedlo správanie sa žalovaného a s poukazom na to, že na základe osvedčenia vydržaním bol žalovaný zapísaný ako vlastník pozemku, čo bolo v zmysle vyššie uvedeného vyvrátené. 31. Žalovaný v odvolaní namietal, že ďalšou skutočnosťou preukazujúcou, že pôvodný žalobca nehovoril pravdu a sporný pozemok mu nikdy nepatril, potvrdzuje i geometrický plán č. 7626202 z 08.12.1977, kedy pôvodný žalobca staval na vtedajšej nehnuteľnosti 12593/3 stavbu s prístupom k tejto nehnuteľnosti cez parcelu EKN 12594/3, lúka o výmere 75 m2. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutím o umiestnení stavby v r. 1977 bolo síce rozhodnuté aj o prístupovej ceste k rodinnému domu a zároveň táto bola konkretizovaná geometrickým plánom č. 7626202 z 08.12.1977. Následne však bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov na jeseň 1979 sporný pozemok odkúpili od A. N., tento od tej doby nerušene užívali, starali sa oň, a časť pozemku mali aj za plotom ako súčasť dvora k rodinnému domu, ktorým titulom sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. 32. V odvolaní žalovaný poukazoval na paradoxnú situáciu, kedy vystupujú na strane žalobcov subjekty, hoci predtým boli žalovaní. Vo veci pôvodne žalobu podal K. F., ktorý svoje deti označil ako žalovaných v rade 2/-4/ z titulu núteného spoločenstva (teraz žalobcovia v rade 1a – 1c/), ako právnych nástupcov po M. F. z dôvodu, že sa domáhal určenia, že sporný pozemok patrí do jej dedičstva v podiele 1ce a v podiele 1-ce patrí do jeho vlastníctva. Počas konania K. F. zomrel dňa X.X.XXXX a rovnako jeho právnymi nástupcami sú vtedy označení žalovaní v rade 2/ - 4/. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie uznesením č. k. CA-8C/37/2022-193 z 11.10.2023vyslovil, že pokračuje v konaní ako s právnymi nástupcami žalobcu teraz označenými žalobcami v rade 1a/ - 1c/ a zároveň voči ním ako žalovaným v rade 2/ - 4/ zastavil konanie. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co/170/2023-220 z 14.3.2024 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zastavil konanie voči pôvodným žalovaným 2/-4/ potvrdil a vo výroku, ktorým rozhodol, že bude pokračovať, ako s právnymi nástupcami po pôvodnom žalovanom so žalobcami v rade 1a/ - 1c/ zostal nedotknutý. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ust. § 63 ods. 1, 2 CSP pokračoval v konaní s právnymi nástupcami žalobcu z dôvodu, že sa jedná o majetkový spor. Následne vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu, keď tie isté osoby nemôžu v spore vystupovať na strane žalobcu a súčasne aj na strane žalovaného, správne bolo rozhodnuté, že konanie voči žalovaným v rade 2/ - 4/ bolo zastavené. V opačnom prípade by pôvodným žalovaným v rade 2/ - 4/ nič nebránilo podať novú žalobu o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke M. F. a poručiteľovi K. F., čo by však viedlo iba k navyšovaniu súdnych sporov a trov konania. K námietke, že terajší žalobcovi 1a/ - 1c/ sa vo veci vyjadrovali ako žalovaní, je nutné podotknúť, že z obsahu ich vyjadrenia je zrejmé, že so žalobou
sa stotožnili a že sporná parcela nikdy nepatrila žalovanému. Preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že na jeho strane došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 33. Žalovaný považuje rozhodnutie za arbitrárne, prekvapivé, nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje a má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa podmienky § 220 ods. 2 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pokiaľ súčasne namietali porušenie princípu legitímnych očakávaní, odvolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby súd rozhodol v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). 34. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak sporová strana zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného K. F., títo až na pojednávaní dňa 28.11.2025 upravili žalobu v súvislosti s úmrtím pôvodného žalobcu o určenie že nehnuteľnosť v podiele 1-ce patrí do dedičstva po ňom. V súvislosti s tým právna zástupkyňa žalovaného žiadala pojednávanie odročiť za účelom prípravy na pojednávanie o zmenenej žalobe a priznať im zavinené trovy konania. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že zmena žaloby súvisela výlučne so zmenou subjektov po smrti pôvodného žalovaného K. F., pričom inak nedošlo k zmene základných žalobných skutkových tvrdení. Napokon strana žalovaného po uznesení č. k. CA-8C/37/2022-289 z 3.12.2025, ktorým bola pripustená navrhovaná zmena žaloby, ani neprodukovala žiadne vyjadrenie, a ako už bolo uvedené zmena žaloby vychádzala zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov v pôvodnej žalobe. Preto správne súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné odročiť pojednávanie a uvedené bolo iba na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, z ktorého dôvodu nie je možné dať na ťarchu žalobcov, že zavinili odročenie pojednávania a strane žalovanej tým priznať tieto separované trovy konania. 35. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne aplikoval zásadu úspechu v konaní. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v rade 1a/ - 1c/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 37. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)