Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava I 8T/58/2022 1122011908 11. 12. 2024 JUDr. Michal Valent ECLI:SK:MSBA1:2024:1122011908.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovanej R. L. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávam konanom dňa 11. decembra 2024, takto rozhodol: R. L. nar.: XX. XX. XXXX/XXXX v Bratislave, trvalé bytom Kovová 9950/20, Bratislava, konanie proti ušlej, sa uznáva za vinnú, že obžalovaná R. L. bez vážneho dôvodu, po tom, čo si dňa 20. 04. 2015 osobne prevzala písomnú výzvu Okresného súdu Bratislava V sp; zn. 7T/61/2014 zo dňa 20. 04. 2015 na nástup výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS v Bratislave, Chorvátska č. 5, Bratislava, s termínom nástupu do 18. 05. 2015, uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/61/2014 zo dňa 23. 07. 2014, právoplatným dňa 20. 04. 2015, tento v stanovenom termíne nenastúpila v dôsledku čoho bol na obvinenú vydaný príkaz na zatknutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 06. 2021, ktorý doposiaľ nebol zrealizovaný, nakoľko pobyt obžalovanej sa doposiaľ nepodarilo vypátrať, teda marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu čím spáchala prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. Zato sa odsudzuje Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní, po vykonanom dokazovaní, ustálil vinu obžalovanej R. L., ktorá, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním priamym, naplnila všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a medzi jej konaním a následkom bola preukázaná príčinná súvislosť, čím porušila objekt chránený Trestným zákonom spočívajúcim v záujme spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom výkone rozhodnutia súdu. Úvodom považuje konajúci súd na potrebné uviesť, že trestnosť činu posudzoval a trest ukladal nie podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, ale podľa Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, keďže tento je pre obžalovanú priaznivejší z hľadiska zásad ukladania trestov. Rovnako tak je potrebné spomenúť, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3T0/90/2023 zo dna 14. 11. 2023 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušený rozsudok bývalého Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 8T/58/2022 zo dňa 30. 03. 2023 a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr. por. tunajšiemu súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí v podstate vytkol, že napriek tomu, že prípravné a aj súdne konanie bolo proti obžalovanej vedené ako konanie proti ušlej, nemožno rezignovať na náležité zistenie skutkového stavu obzvlášť v prípade, ak má byť obžalovanej ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, navyše za trestný čin spáchaný pred ôsmimi rokmi Odvolací súd nariadil tunajšiemu súdu opätovne zisťovať pobyt obžalovanej, za účelom jej vypočutia k dôvodom nenastúpenia výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti dal odvolací súd do pozornosti aj poznatok o tom, že obžalovaná má mať, podľa lustrácie v Registri obyvateľov a podľa úradných záznamov polície deti, ktoré by mali byť (resp. niektoré z nich) v detskom domove. Bude preto potrebné vyťažiť aj príslušné orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, či tieto orgány majú nejaké relevantne poznatky o odsúdenej, a to aj prostredníctvom kontaktu s jej deťmi. Rovnako bude potrebné preveriť poznatky o pobyte obžalovanej u rodinných príslušníkov, hlavne u jej rodičov a prípadne súrodencov, ak nejakých má. Pokiaľ bude aj naďalej pretrvávať poznatok o tom, že sa má obžalovaná zdržiavať v Rakúsku, tak ako to tvrdili jej príbuzní, bude ju potrebné vyžiadať, a to vydaním európskeho zatýkacieho rozkazu, bez ohľadu na to, že takéto príkazy boli vydané aj v iných trestných konaniach, pretože takto konajúci súd preverí aj domnienku o údajom pobyte odsúdenej v zahraničí. Tunajší súd, riadiac sa pokynmi nadriadeného súdu, vykonal dopyty na Mestský súd Bratislava II, na Obvodné odd. PZ Podunajské Biskupice, Diagnostické centrum Slovinská a iné subjekty a oboznámil sa s dotknutými poručenskými rozhodnutiami vzťahujúcimi sa k maloletým deťom obžalovanej a na základe odpovedí od dotknutých orgánov súd vykonal šetrenie k možnému pobytu obžalovanej, no bez relevantného výsledku a preto i naďalej považoval a považuje podmienku možnosti konania u obžalovanej ako proti ušlej za splnenú. Napokon okolnosti stíhaného skutku, ktorý sa stal tak, že obžalovaná bez vážneho dôvodu, po tom, čo si dňa 20. 04. 2015 osobne prevzala písomnú výzvu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/61/2014 zo dňa 20. 04. 2015 na nástup výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS v Bratislave, Chorvátska č. 5, Bratislava, s termínom nástupu do 18. 05. 2015, uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/61/2014 zo dňa 23. 07. 2014, právoplatným dňa 20. 04. 2015, tento v stanovenom termíne nenastúpila v dôsledku čoho bol na obvinenú vydaný príkaz na zatknutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 06. 2021, ktorý doposiaľ nebol zrealizovaný, nakoľko pobyt obžalovanej sa doposiaľ nepodarilo vypátrať, svedčia pre záver, že obžalovaná sa zadržiavaním na neznámom mieste úmyselne vyhýbala trestnému stíhaniu. Obžalovaná, keďže prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu, ktorá preukázateľne obsahovala poučenie o trestnoprávnych následkoch nenastúpenia trestu, najneskôr v čase od 18. 05. 2015 musela mať relevantnú vedomosť, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Úmysel (ako forma zavinenia) vyhýbať sa trestnému stíhaniu pobytom na neznámom mieste sa totiž môže prejaviť aj vo forme tzv. nepriameho úmyslu, charakterizovaného uzrozumením o vlastnej zákonnej povinnosti byť k dispozícii a plne súčinný orgánom činným v trestnom konaní (§ 3 Tr. por.) a napriek tomuto uzrozumeniu prejavenou ľahostajnosťou k nej. Obžalovaná bola tak uzrozumená, že môže dôjsť k mareniu riadneho priebehu trestného konania. Takúto ľahostajnosť obžalovaná prejavila, čím sama vytvorila okolnosti pre naplnenie zákonných podmienok pre konanie proti ušlej. Napriek úvahám krajského súdu o eventuálnom vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu tento súd nevidela, pretože skutočnosť, že by sa obžalovaná zdržiavala v cudzine je len domnienkou, pričom jednou zo základných zásad pre vydanie zatýkacieho rozkazu je dôvodnosť väzby, ktorá u obžalovanej vzhľadom k charakteru skutku a vzhľadom na jej osobu daná nie je. Z pohľadu ďalších podmienok pre konanie proti ušlému možno zároveň konštatovať, že obžalovaná mala a má zároveň v konaní ustanoveného obhajcu, ktorý má rovnaké práva ako obžalovaná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná L. bola trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/61/2014 zo dňa 23. 07. 2014 a právoplatného dňa 20. 04. 2015 uznaná vinnou z prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z výzvy na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 20. 04. 2015 vyplýva, že obžalovaná mala nastúpiť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody najneskôr v priebehu dňa 18. 05. 2015 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska 5. Zhora uvedenú výzvu na nastúpenie do výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaná osobne prevzala dňa 20. 04. 2015 na bývalom Okresnom súde Bratislava V v rámci jej výsluchu konaného na základe zrealizovaného príkazu na zatknutie vydaného bývalým Okresným
súdom Bratislava V č. k. 7T/61/2014 - 184 zo dňa 09. 03. 2015 v predpísanom konaní, Čo obžalovaná potvrdila svojim podpisom na predmetnej výzve súdu, ako aj v zápisnici súdu spísanej o danom úkone. V priebehu prípravného konania a v priebehu konania pred súdom nebol zistený a ani obhajobou nebol prezentovaný žiadny vážny dôvod na strané obžalovanej, ktorý by zakladal jej prípadné vyvinenie sa zo stíhanej trestnej činnosti. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, ako aj na individuálnu a generálnu prevenciu trestu v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že táto bola doposiaľ 3 krát súdne trestaná a to pre rôznorodú trestnú činnosť a to kontinuálne od roku 2011 až do roku 2014. U obžalovanej bola teda vzhliadnutá jedna priťažujúca okolnosť a to, že bola už za trestný čin odsúdená, pričom súd nevzhliadol dôvod na túto okolnosť neprihliadať tak, ako to umožňuje časť za bodkočiarkou zákonného ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák. a to práve z dôvodu rôznorodosti už spáchanej trestnej činnosti. U obžalovanej nebola vzhliadnutá žiadna poľahčujúca okolnosť. Z dôvodu novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. vsunutej častice „najmä“ do ustanovenia § 37 Tr. zák. (aj do ustanovenia § 36 Tr. zák.), súd vo výroku o trestne nevyjadril spomínanú priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m/ Tr. zák. i keď túto reflektoval. Je tomu tak z dôvodu práve zákonodarcom použitej častice „najmä“, kedy ma súd, v rámci svojej diskrečnej právomoci, medzi priťažujúce, ale i poľahčujúce okolnosti, možnosť zahrnúť i také, ktoré zákon príkladmo neuvádza. Paragrafovým vyjadrením poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti, ktorú zákon enumeratívne uvádza, za súčasného zistenia takej okolnosti, ktorú zákon nerozlišuje, no súd ju vzhliadne a aplikuje, by odôvodnenie rozsudku nemalo svoj podklad vo výroku, kedy by jedna poľahčujúca či priťažujúca okolnosť vo výroku o trestne uvedená bola a iná by nebola, i keď by svoj odraz našla v odôvodnení rozsudku. Iná je však situácia napr. pri ustanovení 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., či pri procesnoprávnom ustanovení § 82 ods. 1 Tr. por. V naposledy spomínaných ustanoveniach zákonodarca síce rovnako zvolil enumeratívny výpočet primeraných obmedzení a povinností, no tieto sa vo výroku uvádzajú aj slovne, na rozdiel od poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností. Slovné uvedenie poľahčujúcej, či priťažujúcej okolnosti by zasa nebolo v súlade s § 163 a násl. Tr. por. Na rozdiel od pôvodného rozsudku vyhláseného dňa 30. 03. 2023, ktorým bol obžalovanej ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, súd uložil trest podmienečný z dôvodu, že od nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. súd, pri prevahe priťažujúcich okolnosti, už nie je obligatórne povinný zvyšovať zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a aj preto, pretože vzhľadom na charakter trestnej činnosti by ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody sa mohlo javiť ako neprimerane prísne, keďže trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, zvlášť pri trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je potrebné reflektovať aj druh a výmeru trestu, ktorý bol nenastúpený a trestný čin pre ktorý bol tento trest ukladaný. Bez akéhokoľvek bagatelizovania trestnej Činnosti pre ktorú bola obžalovaná odsúdená trestným rozkazom bývalého Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/61/2014 zo dňa 23. 07. 2024 sa žiada pripomenúť, že obžalovaná sa dopustila prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. so spôsobenou škodou 998,- Eur a s odplatou pre ňu vo výške 70,- Eur, pričom skutku sa dopustila dňa 12. 09. 2011, teda pred viac ako 13 rokmi a ku ktorému sa priznala a tento úprimne oľutovala. Napokon za spáchaný prečin jej bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý mala nastúpiť pred viac ako 9 rokmi. Súd je zároveň toho názoru, že účel sankcie u obžalovanej možno dosiahnuť aj uložením trestu nespojeného s ujmou na osobnej slobode aj z dôvodu, že od spáchania prerokúvaného skutku sa obžalovaná zatiaľ preukázateľne nedopustila žiadnej protiprávnej činnosti. Podmienečnú výmeru 8 mesiacov považuje súd za adekvátnu k všetkým okolnostiam prípadu a k osobe obžalovanej. Súd sa ďalej zaoberal otázkou existencie materiálnej stránky daného prečinu, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 ods. 2 Tr. zák. V tomto kontexte je na mieste uviesť, že osoba páchateľa už nie je medzi kritériami obsiahnutými v uvedenom ustanovení zahrnutá rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý tak, ako tomu bolo za účinnosti § 3 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Súd preto pri posudzovaní materiálnej stránky nemôže prihliadať na osobu páchateľa. Ak by tak urobiť mohol, musel by prihliadať nielen na výšku spôsobenej škody a jej následné uhradenie, ale aj na jeho kriminálnu anamnézu. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre určenie druhu a výmery trestu.
Preto s prihliadnutím na požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 ods. 2 Tr. zák. je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší Či menší význam (jednej na úkor druhej), súd dospel k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než nepatrný. Pri zisťovaní konkrétneho stupňa závažnosti v danom prípade nemožno vychádzať iba z druhu a výmery trestu, ktorý bol obžalovanou nenastúpený (toto kritérium je potrebné zohľadniť pri určovaní druhu a výmery sankcie tak, ako je naznačené vyššie), ale aj z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk, ako napr. dĺžka času potrebného na nástup do výkonu trestu vo vzťahu k dátumu prevzatia výzvy na jeho nastúpenie a pod. Obžalovaná mala 28 dní na nástup do výkonu trestu odňatia slobody a to v územnom obvode kraja jej trvalého pobytu (N. XX Bratislava, UVTOS Bratislava) a v konaní nebolo preukázané, že by obžalovanej v nástupe bránili okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli mať ospravedlňujúci vplyv na nedodržanie termínu nástupu. Napokon nenastúpenie výkonu trestu svedčí o postoji páchateľa k jeho právoplatnému odsúdeniu za trestný čin. Podľa názoru súdu teda vyššia než nepatrná závažnosť činu je v prejednávanej veci okrem zavinenia (priamy úmysel) daná, resp. určovaná spôsobom vykonania činu a okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný. Naostatok, spomínajúc dĺžku času plynúceho od spáchania skutku, sa konajúci súd zaoberal i eventualitou premlčania trestného stíhania prerokúvanej veci a dospel k záveru, že toto nie je premlčané z dôvodu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. Na tomto mieste súd konštatuje, že trestné stíhanie začalo a súčasne sa obžalovanej vznieslo obvinenie uznesením povereného príslušníka PZ ČVS: ORP - 821/SMV - Bi - 2015 dňa 17. 06. 2015 a následne, uznesením povereného príslušníka PZ ČVS: ORP - 821/SMV - Bi - 2015 zo dňa 17. 07. 2015, došlo podľa § 228 ods. 2 písm. a/ Tr. por. k prerušeniu trestného stíhania, ktoré zapokračovalo uznesením povereného príslušníka PZ ČVS: ORP - 821/SMV - Bi - 2015 dňa 16. 07. 2021. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajskom súde v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.