Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava I 14T/7/2024 1124011007 04. 09. 2024 JUDr. Tomáš Škultéty ECLI:SK:MSBA1:2024:1124011007.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Tomášom Škultétym, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. septembra 2024 v Bratislave rozhodol: rozhodol: obžalovaný: I. T. F.. XX. XX. XXXX R. T., Q. T. D. XX, Bratislava, sa uznáva za vinného, že dňa 28. 06. 2022 v čase o 09:40 h viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes-Benz Šprintér, L.: T.-XXXFC v Bratislave po Ružinovskej ulici v pravom jazdnom pruhu v smere do centra mesta pri zastávke mestskej hromadnej dopravy „Nemocnica Ružinov“, pričom nedal prednosť chodkyni - poškodenej E. U., F.. XX. XX. XXXX, F. T. J. XXX/XX, Bratislava, ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov z pravej strany na ľavú z pohľadu obvineného, pričom v čase keď sa chodkyňa nachádzala v pravom jazdnom pruhu došlo k stretu s nákladným motorovým vozidlom továrenskej značky Mercedes-Benz Šprintér, L.: T.-XXXFC, následkom čoho chodkyňa poškodená E. U. utrpela rozsiahle zlomeniny lebečnej klenby a spodiny, zakrvácanie pod mäkké blany mozgu a do komôr mozgu a najmä prerušenie väzivového spojenia medzi lebečnou spodinou a prvým krčným stavcom s úplným prerušením krčnej miechy v úrovni prvého krčného stavca popri iných mnohopočetných poranení tela, na následky ktorých dňa 28. 06. 2022 okolo 09:40 h zomrela, čím obvinený I. T. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a teda ako vodič nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov a O. T., dcére nebohej chodkyne vznikla v súvislosti s pohrebom svojej matky škoda vo výške 1.747,55 Eur, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Za to sa
odsudzuje Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) roky. Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá príkaz zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického poradenstva v oblasti dopravnej psychológie. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov. odôvodnenie: Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), a c), ods. 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný, po tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojim obhajcom a po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 05. 03. 2024, č. k. 4 Pv 267/22/1102-12. Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste. V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR č. l. 225, odpis registra trestov obžalovaného č. l. 222, výpis z evidenčnej karty vodiča č. l. 226 228, komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou č. l. 284 - 286, listinné dôkazy č. l. 260, 261, 262, 263, 265, 268. Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, ale u obžalovaného považoval za adekvátne pôsobiť na neho podmienečným trestom odňatia slobody spolu s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním počas plynutia skúšobnej doby. Súčasne výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali aj uloženie trestu zákazu činnosti. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie neúmyselné v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, pričom súd vychádzal z priebehu skutku. Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, pričom trest má páchateľovi zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Pri ukladaní výmery trestu súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby upravenej v § 149 ods. 2 Trestného zákona, ktorá je v rozmedzí 2 až 5 rokov, pričom súd okrem kritérií pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona posudzoval aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). Súd u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a dobrovoľne nahradil škodu. Súd teda v tomto prípade vymeral obžalovanému trest vo výmere 3 roky, nad dolnou hranicou trestnej sadzby. Uvedená výška trestu je odôvodnená tým, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, tento úprimne oľutoval a nahradil škodu, ktorú si poškodená pozostalá riadne vyčíslila a uplatnila do skončenia vyšetrovania. Súd na druhej strane musel aj prihliadnuť na nenapraviteľný následok trestného činu, ktorým nepochybne je strata ľudského života. Dôležitým pre rozhodnutie súdu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného je skutočnosť, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky a tiež skutočnosť, že neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť na úseku, kde došlo k dopravnej nehode. Súd prihliadol na úprimnú ľútosť obžalovaného, ktorú vyjadril tak pri vyhlásení o svojej vine ako aj v záverečnej reči, tiež jeho predchádzajúce písomné ospravedlnenie pozostalej poškodenej ako aj to, že nahradil škodu pozostalej poškodenej. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Maximálna dĺžka stanovenej skúšobnej doby je daná predovšetkým spôsobeným nenapraviteľným následkom trestným činom - smrťou človeka ako aj to, že obžalovaný má podľa výpisu evidenčnej karty vodiča 16 záznamov o dopravných priestupkoch, pričom v roku 2014 absolvoval preskúšanie odbornej spôsobilosti v dôsledku závažného porušovania pravidiel cestnej premávky. Súd zároveň uložil obžalovanému v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom podrobiť sa psychologického poradenstva v oblasti dopravnej psychológie a to najmä s ohľadom na jeho nepriaznivý výpis z evidenčnej karty vodiča, ktorý svedčí o sklonoch k porušovaniu pravidiel cestnej premávky. Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov, pričom výmera tohto trestu bola určená predovšetkým s ohľadom na spôsobený nenapraviteľný následok trestného činu, ako aj na počet dopravných priestupkov uvedených evidovaných v evidenčnej karte vodiča. Súd podľa § 288 ods. 2 poškodenú O. T. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces a to z dôvodu, že obžalovaný dobrovoľne uhradil poškodenej škodu vo výške 1.747,55 Eur, pričom táto výška škody bola riadne (bola podložená príslušnými dokladmi) a včas (do skončenia vyšetrovania) uplatnená zo strany poškodenej. Poškodená si však uplatnila škodu vo výške 2.800,- Eur (č. l. 63), preto súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.