Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava I 0T/606/2024 1124013416 24. 10. 2024 JUDr. Pavol Juhás ECLI:SK:MSBA1:2024:1124013416.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom v trestnej veci vedenej proti obžalovanému P. D., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10. 2024 v Bratislave, takto rozhodol: Obžalovaný: P. D., narodený XX. S. XXXX v Bratislave, trvale bytom Š. Q. Č..XX, Bratislava, slovenský štátny občan, zamestnaný sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 20.08.2024 sp. zn. 4 Pv 187/24/1105-742 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 18.08.2024 v čase približne o 22:37 hod. na Š. ulici v Bratislave sa vyhrážal svojej manželke poškodenej K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Petržalka slovami „zabijem ťa, vyhodím ťa z domu a decká ti zoberiem, ty pôjdeš do blázinca“ a ďalej ju fyzicky napadol a to fackou, resp. otvorenou dlaňou do oblasti ľavej časti tváre, čím uvedeným konaním vyvolal u poškodenej obavu o svoj život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. odôvodnenie: Na Mestský súd Bratislava I bola 20.08.2024 podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 20.08.2024, č. k. 4 Pv 187/24/1105 - 7, na obvineného P. D., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2024 súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, t. j. že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka O. E., svedkyne P. I. a svedkyne - poškodenej K. D.. Ďalej v rámci dokazovania boli oboznámené listinné dôkazy výpis z evidencie priestupkov, lustráciu AVÍZO, lustráciu ZVJS, lustráciu REGOB, aktuálny register trestov a lustráciu v sociálnej poisťovni. Ku skutkovým zisteniam
F. P.Á. Kollárik vypovedal, že skutok popísaný v obžalobe sa nestal. Cez víkend bol pomôcť rodine v dedine pri Nitre, odkiaľ sa vrátil v nedeľu okolo obeda. S poškodenou bývajú v byte na Š. XX, spoločne absolvovali obed a boli v byte do cca 19.00 hodiny, kedy sa poškodená rozhodla ísť si kúpiť cigarety. Poškodená sa dlhší čas nevracala, preto ju dvakrát telefonicky kontaktoval, s tým že mu poškodená oznámila, že sedí vonku na lavičke s dedom, a že skoro príde domov. Následne sa na poškodenú dotazovala aj ich spoločná kamarátka P., ktorá išla napokon za ňou k Tescu. Asi za ďalšiu hodinu, okolo 21.00 hodiny, obžalovaný išiel aj s deťmi za poškodenou pred Tesco, kde sedela s P. a popíjali alkohol, pričom je pripomenul, že by sa mala starať aj o deti /poznámka súdu deti vo veku 6 rokov a 2 roky a 7 mesiacov/. Poškodená na túto situáciu nijako nereagovala, zostala sedieť ďalej na lavičke aj s mladším synom, pričom obžalovaný odišiel domov. Za ďalšiu polhodinu mu volala poškodená, aby zabezpečil mladšiemu synovi pitie. Opätovne sa vybral za poškodenou, ktorá naďalej popíjala alkohol v spoločnosti P. a „deda“ a požiadal ju, aby už išla domov, na čo poškodená nijako nereagovala, preto sa vrátil v spoločnosti staršieho syna do bytu. Asi po ďalšej polhodine videl z okna bytu, ako poškodená sedela vonku aj s kamarátkou P., vyšiel za nimi von a požiadal poškodenú, aby išla domov, čo aj po chvíli urobila a vtedy mu Lenka povedala, že poškodená na neho zavolala policajtov, avšak nevedela uviesť dôvod. Obžalovaný si išiel kúpiť cigarety na blízku čerpaciu stanicu, videl ako prichádza hliadka PZ, následne mu došla SMS správa od poškodenej, aby prišiel domov. Išiel za policajtami, ktorí mu oznámili, že mal týrať poškodenú a vyhrážať sa jej zabitím, čo obžalovaný hneď poprel. Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že v predmetný deň sa medzi ním a manželkou - poškodenou nič nestalo. Odmietol ísť kúpiť poškodenej cigarety, ktorá si ich išla kúpiť napokon sama. Celkovo ju trikrát žiadal, aby sa vrátila k deťom, a aby nechlastala. Poškodená celý večer popíjala vonku so svojou kamarátkou P., ktorá mu aj oznámila, že poškodená na neho zavolala políciu. V tom čase bol obžalovaný mimo bytu, išiel si kúpiť cigarety a pri návrate domov ho zadržali príslušníci PZ, ktorí mu oznámili, že sa mal vyhrážať zabitím poškodenej. Odmietol, že by v ten deň mal s poškodenou nejaký silnejší verbálny konflikt. Jej oznámenie spojil so zmenou v správaní sa poškodenej po tom, ako bola hospitalizovaná na psychiatrii z dôvodu konzumácie drog. Posledný vzájomný fyzický konflikt mali cca pred rokom / september 2023/, vtedy obaja brali drogy, obžalovaný ich už rok neberie a chodí na drogové testy. V ten deň skonzumoval niekoľko pív. Toho času sa poškodená od neho odsťahovala spolu s deťmi, poškodenú nekontaktuje, nebavia sa spolu. Za konaním poškodenej vidí pervitín, ktorý konzumuje. Obžalovaný je riadne zamestnaný v skladoch na Starej Vajnorskej. Svedok O. E., po zákonnom poučení, vypovedal, že obžalovaný je jeho dlhoročný kamarát, pozná ho po pracovnej a aj ľudskej stránke, je to slušný otec starajúci sa o svoje deti. Myslí si, že poškodená si skutok vymyslela, nakoľko to nepotvrdila ani jeho priateľka P. I., s ktorou poškodená v ten večer pila. S obžalovaným a jeho manželkou sa často stretávali, bývajú kúsok od seba, poznajú sa dlho. Jeho priateľka - P. sa stretávala s poškodenou. Napriek tomu, že je s obžalovaným v denno dennom kontakte nikdy nebol svedkom, že by sa poškodenej vyhrážal. Ani obžalovaný ani poškodená sa nesťažovali, že by jeden druhého napadol alebo, že by sa vyhrážali. Svedkyňa P. I. vypovedala, že ku skutku nevie uviesť žiadne bližšie skutočnosti, pozná aj obžalovaného aj poškodenú. K samotnej udalosti uviedla, že s poškodenou v predmetnú nedeľu sedela na lavičke na Š. asi od 16stej alebo 17stej hodiny v spoločnosti staršieho pána a spoločne popíjali tvrdý alkohol. Na lavičke boli dve až tri hodiny, pričom za ten čas dva alebo trikrát došiel obžalovaný s deťmi za poškodenou. Obžalovaný potom odišiel so starším synom domov a mladší zostal s poškodenou. Počas toho ako s poškodenou vysedávali sa jej vôbec nesťažovala na obžalovaného, nehovorila, že by sa hádali, alebo že by ju fyzicky napadol. Nemala na sebe žiadne zranenia, vôbec nepôsobila vystrašene alebo vystresovane. Keď poškodená kojila svojho syna na lavičke, tak len tak mimochodom povedala svedkyni, že zavolala na obžalovaného policajtov. Svedkyňa bolo z toho prekvapená, konaniu poškodenej nerozumela. Svedkyňa - poškodená D. vypovedala, že v predmetný večer o cca 18stej hodine chcela ísť vyhodiť smeti a urobiť nákup do Tesca, na čo obžalovaný podráždene zareagoval a vulgárne jej nadával do kuriev. Obžalovaný následne odišiel z bytu, v ktorom ju zamkol, pričom sa asi po 20 minútach vrátil. Prebehla medzi nimi krátka hádka, pri ktorej jej dal obžalovaný facku a pokračoval vo vulgarizmoch. Poškodená sa postarala o deti a odišla z bytu von k Tescu, kde si prisadla k „deduškovi“. Po nejakom čase za ňou prišla P. I., ktorá ju hľadala doma. Asi v čase 21.15 hodiny za ňou prišiel obžalovaný spolu s deťmi, s tým že obžalovaný ide spať, pretože vstáva do roboty a poškodená sa mala postarať o deti. Obžalovaný odišiel do bytu so straším synom a poškodená s P. a mladším synom išli odprevadiť deduška domov. Poškodená žiadala od obžalovaného, aby doniesol synovi džús, čo asi po 20 minútach aj skutočne urobil, pričom jej
opätovne vynadal do feťáčiek a kuriev. Následne s a všetci rozišli, poškodená išla prvá domov, postarala sa o deti, pričom po príchode obžalovaného domov sa znovu pohádali, obžalovaný do nej strčil a odišiel z bytu. Poškodená sa ukľudnila, urobila večeru a z bytu zavolal políciu, že ju obžalovaný napadol. Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal slovami kurva vyjebaná, zabijem ťa, vyhodím ťa z domu. Poškodená v ten deň nepožívala žiadne omamné a psychotropné látky, rovnako ani s deduškom ani so svedkyňou I. nepila žiaden alkohol. Facku dostala od obžalovaného keď išla von, svedkyni nič nehovorila, bavili sa o rodinnej situácií ale len tak bez uvedenia podrobností. V minulosti brala drogy, aj požívala alkohol. Drogy prestala brať v septembri 2023, alkohol už nepije. Malého syna ešte necháva pricucnúť k prsníku. Obžalovaný jej v minulosti nadával, aj sa jej vyhrážal. Predtým ako išla do krízového centra v septembri 2023, tak sa to stalo štyroch alebo piatich prípadoch, avšak išlo o vzájomné napádania a vyhrážky. Keď sa vrátila z krízového centra, tak v tom období než bola podaná obžaloba, tak raz jej zasadil gordonov úder, bola s tým aj v nemocnici. Zlomenú ruku nemala. V piatok a v sobotu pred skutkom, keď bol obžalovaný u matky na dedine, bola za ňou na byte bola kamarátka, spoločne hrali karty, nepožívali žiadne drogy, pilo sa pivo, poškodená pila nealkoholické. Keď sedela v nedeľu s deduškom a s P. na lavičke určite nepili žiadny alkohol. Z prepisu hovoru na linke č. 158 /č. l. 47 - 48/ vyplýva, že dňa 18. augusta 2024 v čase o 22.06 hodine volal na tiesňovú linku 158 ženský hlas. Osoba sa predstavila ako K. D. a nahlasovala, že ju fyzicky napadol manžel pred deťmi. Povedala, že ju napadol teraz - že jej dal facku a nepotrebuje asistenciu záchranky. Ďalej oznámila adresu - Š. XX, že manžel je v byte so starším synom, a že poškodená teraz sedí dole pred barakom spolu s mladším synom. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na - priestupkový register, z ktorého bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil dvoch drobných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami vo výške 20, -€ a 30,- €, - z výpisu Sociálnej poisťovne vyplynulo, že od októbra 2020 do februára 2022 je nepretržite evidovaný ako zamestnanec u spoločnosti FAST PLUS, a. s. respektíve Saint-Gobain Construction Products, s. r. o. je evidovaný ako zamestnanec od septembra 2022 až doposiaľ, - odpis registra trestov GP SR, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol dosiaľ nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin, - lustrácia v register obyvateľov z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je ženatý s poškodenou, s ktorom má dve maloleté deti - P. vo veku 6 rokov a 4 mesiace a D. vo veku 2 roky a 9 mesiacov v čase rozhodovania súdu., Na základe vykonaného dokazovania samosudca ustálil skutkový stav, ktorý následne vyhodnotil a následne vo veci vydal rozhodnutie. K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že obžalobou nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku. V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle princípu „in dubio pro reo“ /v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného/. Predmetný princíp sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým
pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, pretože iba takýmto postupom nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Možno teda uzavrieť, že ani vysoký stupeň pravdepodobnosti sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno požadovať na úrovní všeobecného pravidla „preukázania bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti“. Súd mal po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní preukázanú skutočnosť, že obžalovaný s poškodenou žili v čase skutku v spoločnej domácnosti v partnerskom vzťahu, v rámci ktorého medzi nimi dochádzalo k výmenám názorov, k nezhodám, avšak v danom štádiu konania nie je bez pochybností preukázané, že by sa obžalovaný dňa 18.08.2024 v nočných hodinách poškodenej vyhrážal zabitím a že jej dal facku, že to mohlo u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a teda že by sa obžalovaný svojím konaním dopustil žalovaného trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, eventuálne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Obžalovaný pri popise udalostí uvádzal rovnaké skutočnosti a to rovnako ako v prípravnom konaní pri výsluchu pred povereným príslušníkom PZ, tak aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, pričom v jeho výpovediach neboli zistené žiadne závažné rozpory. Opakovane tvrdil, že poškodenej sa nevyhrážal, fyzicky ju nenapadol. Podrobne popísal priebeh večera od momentu ako poškodená opustila byt za účelom kúpy cigariet ako aj to čo robil počas jej niekoľkohodinovej „vychádzky“ z bytu. Popísal ako celkovo trikrát išiel za poškodenou, aby sa vrátila domov k deťom, pričom videl ako poškodená popíjala alkohol s kamarátkou P. a ich známym deduškom. Rovnako opakovane uviedol, že po tom, ako na jeho poslednú žiadosť, poškodená konečne išla do bytu mu svedkyňa I. povedal, že poškodená na neho zavolal policajtov. Výpoveď obžalovaného je podporená nepriamymi dôkazmi - výpovede svedkov P. I. W. O. E., spoločných známych obžalovaného a poškodenej, ktorí zhodne popreli, že by mali poznatok o nejakom týraní poškodenej zo strany obžalovaného, rovnako popreli, že by mali vedomosť o násilí voči poškodenej. V tomto smere je dôležitá výpoveď svedkyne I., ktorá s poškodenou v inkriminovaný večer trávila čas. Svedkyňa uviedla skutočnosti, ktorú sú v rozpore s tým, čo uvádzala poškodená, nakoľko uviedla, že s poškodenou v ten večer spoločne popíjali alkohol, čo potvrdzuje výpoveď obžalovaného. Ďalej uviedla, že poškodená jej na lavičke, pri tom ako kojila mladšieho syna, pred domom povedala, že na obžalovaného zavolala policajtov. Jedná sa o podstatnú skutočnosť v tom smere, že potvrdzuje výpoveď obžalovaného o tom, že mu svedkyňa pred domom povedala o tejto skutočnosti. Na druhej strane to usvedčuje z klamstva poškodenú, ktorá vo svojich výpovediach tvrdila, že policajtov na obžalovaného volala až po tom, ako sa najprv vrátila do bytu, po nej sa vrátil aj obžalovaný a po ich hádke a následnom odchode obžalovaného z bytu. V neposlednom rade z výpovede svedkyne vyplynulo, že poškodená počas inkriminovaného večera sa ani raz nesťažovala na obžalovaného, že by sa jej vyhrážal, alebo že by ju fyzicky napadol. Poškodená nemala na sebe žiadne viditeľné zranenia, pôsobila uvoľnene, nevykazovala žiadne známky stresu alebo strachu a to ani potom ako sa opakovane objavil obžalovaný. Výpoveď svedkyne I. o momente, kedy volala poškodená policajtov, potvrdzuje prepis telefonického hovoru na linke č. 158, kedy samotná poškodená na otázku operátora „Na ktorom poschodí?“ odpovedá „Na prvom. Ja sedím tu dole pod barákom.“ a na ďalšiu otázku „Oni sú s Vami dole?“ odpovedala „Áno, mladší je tu so mnou a starší šiel hore za ním.“ Obžaloba sa v pri podaní obžaloby opierala o priamy dôkaz, ktorým boli skutočnosti tvrdené osobou poškodenou K. D. v prípravnom konaní. Poškodená ku skutku vypovedala opakovane - výpoveď pred povereným príslušníkom PZ a v konečnom dôsledku výpoveď na hlavnom pojednávaní. Je potrebné uviesť, že výpoveď poškodenej je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním ohľadne priebehu skutku, ktoré súd presvedčili o nedôveryhodnosti jej výpovede. Súd poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré uvádzala poškodená, a ktoré súd považuje za vyvrátené. Poškodená uviedla, že pred jej odchodom z bytu v podvečerných hodinách sa jej obžalovaný opakovane vyhrážal zabitím, vulgárne jej nadával a dal jej facku. Predmetné tvrdenie poškodenej je v rozpore s výpoveďou svedkyne I., s ktorou sa následne stretla a bolo s ňou niekoľko hodín až do svojho návratu
do bytu. Svedkyňa uviedla, že poškodená nepôsobila vystresovane alebo že by sa bála, a to ani keď za poškodenou opakovane prišiel obžalovaný. Je pri tom logické, že ak by poškodená zažila krátko pred takýmto stretnutím so svedkyňou udalosť, z ktorej by mala obavu o svoj život a zdravie, tak by jej správanie vykazovalo znaky strachu, stresu alebo obáv, keď by prišiel obžalovaný. Okrem toho je zrejmé, že poškodená volala na linku 158 až niekoľko hodín po tom, ako bola s obžalovaným osamote v byte, kedy sa jej mal podľa jej slov vyhrážať a napadnúť ju. Poškodená ďalej uviedla, že dlhodobo neužíva alkoholické nápoje, a že rovnako počas toho večera ako sedela na lavičke s deduškom a svedkyňou I. nepožívala alkohol. Uvedené tvrdenie poprela samotná svedkyňa I., ktorá naopak uviedla, že s poškodenou v ten večer popíjali tvrdý alkohol. V neposlednom rade je potrebné poukázať na tvrdenie poškodenej ohľadne toho, že po tom ako sa rozlúčila s deduškom a svedkyňou I. sa vrátila do bytu, kde sa znovu pohádala s obžalovaným a v dôsledku tejto hádky zavolala na obžalovaného hliadku PZ. Jedná sa preukázateľnú lož zo strany poškodenej, z ktorej ju usvedčuje jednak samotná svedkyňa I., ktorá uviedla, že keď sedeli na lavičke pred domom a poškodená kojila mladšieho syna, tak jej poškodená povedala, že na obžalovaného zavolala policajtov. Predmetnú skutočnosť nepriamo potvrdil aj samotný obžalovaný, ktorý túto informáciu získal sprostredkovane od svedkyne I.. V neposlednom rade z klamstva poškodenej usvedčuje aj prepis jej telefonátu na linku 158, z ktorého vyplynulo že oznámenie o protiprávnom konaní obžalovaného urobila v čase keď sedela na lavičke pred domom. Táto skutočnosť má závažný dopad aj vo vzťahu k vymedzenému skutku, nakoľko k protiprávnemu konaniu obžalovanému malo prísť v čase o 22.37 hodine, kedy sa mal poškodenej vyhrážať zabitím, vyhodením z bytu, vzatím deciek a následným fyzickým napadnutím - úderom otvorenou dlaňou. Súd poukazuje na zrejmý nesúlad a rozpor so skutočnosťou, že poškodená urobila oznámenie na linku 158 v čase o 22.06 hodine, teda 30 minút pred tým, ako sa mal obžalovaný dopustiť protiprávneho konania voči nej, čo len potvrdzuje záver súdu o nedôveryhodnosti výpovede poškodenej. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že na linku 158 oznámila facku zo strany obžalovaného, ale neuvádzala žiadne vyhrážky zabitím, čo len potvrdzuje záver súdu o tom, že k žiadnym vyhrážkam obžalovaného voči poškodenej nedošlo. Z týchto skutočností možno vyvodiť logický záver o tom, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu popísanému v obžalobnom návrhu, ku ktorému malo prísť po návrate poškodenej do bytu nedošlo. Uvedené vyplýva jednak z toho, že poškodená nahlásila protiprávne konanie na linku 158 skôr ako k nemu malo reálne prísť /viď. výpoveď I. a obžalovaného/. Výpoveď poškodenej je v prípade trestného činu „nebezpečného vyhrážania“, o ktorý sa opiera obžaloba, nosným dôkazom o vine páchateľa. Je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že ak by mala byť vina obžalovaného preukázaná týmto jediným a hlavným dôkazom, tak takáto dôkazná situácia by nevyhnutne predpokladala presvedčivosť výpovede poškodenej, jej konzistentnosť, logickú súvislosť a najmä nerozporuplnosť v podstatných skutočnostiach, ktoré by nevzbudzovali rozumné pochybnosti ohľadne otázky viny. Súd výpoveď poškodenej vyhodnotil ako nedôveryhodnú, poukazuje pri tom na zjavné nelogickosti v jej konaní, ktoré nevedela rozumne vysvetliť, respektíve na skutočnosť, že uvádzané skutočnosti o skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, sú v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia poškodenej sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, ktoré neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby. Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe,
c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d/ z osobitného motívu, alebo e/ verejne. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom trestnom čine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky takej intenzity, že dôvodne vzbudzujú obavu o život alebo zdravie iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je treba odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité silné slová, ale tieto neboli postavené na reálnych základoch a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osoby dôvodnú obavu o jej život. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona sa podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona blízkou osobou rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Súd ma za to, že pri skutkovej podstate prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je jedným z ťažiskových dôkazov obžaloby výpoveď poškodenej, z ktorej musí byť zrejmé, ako malo dôjsť ku skutku, za akých okolností bol skutok spáchaný, musí byť zrejmé, že pri incidente boli prítomné vyhrážky obžalovaného voči poškodenej smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, aby bolo možné preukázať naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu. V prejednávanom prípade súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Medzi poškodenou a obžalovaným vznikol problém ohľadne trávenia voľného času zo strany poškodenej počas nedeľného podvečera, avšak v danom štádiu konania nie je bez relevantných skutočností preukázané, že by sa obžalovaný svojím konaním voči poškodenej dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, eventuálne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd má za nesporne preukázané, že poškodená a obžalovaný mali rôzne pohľady na to ako trávi voľný čas poškodená, avšak podľa názoru súdu sa nepodarilo obžalobe preukázať ani násilie zo strany obžalovaného /úder otvorenou dlaňou po tvári poškodenej - absencia viditeľných stôp /, ani vyhrážky voči poškodenej /viď sporné výpovede poškodenej, respektíve výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že poškodená jej o žiadnych vyhrážkach zabitím alebo spôsobením ťažkej ujmy nepovedala/, respektíve na zrejmý záver súdu, že poškodená nahlásila skutok skôr ako k nemu malo prísť. Súd je toho názoru, že pri posúdení všetkých produkovaných dôkazov jednotlivo a v ich súhrne, posúdení okolností a zvláštností prípadu nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za skutok kvalifikovaný obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a to pre absenciu protiprávneho konania obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje hlavne na vyššie uvedené úvahy pri hodnotení výpovedí poškodenej a konania obžalovaného. Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovaným v rámci jeho obhajoby, podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, respektíve vzhľadom k tomu, že obžaloba nepreukázala protiprávne konanie obžalovaného ako je to vyššie spomenuté, bolo potrebné dôsledne uplatňovať zásadu „in dubio pro reo“ a pri pochybnostiach o základnom znaku skutkovej podstaty trestného činu existenciu objektívnej stránky vychádzať z alternatívy pre obžalovaného priaznivejšej. Možno teda záverom zhrnúť, že v skutku obžalovaného absentuje protiprávnosť jeho konania, pretože za zistených okolností sa nepotvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe o tom, že by sa obžalovaný
poškodenej ako blízkej osobe vyhrážal smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že by to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení dôkazov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného oslobodil podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.