Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 40P/7/2024 1224200233 23. 05. 2024 JUDr. Dáša Onuferová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200233.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľky: I., trvale bytom D., v konaní právne zastúpená: LD Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 41, Bratislava, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: S. narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: Q., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľky: I. narodená XX.XX.XXXX a manžela, ktorý návrh nepodal: S. narodený XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom R. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX, rozvádza. II. Súd na čas po rozvode manželstva schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté dieťa: Q. zveruje do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 300,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 23.05.2024. V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neurčuje. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2024 žiadala o rozvod manželstva s odporcom a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom po uzavretí manželstva žili v spoločnej domácnosti od roku 2017 do roku 2020, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa do Chorvátska, kde má trvalý pobyt, teraz sa zdržiava aj pracuje vo Viedni. Ich nezhody vznikali z rozdielnosti ich pováh a po narodení syna pribudli aj nezhody týkajúce sa starostlivosti manžela o rodinu. V čase podania návrhu si navrhovateľka nevedela predstaviť obnovenie spolužitia s manželom, keď ich manželstvo považuje za tak vážne rozvrátené, že už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pre prípad rozvodu navrhla zveriť maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume 300,- Eur a styk otca s maloletým ponechať na dohode rodičov. 2. Súd vykonal dokazovanie oboznámení sa s písomným vyjadrením manžela, ktorý návrh nepodal, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: sobášny list, rodný list maloletého.
3. Z písomného vyjadrenia manžela, ktorý návrh nepodal/otca maloletého dieťaťa, súd zistil, že žiada o rozhodnutie súdu vo svojej neprítomnosti a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu vo veci úpravy ich rodičovských práv k maloletému Q.. 4. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom neupraviť, ponechať ho na dohode rodičov a otcovi navrhol platiť výživné v sume 300,- Eur tak, ako bolo uvedené v návrhu rodičovskej dohody. 5. Súd rozhodol vo veci rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Obaja manželia s rozvodom súhlasili a žiaden z nich sa už nechcel pokúsiť o obnovu spolužitia. 6. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 7. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3). 8. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods. 5). 9. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 10. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne poprela, sa považujú za nesporné.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 11. Súd na základe súhlasného stanoviska oboch manželov manželstvo rozviedol, postupom podľa § 23 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Obaja manželia s rozvodom súhlasili a žiaden z nich sa už nechcel pokúsiť o obnovu spolužitia. Manželia už od februára 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a preto bol pozitívny výrok o rozvode súladný s návrhom. 12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane. 13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 15. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. 17. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. 19. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 20. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 25. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 26. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.). 27. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 28. Súd schválil rodičovskú dohodu v znení navrhnutom oboma rodičmi, keď dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).