Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 3P/45/2024 1224200982 07. 06. 2024 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200982.4
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletého dieťaťa: P. Š., D. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky a Českej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, matky: L.. M. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z. F., H. N. Š.. G. XX, N., právne zastúpená: JUDr. Katarína Filipovičová, s.r.o., so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO 44 376 685 a otca: L.. T. Š., V. navrhovateľ, D. XX.XX.XXXX, Š. P. Č. F., N. Z. XXXX/XX, XXX XX A. X, Č. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165, o návrhu otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje návrat maloletého dieťaťa: P. Š., D. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté dieťa"), do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky. II. Súd nariaďuje matke maloletého dieťaťa L.. M. N., D. XX.XX.XXXX, aby maloleté dieťa navrátila na územie Českej republiky do piatich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. III. V prípade, že matka maloleté dieťa v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Českej republiky nenavráti, je otec maloletého dieťaťa L.. T. Š., D. XX.XX.XXXX, oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, t. j. na územie Českej republiky. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2024 sa navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa: P. Š., D. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté dieťa" alebo "maloletý Oskar") domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, do Českej republiky. V petite návrhu navrhol nariadiť súdom matke navrátiť maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu na adrese Z. XXXX/XX, XXX XX A. X, Č. F., a to do 30 dní od doručenia rozhodnutia (výrok I.). V prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom I. tohto rozsudku do miesta jeho obvyklého pobytu nenavráti, je otec maloletého oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletého prevziať za účelom jeho návratu do miesta jeho obvyklého pobytu na adrese Z. XXXX/XX, XXX XX A. X, Č.Á. F.. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti matke zaplatiť otcovi náhradu trov konania, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že neoprávneným konaním zo strany matky došlo dňa 15.12.2023) k neoprávnenému premiestneniu maloletého z krajiny jeho obvyklého pobytu, ktorý mal v Českej republike na územie Slovenskej republiky. Tvrdil, že s matkou sú bývalí partneri, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti najskôr v štáte Hong Kong, a to od jesene 2020, kde pracovali pre spoločného
zamestnávateľa U. Z..F..P., Z. Z. S. Č. F.. Na jar 2023 sa mali presťahovať aj s maloletým do Prahy. Dňa 31.12.2022 otec odcestoval na služobnú cestu do Prahy. Návrat do Hong Kongu sa otcovi z dôvodu absolvovania zákroku na stomatochirurgickej ambulancii predĺžil. Matka sa rozhodla, že nebude dlhšie čakať na návrat otca a preto s maloletým P. odišla z Hong Kongu na Slovensko, kde bývala s rodičmi až do 4.3.2023. Otec v tom čase vyzdvihol matku a maloletého P. a odišiel s nimi na dovolenku do Tatier. Z Tatier odišli do Harrachova a od 26.4.2023 sa aj so synom presunuli do Prahy na Z. X., kde žili v spoločnej domácnosti až do augusta 2023. Kvôli trvajúcim problémom vo vzťahu sa otec odsťahoval. Matka s maloletým P. bývala na rovnakej adrese až do svojvoľného odcestovania dňa 15.12.2023, kedy opustila ich posledné spoločné bydlisko na adrese Z. XXXX/XX, A. X. Bez súhlasu otca matka odcestovala s maloletým P. z Prahy na Slovensko a od 7.1.2024 sa so synom zdržuje na adrese Š. G. XX S. N.. Matka si svoje veci z Prahy odsťahovala 13.1.2024. Dňa 17.2.2024 otec vyzval matku, aby vrátila maloletého P. do miesta jeho obvyklého pobytu. Matka sa v rovnakom dni vyjadrila, že maloletého P. naspäť do Prahy nevráti. Otec svoj nesúhlas opätovne adresoval matke dňa 20.2.2024, avšak matka už nereagovala. Otec taktiež v tejto veci kontaktoval Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v Brne. Maloletý P. žil a býval prevažne v Českej republike, kde bol doteraz aj zdravotne poistený. Svedčí o tom aj výkaz práce opatrovateľky, ktorá sa o maloleté dieťa starala v mieste jeho bydliska na adrese Z. XXXX/XX, XXX XX A. X. Maloletý P. navštevoval v Prahe krúžky, chodil k lekárovi a trávil tu čas s otcom aj s matkou. S maloletým P. komunikovala matka aj otec výlučne po česky. V Česku má maloletý P. aj najsilnejšie rodinné a sociálne väzby. Je osvedčené, že centrum záujmu dieťaťa a jeho obvyklý pobyt bol v Prahe. 3. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") vyzval uznesením zo dňa 28.3.2024 matku maloletého dieťaťa, ako účastníčku, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletého dieťaťa bolo uznesenie súdu doručené dňa 28.3.2024. 4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 4.4.2024 (č.l. 126 až 135). S návratom maloletého dieťaťa do Českej republiky nesúhlasila. Uviedla, že posledné spoločné bydlisko rodičov bolo v štáte Hong Kong, v ktorom žili v spoločnej domácnosti do decembra 2022. Otec opustil spoločnú domácnosť z vlastnej vôle dňa 30.12.2023. Údajne uprednostnil milenecký pomer. Otcove vyjadrenia o služobnej ceste označila za zavádzajúce. Skutočným dôvodom odchodu z Hong Kongu bola totiž milenecká aféra. Matka poprela, že by s otcom uzavrela dohodu o jeho návrate do Hong Kongu a rovnako nemalo byť pravdivé ani tvrdenie otca o plánovaní spoločnej budúcnosti v Prahe. Ak by si bola istá, že sa otec po troch týždňoch do Hong Kongu vráti, z akého dôvodu by opustila dňa 14.1.2023 Hong Kong s maloletým P.. Matka uviedla, že otec kúpil z pocitu viny letenku pre starú matku maloletého P. (zo strany matky) do Hong Kongu, avšak to len z toho dôvodu, aby matka necestovala s maloletým dieťaťom sama. Otca o svojom zámere vrátiť sa na Slovensko informovala a súčasne ho požiadala o jeho písomný súhlas. Podľa vyjadrenia matky je tak od 14.01.2023 obvyklým pobytom maloletého P. Slovenská republika. Matka zabezpečila vydanie rodného listu a maloletému P. prihlásila v Slovenskej republike trvalý pobyt. Lekárska starostlivosť bola v priebehu roka 2023 poskytovaná maloletému P. v Slovenskej republike a to lekármi z oblasti ortopédie a neurológie, keďže sa maloletý P. liečil na N.. Maloletému P. bola počas návštevy Prahy poskytnutá lekárska starostlivosť a to na otcovu žiadosť. Matka uviedla, že maloletý P. je poistencom zdravotnej poisťovne na Slovensku. Podľa vyjadrení matky bolo pre maloletého P. zdravotné poistenie v Českej republike zriadené z dôvodu, že otec je zamestnancom českej spoločnosti a matka ako samoplatca nemohla mať maloleté dieťa evidované na svoje poistenie pokiaľ je druhý rodič zamestnancom. Matka uviedla, že jej návštevy v Prahe s maloletým P. boli bez trvalého zámeru zostať v Českej republike. Otec sa podľa matky nijako nebránil tomu, že plánovala s maloletým P. dlhodobo žiť v Bratislave a zároveň vyjadroval nádej, že si v N. nájde zamestnanie. Matka uviedla, že do Českej republiky sa nemá ani kam vrátiť, keďže tam nikdy nebola zo strany rodičov vytvorená spoločná domácnosť. Byt na Z., bol kúpený za účelom bývania starého otca maloletého P. z otcovej strany a nie primárne pre potreby ich rodiny. Matka sa vyjadrila, že s maloletým P. býva v rodinnom dome s jej rodičmi, pričom maloletý P. má k dispozícií vlastnú izbu, herňu, záhradu a podobne. Maloletý Z. P. Prahe navštevoval škôlku výlučne za účelom zlepšenia psychomotorického vývoja, pričom navštevoval individuálne hodiny v dĺžke 30 minút. Matka uviedla, že s maloletým P. od príchodu na
Slovensko komunikovala takmer výlučne po slovensky. Matka sa vyjadrila, že maloletý P. nemá v Českej republike žiadne iné sociálne väzby okrem otca a len zriedkavo sa stretával so starým otcom z otcovej strany. 5. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril. Prednesom na pojednávaní dňa 7.6.2024 sa vyjadril v tom smere, že podľa neho nie je možné ustáliť obvyklý pobyt maloletého, nakoľko tvrdenia rodičov sa rozchádzajú a obvyklý pobyt nie je možné v danom prípade odvodiť od návštevy predškolského zariadenia a vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa, rozhodnutie v konaní ponecháva na uvážení súdu. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie návrhom navrhovateľa, k návrhu pripojenými listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa vydaným v Českej republike, údajom z informačného systému evidencie obyvateľov, žiadosťou o návrat maloletého dieťaťa adresovanou Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu deti a mládeže Brno zo dňa 22.2.2024, e-mailovou komunikáciou otca s advokátom, SMS komunikáciou otca s matkou, fotografiami rodiny, fotografiami bytu v Prahe, "rozvrhom hodín" opatrovateľky maloletého v Prahe, výpisom z účtu otca o platbách za služby opatrovateľky maloletého, profilom matky na sociálnych sieťach zaoberajúcich sa profesným životom, výpisom z listu vlastníctva k bytu v Prahe, zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi V. O. Z.. Z. F..P.. V. otcom zo dňa 23.10.2023, lekárskou správu O.. W. o zdravotnom stave maloletého a absolvovaní preventívnej pediatrickej prehliadky zo dňa 23.10.2023, súhlasom otca s vycestovaním maloletého z Hong Kongu do Frankfurtu zo dňa 13.01.2023 v anglickom jazyku, emailovou komunikáciou matky so stavebnou firmou z obdobia júl 2023 - rekonštrukcia rodinného domu otca v ulici G. S. A., emailovou komunikáciou otca s matkou ohľadom zdravotnej starostlivosti matky v Českej republike, projektovou dokumentáciou k rekonštrukcii rodinného domu otca, výzvou otca matke na návrat maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého bydliska zo dňa 20.2.2024, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o šetrení v domácnosti matky zo dňa 8.4.2024, písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom otca, výsluchom matky, ako aj listinnými dôkazmi získanými šetrením súdu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a správou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže doručenú na žiadosť súdu dňa 3.4.2024, s prihliadnutím na celý obsah spisu, na základe ktorého dokazovania zistil skutočný stav nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. 7. Maloletý P. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v na území P. V. P. Č. Ľ. F. C. (P. D. A.V. R.: "., Ď. U. ".), kde jeho rodičia žili v spoločnej domácnosti od jesene roku 2020. Rodičia maloletého manželstvo neuzatvorili. Maloletý je ako vyplýva zo šetrenia súdu lustráciou v Registri obyvateľov štátnym občanom Slovenskej republiky, a to po matke, štátnej občianke Slovenskej republiky a zároveň ako vyplýva z rodného listu maloletého (č.l. 10) štátnym občanom Českej republiky, ktorej štátnym príslušníkom je otec maloletého. Počnúc narodením má maloletý evidovaný trvalý pobyt na ulici Z. XX, A., Č. F.. Ide o byt vo vlastníctve otca maloletého. Trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese Š. G. XX, N. má maloletý evidovaný od 13.03.2023. Ide o rodinný dom vo vlastníctve rodičov matky. Maloletý pricestoval z Hong Kongu do Bratislavy spolu s matkou dňa 14.01.2023. Otec poskytol matke písomný súhlas na jednosmernú cestu maloletého z štátu Hong Kong do Frankfurtu konkrétnou leteckou linkou. Po príchode na Slovensko sa matka až do začiatku marca zdržiavala s maloletým v rodinnom dome svojich rodičov a to až približne do začiatku marca 2023 kedy spoločne s otcom vycestovali s maloletým najskôr na dovolenku do Tatranskej Štrby a následne do Harrachova. Od apríla 2023 rodina žila v meste Praha na adrese Z. XX, v byte vo vlastníctve otca. Z SMS správy matky zo dňa 15.04.2023, adresovanej otcovi v českom jazyku vyplýva, že matka deklarovala záujem žiť s otcom ako rodina. V priebehu mesiaca august 2023 sa otec z domácnosti odsťahoval. V byte v jeho vlastníctve zostala naďalej bývať matka s maloletým. V septembri 2023 si matka maloletého založila živnosť pričom ako sídlo miesta podnikania uviedla adresu Z. X, A.. Maloletému zabezpečila služby opatrovateľky, ktoré boli maloletému poskytované rovnako v byte na Z. X. S. A.. Maloletý v Prahe navštevoval kurz "A. J." na podporu motorických zručností. Matka s maloletým v danom období absolvovala tiež s maloletým návštevy svojich rodičov na území Slovenskej republiky v trvaní spravidla 3 až 5 dní. Medzi rodičmi prebiehala intenzívna komunikácia nie len ohľadom výchovy maloletého ale aj ohľadom vyporiadania majetku napriek tomu, že manželmi neboli a to v tom smere, že prebiehali debaty o prevode bytu na Z. do vlastníctva matky, ktorá by následne prevzala na seba záväzok z hypotekárneho úveru. Matka tiež v rozhodnom období zabezpečovala komunikáciu so stavebnou firmou za účelom rekonštrukcie rodinného domu na ulici G.Á. S. A.. Dom patrí do vlastníctva otca. Dňa 15.12.2023 matka s maloletým opustila územie Českej republiky a maloletého P. premiestnila na územie Slovenskej republiky do mesta
Bratislava, kde sa obidvaja doposiaľ zdržiavajú v rodinnom dome rodičov matky. Matka písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že od času príchodu na Slovensko v decembri 2023 komunikuje s maloletým výlučne po slovensky. Tieto skutočnosti samé o sebe sporné neboli. 8. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava II sp. zn 3P/10/2024 - 56 zo dňa 26.02.2024 vyplýva, že súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd maloletého na čas do rozhodnutia vo veci samej zverí do osobnej starostlivosti matky zamietol. Matka proti uzneseniu dňa 16.3.2024 podala odvolanie. Odvolací súd uznesením sp. zn.: XXCoP/XX/XXXX - XXX R. W.V. XX.X.XXXX v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení okrem iného odvolací súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že ohľadne maloletého P. prebiehajú na súdoch, či už v Českej republike alebo Slovenskej republike viaceré konania. V Českej republike konanie, ktorým sa otec domáha na Obvodnom súde pre Prahu 7, úpravy práv a povinností rodičov k maloletému (návrh z jeho strany bol súdu doručený dňa 2.1.2024) je prerušené uznesením č.j. XXNc/XXX/XXXX-XXX zo W. X.X.XXXX podľa čl. 20 ods. 2 nariadenia do doby ako sa určí príslušnosť súdu, u ktorého bolo konanie začaté ako prvé. Mestský súd Praha ako odvolací o odvolaní otca voči tomuto uzneseniu Obvodného súdu pre Prahu 7 rozhodol tak, že uznesením č.j. XXCo/XXX/XXXX-XXX W. XX.X.XXXX ako vecne správne potvrdil. Konštatoval, že konanie vedené na Mestskom súde Bratislava II, vedené pod sp. zn. XP/X/XXXX bolo začaté skôr (31.12.2023), a preto podľa článku 20 ods. 2 nariadenia neskôr začaté konanie vedené pod č.j. XXNc/XXX/XXXX N. Obvodným súdom pre Prahu 7 správne prerušené až do doby, keď Mestský súd Bratislava II určí svoju príslušnosť. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že do doby, ako bude vyriešená otázka príslušnosti, nie je príslušný k rozhodovaniu vo veciach rodičovskej zodpovednosti k maloletému, to znamená ani k rozhodovaniu o nariadenie predbežného opatrenia vo veci maloletého, pretože maloletý sa aktuálne nachádza na Slovensku (čl. 15 nariadenia). 9. Ako už vyplýva z predchádzajúceho odseku, na tunajšom súde je pod sp. zn. 3P/1/2024 vedené aj konanie vo veci samej, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, doručenom súdu dňa 31.12.2023. Toto opatrovnícke konanie bolo uznesením sp. zn. XP/X/XXXX-XX zo dňa 02.04.2024 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. XP/XX/XXXX, teda návratového konania. Konajúci súd o rozhodol o prerušení konania podľa článku 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, č. 119/2001 Z. z. (ďalej len "Dohovor"), podľa ktorého po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2024. 10. Navrhovateľ výpovedou na pojednávaní dňa 22.4.2024 zotrval na podanom návrhu a tvrdení, že miestom obvyklého pobytu maloletého bola Praha. Ešte pred narodením P. sa mali s matkou dohodnúť, že pre nich z dlhodobého hľadiska nebude prijateľné zotrvať v Hongkongu, keďže ich rodičia pochádzajú z Európy. Najrozumnejším riešením bolo usadiť sa v Prahe, kde matka žila, študovala a pracovala. Podľa otca matka v Slovenskej republike ešte nikdy nepracovala. Na presťahovaní sa teda spolu s matkou mali dohodnúť ešte pred narodením maloletého P.. V tom období kúpil v Prahe nehnuteľnosť, dom v radovej zástavbe G., ktorý mal byt určený pre rodinu, na čas po ich návrate. Navrhovateľ dňa 31.12.2022 odcestoval z Hongkongu s vedomím matky do Českej republiky, za účelom jeho účasti na konferencií organizovanej jeho zamestnávateľom v dňoch 4.1.2023 až 6.1.2023. Pred odcestovaním mali s matkou diskusiu, ktorú matka opísala ako vážnu krízu v ich vzťahu. Dohodli sa preto, že k tejto téme s vrátia dňa 21.3.2023 keď sa vráti z Hongkongu. Matka rovnako vedela, že sa pred odletom vyskytol u otca problém s čeľusťou, ktorý riešil v Prahe a ktorý oddialil jeho návrat do Hongkongu, pôvodne plánovaný na 21.1.2023. Presný dátum návratu v tom čase nevedel určiť. Podľa otca už vtedy mali byť s matkou dohodnutí, že sa na jar v roku 2023 presťahujú do Prahy. Následne matka oznámila otcovi, že v Hongkongu už dlhšie nevydrží a že sa vráti do Bratislavy, kde počká so synom až do času, kým sa presunú do Prahy. Otec vo februári 2023 presťahoval z Hongkongu do Čiech všetky veci s výnimkou dvoch kufrov, ktoré si matka vzala so sebou. Veci presťahoval do skladu jeho zamestnávateľa v Novom Bore dňa 3.3.2023 a hneď na druhý deň si vzal "sabatikal". Dňa 4.3.2023 vyzdvihol matku a maloletého P. z Bratislavy a následne spolu odišli na dovolenku do Tatranskej Štrby a potom do Harrachova, kde má otec byt. Počas dovolenky diskutovali o presune matky a maloletého P. do Prahy. V tom čase už bolo spoločné spolužitie v hlbokej kríze. Rozprávali sa o ďalších možnostiach. Následne prijali spoločné
rozhodnutie, že pôjdu spolu bývať do bytu na Z. S. A., kam sa spolu nasťahovali dňa 26.4.2023. Z tohto dôvodu otec pred tým z bytu odsťahoval svojho otca, ktorý tam dovtedy býval. V tom čase obnovili rodičia spolužitie. Otec svoje tvrdenie podporil poukazom na SMS správu matky zo dňa 15.4.2023, ktorá túto skutočnosť potvrdzuje. Poukazoval tiež na ďalšie správy z ktorých vyplýva spoločné zariaďovanie domácnosti tak aby zodpovedala potrebám ich dieťaťa. V jednej zo správ matka písala, že o 8 minút bude doma. Otec z toho usúdil, že aj matka považovala Prahu za domov. Za účelom presťahovania sa z Hongkongu v roku 2021 zakúpil už spomenutú nehnuteľnosť na X. G. S. A., ktorá si však vyžadovala rekonštrukciu. Stavebné povolenie bolo vydané až v máji v roku 2023, pričom stále platil úmysel sa po rekonštrukcii nasťahovať do tejto nehnuteľnosti. Matka sama vyhľadávala firmy, ktoré by nehnuteľnosť zrekonštruovali. Preventívnu prehliadku s maloletým P. absolvovali v októbri 2023 spoločne v Prahe. Otec uviedol, že v čase očkovania bol v prítomnosti maloletého, zatiaľ čo matka komunikovala s lekárkou. Nevedel preto o tom, že v lekárskej správe sa uvádza, že maloletý žije na Slovensku. Tento údaj otec neudal ani o ňom nepočul. Prostredníctvom špedičnej firmy otec presťahoval zvyšok vecí a vybavenie domácnosti, zatiaľ čo matka si odniesla časť veci v už spomenutých kufroch. Postupne pri návštevách matky na Slovensku presťahovali vždy časť vecí do bytu v Prahe, kde sa veci matky nachádzali do 13.1.2024. Otec pre seba a pre maloletého Oskara uzavrel dňa 23.10.2023 pri preventívnej prehliadke zmluvu s neštátnym zariadením V. O.. Matka so spomenutým poskytovateľom zmluvu o zdravotnej starostlivosti nemala. Po presťahovaní z Hongkongu nenavštevovala lekárov ani v Českej republike ani na Slovensku. Zubára navštevovali spoločne v Českej republike v Prahe v pešej vzdialenosti z bydliska v zariadení U. W.. Matka nepoberala v Českej republike rodičovský príspevok. Materské poberala v Hongkongu, nakoľko tam jej vznikol nárok. V Hongkongu jej materská trvala do apríla 2023. Otec matke udelil súhlas na cestu maloletého z Hongkongu. Nikdy nedal súhlas na presťahovanie do Bratislavy. Dohoda bola, že sa presťahujú z Hongkongu do Prahy. Bratislava bola podľa otca len "prestupná stanica". V máji 2023 sa navrhovateľ rozprával s matkou o tom, ako budú obaja pracovať, keďže stále bol v tom čase na sabatikale a matka na materskej. Matka si v Českej republike hľadala prácu, ktorú si nakoniec aj našla v Č. W. ako samostatne zárobkovo činná osoba. Živnosť matky bola evidovaná na Z. XX S. A.. Novú prácu si otec našiel desať minút pešej chôdze od Z. z dôvodu, aby bol blízko matke a maloletému. Na konci augusta sa ich vzťah opäť ocitol v kríze a preto sa navrhovateľ odsťahoval z bytu na Z. XX na Z. X k jeho otcovi. Sledoval tým byť čo najbližšie k maloletému a pomáhať matke so starostlivosťou o neho. S matkou sa dohodli, že zostane s maloletým P. S. N. na Z. XX a že byt ostane v budúcnosti pre maloletého. Túto dohodu chceli zmluvne upraviť, čo sa však napokon nikdy nestalo. Matka zostavila kalendár, ktorý otec pripojil k návrhu ohľadom režimu starostlivosti o maloletého. Počas návštev maloletého sa aj naďalej riešilo ich spolužitie. Matka trvala na obnove rodiny, otec chcel riešiť už len otázky týkajúce sa maloletého. Takýto stav pretrvával až do 15. decembra, kedy matka odišla s maloletým P. na Slovensko, pričom podľa zdieľaného kalendára sa mali vrátiť 07.01.2024, čo sa nestalo. S matkou nikdy nehovorili o presťahovaní na Slovensko. Matka sa nikdy nevyjadrila, že sa chce vrátiť na Slovensko. Nepýtala sa, či by s tým otec súhlasil. Matka v Prahe dovtedy pracovala. S maloletým mala k dispozícií byt o rozlohe 150 m2. Dňa 13.1.2024 si matka prišla prevziať svoje veci. Vo februári končila otcovi navrhovateľa nájomná zmluva na Z. X, byt bol v tom čase už prázdny. V byte teda v súčasnosti žije otec navrhovateľa a navrhovateľ. V byte však bolo dostatok miesta. Po tom čo sa dozvedel, že matka sa nemieni vrátiť na do Českej republiky odišiel navrhovateľ do Bratislavy, kde si prenajal byt. Matka stále mala v Prahe svoje veci. To, že sa matka do Prahy nevráti začalo byť jasné po 7.1.2024 a najmä 13.1.2024, keď si odsťahovala svoje veci. Podľa otca, maloletý P. je na Slovensku zdravotne poistený až od januára 2024. V čase premiestnenia dňa 15.12.2023 bol maloletý P. zdravotne poistený výlučne v Českej republike. 11. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 7.6.2024 súd z hľadiska rozhodujúcich skutočností ustálil, že matka zotrváva na tvrdení, že miestom obvyklého pobytu maloletého P. bola Slovenská republika. Uviedla, že fotky z pracovných ciest, ktoré otec doručil do súdneho spisu sa viažu k času kedy spoločne žili v Hongkongu. P. mal vtedy 2 mesiace. Matka a otec v tom čase tvorili pár, otec cestoval po svete, mal svoju prácu a svoj život. Tvorili ale rodinu až do 28.12.2022, kedy otec oznámil matke, že sa odmiloval a rodinu opúšťa. Bolo to v čase, keď bola matka tri mesiace po pôrode, čomu zodpovedalo jej hormonálne nastavenie. Matka bola z rozhodnutia otca v šoku. Mala vedomosť, že otec mal za účelom pracovných povinností v Českej republike odletieť dňa 31.12.2022. Zmenil si však termín odletu a odišiel už 30.12.2022, čo matke povedal ráno po tom ako sa neskoro v noci resp. nad ránom vrátil domov zo stretnutia so svojím šéfom. Pôvodný plán bol teda taký, že sa otec vráti k rodine, čo sa nestalo. Matka sa ocitla sama s trojmesačným dieťaťom ďaleko od domova, čo ju viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa na Slovensko. Dňa 13.01.2023 so súhlasom otca odletela s maloletým P. na Slovensko so 120 kg batožiny
čo podľa nej svedčí o to, že sa z Hongkongu odsťahovala na územie Slovenska a od tohto času sa už nikde nesťahovala. Ani ona, ani maloletý P.. Hneď po prílete podnikla kroky, ktoré svedčia o tom, že na Slovensku chcela ostať. Prihlásila seba aj maloletého P. na trvalý pobyt na Slovensku na adrese domu jej rodičov, kde býva doposiaľ. Otvorila si bankový účet v Slovenskej republike. O rodičovský príspevok požiadala v apríli 2023. Nebol jej poskytnutý z dôvodu, že maloletý P. mal zdravotné poistenie v Hongkongu, ale nakoľko ho mal nie verejné ale súkromné, bol problém prehlásiť mu ho na Slovensko. To mal byť dôvod pre ktorý nemohol byť oficiálne evidovaný u slovenskej pediatričky, ktorú ale navštevoval a absolvoval u nej povinné očkovania. Matka nemohla dostať odhlášku z Hongkongskej zdravotnej poisťovne. V tom čase od 14.01.2023, otec za matkou a maloletým dochádzal na krátke návštevy. Trvalo to asi do konca februára. Maloletý mal asi 4 mesiace a otec s ním trávil v rámci návštev cca 90 minút. Od 01.03.2023 bol otec na "sabatikale" resp. neplatenom voľne, preto sa dohodli, že pôjdu s maloletým P. do Tatier na týždeň do bytu rodičov matky. Následne na týždeň do otcovho bytu v Harrachove. Matka chcela otcovi umožniť tráviť nerušený čas so maloletým P. a to bez prítomnosti jej rodičov. Podľa matky čas netrávili ako rodina. Dôvodom prečo išli do Tatier a Harrachova bolo, že v Prahe nemali v tom čase žiadne zázemie. V jedinom obývateľnom byte otca, žil v tom čase jeho otec. Matka v Prahe žila do roku 2017 odvtedy tam nemala žiadne zázemie. Nebolo preto pre matku logické vrátiť sa do Prahy. Život plánovala na Slovensku. Matka zdôraznila, že nešlo dovolenku alebo o návrat do partnerského vzťahu. Matka stále bola z opustenia rodiny otcom v šoku, keďže bola na materskej. Mala teda čas a snahu umožniť otcovi tráviť čas s maloletým P.. S otcom si až do 15.12.2023 zachovali viac menej priateľské vzťahy ako rodičia malého dieťaťa. Po dvoch týždňoch (dovolenky) sa matka vrátila do Bratislavy a otec do Prahy, hoci v tom čase nepracoval. Jediné čo sa zmenilo bolo, že otec dochádzal za maloletým P. na dlhšie obdobie a prenajímal si hotel v Bratislave. Bolo to takto pre otca neudržateľné. Matka mala čas, nepracovala a preto od apríla 2023 skutočne trávili spolu čas v byte na Z., aby otec nemusel cestovať a prenajímať si hotel. O presťahovanie však podľa matky nešlo. Matka, otec a maloletý P. mali potom čo sa z bytu odsťahoval starý otec, priestor, kde v Prahe zotrvať. Matka však do Prahy neodsťahovala svoje veci. Išlo výlučne o veci, ktoré používala počas pobytu v Prahe a o stoličku maloletého P.. Zvyšok vecí bol stále na Slovensku. Lekárov mala matka aj maloletý P. len na Slovensku. Lekára v Prahe navštívila matka len jeden krát a to akútne, keďže mala 40 stupňové teploty. Rovnako maloletý P., navštevoval na Slovensku špecialistu, kvôli N.. Dátum poslednej návštevy bol 07.06.2023. Matka nepopierala, že od apríla bývali v jednom byte s otcom v Prahe a to za účelom jeho kontaktu s maloletým P.. Partnerský vzťah však nebol obnovený. Rodičia matky sa s otcom nestretávali, partnersky spolu nežili, mali ale dobré vzťahy. Skutočnosť, že matka viedla komunikáciu ohľadom rekonštrukcie otcovho domu vysvetľovala tým, že nakoľko bola doma na materskej mala na to čas a otec nerád komunikoval s remeselníkmi a nerád telefonoval. Pre matku to nebol žiaden problém, túto komunikáciu zabezpečovala asi mesiac. Matka zabezpečovala len komunikáciu so stavebnou firmou, všetko ostatné zabezpečoval otec ako vlastník domu. Dňa 01.08.2023 otec v rámci majetkového vysporiadania poslal peniaze na bankový účet matky v Slovenskej republike, čo matka považovala za dôkaz o centre jej záujmov na Slovensku. V jednej domácnosti s otcom fungovali do konca júla 2023. Ďalej sa to stalo neudržateľným a preto sa otec od augusta 2023 z bytu vysťahoval. Otec sa podľa matky vrátil k partnerke. Viac už v jednom byte nežili. Malo ísť o dočasné riešenie. Otec vedel, že v decembri 2023 to chce matka ukončiť. Do decembra 2023 sa mali totiž majetkovo vysporiadať. Matka nemohla kúpiť byt v Bratislave o čom otec vedel. Otec z počiatku matke uvádzal, že jej prenechá matke byt na Z. S. A. s tým, že by matka prevzala nesplatenú časť úveru čo bola čiastka cez 8 až 9 miliónov Kč. Otec tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie matky. Napokon sa rozhodol, že byt ako kompenzáciu matke nedá. Matka si nemohla v tom čase vziať úver, keďže bola bez príjmu na materskej dovolenke. Otec sa s matkou nedohodol ani na príspevku pre nevydatú matku, to bol aj dôvod prečo matka začala pracovať pre Č. W.. Chcela byť bonitná pre českú banku. Bolo to za situácie, že matka nemala žiaden príjem a v Česku sa jej podarilo nájsť prácu skôr ako v Slovenskej republike. Práca bola veľmi flexibilná. Matka vôbec nemusela chodiť do kancelárie a bolo to pragmatické dočasné riešenie. Byt na Z. by matka po jeho prevzatí prenajímala aby si zabezpečila príjem. Až do decembra 2023 si rodičia vychádzali v ústrety. Poistenie maloletého v Českej republike vysvetľovala tým, že ona nebola zamestnaná a otec zamestnaný bol. Zdravotná poisťovňa informovala matku, že maloletý P. musí byť poistený v tej krajine, v ktorej pracuje jeho rodič. Všetky ošetrenia prebehli na formulár S01, ktorý sa vystavuje vtedy keď má poistenec obvyklý pobyt inde ako tam kde sa poistenie platí. Otec maloletého P. prihlásil na poistenie dňa 13.03.2023 resp. spätne k tomuto dátumu ale následne si nesplnil oznamovaciu povinnosť pri skončení jeho pracovného pomeru k 31.05.2023 napriek tomu, že od 01.09.2023 bol znovu zamestnaný. Následkom čoho maloletý P. nemal poistenie a nemohol absolvovať zdravotnú starostlivosť z verejného poistenia v Slovenskej republike ani v Českej republike. To mal byť dôvod prečo bol maloletý P. dňa 23.10.2023 na očkovaní u
privátnej lekárky v Prahe. Otec sa ponúkol, že maloletého P. môžu zaočkovať v súkromnom zariadení a očkovanie uhradil. Matka uvádzala, že na dieťa hovorí po slovensky čo vyplýva z lekárskej správy zo dňa 23.10.2023. Zo správy vyplýva, že matka v prítomnosti otca lekárke uviedla, že žijú na Slovensku. Matka tvrdila, že otec vedel, že po 15.12.2023 sa už matka s maloletým P. do Prahy nevráti. Bol o tom informovaný. Ich vzťahy sa zhoršili na Vianoce 2023. V tom čase začal otec tvrdiť, že mu matka bráni v styku s P.. Matka nepovažovala za v záujme maloletého P., aby vo veku 15. mesiacov odišiel s otcom na štyri noci do Prahy, keď otec s ním do toho času osamote nestrávil ani noc. Podľa matky maloletý má v Prahe iba otca a starého otca, ale na Slovensku má od 14.01.2023 všetky sociálne a rodinné vzťahy. Matka výpoveďou potvrdila, že pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike uzatvrila až v apríli 2024 s nástupom do práce 01.05.2024. Dovtedy vykonávala pracovnú činnosť iba v Českej republike. 12. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22.4.2024 a 7.6.2024 za prítomnosti matky, jej právneho zástupcu, otca a jeho právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka, podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). 13. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní ("návratové konanie"). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z. z., ako už bolo uvedené vyššie, skrátene "Dohovor alebo Haagsky dohovor" ). Česká republika a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení § 123 a nasledujúce zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP" ako už bolo uvedené vyššie). 14. Podľa článku 1 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. 15. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. 16. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 15. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov. 16. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
17. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 18. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť. 19. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 20. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (EÚ) č. 1111/2019 z 25. júna 2019, účinného od 1. augusta 2022 o právomoci a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. 21. Podľa článku 2 odsek 11 Nariadenia rady, "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" je premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a. takéto premiestnenie alebo zadržiavanie je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozhodnutím, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b. v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. 22. Podľa článku 27 odsek 1 nariadenia rady, súd nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, pokiaľ sa osobe, ktorá o tento návrat žiada, nedala možnosť vyjadriť sa. 23. Podľa článku 27 odsek 3 Nariadenia rady, ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa výlučne podľa článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak presvedčí, že boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate. 24. Podľa článku 27 odsek 4 Nariadenia rady, na účely odseku 3 tohto článku môže súd komunikovať s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním, a to buď priamo podľa článku 86, alebo prostredníctvom ústredných orgánov. 25. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 26. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude maloleté dieťa (v zmysle článku 4 Haagskeho dohovoru, mladšie ako 16 rokov), do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného
premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. 27. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt v otázke jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP). 28. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletého dieťaťa neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu, či matka disponovala súhlasom otca s premiestnením, resp. zadržaním maloletého dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletého dieťaťa je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. 29. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého P. bezprostredne pred jeho premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca dňa 15.12.2023, resp. 07.01.2024 odkedy matka maloletého na území Slovenska zadržiava, bola Česká republika. 30. Vo vzťahu k posúdeniu spornej otázky obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho premiestnením na územie Slovenskej republiky dňa 15.12.2023 súd udáva, že pojem "obvyklý pobyt" sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok Súdneho dvora z 25.11.2021, IB, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57). Súdny dvor považuje sociálne a rodinné prostredie rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa. V prípade, že je dieťa v nízkom veku, jeho prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho, s ktorými dieťa zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie. V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak dĺžku, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu tohto rodiča (rodičov) na území členského štátu a jednak geografické a rodinné korene, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič (rodičia) a dieťa udržiavajú (porov. rozsudok z 22. 12. 2010, Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56). 31. Z listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom, ale aj matkou, výpovedí obidvoch rodičov mal súd za zistené, že maloletý P., v čase rozhodovanie vo veku 20 mesiacov, mal bezprostredne pred jeho premiestnením z Česka na územie Slovenskej republiky matkou bez súhlasu otca dňa 15.12.2023 obvyklý v Českej republike, ktorá bola centrom jeho životných záujmov a v ktorej sa v prevažnej miere, s výnimkou návštev rodiny matky aj zdržiaval. Z vykonaného dokazovania v danej veci jednoznačne vyplynulo, že obidvaja rodičia maloletého zhodne, matku nevynímajúc vykonávali úkony a faktické kroky smerujúce k ukotveniu maloletého v Českej republike, kde sa maloletý P. na základe konkludentnej dohody rodičov od apríla 2023 nielen zdržiaval v prevažnej miere, ale kde mal na rozdiel od územia Slovenskej republiky jediné bydlisko určené spoločnou dohodou rodičov, v byte vo vlastníctve otca, kde s maloletým obidvaja rodičia spoločne s maloletým bývali až do ich definitívneho rozchodu, v dôsledku ktorého sa otec začiatkom augusta 2023 z bytu odsťahoval, pričom v byte zostala naďalej bývať matka s maloletým. Matka túto skutočnosť nespochybňovala, pripisovala jej len iný význam a dôvody. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení rodičov, výpovede samotnej matky, ako aj listinných dôkazov, matka si následne po rozchode s otcom v septembri 2023 založila v Českej republike živnosť, ktorú podľa živnostenského oprávnenia prevádzkovala na adrese Z. XXXX/XX, A. X, teda v byte vo vlastníctve otca, v ktorom s maloletým až do premiestnenia na územie Slovenskej republiky žila, napriek tomu, že s
otcom maloletého už netvorili pár. Maloletý mal v mieste bydliska v Prahe zabezpečenú opatrovateľku, ktorá ako vyplynulo z výpovedí rodičov sa o maloletého starala v čase pracovných povinností matky, o čom svedčia potvrdenia o platbách za služby opatrovateľky predložené súdu zo strany otca ako dôkaz. Ako vyplynulo z ďalších listinných dôkazov (č.l. 102,103) maloletý bol v Českej republike, v meste Praha aj primerane jeho veku sociálne integrovaný, navštevoval tu detské centrum, resp. kurz na rozvoj motorických zručností s názvom "A. S.", ako potvrdila aj samotná matka. V Českej republike bol maloletý aj zdravotne poistený. Je síce pravdou, že povinné očkovania absolvoval maloletý ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie predloženej do konania matkou aj v Slovenskej republike, bolo to však prevažne v období od príchodu maloletého z matkou z Hongkongu do apríla 2023, teda pred spoločným odchodom rodičov s maloletým z Bratislavy, najskôr na spoločnú dovolenku do vysokých Tatier a Krkonôš a potom do Prahy, bytu na Z. ulici. Po tomto období absolvoval maloletý očkovanie už Prahe, v neštátnom zdravotníckom zariadení, v sprievode obidvoch rodičov a to dňa 23.10.2023. 32. Vo svetle vykonaných dôkazov nebolo možné zo strany súdu dôjsť vo vzťahu k otázke obvyklého pobytu maloletého k inému záveru ako k tomu, že obvyklý pobyt maloletého bol na území Českej republiky. Nebolo preto možné prikloniť sa k tvrdeniu matky, že obvyklý pobyt maloletého bol pred premiestnením na Slovensku a to z veľmi jednoznačného dôvodu. V konaní totiž nebolo zo strany matky preukázané, kedy a na základe akej skutočnosti (súhlas otca, dohoda rodičov, rozhodnutie súdu) mal maloletý nadobudnúť obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Tvrdeným rozhodnutím matky zostať po príchode z Hongkongu na Slovensku sa tak stať nemohlo nakoľko nebola sama, ktorá vykonávala opatrovnícke práva k maloletému. Vyžadoval sa tak súhlas otca. Otec ale súhlas matke zostať s maloletým na Slovensku nedal. Písomný súhlas otca v anglickom jazyku sa týkal výlučne letu maloletého z Hongkongu do Frankfurtu v Nemecku. Okrem toho vo vzťahu k Slovenskej republike absentujú tiež podľa zistení súdu také skutočnosti, ktoré by dávali priestor pre záver, že centrom životných záujmov maloletého alebo jeho rodičov vrátane matky bolo na Slovensku. Na území Slovenska nemal maloletý vytvorené také zázemie v podobe bydliska aké mal spoločne vytvorené rodičmi v byte otca v Prahe, na Z. X., ktoré za miesto bydliska maloletého v čase pred premiestnením považovali obidvaja rodičia. Svedčí o tom aj skutočnosť, že po definitívnom rozchode rodičov to bol otec, ktorý sa z ním vlastnenej nehnuteľnosti odsťahoval a umožnil matke s maloletým v byte bývať, pričom je evidentné, že zrejmú dohodu o bydlisku maloletého rešpektovala aj matka, ktorá napriek ukončeniu vzťahu s otcom v Prahe zotrvala, začala tu živnostensky podnikať, maloletému zabezpečila opatrovateľku, zabezpečila mu tu kurz na rozvoj jeho zručností, dokonca ako vyplynulo z výpovedí obidvoch rodičov mala záujem získať predmetný byt v Prahe v rámci majetkového vysporiadania rodičov (neboli manželia) do jej vlastníctva. 33. Nebolo sporné, že maloletý P. trávil v rozhodnom období od apríla 2023 do jeho premiestnenia v decembri 2023 čas aj na Slovensku. Tieto pobyty súd so zreteľom na skutočnosť, že matka zo Slovenska pochádza a má tu rodičov a ďalších príbuzných, považuje za prirodzenú súčasť života detí pochádzajúcich z "medzinárodných" vzťahov. Podstatným pre vyhodnotenie ich vplyvu vo vzťahu k ustáleniu krajiny obvyklého pobytu maloletého bol ich účel a charakter. V konaní bolo preukázané, že centrom životných záujmov maloletého, matky a otca bolo Česká republika, konkrétne Praha. V Prahe, matka ako už bolo uvedené napriek útlemu veku maloletého, pracovala otec tam vlastnil nehnuteľnosť a aj s preukázaných tvrdení ohľadom záujmu matky o túto nehnuteľnosť je zrejmé, že obidvaja rodičia vyvíjali kroky na vybudovanie zázemia pre maloletého v Prahe. V nadväznosti na prácu matky mal maloletý v Prahe aj opatrovateľku, navštevoval kurz pre jeho vekovú kategóriu pričom takéto skutočnosti vo vzťahu k Slovensku zistené neboli. Naopak bolo preukázané, že matka na Slovensku začala pracovať až v máji 2024 teda v priebehu tohto konania. V rozhodnom období pracovala výlučne v Českej republike. Pobyty maloletého na Slovensku, na ktoré poukazovala matka posúdil súd v kontexte s uvedenými závermi ako návštevy rodiny zo strany matky realizované so súhlasom otca. Skutočnosť, že matka prihlásila maloletého v Slovenskej republike, v mieste bydliska jej rodičov na trvalý pobyt, nie je vzhľadom na výsostne evidenčný charakter trvalého pobytu právne významnou pre posúdenie krajiny obvyklého pobytu maloletých, a to bez ohľadu na to, že k prihláseniu došlo zrejme bez súhlasu otca. 34. V nadväznosti na všetky konštatované zistenia ustálené súdom z vykonaných dôkazov, súd s poukazom na článok 3 Dohovoru prijal záver, že maloletý P. O. bezprostredne pred jeho premiestnením dňa 15.12.2023 a následným zadržaním, ku ktorému došlo konaním matky dňa 07.01.2024, potom čo matka maloleté dieťa na územie Českej republiky, napriek výzve otca zo dňa 17.2.2024 na jeho návrat nevrátila, obvyklý pobyt na území Českej republiky.
35. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho práva k maloletému Oskarovi. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodných listov maloletých detí, ako aj z rozsudku príslušného českého súdu označeného už vyššie, vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o maloleté deti ku ktorým nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletým deťom zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu otca, matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletého. Matka nadobudnutie opatrovníckeho práva otcom a jeho výkon nenamietala. 36. Súdu tak zostalo ustáliť napokon otázku, či premiestnenie, respektíve v tomto prípade zadržanie maloletého detí na území Slovenskej republiky bolo vykonané neoprávnene. Ako už vyplýva z predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálených za preukázané, že v danom prípade matka maloletého dňa 07.01.2024 zadržala na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletého P.. Od 07.01.2024 tak trvá protiprávny stav neoprávneného zadržiavania maloletého matkou na území Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletého na územie Slovenskej republiky nespochybnila. 37. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletého podal návrh na nariadenie návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 28.03.2024, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade splnená. 38. Matka v konaní žiadala návrat maloletého na územie Českej republiky nenariadiť tvrdiac, že maloletý sa nemá kam vrátiť a ona z dôvodu práce na Slovensku sa do Prahy nemôže. Dôvody tvrdené matkou ako relevantné preukázané neboli a to aj z dôvodu, že matka počas rozhodného obdobia v Českej republike pracovala dokonca skôr ako začala pracovať na Slovensku. Nič jej teda nebráni v tom prispôsobiť svoje pracovné aktivity záujmu maloletého. Tak isto nemožno považovať za dôvodné tvrdenie, že sa nemá maloletý kam vrátiť. Otec na pojednávaní dňa 07.06.2024 vyhlásil, že byt v ktorom matka s maloletým žili až do neoprávneného premiestnenia maloletého zo strany matky im poskytne naďalej. Pričom z doterajšieho prístupu otca, ktorý vo svojom byte matku s maloletým ponechal aj po jeho odchode z domácnosti v auguste 2023 nie sú dané dôvody toto vyhlásenia otca spochybňovať. 39. Návratové konanie je predbežným konaním, v ktorom je zisťovaný výlučne konflikt v otázke jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov a rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. 40. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 93/2018 zo dňa 28.02.2018, rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi (čl. 7 a č. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť (č. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Ústavný súd poukázal v rozhodnutí aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP, napr. vo veci G.N.. proti Poľsku z 19.07.2016), z ktorého okrem iného vyplynulo, že výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (tak ako už judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 176/2015 zo dňa 27.04.2015) musia byť uplatňované striktne. Ujma,
na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. Vyriekol tiež, že ujma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom (opäť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 176/2015 zo dňa 27.04.2015). Vo svetle citovanej judikatúry nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť argumentácii matky, že na Slovensku má maloletý vytvorené sociálne obsažnejšie prostredie ako v Čechách kde má "len" otca a na Slovensku celú rodinu z matkine strany. Je na rodičovskej zodpovednosti matky, ktorá neoprávneným zadržaním maloletého na území Slovenskej republiky, po uplynutí času dohodnutého rodičmi, preukázateľne porušila opatrovnícke právo otca, aby svoje maloleté dieťa pri návrate na územie Českej republiky sprevádzala. 41. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, právne normy a na ne nadväzujúce právne závery súdu odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu O. P. do krajiny jeho obvyklého pobytu, na územie Českej republiky. Okamžitý návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu je v danom prípade v najlepšom záujme maloletého, preto súd rozhodol tak, že nariadil návrat maloletého P. do krajiny ich obvyklého pobytu do Českej republiky v znení výroku tohto rozhodnutia. 42. Súd v konaní neprihliadol na čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov a spriaznených osôb predložených ako dôkazy zo strany matky ako aj otca z dôvodu, že tieto postrádajú objektivitu a nemôžu slúžiť ako svedecká výpoveď z dôvodu, že neboli zabezpečené spôsobom, ktorý zákon vyžaduje pre vykonanie dôkazu výsluchom svedka. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa, otca maloletého priznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že v danom prípade nenašiel dôvod pre postup podľa ustanovenia § 55 CMP. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59 Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.