Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69P/50/2024 1224201148 12. 08. 2024 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201148.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. H., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: X. H., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXX/XX X., Z. a neuvedeného otca, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e nad maloletým dieťaťom: B. H., I.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, so sídlom Röntgenova 6, Bratislava. II. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloleté dieťa: B. H., I.. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného ústavného zariadenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku. III.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 69P/43/2024-17 zo dňa 09.04.2024 súd začal ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: B. H., I.. XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo v tejto časti právoplatnosť dňa 14.04.2024. 2. Matke maloletého dieťaťa bolo vyššie uvedené uznesenie, ktorým bolo ex offo začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti riadne doručené, k otázke nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom sa matka nevyjadrila. 3. Súd vec prejednal a rozhodol podľa §180 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorej bolo predvolanie na termín pojednávania riadne doručené. Matka neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj všetkými konaniami vo veci maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav: 5. O maloletom dieťati bolo doposiaľ rozhodované uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 69P/43/2024-17 zo dňa 09.04.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie na základe ktorého bol maloletý B. H. dočasne do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však na obdobie do 09.10.2024 zverený do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, so sídlom Röntgenova 6, Bratislava, pričom Univerzitnej nemocnici Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, so sídlom Ružinovská 6, Bratislava bola uložená povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, so sídlom Röntgenova 6, Bratislava. Uvedené uznesenie nadobudlo v tejto časti právoplatnosť dňa 30.04.2024.
6. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom uviedol, že po umiestnení maloletého dieťaťa do Centra pre deti a rodiny Röntgenova o neho neprejavuje záujem matka ani nikto z blízkej rodiny. Matka bola zo strany úradu kontaktovaná pri umiestňovaní dieťaťa do CDR, vtedy ešte s úradom komunikovala. V CDR sa konali dve prípadové konferencie, na obidve bola matka pozvaná, no neprišla. O maloleté dieťa neprejavuje záujem, nekontaktuje ho, a preto bol maloletý B. zaradený do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Zo strany úradu bude v dohľadnej dobe podaný návrh na vyslovenie osvojiteľnosti. Toho času sú dané dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, ktorá sa bude naďalej vykonávať v Centre pre deti a rodiny Röntgenova. Majetkové pomery matky úradu nie sú známe, matka však má ešte jedno maloleté dieťa, ktoré by malo byť v náhradnej osobnej starostlivosti. 7. Podľa § 54 ods. 1 zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 8. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka. 9. Podľa § 54 ods. 5 veta prvá zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. 10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. 13. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 15. Podľa § 81 ods. 2 zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i v súlade s vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sú dané dôvody na postup podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine a nariadil nad maloletým B. H. ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, kde sa maloleté dieťa aj reálne nachádza od apríla 2024. Po narodení maloletého dieťaťa, matka na druhý deň po pôrode opustila nemocnicu, následne krátkodobo maloleté dieťa navštevovala. Snahy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o vykonanie šetrenia v domácnosti matky a zistenia možnosti
sanácie rodinného prostredia neboli úspešné. Matka (pozn. otec maloletého dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste), ani nikto z príbuzných neprejavil záujem o zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Za týchto skutkových okolností bolo maloleté dieťa neodkladným opatrením dočasne zverené do starostlivosti Centra pre deti a rodiny. Rodinná situácia sa ani po umiestnení maloletého dieťaťa do Centra pre deti a rodiny nezmenila. Kolízny opatrovník poukázal na to, že napriek tomu, že bola vyvinutá iniciatíva a bol daný priestor matke, ktorá bola pozvaná na dve prípadové konferencie, táto zostala úplne nečinná a prípadových konferencií sa nezúčastnila. Matka, ktorá vedela o prebiehajúcom konaní, zostala rovnako nečinná aj počas súdneho konania a nevyvinula žiadnu aktivitu na nadviazanie kontaktu s maloletým dieťaťom a neprejavila záujem o zabezpečovanie starostlivosti. Nakoľko matka ani nikto z rodinných príslušníkov nemá záujem zabezpečovať starostlivosti o maloleté dieťa, je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom jedinou možnou voľbou ako mu bude zabezpečená riadna starostlivosť, pokiaľ nedôjde k sprostredkovaniu náhradnej rodinnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného matke súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, ktorá je nemajetná a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Súd uložil matke, povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, keďže vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu si musí plniť každý bez ohľadu na schopnosti a možnosti. Túto vyživovaciu povinnosť je matka povinná v súlade s ust. § 81 ods. 2 zákona o rodine plniť na adresu zariadenia, kde je maloleté dieťa umiestnené. 17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdal písomne do zápisnice o pojednávaní. Proti tomuto rozsudku môže podať matka maloletého dieťaťa odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.