Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 3P/61/2024 1224201372 28. 05. 2024 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201372.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v konaní vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: U. Q., Q. XX.XX.XXXX, U. U. XX, U., matky: J.. Y. Q., Q. XX.XX.XXXX, W. U. U.O. XX, U., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jégeho 8 a otca povinného z vyživovacej povinnosti: J. Q., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. M. X, U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Matka v tom čase maloletého dieťaťa: U. Q., Q. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.04.2024, vylúčeným na samostatné konanie uznesením sp. zn. 3P/57/2024-103 zo dňa 02.05.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia až do vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na zvýšenie výživného, a to vopred k 15. dňu v mesiaci, k rukám matky (po dosiahnutí plnoletosti maloletej), k rukám maloletej. Konaniu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bola pridelená spisová značka 3P/61/2024. 2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že výživné na maloletú bolo upravené naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/292/2009-194 zo dňa 6.10.2010, ktorý sa stal vykonateľným 10.11.2010. Na základe tohto rozsudku je otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne. Otec výživné uhrádza, ale bežne aj oneskorene a najmä vo výške len 120 eur a nie 130 eur mesačne. Otec na nič iné dcére neprispieva, ani sa s ňou nestretáva a teda nie je z jeho strany vykonávaná žiadna iná starostlivosť ako platenie výživného. Všetky ostatné potreby dcéry zabezpečuje matka. Za obdobie od roku 2010, t. j. za 14 rokov sa značne zvýšili potreby maloletej. Maloletá je aktuálne študentkou 3. ročníka strednej športovej školy v Bratislave. Pravidelne športuje, trénuje, chodí na súťaže a študuje. V nedávnej dobe bola na operácii kolena, aktuálne stále rehabilituje, má upravenú stravu, ktorá jej pomáha s rekonvalescenciou a s podávaním potrebných športových výkonov. Jej mesačné náklady predstavujú sumu 1000 eur. Okrem týchto bežných nákladov v rokoch 2022 až 2024 vznikli na maloletú aj náklady spojené s úrazom kolena a jeho operáciou. Jedná sa o náklady, ktoré uhradila matka najmä vďaka finančnej pomoci jej rodičov. Celkovo sa jedná o sumu od úrazu kolena doteraz 3135 eur. Matka o úraze aj o operácii otca informovala, ten neprejavil záujem, aby dcére akokoľvek prispel v tejto situácii. Ako bolo uvedené, maloletá je športovkyňa, plavkyňa. Má dvojfázové tréningy, pravidelne sa zúčastňuje súťaží, sústredení. Všetko toto znamená značné náklady. Má tiež zvýšené náklady na športové oblečenie a vybavenie, ktoré potrebuje a ktoré vzhľadom na intenzitu tréningov musí pravidelne obmieňať. Tiež aj náklady na školu, keďže študuje strednú školu nie sú malé. Stravu má individuálne zostavenú pre potreby podávania výkonov v športe, t.j. nestravuje sa v škole, ale doma. V dôsledku neustáleho kontaktu s chlórovou vodou vynakladá zvýšené náklady na kozmetiku tváre aj tela, ktoré si musí častejšie ošetrovať a starať sa o ne. Čo sa týka športu za posledný rok bola zatiaľ len na jedných pretekoch, z dôvodu operácie kolena, avšak rekonvalescencia prebieha úspešne a podarilo sa jej získať
3 osobné rekordy a najlepšie sa umiestnila na 22.mieste v kategórii open na medzinárodných pretekoch - Jarná cena Žiliny. Väčšinu nákladov uhrádza matka maloletej, ktorá jej zabezpečuje aj bývanie a všetky ďalšie potreby. Maloletá sa s otcom nestretáva, naposledy ho videla v lete 2008. Otec okrem výživného nijako na výživu svoje dcéry neprispieva. Maloletá sporadicky brigáduje, najmä v čase, keď nemohla riadne trénovať v dôsledku úrazu, aby aspoň časť nákladov vedela pokryť aj z vlastných prostriedkov. Pokiaľ je však v bežnom tréningovom procese spolu so školou, na brigády jej nezostáva čas. Jej príjem z brigád predstavoval za posledných 6 mesiacov čistú sumu 1400,96 eur. Na brigády chodí najmä z dôvodu, že nákladov spojených s jej športom je veľa, plus náklady na operáciu a rehabilitácie tiež skomplikovali situáciu v rodinnom rozpočte, a pokiaľ si chce niekedy aj niečo kúpiť, napr. oblečenie, alebo mať možnosť chodiť do kina, tak sa snaží si na to zarobiť. Maloletá žije v jednej domácnosti len s matkou. Náklady na bývanie sú spolu 241,07 eur mesačne na 2 osoby, t.j. 120,54 eur na maloletú, pričom rozpis nákladov na bývanie je nasledovný: elektrina 30,65 eur, internet a TV 26,42 eur, mesačné platby správcovi 178 eur, plyn 6 eur. Matka je živnostníčka. Keďže v daňovom priznaní sú uplatňované paušálne výdavky predložila matka aj prehľad príjmov a výdavkov matky pri podnikaní: zdravotné poistenie 97,80 eur, sociálna poisťovňa 216,13 eur, benzín 80 eur, web 11,59 eur, weppay poplatok 20 eur, účtovníčka 56 eur, canva poplatok 11,99 eur, mobil 36,50 eur, kancelárska technika, papier a ostatné drobné záležitosti 40 eur, náklady spolu 570,01 eur. Mesačný hrubý príjem matky je 2400 eur, čistý mesačný príjem 1829,99 eur. Matka vlastní trojizbový byt na U. I. T. U., kde spolu s dcérou žijú. Spláca hypotéku v sume 342,40 eur mesačne. Iný majetok matka nemá. Má bežné výdavky, na bývanie, stravu, oblečenie, nemá ani špeciálne potreby z hľadiska zdravotného stavu, ani z iných dôvodov. Podľa informácií matky by otec mal byť zamestnaný. Jeho príjem matka odhaduje na sumu 2000 až 2300 eur v hrubom, t.j. čistá mzda sa môže pohybovať až v sume 1840 eur. Otec je zamestnaný ako osobný vodič na úrade vlády, pričom zamestnávateľom by mal byť Úrad vlády Slovenskej republiky. Otec je ženatý, má ďalšie nezaopatrené dieťa, dcéru. O ostatných majetkových pomeroch matka nemá vedomosť. Otec býva v rodinnom dome v Záhorskej Bystrici. Vzhľadom na skutočnosť, že výška výživného bola stanovená naposledy v roku 2010, náklady na život sa objektívne od daného času značne zvýšili, zároveň náklady maloletej sa tiež zvýšili s prihliadnutím na jej štúdium na strednej škole, je tu daná naliehavá potreba na úpravu výšky výživného čím skôr. Pokiaľ otec zarába v čistom cca 1800 eur, výživné vo výške 130 eur je značne disproporčné, predstavuje len 7,22% z príjmu otca. Matka nemá možnosť získať podrobnejšie údaje o príjmoch otca, ale vie, že ako vodič na úrade vlády poberá aj cestovné náhrady, poberá príplatky za prácu v soboty alebo v nedele a pod. Pre účely neodkladného opatrenia, navrhla matka súdu, aby si vyžiadal údaje o príjmoch otca od Sociálnej poisťovne a daňového úradu, pretože otec je určite zamestnaný a teda výška príjmu môže byť týmto spôsobom zistiteľná v lehote, v ktorej súd musí o návrhu rozhodnúť. Náklady maloletej je potrebné pokrývať každý deň, preto navrhla zvýšiť výživné nariadením neodkladného opatrenia na sumu 200 eur mesačne. Táto suma len v určitej miere pokryje úplné základné potreby ako stravu, oblečenie a školu. Táto suma je preto odôvodniteľná aj pre účely neodkladného opatrenia, najmä, ak príjem otca bude v predpokladanej výške. Podľa matky nie je isté a zrejmé kedy sa podarí v konaní vo veci samej dospieť k rozsudku, pričom odôvodnené náklady maloletej matka začína mať problém uhrádzať a bez finančnej pomoci jej rodičov by v niektoré mesiace nevedela pokryť všetky potrebné výdavky dcéry aj svoje. Preto je potrebné, aby otec začal zvýšeným výživným prispievať čím skôr. Matka poukázala na skutočnosť, že z vyčíslených nákladov na maloletú sama uhrádza sumu cez 800 eur mesačne a otec len 120 eur mesačne, čo s prihliadnutím na výlučnú osobnú starostlivosť matky a s prihliadnutím na rovnaké príjmové pomery rodičov je tiež neadekvátne a nezodpovedajúce pravidlu, aby sa každý z rodičov podieľal na výžive detí primerane s prihliadnutím na osobnú starostlivosť, s prihliadnutím na iné aj nepeňažné plnenie vyživovacej povinnosti. 3. Na tunajšom súde prebieha na návrh matky doručený súdu dňa 26.04.2024 aj konanie vo veci samej, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a to pod sp. zn. 3P/57/2024. Vec je v štádiu prípravy pojednávania. 4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.10.2010 č.k. 17P/292/2009-194, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2010 súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej za obdobie od 01.11.2006 do 04.03.2007 v sume 100 eur mesačne, súd zároveň zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 3500 Sk mesačne od 01.09.2009 na sumu 140 eur mesačne do 31.08.2010 a na sumu 130 eur mesačne od 01.09.2010, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2006 do 04.03.2007 v celkovej sume 397,91 eur a zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 30.09.2010 v celkovej sume 299,66 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od októbra
2010. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2007 č.k. 16C 477/05, v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 5. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nariadiť pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení. 6. Podľa ustanovenia § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane (platí aj pre účastníkov konania podľa Civilného mimosporového poriadku) uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa ustanovenia § 329 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. Osobitnej povahe procesnoprávneho inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto bezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. 12. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. 13. Z vyššie citovaného ustanovenia § 366 CMP vyplýva, že neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu), môže nariadiť povinnej osobe, aby v nevyhnutnej miere platila výživné, ak zistí, že je tu existencia potreby dočasnej úpravy, spočívajúca v ohrození maloletého dieťaťa z dôvodu, že nie sú uspokojované, resp. nie je zabezpečené uspokojovanie jeho základných životných potrieb (výživa, bývanie...). 14. Súd po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka uviedla vo svojom návrhu dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako matka vo svojom návrhu žiadala nariadiť a ktoré pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje vyššie uvedená právna úprava. V danom prípade totiž zo strany matky, navrhovateľky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúca si zásah súdu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia aj na úkor vykonaného dokazovania. Naopak súd mal v danej veci za osvedčené, že rodičovské práva a povinnosti, vrátane vyživovacej povinnosti povinného otca sú upravené právoplatným rozhodnutím súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 06.10.2010 č.k. 17P/292/2009-194), ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa sumou 130 eur mesačne, pričom matka neuviedla a neosvedčila žiadnu tak závažnú skutočnosť, ktorá by si za tejto situácie vyžadovala zvýšenie výživného nariadením neodkladného opatrenia.
15. Neodkladným opatrením totiž možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom (§ 366 CMP) nariadiť povinnému rodičovi, v tomto prípade otcovi platiť výživné iba v nevyhnutnej miere a za súčasného splnenia predpokladu, že bez okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia by bola výživa dieťaťa ohrozená. Z tvrdení matky uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a knemu pripojených listín konajúci súd žiadne ohrozenie záujmu, v čase rozhodovania už plnoletého dieťaťa takej intenzity, aby vyžadovalo nevyhnutný zásah do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej (ktorý návrh matka súčasne podala) nezistil. 16. Je potrebné si uvedomiť, že nariadenie platenia výživného v nevyhnutnej miere povinnému rodičovi podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, pri ktorom súd vychádza výhradne zo skutočností získaných z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín, v režime osvedčenia bez vyjadrenia ďalších účastníkov, tak ako to predpokladá relevantná právna úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP), bez vykonania dokazovania aké sa spája s konaním o návrhu vo veci samej nemá a ani nemôže nahrádzať výživné určené, resp. zvýšené v rozhodnutí vo veci samej. 17. Sumarizujúc uvedené závery, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 18. Ako vyplýva z odseku 3 tohto uznesenia, na tunajšom súde je vedené pod sp. zn. 3P/57/2024 aj konanie vo veci samej, o návrhu matky na zvýšenie výživného, preto súd v tomto uznesení nerozhodoval o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP), o ktorých rozhodne v konečnom rozhodnutí. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.