Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28Pc/24/2024 1224201546 05. 12. 2024 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201546.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci rozvedenej manželky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. P. XX, B., proti bývalému manželovi: P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. P. XX, B., t. č. bytom B. X, B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, Bratislava, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto rozhodol: I. Súd návrh zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2024 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 21.08.2024, sa navrhovateľka-rozvedená manželka domáhala voči svojmu bývalému manželovi určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 400 eur mesačne, vyplácaného vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2024. 2. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že dňa 07.03.2024 prebehlo súdne konanie bez jej prítomnosti, na ktorom bolo ich manželstvo rozvedené. Navrhovateľka žije zo sumy 150 eur, nemá sociálnu ani žiadnu inú podporu. Jej bývalý manžel má úspory, ktoré pred súdom zatajil, poberá invalidný dôchodok vo výške 800 eur, má peniaze uložené v rôznych bankách aj cenné listy. Počas manželstva jej nedával peniaze, robil všetko preto, aby jej nemusel zaplatiť. Okradol ju o úspory a aj o zlato po mame. Nemá z čoho žiť. Bola týraná manželom. Navrhovateľka žiada o manželské výživné, pretože je chorá, potrebuje peniaze na lieky a má aj osobnú asistentku, ktorú si musí platiť. Poberá len invalidný dôchodok vo výške 150,80 eur, pričom z týchto finančných prostriedkov si nevie zadovážiť slušný život, financie jej nestačia ani na stravu, nakoľko len lieky, ktoré musí užívať, ju mesačne stoja 50 eur. Čo sa týka ošatenia, hygienických potrieb, potrieb pre domácnosť a iných vecí, ona nemá financie, aby si tieto potrebné a základné veci zadovážila. Navrhovateľka nemá nikoho, kto by jej finančne vypomohol. S bývalým manželom majú v spoločnom vlastníctve garsónku na adrese ich trvalého bydliska, pričom nájomné vo výške cca 130 eur platí bývalý manžel, nakoľko ona sama to nie je schopná zo svojho dôchodku platiť. Avšak nemá žiadnu záruku, že nájomné bude bývalý manžel platiť aj naďalej, a preto sa obáva, že príde o bývanie. S bývalým manželom sa snažila telefonicky dohodnúť o rozsahu príspevku na jej výživu, avšak on s výživným nesúhlasí. 3. Bývalý manžel s návrhom navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu po rozvode manželstva nesúhlasil a tento jej návrh žiadal zamietnuť. Navrhovateľka ho pripravila už o dosť peňazí za spoločného života a snaží sa len o príjem peňazí, aby sama nemusela ísť do práce. On je onkologickým pacientom, užíva hormonálne injekcie a lieky, pri ktorých mu rednú kosti. Preto musí navštevovať fitnes centrum a
potrebuje aj špeciálnu výživu a stravu, ktorá nie je lacná. Jeho dôchodok je 739,20 eur. Platí spoločný byt, z toho nájom je 100 eur, elektrina 18 eur a Digi TV 12,90 eur. Taktiež prispieva na bývanie svojej priateľke v sume 210 eur + strava, nakoľko je u nej prihlásený. V dobrom úmysle nechal navrhovateľku bývať v garsónke, ktorú kúpil on. Vzal si na ňu úver a sám ho aj splatil. Z bytu si nevzal nič, navrhovateľke ostalo celé zariadenie, ktoré zdevastovala. Počas jej pobytu v nemocnici bol s priateľkou byt upratať, požiadali ho o to susedia, lebo sa báli zamorenia od švábov či ploštíc. Z bytu vyhodili hromadu odpadkov, z mrazničky potraviny aj 3 roky po záruke a tiež výkaly a to nielen od mačky, ktorú tam navrhovateľka mala. Má o tom aj fotky v telefóne. Navrhovateľka po celý život riadne nepracovala. Krátko po sobáši dala ich obrúčky do záložne, ktoré potom musel vybrať on. A vlastne to tak opakovane robila so všetkým zlatom. Bohužiaľ o tom nemá žiaden doklad. Bez jeho vedomia si vzala úver vo výške 14.000,- eur, z tejto sumy on zaplatil 9.745,44 eur, o čom má dôkaz. Všetky dlhy za ňu vždy zaplatil. Akonáhle sa dostala k peniazom, už jej doma nebolo. Keď navrhovateľka dostala peniaze za rodičovský dom, peniaze prepila a zmizla na 2 mesiace. Ona je alkoholička, neraz ju videl, ako lieky zapíjala alkoholom. Tento stav si zapríčinila sama. Navrhovateľka klame, že nemá nikoho. Má brata aj sestru, ktorí jej môžu pomôcť. Celé je to len jej vypočítavosť. Jej diagnózy nie sú natoľko závažné, aby sa nemohla zamestnať aspoň na polovičný úväzok. Svedčí o tom aj podanie návrhu na plný invalidný dôchodok, ktorý jej priznaný nebol. Okrem toho mu navrhovateľka pred časom hovorila, že chodí vypomáhať do kuchyne - do lahôdok v ich bytovke, takže si zarobiť vie. Suma za lieky, ktoré ona užíva, určite nie je 50,- eur, pretože on sám jej ich roky vyberal z lekárne. A osobnú asistentku mala len asi 2 týždne po prepustení z nemocnice. Už teraz sa on podieľa na výživnom tým, že navrhovateľka má o bývanie postarané. Pri majetkoprávnom vysporiadaní sa zaviaže, že nechá navrhovateľku bývať v ich byte doživotne, nájomné bude platiť on ako doteraz, pokým navrhovateľke nebude priznaný plný invalidný alebo starobný dôchodok. Potom bude musieť aj ona prispievať polovicou nájmu. Navrhovateľka poberá od mestskej časti obedy, ktoré ju stoja len 1,50 eur. Má možnosť požiadať štát o finančný príspevok či už na bývanie alebo iný kompenzačný príspevok. V doplňujúcom vyjadrení k návrhu zdôraznil, že navrhovateľka nepreukázala odôvodnenú potrebu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko je schopná sama sa živiť. Žije len sama, nestará sa o nezaopatrené maloleté dieťa a po rozvode manželstva naďalej výlučne sama býva v byte, ktorý patrí do spoločného majetku bývalých manželov, pričom náklady na tento byt platí výlučne on. Takže už teraz de facto on prispieva na výživu svojej rozvedenej manželky, keďže za ňu platí všetky náklady spojené s bývaním. Byt, ktorý navrhovateľka obýva, je plne zariadený a užíva ho len ona. Je výlučne vecou samotnej navrhovateľky, aby rozumne hospodárila s príjmom, ktorý má. On nemôže za to, že navrhovateľka nevie hospodáriť s peniazmi. Aj v minulosti, ešte za trvania manželstva, navrhovateľka vzala na seba úver, ktorý napokon nesplácala a musel ho za ňu splatiť on, a to z majetku, ktorý nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napokon uviedol, že jeho príjem z invalidného dôchodku je len 739,20 eur, pričom z tohto príjmu platí všetky náklady spojené s bývaním navrhovateľky v ich spoločnom byte, čo je minimálne 130 eur, ďalej platí nájomné za byt, v ktorom on teraz býva vo výške 200 eur mesačne, na stravu a lieky minie takmer 400 eur. Z dôvodu svojho vážneho onkologického ochorenia musí mať špeciálnu diétu, ktorá ho stojí nemalé peniaze. Preto žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. 4. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení zotrvala na svojom návrhu. Je pod dohľadom lekárov a na antidepresívach. Jej bývalý manžel ju týral, šikanoval a chcel, nech zomrie. Má z neho doživotnú traumu a ujmu na zdraví, ktorú jej spôsobil. Všetko mu vybavila, prácu v SBS, kde bol 5x za deň opitý, pokiaľ neochorel. Trestné právo na kurze SBS zvládla za 2 týždne. Pracovala v americkej firme ako nočná recepčná. Odpadla v práci a je po epilepsii. Bývalý manžel ju podvádzal so ženou s pochybnou minulosťou. Zatajil aj úspory, s priateľkou chodí po dovolenkách a výletoch. Navrhovateľka živorí, má sociálne obedy a almužnu na základné veci. Žije na hranici chudoby. Bývalý manžel jej platí iba nájom 140 eur. Pritom milenke platí hypotéku a klame vo všetkom. Ani vlastní rodičia ho nevedeli vychovať, navrhovateľke tvrdili, že je zákerný a zlý. 5. Navrhovateľka sa súdneho pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila bez uvedenia dôvodu, nežiadala o odročenie pojednávania. Súd preto vec prejednal a rozhodol vo veci aj v jej neprítomnosti. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom bývalého manžela navrhovateľky, oboznámil sa s rozsudkom o rozvode manželstva, lekárskymi správami oboch účastníkov konania, potvrdením o výplate dôchodkových dávok navrhovateľky, lekárskym posudkom o zdravotnom stave navrhovateľky, výpismi
z účtu bývalého manžela navrhovateľky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav veci. 7. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 39Pc/18/2023-16 zo dňa 07.03.2024 súd rozviedol manželstvo účastníkov tohto konania a žiadnemu z nich nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2024. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že za hlavnú príčinu rozvratu vzťahu medzi manželmi súd považoval vzájomné nezhody plynúce z rozdielnosti názorov a následné citové odcudzenie. Manželstvo je v danom prípade dlhodobo formálnym zväzkom. Manželstvo neplní ani jednu z funkcií manželstva tak ako to vyžaduje Zákon o rodine. 8. Navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok, do októbra 2024 vyplácaný vo výške 156,30 eur mesačne a v novembri 2024 vo výške 210,80 eur. V minulosti jej boli diagnostikované viaceré ochorenia - Arteriálna hypertenzia, Depresívny syndróm, DNA, Artritída, Epilepsia a tiež gynekologické nálezy. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 27.08.2024 bolo konštatované zhoršenie jej zdravotného stavu, na základe čoho došlo u nej k prehodnoteniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jej zmene zo 45 % na 55 %. Podľa tohto posudku môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, primeranú vzdelaniu, na skrátený úväzok. Býva v byte, ktorý je súčasťou doposiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, náklady spojené s bývaním uhrádza bývalý manžel. Deti nemá žiadne. 9. Bývalý manžel navrhovateľky je onkologickým pacientom. Poberá plný invalidný dôchodok aktuálne vo výške 739,20 eur. Býva u svojej priateľky, ktorej prispieva na bývanie a na stravu. Deti nemá žiadne. 10. Právny zástupca bývalého manžela navrhovateľky v konaní pred súdom uviedol, že návrh je nedôvodný, predovšetkým nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady určenia príspevku na rozvedeného manžela. Navrhovateľka nepreukázala neschopnosť sa samostatne živiť, nestará sa o nezaopatrené dieťa, bývalý manžel jej prispieva na úhradu bývania. Účastníci nemajú vysporiadané BSM, navrhovateľka užíva výlučne byt, ktorý je v ich spoločnom majetku, ale vôbec neplatí náklady spojené s užívaním. Navrhovateľka nie je úplne invalidná, má možnosti pracovať, i keď obmedzené, ale má ich, vyplýva to z lekárskeho posudku, ktorý sama doložila. Sociálna poisťovňa jej vypláca dávky, od novembra 2024 sa zvýšili na 210,80 eur, mestská časť jej prispieva na obedy, za ktoré uhrádza minimálnu sumu cca 1,50 eur za obed. Odporca jej uhrádza náklady spojené s užívaním bytu, ktorý užíva výlučne navrhovateľka. Odporca jej už i tak prispieva na výživu sumou vo výške 130 eur. Odporca je sám invalidným dôchodcom, jeho invalidný dôchodok je vo výške 739,20 eur, z tejto sumy prispieva na bývanie navrhovateľke, hradí si svoje bývanie vo výške 210 eur a zvyšné peniaze použije na svoju zdravotnú starostlivosť, keďže je onkologickým pacientom a na stravu. Odporca už v minulosti uhrádzal všetky dlhy, ktoré spôsobila navrhovateľka a nie je na mieste, aby ho naďalej využívala. Návrh bol podaný špekulatívne, viac než po roku od rozvodu manželstva. Ak sú dané podmienky rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, tak navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. 11. Bývalý manžel navrhovateľky pred súdom vypovedal, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. Dňa 14.10.2021 uhradil za manželku úver vo výške 9.745,44 eur, nevie, na čo tieto finančné prostriedky manželka použila. Býva s priateľkou, ktorej na nájom prispieva sumou 210 eur mesačne. Navrhovateľka dlhodobo nepracovala alebo pracovala formou brigády. Väčšinou bola práceneschopná alebo bola evidovaná na Úrade práce. Byt, v ktorom býva navrhovateľka, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. 12. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 13. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. 14. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. 15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi, pričom v niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo je v zásade trvalý zásah do spôsobu života manželov a spravidla dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard a ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sa skúmajú v zmysle kritérií ustanovených v § 75 Zákona o rodine. Konanie o príspevku na výživu rozvedeného manžela nemožno začať z úradnej moci, jeho začatie je podmienené podaním návrhu na jeho určenie rozvedeným manželom. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 druhej vety zákona o rodine). Zavedenie časového ohraničenia poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela s hornou hranicou 5 rokov predstavuje predpokladanú maximálnu dobu, v ktorej má rozvedený manžel možnosť získať potrebné návyky, zabezpečiť starostlivosť o deti a aspoň do určitej miery odstrániť rozdiely vyvolané spravidla manželstvom, ktoré vplývali na jeho ekonomickú nesamostatnosť. Uvedené ohraničenie nie je absolútne, vo výnimočných prípadoch, je možné vyživovaciu povinnosť predlžiť. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi nevzniká vždy ako dôsledok rozvodu manželstva. Nie každý rozvedený manžel totiž má nárok na poskytovanie príspevku na výživu. Zákon tento nárok priznáva iba rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť živiť sa môže u rozvedeného manžela spočívať napríklad buď v jeho chorobe, v pokročilom veku alebo všeobecne v pracovnej neschopnosti (v subjektívnych okolnostiach) alebo aj v objektívnych ťažkostiach spojených s jeho zaradením do pracovného procesu, najmä ak ide o manžela, ktorý počas trvania manželstva nebol v pracovnom procese, staral sa iba o deti a spoločnú domácnosť a stratil prípadne pôvodnú kvalifikáciu. Objektívne ťažkosti môžu byť aj v tom, že manžel nemá okamžite možnosť svoje maloleté deti počas výkonu práce umiestniť do adekvátneho výchovného zariadenia (jaslí, materskej školy a podobne), prípadne nemôže zveriť svoje deti do týchto zariadení pre ich nepriaznivý zdravotný stav. 16. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozhodnutím Mestského súdu Bratislava II, č.k. 39Pc/18/2023-16 zo dňa 07.03.2024, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2024. Rozvedená manželka v návrhu poukazovala na to, že ju manžel okradol o úspory a zlato po mame a že jej počas manželstva nedával peniaze. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že bývalí manželia by mali uspokojovať svoje potreby v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku - vyporiadaním BSM. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou, nemala by nahrádzať vyporiadanie BSM a nemala by byť sankciou za nekvalitné manželstvo, resp. za nezhody, ktoré sa v manželstve vyskytli. Dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky nemôže byť rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že rozvedenej manželke klesla životná úroveň po zániku manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou je neschopnosť rozvedeného manžela sa sám živiť. To, že rozvedená manželka je poberateľkou invalidného dôchodku ešte samo osebe nezakladá neschopnosť sa živiť. Podľa lekárskeho posudku miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou osobou bola u rozvedenej manželky určená na 55%, pričom posudok nevylučuje vykonávanie práce ako takej, odporúča prácu na skrátený úväzok. Rozvedená manželka by si mohla získať príjem aj brigádnickou činnosťou, nenáročného charakteru. Žiadny iný dôkaz o neschopnosti si zvýšiť resp. získať príjem aj mimo invalidného dôchodku rozvedená manželka súdu neposkytla. Svoje vyjadrenie, že manžel jej spôsobil doživotnú traumu a ujmu na zdraví, ničím nepreukázala, súdneho pojednávania, na ktorom by mohla doplniť svoje písomné vyjadrenie, sa nezúčastnila, svoju neúčasť na ňom síce ospravedlnila ale neodôvodnila. Bývalý manžel je poberateľom invalidného dôchodku a to v mesačnej výške 739,20 eur. Z tejto sumy uhrádza náklady na bývanie rozvedenej manželke a to vo výške 130,eur mesačne. Býva u priateľky, nakoľko byt, ktorý je v spoločnom vlastníctve účastníkov, prenechal na užívanie rozvedenej manželke. Priateľke prispieva na bývanie sumou 210,- eur mesačne. Pre úplnosť súd dodáva, že i v prípade ak by súd konštatoval u rozvedenej manželky neschopnosť sa živiť, nie sú na strane bývalého manžela také majetkové pomery, ktorú by mu umožňovali prispievať na výživu rozvedenej manželky. Invalidný dôchodok, ktorý poberá je síce vyšší ako invalidný dôchodok, ktorý poberá rozvedená manželka, avšak vzhľadom na úhrady nákladov za byt, v ktorom býva rozvedená manželka ako aj na príspevok na bývanie uhrádzaný priateľke, je priestor na určenie príspevku na výživu značne zúžený. Súd opakovanie zdôrazňuje, že príspevok na výživu rozvedeného manžela nemá nahrádzať vyporiadanie majetku, ktorý manželia nadobudli počas manželstva, tieto nároky by rozvedená manželka mala riešiť v konaní o vyporiadaní BSM, navyše bývalý manžel uhrádza náklady na bývanie za byt, ktorý užíva výlučne rozvedená manželka, čím v podstate prispieva dobrovoľne na jej potreby. Z uvedených dôvodov súd návrh na určenie príspevku na rozvedenú manželku zamietol. 17. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Bývalý manžel navrhovateľky, ktorý sa vzdal práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.