Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11P/70/2024 1224201616 13. 06. 2024 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201616.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zast.: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 811 07 Bratislava, deti matky: D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX B., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 160,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletého: C. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 140,eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 24.05.2024 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletými deťmi a výživné na maloleté deti. 2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí sú v súčasnosti v konaní pred rozvodom manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, čo úzko súvisí s nutnosťou vydania neodkladného opatrenia. S otcom maloletých detí sa brali z lásky. Ich spolužitie bolo spočiatku harmonické. Svadbu mali po 4,5 ročnom partnerskom vzťahu. Spoločnú domácnosť prvýkrát spolu zdieľali až počas tehotenstva po dobu jedného mesiaca v prenájme v H., neskôr sa odtiaľ presťahovali k rodičom matky, do rodinného domu do J., kde má matka aj s maloletými deťmi trvalý pobyt. Prvé problémy nastali od roku 2020, keď otec maloletých detí neuniesol po psychickej stránke fakt o narodení prvého spoločného syna A.. Dlhú dobu bola z toho frustrovaná nálada a už počas tehotenstva sa niekoľkokrát vyjadril, že nechcel mať ešte dieťa. Matka prevzala na seba celú starostlivosť o maloletého syna a manžela po celú dobu podporovala v jeho podnikaní, aby sa cítil lepšie a snažila si nájsť nejakú inú prácu. Bez rodičov matky by to nezvládli; otec maloletých so svojou mamou v kontakte nie je, s rodinou sa stretával sporadicky. Po viac ako dvoch rokoch sa odsťahovali do G. C., kde si kúpili prvý byt za účelom budovania svojej vlastnej rodiny a súkromia. Matka očakávala, že to bude pre nich veľký míľnik a ich vzťah to posilní. Avšak opak bol pravdou. Týmto krokom sa veľmi narušil aj vzťah medzi otcom a maloletým A.. Otec si neplnil svoju povinnosť rodiča a všetko staval do popredia pred rodinu. Na
základe jeho nervozity sa situácia vyostrila tak, že maloletý A. nemal žiadnu dôveru k otcovi a nezobral by si od neho ani fľašu s vodou. Nemali vhodnú a harmonickú domácnosť pre prospešné napredovanie rodinných väzieb. Maloletý A. má dodnes problém s vyprázdňovaním sa, ktorý sa nedarí odstrániť a do dnešného dňa nosí na veľkú potrebu plienky. Matka sa po celú dobu snažila veriť a spoliehať sa na to, že sa vzťahy zlepšia a nepripúšťala si, že sa jedná o začiatok konca. Napriek tomu sa rozhodli, že si zorganizujú svadbu, budú mat' druhého syna a toto bude iba určité krízové obdobie, ktoré prehrmí. Matka ukrojila zo všetkých svojich požiadaviek, len aby fungovali ako rodina. Ihneď po svadbe si však uvedomila, že tento krok nič nevyrieši. Otec vôbec nepochopil podstatu svojho fungovania ako otca. Jeho priorita je jeho práca, hobby, trénerstvo a v poslednom rade rodina, ak vôbec, keďže sám voči svojej primárnej rodine nemá vzťah. Nebol matke oporou ani vtedy, keď bola tehotná s druhým synom, maloletým C.. Celý čas bola na rizikovom tehotenstve, čo otca samozrejme vôbec nezaujímalo, lebo mal úplne iné priority. Nápomocný nebol absolútne v ničom. V spoločnej domácnosti pretrvávali čím ďalej tým väčšie hádky, až sa úplne odcudzili. V neposlednom rade sa to odzrkadlilo na úplnej závislosti maloletého A. a na matke. Jediný argument otca spočíval v tom, že on sa z lásky nenaje a potrebuje pracovať nonstop, bol arogantný, nepríjemný a nervózny pri bežných činnostiach. Napriek značným rozdielom v rodinných pomeroch ho všetci akceptovali a bol vítaný kedykoľvek u rodičov matky, nakoľko u nich bývali viac ako dva roky a potom boli u nich každý víkend od piatku do nedele, nakoľko matka popri materskej dovolenke študuje externe na Univerzite Komenského H. A. K. H.. Celá situácia sa veľmi rýchlo stupňovala, až bola nútená odísť s deťmi k rodičom a začať uvažovať o rozvode manželstva, pretože správanie otca maloletých bolo neznesiteľné. Často sa hádali a najviac trpel ich maloletý syn A., ktorý vždy pri odchode do G. C., t. j. pôvodne domov, plakal, nechcel tam ísť a matka si musela vymýšľať rôzne zámienky. Situácia medzi matkou a otcom sa vyhrotila natoľko, že obaja usúdili, že už spolu nebudú a maloletý syn A. urobil počas tohto krátkeho obdobia veľký posun vo svojej socializácii. Po čase sa syn A. odhodlal na stretávanie s otcom a ich vzťah sa zlepšil. Otec má informácie o ich pobyte, miestach, kde sa zdržiavajú a aj o činnostiach, ktoré s deťmi matka vykonáva. Čo sa týka vzťahu matky s maloletými deťmi, tak ten bol vždy bezproblémový, vychádzajú spolu výborne, vždy mala s deťmi dobrý vzťah, má na deti trpezlivosť, poskytuje im všetku starostlivosť a zázemie a nič im pri nej nechýba. Teda okrem dostatku financií, nakoľko má iba rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur a prídavky na deti spolu vo výške 120 eur (60 eur/dieťa). Otec sa svojej vyživovacej povinnosti stráni a oháňa sa tým, že si všade uvádza minimálnu mzdu a súd mu určí minimálne výživné cca 30 eur, maximálne 50 eur. Otec podľa svojho uváženia pošle matke na deti maximálne 100 eur spolu pre obe deti. Aj zasielanie tejto sumy podmieňuje tým, že matku vydiera, aby ho poslúchala. Naposledy tým, že pri krste nemá byť rodina matky, ktorá sa o nich stará, lebo otec si to nepraje a ak tam budú, tak sa zariadi a už žiadne peniaze nepošle. V tejto situácii má otec všetko vrátane bytu, ale povinnosti presne žiadne. V bratislavskom a trnavskom kraji je možné nájsť si lepšie platenú prácu, aby človek nepracoval za minimálnu mzdu. Navyše táto je v prípade otca veľmi nereálna, už iba vzhľadom na výšku jeho mesačných nákladov. Zvláda si platiť oblečenie, stravovanie, mesačný prenájom auta, benzín, svoj voľný čas trávi vo fitness centre, navštevuje tréningy boxu, chodí do sáun v obchodnom centre Aupark. Okrem toho platí nájom a všetky položky spojené s chodom domácnosti v spoločnom byte v G. C., hypotéku, poistenie detí a bežné výdavky na život, avšak v byte nebýva a odmieta ho aj predať. Byt v Dunajskej Strede bude súčasťou vysporiadania BSM, keďže naň požičali starí rodičia sumu vo výške 50.000 eur. Čiastka maximálne 100 eur na obe deti je pri životnom štandarde otca veľmi nízka. Je výsmechom toho, že si pravdepodobne kvôli odvodom do Sociálnej, zdravotnej poisťovne a daniam znížil svoj príjem. Deti majú právo mať rovnakú životnú úroveň ako ich otec, ktorý zarába nadštandardne, pretože bežne človek nemá v trezore cca 20.000 eur ako mal bežne on. Matka má vážnu obavu, že otec detí robí všetko pre to, aby sa nielen o deti nemusel starať, ale aby na ne nemusel ani platiť. Ak má minimálnu mzdu ako tvrdí, ale pritom nadštandardné výdavky, tak má možnosť si nájsť lepšie platenú prácu, čo v Bratislave a okolí nie je problém. Ak by sa snažil vytiahnuť argument, že mu pomáha rodina, tak klame. S rodinou je v minimálnom, takmer žiadnom kontakte okrem toho, že v súčasnosti nežije ani v nich spoločnom byte, ale u svojej babky. Zo strany otca je záujem maximálne o stretávanie so synom A., v čom im matka nebráni, práve naopak, teší sa z tej situácie, ktorá nastala vo vzťahu otec a syn. Otec vôbec nerozumie vážnosti situácie, robí si srandu a nesnaží sa dostatočne vykompenzovať náklady spojené so starostlivosťou o deti. Skôr sa stane, že si syna kupuje a smeje sa, akú z nej urobí chuderu bez peňazí, ktorá im nebude môcť kúpiť ani hračky. S maloletými deťmi je matka nonstop, zabezpečuje im všetku starostlivosť. Otcov styk s maloletým synom A. spočíva v tom, že si ho občas - nepravidelne zoberie na 1-2 dni v týždni, ale na jednu noc z týždňa. C. C. si nevšíma vôbec, nezaujíma ho, netrávi s ním žiadny čas ani v prítomnosti matky. Matka sa snaží vždy zabezpečiť všetko, čo potrebujú obe maloleté deti. Avšak z matkinho príjmu sa to nedá. Bez pomoci rodičov by to nešlo. Maloletý syn A. má atopickú pokožku a používa drahú kozmetiku, ktorá je
v matkinej situácií finančne náročná. Obe deti majú plienky. V oboch prípadoch to znamená aj vyššie výdavky na stravovanie a oblečenie, z ktorého deti rýchlo vyrastajú, ďalej pracie prostriedky a kozmetika. Matka uvažuje nad tým, že sa s deťmi odsťahuje, tak prenájom 1 -2 izbového bytu sa pohybuje okolo 600 až 700 eur. Pri určení sumy na výživné vychádza z toho, aké boli reálne príjmy domácnosti, nie tie papierové, ktorými otec maloletých zavádza, ale v žiadnom prípade by mu nielenže nevystačili na prežitie, a už vôbec nie na nadštandardný život. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti má matka za to, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy vyživovacej povinnosti na dve maloleté deti. Napriek maximálnemu úsiliu matky o férové jednanie a dohodu sa z otcovej strany dostáva do situácie, kde ju nielen znevažuje, ale hodnotí situáciu bez reálneho pohľadu na bežný život a potreby detí. Matka nikdy nechcela, aby nastala takáto situácia, ale nemôže vlastný otec žiť na úkor svojich detí, o ktoré sa budú naopak starať starí rodičia z matkinej strany a matka, preto sa rozhodla riešiť vzniknutú situáciu týmto spôsobom, dúfajúc, že súd pochopí jej situáciu a vyhovie jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Keďže otec nemá záujem o deti, tak nie je nutné v tejto chvíli upraviť styk otca s deťmi a tento bude riešený až v samotnom konaní. Z vyššie uvedených skutočnosti, keď je osvedčená danosť nároku, a jednoznačne vyplývajúca potreba nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým bude dočasne upravená vyživovacia povinnosť otca voči svojim dvom maloletým deťom tak, že otec bude povinný platiť výživné na syna A. vo výške 450 eur a na syna C. vo výške 350 eur vždy do pätnásteho dňa v mesiaci. Zároveň v petite návrhu žiadala vydať neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „S maloletým dieťaťom A. B. sa môže otec stretávať formou dohody s matkou s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tom istom mieste maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá. S maloletým synom C. B. sa môže otec stretávať za prítomnosti matky“. 3. Matka k návrhu priložila sobášny list, rodné listy maloletých detí, fotokópie občianskych preukazov matky a maloletých detí. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol od 14.11.2022 do 12.04.2023 zamestnancom spoločnosti H. C., L. M. XXX, B., kde dosiahol za mesiac 11/2022 vymeriavací základ 205,55 eur, za mesiace 12/2022 až 03/2023 vymeriavacie základy 0 eur a za mesiac 04/2023 vymeriavací základ 161,55 eur. 4. V doplňujúcom podaní zo dňa 07.06.2024 matka poukázala na SMS komunikáciu medzi rodičmi, z ktorej má vyplývať, že otec ju zastrašuje, vyhráža sa jej, je zrejmé, že tak, ako nechce platiť na deti, tak uvádza, že nebude platiť ani byt v G. C., pričom jeho predaju sa bráni. V závere sa vyhráža zrušením telefónneho čísla, aby nemohli o deťoch komunikovať, čo matku vedie k domnienke, že jeho správanie je nestabilné, nevyspytateľné a psychicky nestále. Ďalej informovala súd, že dochádza k častej manipulácii maloletého A. otcom, ktorému otec rozpráva takmer pri každom osobnom stretnutí, že má veľa peňazí a bude mu pri ňom lepšie a bude ho mať radšej ako matku. Otec sa snaží dieťaťu matku znechutiť (znevážiť) a vzbudiť v maloletom dojem, že sa o neho nepostará. Dieťa túto informáciu opakovane spomína doma. Ďalšou závažnou udalosťou je to, že otec matke pred deťmi hovorí, že „starí rodičia sú konfidenti a vyjadruje sa, že konfidentom smrť“. Bez ohľadu na to, či sú deti malé a či to vnímajú, považuje to matka za nebezpečné a nevhodné pre ďalší vývoj detí. 5. Dňa 24.5.2024 podala matka na tunajší súd aj návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, vedený pod sp. zn. 11P/69/2024. Vec bude postúpená na Okresný súd Pezinok s poukazom na § 6 v spojení s § 92 Civilného mimosporového poriadku. 6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 19. Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. 20. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. 21. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i matkou osvedčené skutočnosti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel a otcovi maloletých detí uložil povinnosť predbežne platiť výživné na maloletého A. v sume 160,- eur mesačne a na maloletého C. v sume 140,- eur mesačne. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Matka v návrhu
tvrdila, že otec na výživu oboch maloletých prispieva podľa vlastného uváženia maximálne sumou 100,eur mesačne, ona je t.č. na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur mesačne a prídavky na deti spolu vo výške 120 eur (60 eur/dieťa), snaží sa zabezpečiť deťom všetko, čo potrebujú, pričom jej vypomáhajú jej rodičia. 22. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom nebola doposiaľ súdom upravená, čo môže matku stavať do nevýhodnej pozície, kedy si nie je istá v akej výške, a či vôbec otec na maloletých bude prispievať. V posudzovanom prípade, prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Nakoľko súd nemal preukázané príjmové a majetkové pomery otca ako ani jeho aktuálne schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým, výživné upravil v miere, aká nevyhnutne pokryje odôvodnené potreby maloletých, a to do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (t.č. 107,03 eur/mes.), zohľadňujúc to, že časť nákladov na maloleté dieťa je krytá aj prídavkom na dieťa (t.č. 60 eur/mes.). Takéto rozhodnutie je v záujme maloletých detí, najmä v záujme toho, aby mali zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. Nakoľko súd nemal preukázané príjmové a majetkové pomery otca ako ani jeho aktuálne schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým, výživné upravil v miere, aká nevyhnutne pokryje odôvodnené potreby maloletých, a to do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením v sume 160,- eur na maloletého A. a v sume 140,- eur na maloletého C. je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí v nevyhnutnom rozsahu, preto v prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II. uznesenia). 23. Pokiaľ ide o návrh matky v časti, v ktorej sa domáhala úpravy styku otca s maloletými, súd ho tiež zamietol (výrok II. uznesenia). Matka nielenže neosvedčila dôvodnosť naliehavej potreby upraviť pomery maloletých aj v tomto smere, ale naviac zo samotného návrhu vyplýva, že styk otca s maloletým A. sa realizuje a o styk s maloletým C. otec nejaví záujem. Matka dokonca v návrhu uviedla, že „nie je nutné v tejto chvíli upraviť styk otca s deťmi“. Vzhľadom na uvedené súd nemohol ustáliť, že v aktuálnom období je daný záujem maloletých detí na úprave ich styku s otcom. To však nebráni otcovi, aby v rámci konania o rozvod, resp. samostatným návrhom sa on sám - z vlastnej iniciatívy - domáhal úpravy styku s maloletými deťmi, prípadne sa pokúsil matke navrhnúť (hoc aj písomne alebo formou elektronickej komunikácie) dohodu na pravidelnom režime styku s maloletými deťmi. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že samotná matka v petite návrhu odkazuje na styk „formou dohody“ s ňou, a teda, že petit návrhu matky v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi nie je dostatočne určitý a vykonateľný, keď nevymedzuje presný a jednoznačný čas (deň a hodinu) stretnutia maloletých s otcom. 24. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia. V konaní vo veci samej (t.č. vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/69/2024) bude pokračovať po postúpení veci miestne príslušný súd. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.