Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 9P/75/2024 1224201757 10. 10. 2024 JUDr. Petra Priečinská ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201757.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú: X. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí, Vazovova ulica č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: Z. L., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom P. XX, L., korešpondenčná adresa: R. Y. X/B, XXX XX L., Š. S. R. a otec: G. F., nar. XX.XX.XXXX, V..Č.. Y. Ú. na Y. V. C. S.Ň. R., Z., D. XXX, Š. S. R., o návrhu matky na zmenu výšky výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. L., nar. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/171/2021-110 zo dňa 06.09.2022 v časti výživného na maloletú X. L., nar. XX.XX.XXXX. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2024, sa matka maloletej domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti na mal. X. zo sumy 100 eur na sumu 180 eur, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Návrh odôvodnila tým, že od septembra 2024 mal. X. končí školský klub detí a matka jej bude musieť zabezpečiť mimoškolské aktivity, pokiaľ bude ona v práci. Pracuje na skrátený pracovný pomer, nakoľko je sama na dve deti a musí ich ráno odprevadiť do školy a potom po ne prísť. 3. Otec písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 22.07.2024 oznámil, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí a žiada, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s dokladmi doloženými matkou a dokladmi doloženými otcom, s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/171/2021, ako aj s ostatnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Matka v rámci svojej ústnej výpovede pred súdom uviedla, že v čase posledného rozhodovania o výživnom dňa 06.09.2022 (rozsudok OS BA III č.k. 37P/171/2021) mala mal. X. 8 rokov, navštevovala 3 triedu ZŠ. Aktuálne má 10 rokov, navštevuje 5. ročník ZŠ G., L., začala navštevovať krúžky: basketbal (40,- eur mesačne, od 09/2024 50,- eur mesačne), chodí na turistiku. Mal. je zdravá, pracuje s ňou špeciálny pedagóg v škole. Matka pracuje aktuálne v potravinách F. na G., L. s príjmom 774,- eur brutto - netto má príjem aj s DB cca 900,- eur mesačne, prídavky na deti - 120,- eur mesačne na dve deti, po 100,- eur výživné na každé dieťa. Býva s deťmi na R. Y. - N. P., 1 izba, kde platí 400,- eur + elektrina,
čaká na nájomný byt. Otec je vo výkone trestu, sú v kontakte, pracuje, keď robí celý mesiac, tak jej posielajú náhradné výživné cca 54,- eur. Vo výkone trestu má byť do 01/2025. Výživné žiada zvýšiť o 80,- eur počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. 6. Kolízny opatrovník súhlasil so zvýšením výživného na mal. X., nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. 7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 37P/171/2021 súd zistil, že rozsudkom č.k. 37P/171/2021 - 110 zo dňa 06.09.2022 súd zveruje maloletú X. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2022, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a súd styk otca s maloletou X. neupravuje. 8. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 37P/171/2021 súd zistil skutkový stav v čase rozhodovania (rok 06.09.2022) nasledovne: Mal. X. sa nar. z mimomanželského vzťahu účastníkov konania, otcovstvo k mal. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Rodičia mal. nežijú v spoločnej domácnosti od 6/2018, kedy otec odišiel, nastúpil do väzenia. Matka sa o maloletú stará sama , otec spočiatku platil sporadicky výživné na mal. , následne začal posielať výživné na mal. pravidelne mes. v sume 43.-Eur. Otec mal. dcéru nenavštevuje, nakoľko je vo väzení, poslal dcére nálepku. Matka mal. je slobodná, má jednu ďalšiu VP voči mal. C. L. , nar. XX.X.XXXX, ktorý nemá uvedeného otca v rodnom liste. Matka uviedla, že požiadala súd o určenie otcovstva a výživné na mal., doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté. Matka je nezamestnaná, od 1 / 2022 evidovaná na úrade práce v Bratislave , bola jej priznaná dávka v hmotnej núdzi 150.- Eur mes. Matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke do 12/2021, poberala rodičovský príspevok v sume 370.- Eur mes. a rodinné prídavky na dve deti spolu v sume 50.- Eur mes. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi mal. deťmi v jednoizbovom byte , sú v podnájme, kde platí za energie 180.- Eur , nájom 150.- Eur a 30.- Eur energie. Mal. X. má 8 rokov, navštevuje 3.triedu ZŠ Y. L., kde dosahuje dobrý študijný prospech. Stravuje sa v ŠJ , kde platí 13.- Eur mes., taktiež ŠKD, ktorá je platená zo sponzorského daru 17,50 Eur mesačne. Mal. je zdravá. Strava doma stojí pre mal. mes. 70 - 80.- Eur. Matka vyčíslila priem. mes. výdavky na mal. v sume 100.- Eur + výdavky na oblečenie a alikvótnu časť za bývanie v sume 100.Eur + výdavky na oblečenie a lieky. Matka je v jednoizbovom byte v podnájme, kde platí za energie 180.- Eur, nájom 150.- Eur a 30.- Eur energie. Otec mal. je vo výkone trestu odňatia slobody , s matkou je v telefonickom kontakte. Vo väzení od 9/2021 pracuje , zarobí cca 200.- Eur , snaží sa matke posielať mes. na výživu mal. dcéry 43.- Eur. Otec mal pracovný úraz , očakáva vyplatenie trvalých následkov , ako sám uviedol, následne pošle matke vyššiu sumu. Doposiaľ bol 18 x súdne trestaný, výkon trestu mu skončí v 1/2025. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval 6 rokov Y. Z. s priem. mes. netto príjmom 800 - 1000,- Eur. Naposledy pracoval 6 rokov vo firme Y., s priem. mes. netto príjmom 800 - 1000,- Eur. Pracovný pomer skončil kvôli nástupu do výkonu trestu odňatia slobody. Má stredné odborné vzdelanie, zdravotný stav má okrem poškodenej chrbtice, dobrý. Nevlastní žiadny majetok. 9. Z listinných dôkazov predlžených matkou súd zistil, že matka je aktuálne zamestnaná v potravinách F. na G., L. (zamestnávateľ V. K. U., R..K..S.., L. X L.) a za obdobie 07/2023 - 06/2024 mala v priemere netto mesačnú mzdu v sume 533,78 eur a za obdobie 07/2023 - 06/2024 mala v priemere netto mesačný príjem v sume 534,80 eur, vrátane daňového bonusu. Matka poberá prídavky na deti vo výške 60 eur na jedno dieťa. 10. Súd mal za preukázané z rodného listu mal. X. L., že sa nar. dňa XX.XX.XXXX, a otec je zapísaný G. F., nar. XX.X.XXXX 11. Zo správy oddelenia ekonomiky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Z. zo dňa 15.07.2024 súd zistil, že G. F., nar. XX.X.XXXX sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Z.. Predpokladaný koniec trestu má stanovený na 28.01.2025. Na oddelení ekonomiky voči menovanému evidovali vyživovaciu povinnosť na dieťa: X. L., nar. XX.XX.XXXX na základe žiadosti o vykonanie zrážok z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného nezaopatrených detí. Žiadosť bola ukončená z dôvodu zaevidovania vyživovacej povinnosti na základe príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu na vymoženie
bežného a dlžného výživného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz XXXEX XXX/XX vydal súdny exekútor E.. L. J.. Menovaný je počas VTOS pracovne zaradený. 12. Z potvrdenia o zárobku otca vo výkone trestu odňatia slobody vyplýva, že zrážky na výživné podľa § 32 ods. 6 a § 23 ods. 7 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a § 45 ods. 2 písm. a) a § 28 ods.8 zákona č.475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli zasielané od 12.10.2018 do 11.8.2023 Z. L. - spolu v sume 2.030,88 eur, od 12.9.2023 do 12.7.2024 - E.. L. J. ( XXXEX XXX/XX) - spolu v sume 430,83 eur. 13. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 69Pc/5/2023-44 zo dňa 15.01.2024 súd zistil, že rodičia majú ešte jedno spoločné dieťa - maloleté dieťa C. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa týmto rozsudkom zveruje do osobnej starostlivosti matky Z. L.. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca G. F., nar. XX.X.XXXX s maloletým C. súd na žiadosť rodičov neupravuje. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého C. L., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2024. 14. Z rozpisu výdavkov matky súd zistil, že náklady na mal. X. sú mesačne 404 eur (nájomné 400 eur/ 1 osoba 130 eur, cestovné MHD 10 eur, basketbal 40 eur, škola strava 16 eur, ďalší krúžok od 09/2024 50 eur, obuv a odev 70 eur, strava doma 40 eur, iné výdavky 30 eur). 15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. 23. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 24. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 27. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa 28. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 29. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 30. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 31. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 32. Podľa § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 33. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, sú to napr. náklady na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho- ktorého rodiča. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). 34. Podľa zákona o rodine, ako aj podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ako „ CMP“) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. 35. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného rodiča, alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. 36. Pri rozhodovaní súd po vykonanom dokazovaní porovnával pomery v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného a to na strane matky, otca ako aj maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa došlo k zmene pomerov a preto je návrh matky o zvýšenie výživného dôvodný; naviac s návrhom na zvýšenie výživného v plnom rozsahu súhlasil aj otec. Súd zistil, že rodičia mal. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, o mal. X. sa riadne stará matka a otec je vo väzení. Výška výživného 180 - Eur mes. je primeraná veku a potrebám mal. X., ktorá má 10 rokov, navštevuje 5. ročník ZŠ G., L., teda nastúpila na druhý stupeň základnej školy; začala v novom školskom roku navštevovať aj záujmové krúžky: navštevuje basketbalový krúžok (40,- eur mesačne, od 09/2024 to bude 50,- eur mesačne), chodí na turistiku. Pracuje s ňou špeciálny pedagóg v škole. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. C. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je tiež G. F., nar. XX.X.XXXX a ktorý neho hradí matke výživné vo výške 100 eur mesačne. Matka pracuje aktuálne v potravinách F. na G., L. s príjmom 774,- eur brutto - netto má príjem aj s daňovým bonusom cca 900,eur mesačne, prídavky na deti - 120,- eur mesačne na dve deti, po 100,- eur výživné na každé dieťa. Býva s deťmi na R. Y. - N. P., 1 izba, kde platí 400,- eur + elektrina. Otec je vo výkone trestu, sú v kontakte, pracuje, keď robí celý mesiac, tak matke posielajú náhradné výživné cca 54,- eur. Vo výkone trestu má byť do 01/2025. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 37. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CSP nezistil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach. Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné zo strany kolízneho opatrovníka a matky, pretože títo sa na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, práva na podanie odvolania vzdali. ( § 368 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.