Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23P/81/2024 1224201799 17. 06. 2024 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201799.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. I., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: J. I., P.. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K.: O. XXXX/XX, K., a otca: P. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K.: C. XXXX/XXE, A., právne zastúpený: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kašmírska 24, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ (ďalej aj ako „otec) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2024 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P.. Otec spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi uložil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. 2. Súd uznesením č. k. 23P/79/2024-21 zo dňa 05.06.2024 vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. 3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že po narodení maloletého sa s matkou starali o maloletého spoločne. Otec v návrhu poukázal na časté konzumovanie alkoholu matky, v dôsledku ktorého sa matka správala arogantne a bola agresívna. Na základe uvedeného rodičia maloletého ukončili vzájomné spolužitie a dohodli sa na tom, že sa budú o maloletého striedavo starať. Uvedené fungovalo približne jeden rok, až do doby, kým sa nevrátili z dovolenky z C.. Do tejto doby si maloletého striedali v režime štyri dni matka, štyri dni otec. Otec v návrhu popísal priebeh dovolenky, ktorú rodičia absolvovali spolu s maloletým na C. v dňoch od 20.02.2024 do 05.03.2024. Matka od rána popíjala alkohol, bola agresívna a arogantná. Po návrate z dovolenky si matka otca zablokovala v telefóne, nekomunikuje s ním, otec maloletého nemal ani na jeden celý deň, hoci je naňho maloletý naviazaný. otec sa však so synom stretáva denne, keďže maloletý chodí do škôlky v A.. Učiteľky zo škôlky otcovi umožňujú kontakt s maloletým aspoň hodinu denne. Otec uvádza, že syna má veľmi rád, vie sa oňho postarať. maloletý má u otca zariadenú detskú izbu, otec na maloletého prispieva sumou 250,- eur mesačne, kupuje mu oblečenie, obuv, ovocie a pod. Vzhľadom k tomu, že matka s otcom aktuálne nekomunikuje, otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej. Má strach, aby matka maloletého neovplyvnili, poukázal na to, že matka má nestabilnú povahu, má o syna strach.
4. Navrhovateľ k návrhu pripojila rodný list maloletého a čestné vyhlásenie M. C. a M. O.. 5. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov, taktiež z obsahu súvisiacich spisov, nakoľko na tunajšom súde sa ohľadom mal. P. vedie viacero konaní, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo. 6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: - úroveň starostlivosti o dieťa, - bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, - ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, - okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, - ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, - podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, - názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, - podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, - využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 7. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. 8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 9. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 10. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 12. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná úprava nerozlišuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. 13. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 14. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom otca maloletého a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. 15. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého nie sú manželia a aktuálne ani nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, dôvodí to tým, že jednak sa o maloletého vie sám postarať, ale taktiež tým, že matka maloletého s ním aktuálne prestala komunikovať, a teda prestala umožňovať styk otca s maloletým. Otec sa vída s maloletým, keď je maloletý v škôlke, čo mu umožňujú učiteľky v škôlke, ktorú maloletý navštevuje. Otec taktiež tvrdí, že povaha matky je nestabilná, otec má strach že matka bude maloletého ovplyvňovať. Otec na preukázanie svojich tvrdení predložil čestné vyhlásenia svojich priateľov, v týchto čestných vyhlásenia je popísané správanie matky počas dovolenky na C., neuvádza sa v nich však nič o tom, ako prebieha starostlivosť o maloletého aktuálne, resp. v čase po návrate zo spoločnej dovolenky, t. j. od marca 2024. Súd má za to, že otec svoje skutkové tvrdenia, ktorými zdôvodňuje neodkladnú potrebu úpravy pomerov maloletého neodkladným opatrením nijako neosvedčil. Nepredložil žiaden dôkaz o tom, že matka mu aktuálne bráni v styku s maloletým, resp. že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci však nebola zo strany otca preukázaná resp. osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením - a to zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je zásadným a závažným rozhodnutím, ktorému musí predchádzať riadne dokazovanie. Pokiaľ ide o samotný inštitút striedavej osobnej starostlivosti, súd dáva do pozornosti, že § 24 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so
striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičovo striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), - súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. 16. Pri rozhodovaní súdu o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd bez vykonávania dokazovania, len na podklade skutočností tvrdených navrhovateľom, ktoré sú navrhovateľom osvedčené. Súd v takomto prípade nemôže hodnoverne posúdiť splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych predpokladov pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Súd vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých musí v prvom rade zohľadniť najlepší záujem maloletých detí. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí súd dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Súd poukazuje na skutočnosť, že v tak napätej situácií, aká aktuálne panuje medzi rodičmi maloletého, by autoritatívne rozhodnutie súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením napäté vzťahy medzi rodičmi ešte viac umocnilo, čo by rozhodne nemalo dobrý vplyv na maloletého P.. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci však nebola zo strany otca preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to zverením maloletého súdnym rozhodnutím do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez vykonania náležitého dokazovania. Z uvedeného vyplýva, že súd v tomto štádiu konania nemá osvedčenú dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého resp. iné výnimočné dôvody, ktoré by zdôvodňovali zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením. Až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (ktoré už na tunajšom súde prebieha a v ktorom je už vytýčený termín informatívneho stretnutia rodičov u koordinátorky pre rodinné záležitosti, ktorého cieľom je dosiahnutie rodičovskej dohody, čo je pre maloleté dieťa vždy tým najlepším riešením) bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania a zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd teda návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 17. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou predložené dôkazy, nestalo. Súd preto návrh otca zamietol. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).