Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23Pu/18/2024 1224201899 17. 06. 2024 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201899.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej: P. S., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. XX, T., v zdravotníckom zariadení Univerzitnej nemocnice Bratislava, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, takto rozhodol: Prevzatie umiestnenej: P. S., F.. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, ku ktorému došlo dňa 15.06.2024, bolo prípustné. odôvodnenie: 1. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 17.06.2024, č. k. 23Pu/18/2024-6, začal súd z úradnej povinnosti na podklade Oznámenia o prevzatí chorej do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu Univerzitnej nemocnice Bratislava, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, zo dňa 16.06.2024, konanie vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia a držania v zdravotníckom zariadení. 2. Z Oznámenia o prevzatí chorej do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu špecifikovaného v odseku 1 tohto uznesenia vyplýva, že umiestnená bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení dňa 15.06.2024 bez informovaného súhlasu, a to pre duševnú poruchu, v dôsledku ktorej ohrozuje seba a svoje okolie. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom umiestnenej a ošetrujúceho lekára E.. C. H. a oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou pacientky podľa ustanovenia § 261 CMP. 4. Výsluchom ošetrujúceho lekára E.. C. H. súd zistil, že na kliniku bola privezená v doobedných hodinách, bola privezená RZP, pre neprimerané správanie, agresiu a suspektné halucinácie, prítomné poruchy správania. Pacientka behala špinavá, bosá, rušila okolie, napádala okoloidúcich. Najprv bolo problematické ju identifikovať, pretože nechcela udať meno a iné osobné údaje. Bol negativistická, priznala užitie psychoaktívnych látok, konkrétne, pervitínu. Prítomné poruchy myslenia, v zmysle zrýchleného myslenia, paranoidné bludné obsahy, suspektné zrakové a sluchové halucinácie, nestabilné psychomotorické tempo, nepriliehavé správanie. Čo sa týka diagnózy, ide o psychotickú poruchu, zapríčinená užitím psychoaktívnych látok. Jedná sa o opakovanú hospitalizáciu. V prípade prepustenia by bola nebezpečná pre seba a pre svoje okolie. 5. Umiestnená pri výsluchu, po zákonnom poučení o procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu alebo dôverníka, uviedla že bola pod vplyvom drog, nemala kam ísť. Nemá kontakt na človeka, ktorý by jej pomohol, ktorý by ju prišiel pozrieť a porozprávala by sa s ním. Ide to pomaličky, ale cíti sa lepšie. K hospitalizácii uviedla len toľko, že chce aby jej to prešlo čo najrýchlejšie. 6. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 7. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania. 8. Kladné rozhodnutie súdu v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia nahrádza informovaný súhlas umiestneného a zakladá tak právne dovolené obmedzenie osobnej slobody umiestneného. Súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia je povinný prihliadnuť na záujem ochrany zdravia umiestneného, záujem ochrany spoločnosti a v neposlednom rade aj na konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu.
9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade boli splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u pacientky vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav bola v čase prijatia nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po výsluchu umiestnenej, po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, zdravotnou dokumentáciou, súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie by umiestnená mohla ohrozovať predovšetkým svoj život a zdravie a svojim nepredvídateľným správaním ohrozovať aj svoje okolie. Potreba hospitalizácie v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia u menovanej vyplývala z nedodržiavania liečby a následnej dekompenzácie základného diagnostikovaného ochorenia - psychotická porucha zapríčinená užívaním psychoaktívnych látok. Pacientka, ktorá je nekritická k svojmu zdravotnému stavu, odmieta liečbu predstavuje pri takomto ochorení bezprostredné riziko ohrozenia tak pre seba samú ako aj hrozbu pre okolie. Po vykonanom dokazovaní súd teda v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej dňa 15.06.2024 do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, keď v súlade s ustanovením § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z., nebol potrebný informovaný súhlas umiestnenej, nakoľko bola prevzatá do ústavnej zdravotníckej starostlivosti pre duševnú poruchu, v dôsledku ktorej pri aktuálnej dekompenzácii zdravotného stavu bolo indikované možné bezprostredné ohrozenie pre najbližšie okolie ako aj pre ňu samotnú. Zdravotnícke zariadenie v zákonnej lehote oznámilo tunajšiemu súdu prevzatie umiestnenej bez jej informovaného súhlasu. Hospitalizácia a stabilizácia zdravotného stavu s riadnou diagnostikou je jednoznačne v záujme umiestnenej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.