Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 22P/15/2024 1224201962 10. 10. 2024 Mgr. Anna Križáková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201962.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. X., narodený XX.XX.XXXX, a Z. X., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - L. Š., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. X, X., zastúpená - JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, a otec - T. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. XX, XXX XX Š., zastúpený - JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, na návrh matky o rozhodnutí súdu pre nezhode rodičov - o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd návrh matky z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 20.06.2024, podaným tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa matka domáhala rozhodnutia súdu pri nezhode rodičov - o nahradenie súhlasu otca ako zákonného zástupcu maloletých detí na vykonanie psychiatrického vyšetrenia maloletých detí X. v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca na vykonanie psychiatrického vyšetrenia maloletých detí X. v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 22P/15/2024-21 zo dňa 21.06.2024 súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 16/2024. 2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že vo veci samej (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. B5-22P/114/2020 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností) je nariadené znalecké dokazovanie. Po posledných dvoch pokusoch o uskutočnenie styku otca s maloletými za účasti znalkyne je psychický stav maloletých alarmujúci, a preto je v danej veci nevyhnutná ingerencia súdu, nakoľko otec nie je ochotný nájsť spoločný konsenzus s matkou v otázke psychologického, prípadne psychiatrického vyšetrenia maloletých. Na základe stretnutí, ktoré sa uskutočnili s otcom dňa 10.05.2024 a 29.05.2024 za účasti znalkyne, chce matka upriamiť pozornosť na stav maloletých, ktorý nastal výlučne po uvedených dvoch pokusoch o styk s otcom. U maloletého T. B.astal problém s L., počas noci sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či je matka doma, odmieta chodiť do predškolského zariadenia, neustále vyžaduje pozornosť a prítomnosť matky a opätovne sa začal na základe stretnutí s otcom zajakávať. U maloletej Z. sa po poslednom pokuse o interakciu s otcom objavil problém s tikmi, je neustále v zlom emočnom rozpoložení a enormne plačlivá, badať u nej výrazný strach zo psov, nastal problém s L., počas noci sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či sa matka nachádza v jej prítomnosti. Otec svojimi vyjadreniami a svojím konaním povyšuje svoje záujmy nad záujmami maloletých, keď psychiatrické vyšetrenie,
ktoré si súčasný zdravotný stav maloletých vyžaduje, podmieňuje najprv uspokojovaním vlastných potrieb, nerešpektuje zdravotný stav maloletých, ich potreby, ich zdravotný stav je im ľahostajný, bráni v poskytnutí odbornej a zdravotnej starostlivosti maloletým. Otec nepozná dôkladne zdravotný stav detí, ich denný režim. Matka pozná dôkladne zdravotný stav maloletých, a preto vie usúdiť, do akej miery sa zhoršil psychický stav maloletých detí. Otec si zrejme ani neuvedomuje, ako závažne ohrozuje zdravie maloletých. Toto je otcova ľahostajnosť, bez vedomia, v akom zdravotnom stave sa maloletí nachádzajú, nedá súhlas na akýkoľvek zdravotnícky zákrok. Otec v mailovej komunikácii zo dňa 06.06.2024 matke uviedol, že jej neverí, nakoľko toto sú praktiky, ktoré matka realizuje z dôvodu, aby ho odpútala od detí. Táto e-mailová komunikácia je neprístojným správaním otca, keď vzhľadom na informovanosť o zlom psychickom stave detí nekladie dôraz na vážnosť popísanej situácie, ale uprednostňuje mocenské presadzovanie svojich záujmov a tvrdí, že ide výlučne len o praktiky matky. Ide o účelové, tendenčné a vágne tvrdenie otca, ktorým sa snaží odpútať pozornosť od podstaty a relevancie podstatných skutočností. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že otec svojím správaním a konaním koná v rozpore s najlepším záujmom maloletých, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie bezpečia, ochrany dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu a zásahmi v zmysle čl. 5 písm. e) Zákona o rodine. Otec prihliada len na svoje záujmy a vynucuje si ich násilím, agresiou, manipuláciou a ignorovaním názoru, ako aj psychického stavu maloletých. Najlepší záujem dieťaťa je rozhodujúcim aspektom, ktorý súd musí zisťovať a brať pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých do úvahy. Primárna regulácia najlepšieho záujmu dieťaťa vyplýva z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý v zásade normuje, že „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.“ Maloletí sa ocitli v situácii, keď je potrebné chrániť ich zdravie, čo bez ingerencie súdu nie je možné zabezpečiť. Akákoľvek dohoda rodičov v záujme zdravia maloletých je s otcom nemožná z dôvodu otcovho antagonistického nastavenia voči deťom a nenávistného postoja k matke bez ohľadu na následky, ktoré takéto správanie otca spôsobí na zdraví dieťaťa. V danom prípade je daná existencia nezhody rodičov vo veci poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Matka si uvedomuje dôležitosť úlohy otca v živote maloletých, avšak konanie otca je v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých, keď otec bráni v poskytnutí odbornej zdravotnej pomoci maloletým. Maloleté deti sú však v súčasnosti v zlom psychickom stave, je preukázateľne potrebné zabezpečiť maloletým odbornú pomoc z odboru psychiatrie, aby sa zabránilo zhoršovaniu ich zdravotného stavu. Otec ľahostajne bráni matke zabezpečiť maloletým odbornú zdravotnú starostlivosť, bráni matke, aby boli maloleté deti vyšetrené odborníkom z oblasti detskej psychiatrie. Matke kladie podmienky, za ktorých by bol ochotný pristúpiť k psychiatrickému vyšetreniu, ktoré však matka nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť ani zrealizovať. Prístup otca je podmienečný, sýtený jeho vlastným záujmom a kalkulom v zmysle - ak ja dostanem, čo chcem, možno ti dám súhlas. Otec sa o zdravotný stav detí nijak zvlášť nezaujíma ani nepozná ich denný režim, nakoľko s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Napriek tomu sa matka snaží otca informovať o aktivitách detí a o ich zdravotnom stave. Avšak otec nekoná v záujme svojich maloletých detí, chce im odoprieť odbornú zdravotnú starostlivosť a zabrániť vykonaniu psychiatrického vyšetrenia, ktoré je nepochybne v záujme maloletých, ktoré si zdravotný stav maloletých vyžaduje. Z uvedeného dôvodu matka žiada súd, aby jej udelil za otca maloletých súhlas s vykonaním psychiatrického vyšetrenia maloletého T. a maloletej Z., ktoré je v záujme maloletých. 3. K návrhu matka pripojila tieto listinné dôkazy: splnomocnenie; výňatok z konverzácie rodičov zo dňa 04.06.2024 a 06.06.2024. 4. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.07.2024 uviedol, že návrh matky považuje v plnom rozsahu za neodôvodnený a v rozpore so skutočným stavom. Matka sa aktuálne domáha nahradenia súhlasu otca so psychiatrickým vyšetrením maloletých detí rozhodnutím súdu, nakoľko údajne dva pokusy o uskutočnenie stretnutia otca s deťmi pri znalkyni zalarmovali psychický stav maloletých. Otec absolútne nerozumie tomuto účelovému kroku matky. Matka sa teraz domáha psychiatrického vyšetrenia na základe ani nezrealizovaného stretnutia s otcom, keď nedávne vyšetrenie detí sama sabotovala tým, že deti dvakrát nepriniesla na vyšetrenie, ako aj tým, že neuvádzala korektné údaje pri deťoch v rámci testového vyšetrenia u znalkyne. Ak sa deťom zhoršil psychický stav, tak za to môže výlučne matka, ktorá deti pred takýmto stretnutím značne vystrašila. Zrazu sa však domáha (aj to nevykonateľným petitom) nahradenia súhlasu otca s ďalším psychiatrickým vyšetrením. Otec tento krok považuje za ďalšiu snahu matky o očiernenie jeho osoby, keď odôvodňuje svoj návrh tým, že deťom sa zhoršil psychický stav len preto, že sa mali stretnúť s otcom. Uvedené považuje otec za absolútny nezmysel. Prežívanie detí vo vzťahu k otcovi je ovplyvnené negativistickým správaním matky voči otcovi a manipulovaním detí proti nemu. Navyše sa matka snaží deklarovať nevyhnutnú potrebu psychiatrického vyšetrenia na základe
dva roky neaktuálnych skutkových tvrdení - že sa maloletý T. opätovne začal na základe stretnutí s otcom zajakávať. Otec sa so synom však nestretol už viac ako rok a pol (s výnimkou jedného víkendu v júni 2023), takže ide o hrubo zavádzajúce tvrdenie matky. Navyše návrh matky obsahuje zavádzajúce tvrdenie, že „Na základe stretnutí, ktoré sa uskutočnili s otcom dňa 10.05.2024 a 29.05.2024 za účasti znalkyne Č., chce matka upriamiť pozornosť súdu na stav maloletých detí..." Ide o nepravdivú informáciu, pretože sa ani jedno zo stretnutí detí s otcom u znalkyne nezrealizovalo z dôvodov na strane matky, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Otec je presvedčený, že matka zmarila riadne znalecké dokazovanie tým, že deti k znalkyni nepriviedla, aby znemožnila zistenie skutočného stavu veci. Deti sú viac ako rok a pol pod absolútnym výchovným vplyvom matky a jej manžela, čo bolo preukázané aj znaleckým posudkom č. 05/2024, ktorý bol vypracovaný do konania vedeného pod sp. zn. B5-22P/114/2020. Matka sa tak snaží zavádzať súd, že u detí došlo k zhoršeniu psychického prežívania (pričom opäť deklaruje tie iste problémy u detí, ktoré mali deti údajne od posledného stretnutia s otcom ešte v roku 2023), a to len tým, že sa malo uskutočniť stretnutie detí s otcom u znalkyne. Uvedené považuje otec za výmysel matky a jej snahu o absolútnu elimináciu otca zo života detí. Matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, dokonca ich ani len pre prípad neodkladného opatrenia neosvedčila. Sama zmarila znalecké dokazovanie, v rámci ktorého malo prebehnúť aj vyšetrenie detí tým, že uvádzala nekorektné údaje o deťoch, neodpovedala objektívne, a preto jej odpovede nemohla znalkyňa ani zohľadňovať. Otec upriamuje pozornosť súdu na účelové konanie matky, ktorým zabránila ďalšiemu stretnutiu otca a detí a ich vzájomnej interakcii u znalkyne. Matka si opäť nástojčivo diktovala svoje návrhy, ako by sa táto interakcia mohla uskutočniť (napr. že príde znalkyňa s otcom za deťmi na ihrisko a pod), pričom miesto, kde sa mala uskutočniť interakcia, mala stanoviť znalkyňa, na čo bola matka zo strany znalkyne aj upozornená. Matka pred vyšetrením musela deti zmanipulovať a značným spôsobom vystrašiť, nakoľko znalkyňa uviedla, že pri telefonáte s matkou počula, ako deti plačú a kričia, že ony nechcú ísť, pritom ich v ten istý deň ráno znalkyňa bez jediného problému vyšetrila. Znalkyňa matke navrhla ďalšie stretnutie o dva týždne, avšak situácia sa znova zopakovala, a tak vyšetrenie interakcia otca s deťmi, nemohlo byť vykonané. Ide o typické zákerné konanie matky. Z uvedeného nie je možné vyvodzovať voči otcovi zodpovednosť za negatívne nastavenie detí voči nemu a ani za aktuálny psychický stav detí. Za týmto stojí matka a jej manžel, ktorí deťom vsugeruvávajú nezmysly a vyvolávajú u nich strach z otca. Pokiaľ sa realizovala otcova osobná starostlivosť o maloleté deti, otec popiera, že by sa ho deti báli alebo že by im nejakým spôsobom ubližoval. Deti boli u neho šťastné, pričom im vždy vymýšľal zaujímavý program. Avšak z jedného dňa na druhý sa ich postoj pod silným nátlakom matky (ktorá sa zľakla, že by mali deti rady aj otca) zmenil a začali sa k otcovi stavať negativisticky (tak ako sa prejavovali pred znalkyňou). Deti sú už rok a pol pod absolútne výlučným výchovným vplyvom matky a jej manžela, pričom otec nemá na deti absolútne žiadny dosah. Preto sa otcovi nemôže klásť za vinu, že sa deti nezúčastnili znaleckého dokazovania v plnom rozsahu pre údajný strach z otca. Ak deti prejavovali takýto strach pred týmto vyšetrením, bol produkovaný a živený len matkou a jej fabuláciami očierňujúcimi osobu otca pred deťmi. V tomto prípade stálo na zodpovednosti matky dôkladne deti motivovať na styk s otcom, pristupovať k deťom citlivo vzhľadom na ich vyšetrenie u znalca, matka ich mala podporovať a povzbudzovať, a takýmto spôsobom ich mala viesť aj ku vzťahu s otcom. Matka však urobila pravý opak a radšej znalecké dokazovanie sabotovala, keďže u detí vyvolala zámerne strach. Znalkyne však správne odhadli správanie matky v znaleckom posudku, keď jasne skonštatovali, že „Matka v žiadnom smere nepodporuje vzťah detí s otcom, deti na styk nepripravuje, vyhovára sa, že sú choré, že nechcú ísť. V súčasnosti to komunikuje tak, že svoje deti chráni/' (str. 60 znaleckého posudku). Znalkyne tiež dodali, že interakcia detí s otcom nebola vykonaná z toho dôvodu, že matka nebola schopná detí na toto stretnutie pripraviť. Uvedené len preukazuje matkinu snahu o reálne sabotovanie vzťahu otca s deťmi. Matka vo svojom návrhu vyčíta otcovi, že nepozná dôkladne zdravotný stav maloletých a ani ich denný režim. Matka vlastne otcovi vykrikuje to, čo sama zapríčinila. To práve ona otcovi zamedzila akýkoľvek kontakt s deťmi a akúkoľvek možnosť dostať sa k informáciám o deťoch. Uvedené bolo preukázané aj samotným znaleckým posudkom „Matka otca neinformuje o deťoch, ich zdravotnom, či psychickom stave. Matka je v súčasnosti jednoznačne tá, ktorá presadzuje svoj názor“ (str. 59 znaleckého posudku). V návrhu to však matka otcovi vyčíta a kladie mu za vinu, pričom absolútne nie je schopná vlastnej sebareflexie, ako svojím manipulatívnym konaním deťom ubližuje. Matka otcovi vyčíta, že práve on svojím konaním závažne ohrozuje zdravie detí, avšak otec sa s deťmi nestretáva, nie je s nimi v kontakte, a preto nerozumie, ako môže on svojím správaním a konaním deťom škodiť. Jediný, kto ohrozuje zdravý psychický vývin detí, je výlučne matka a jej manžel, ktorí obaja maloleté deti značným spôsobom manipulujú. Matka deklaruje, že otcovi je ľahostajný psychický stav detí. Toto sa snažila preukázať aj emailovou komunikáciou s otcom, kde otec mal údajne brániť v poskytnutí odbornej starostlivosti. Matka však hrubo zavádza súd, čo vyplýva aj priamo z predloženej komunikácie matkou. Otec nebráni vo
vyšetrení detí. Matke jasne uviedol, že ak deti skutočne potrebujú vyšetrenie, otec s ním bude súhlasiť, avšak len v tom prípade, ak rodičia spoločne vyberú odborníka a toto vyšetrenie spolu s deťmi obaja absolvujú. S uvedeným však matka nesúhlasila, nakoľko to už bolo v rozpore s jej účelovým plánom. Ak by reálne chcela, aby deti boli psychiatricky vyšetrené, určite by nesabotovala znalecké dokazovanie a návrh otca na poskytnutie odbornej pomoci (ktorá by bola objektívna) by tiež neodmietla. Matka však radšej podala návrh na súd, pričom týmto návrhom chce docieliť len to, aby si mohla sama vybrať odborníka, ktorý s ňou bude participovať a na základe jej anamnestických údajov (kde bude otec určite matkou očiernený), bude produkovať lekárske správy, ktoré bude môcť následne predkladať na súd. Otec nemá problém s tým, aby obaja rodičia deťom vybrali vhodného odborníka, ktorý by im odborne pomohol, a takisto nemá problém s deťmi toto vyšetrenie absolvovať. S uvedeným má problém matka. Keby matke skutočne záležalo na deťoch, urobila by ústupok a odborníka by spolu s otcom vybrala. Matka účelovo pred súdom deklaruje, že si uvedomuje dôležitosť úlohy otca v živote detí. Tieto jej zavádzajúce tvrdenia boli samotným znaleckým posudkom vyvrátené, rovnako boli popreté aj tým, že do roly otca detí stavia jej manžela a nie otca. Otec poukazuje na dôležité zistenia znalkyne a to, že „Matka má schopnosť vnímať svoje deti, problém však je, že nepochopila, že je v ich záujme poznať svojho otca, stretávať sa s ním a mať s ním vzťah. Matka však nepreukázala doposiaľ schopnosť rešpektovať druhého rodiča." Otec na uvedené poukazuje po celý čas konania, že matka nie je schopná žiadnej sebareflexie, seba stavia do roly jediného schopné rodičia, pričom otca ako druhého rodiča absolútne neakceptuje a chce ho nahradiť svojím súčasným manželom. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že matka stále nepochopila, že je v záujme maloletých detí, aby mali vzťah so svojím otcom a ak sa u detí vyskytuje aj tretia osoba (manžel matky), je to pre deti len dobré. „Jej správanie poukazuje na to, že v záujme presadenia toho, čo považuje za správne z hľadiska jej súkromnej logiky, je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných otázkach." Znalkyňa tiež dodala, že matka otca úplne neguje, pričom každý, kto chce, je schopný istej úrovne komunikácie. Je evidentné, že problematický článok v celej rodine nie je otec a jeho vzťah s deťmi, ale matka a jej negativistický postoj voči otcovi, ktorý na deti prenáša, a to spolu so svojím terajším manželom. Je zrejmé, že ak deti majú zhoršený psychický stav, za tento určite nemôže otec, pretože s deťmi nie je v žiadnom kontakte. Matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, len znova deklarovala tie isté problémy, ktoré mali mať deti ešte v roku 2023. Otec matkin návrh považuje ako ďalšiu snahu matky očierniť otca. Otec bol ochotný sa s matkou dohodnúť, avšak matka dohody neprijíma. Ak by si psychický stav detí vyžadoval nevyhnutne psychiatrické vyšetrenie, matka by súhlasila s tým, aby odborníka vybrali spolu obaja rodičia a s nimi na toto vyšetrenie obaja išli. Namiesto toho matka uprednostnila autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré môže trvať značný čas. Z uvedeného je tak zrejmé, že deti nepotrebujú okamžité psychiatrické vyšetrenie. Navyše deti boli nedávno vyšetrené znalkyňami, ktoré deti pozorovali, vyšetrovali a rozprávali sa s nimi, pričom ani zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by deti trpeli nejakou duševnou poruchou, alebo by mali zhoršený psychický stav. Na základe uvedeného otec trvá na tom, že matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, ani len neosvedčila, a tieto sú založené čisto len na jej fabulácii, ktorou sa snaží navodiť dojem zlého psychického stavu detí, aby nemohlo dôjsť k prípadnému ďalšiemu stretnutiu otca s deťmi. Otec taktiež poukázal na neurčitý petit, ktorý matka uviedla vo svojom návrhu, keď sa matka dožaduje nahradenia súhlasu otca s vyšetrením detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky. Toto je však neurčitý a neúplný výrok. Ak by aj súd rozhodol a nahradil súhlas otca s vyšetrením detí v zariadení podľa výberu matky, matka by otca ani len neinformovala o konkrétnom zariadení, ktoré by toto vyšetrenie vykonalo, čo by znamenalo len ďalší zásah do jeho rodičovských práv. Otec tak navrhuje súdu, aby návrh matky na nahradenie súhlasu otca na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti so psychiatrickým vyšetrením zamietol. 5. Na pojednávaní konanom dňa 15.08.2024 súd zistil, že sa nedostavila matka, keď jej zástupca na dopyt súdu uviedol, že matka je tesne pred pôrodom, čo jej znemožňuje zúčastniť sa pojednávania. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd účastníkom uviedol, že aj v kontexte odôvodnenia neodkladného opatrenia na základe doposiaľ tvrdených a preukázaných skutočností sa návrh matky sa nejaví byť dôvodný. Zástupca matky súdu uviedol, že napriek uvedenému trvá na podanom návrhu, pričom považuje za vhodné vyčkať rozhodnutie odvolacieho súdu odôvodnenie ktorého môže mať význam pre ďalšie posúdenie veci. Súd v danej veci pojednávanie odročil na deň 10.10.2024. 6. Matka sa na pojednávanie konané dňa 10.10.2024, na ktoré bola riadne predvolaná cestou svojho zástupcu, nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu pôrodom ďalšieho dieťaťa dňa 18.09.2024, avšak nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v neprítomnosti
matky v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 7. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2024 zástupca matky naďalej zotrval na podanom návrhu, keď súdu uviedol, že otec nepozná zdravotný stav a ani denný režim detí na rozdiel od matky, ktorá vie najlepšie posúdiť, v akom stave sa deti nachádzajú. Otec si neuvedomuje, ako ohrozuje zdravý stav detí, keď nedá súhlas s požadovaným vyšetrením. 8. Zástupca otca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/120/2024-101 zo dňa 30.09.2024, keď vyslovený právny názor odvolacieho súdu je použiteľný aj v tomto konaní. Návrh matky považuje za účelový, pričom má za to, že ide o reakciu matky na závery znaleckého posudku v základnom konaní, ktoré nezapadali do kontextu jej dovtedajších tvrdení. Matka napokon nepreukázala ani skutočnosť, že otec s vyšetrením detí nesúhlasí. Otec trval len na tom, aby odborníka vybrali s matkou spoločne. Dôvodom, prečo otec nepozná aktuálny zdravotný stav detí, na ktorú skutočnosť sa zástupca matky odvoláva, je fakt, že práve matka otcovi 1,5 roka bráni v styku s deťmi. Takýmto konaním matka preukazuje, že nie je spôsobilý rodič, keď nie je schopná absolútne rešpektovať otca maloletých detí a práve výchovné prostredie u matky je pre deti ohrozujúce, keď deťom odmieta zabezpečiť mužský vzor v osobe ich otca. Vzhľadom na uvedené žiadala návrh matky v plnom rozsahu zamietnuť. 9. Otec vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je ochotný súhlasiť v prípade potreby s vyšetrením maloletých u odborného lekára, avšak na základe spoločného výberu s matkou. Do znaleckého dokazovania, v ktorom mali byť vyšetrované deti, bol prizvaný aj psychiater, a teda dôvod na takéto vyšetrenie podľa neho nie je, ale v prípade potreby tak, ako odpovedal aj matke v mailovej komunikácii, je ochotný spoločne sa dohodnúť na odborníkovi. Na otázku súdu, či ho matka v tejto súvislosti okrem mailovej komunikácie, ktorú predložila v tomto súdnom konaní, oslovila aj inokedy, resp. iným spôsobom, eventuálne, či mu samostatne oznámila zhoršenie zdravotného stavu detí, uviedol, že k žiadnej inej komunikácii v tejto súvislosti medzi rodičmi nedošlo. 10. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že návrh matky považuje za neopodstatnený, keď nebol preukázaný dôvod potreby psychiatrického vyšetrenia detí. Pokiaľ by však matka mala takéto podozrenia, odporúča jej prijať ponuku otca a spoločne vybrať vhodného odborníka. 11. Zástupca matky titulom záverečnej reči uviedol, že trvá na podanom návrhu, keď má za to, že deti potrebujú odborné vyšetrenie, pričom súčinnosť otca, ktorou podmieňuje svojou prítomnosťou pri vyšetrení, nie je adekvátna, keďže deti napriek tomu, že sa ich matka snaží k styku s otcom motivovať, otca momentálne odmietajú. 12. Zástupca otca titulom záverečnej reči uviedol, že v konaní nebolo prezentované, že by otec podmieňoval súhlas s vyšetrením detí svojou prítomnosťou, čo by ani nebolo možné, keďže by to bolo v rozpore s odbornými postupmi. Otec chce iba komunikovať s vybratým odborníkom, aby mal k dispozícii aj jeho postoj a pohľad na vec, a teda podieľať sa aj na jeho výbere, keďže doposiaľ nebol žiadnym spôsobom obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv. Takáto výhrada matky je teda absolútne nedôvodná, keď je zrejmé, že po výsledkoch znaleckého dokazovania v základnom konaní sa snaží získať dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenia, ktoré sú však aj podľa znaleckého dokazovania nedôveryhodné. Odmietanie detí je takisto podľa znaleckého dokazovania výsledkom manipulácie zo strany matky. Zároveň požiadal súd, aby podnikol kroky k realizácii výkonu rozhodnutia, keď aktuálny stav nerešpektuje najlepší záujem maloletých, pričom v základnom konaní vzhľadom na aktuálne konanie matky bude žiadať otec o zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti. 13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, zástupcom matky, zástupcom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä matkou predloženou emailovou komunikáciou rodičov, obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 16/2024, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 14. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.07.2021, č. k. 22P/114/2020-170, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.02.2022, č. k. 22P/114/2020-246 a opravným uznesením zo dňa 07.03.2022, č. k. 22P/114/2020-252 zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť počnúc dňom 22.12.2020 platiť na výživu maloletej Z. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého T. sumou 250 eur mesačne, vždy vopred do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletých detí, dlh na zročnom výživnom na obe maloleté deti za obdobie od 22.12.2020 do 16.07.2021 v celkovej sume po 524,20 eur na každé dieťa uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletými deťmi upravil na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme od matky v mieste jeho bydliska nepretržite do nedele do 18.00 hod., kedy maloleté deti matke odovzdá v mieste jej bydliska, matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase začatia styku deti na určenom mieste otcovi odovzdať, vo zvyšku návrh matky zamietol a podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/120/2022-435 zo dňa 09.05.2023 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia, zastupovania a správy majetku potvrdil a vo zvyšku rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia o úprave styku zamietol. 15. Konanie vedené pod sp. zn. B5-22P/114/2020 nie je právoplatne skončené - vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, keď súd bol dňa 18.06.2024 doručený vypracovaný znalecký posudok č. 05/2024, z ktorého súd okrem iného zistil, že deti sa otcom nestretli v podstate tretinu svojho života. Matka uviedla, že ona sa riadi podľa toho, čo chcú deti a deti sa otca boja a nechcú sa s ním stretávať (viď str. 25 znaleckého posudku), matka na otca podáva aj trestné oznámenia, otca sa bojí. Je evidentné, že aktuálne matka pevne zotrváva na svojich stanoviskách, otec je v defenzíve a čaká na rozhodnutie súdu. Samotná matka hodnotila správanie svojich detí ako úplne bezproblémové a svoj rodičovský stres za natoľko nízky, že je to vo všeobecnosti, a zvlášť pri starostlivosti o dvojičky, nepravdepodobné. Na druhej strane však uvádzala, že deti prežívajú vysokú úzkosť, čo poukazovalo na relatívne vážnu L. L.. Avšak znalkyňa konštatovala, že odpovede matky pri vypĺňaní metodík týkajúcich sa správania detí si vzájomne odporujú, a treba ich považovať za nedôveryhodné. Matka maloleté deti prezentovala ako úplne bezproblémové (str. 31 znaleckého posudku), ide o deti milé, nebojácne, komunikatívne, ktoré sa smelo v novom prostredí adaptovali (str. 32 znaleckého posudku). Z matkou predložených listinných dôkazov znalkyni (str. 37 znaleckého posudku) súd zistil, že deti sú v sledovaní odborných ambulancií, maloletý T. sa zajakáva a zle znáša odlúčenie od matky, obe deti sa v poriadku adaptovali na predškolské zariadenie, ktoré aktuálne navštevujú, nemali problém s nadväzovaním priateľstiev s inými deťmi, sú šikovné, zvedavé. Maloleté deti sa cítia v spoločnosti cudzích šudí komfortne. (str. 41 znaleckého posudku). Pri organizácii stretnutia detí s otcom v rámci znaleckého dokazovania nastal problém (viď str. 33 a 34 znaleckého posudku), keď napriek tomu, čo boli deti ráno u znalkyne, ktorá ich bezproblémovo vyšetrila, matka nevedela zabezpečiť ich účasť na vyšetrení, lebo uviedla, že nevie, čo má s nimi spraviť, čo sa zopakovalo aj o dva týždne a stretnutie detí s otcom sa neuskutočnilo. Matka si dopad súčasnej rodinnej situácie na deti neuvedomuje, rada by začala svoj nový život s manželom a ďalším dieťaťom na ceste, bez záťaže z minulosti. Matka je organizovaná a vytrvalá v správaní zameranom na cieľ - čo sa súdu v zmysle doposiaľ vykonaného dokazovania javí, že všetkými možnými spôsobmi sa snaží vytesniť otca zo života svojich detí. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že matka je tá, ktorá nepreukázala schopnosť rešpektovať druhého rodiča (str. 59 znaleckého posudku). Matka si sama premyslela, ako deti pripraví na stretnutie u znalkyne - pokúšala sa vytvoriť situáciu, aby znalkyňa bola prítomná scéne, ako sa správajú deti, keď uvidia otca. Správanie matky poukazuje na to, že v záujme presadenia toho, čo ona považuje za správne z hľadiska jej súkromnej logiky, je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných otázkach. Rodičia vzájomne nekomunikujú, keď sa o to otec pokúšal, matka uvedené riešila cestou právničky. Matka otca o deťoch neinformuje - o ich zdravotnom či psychickom stave. Matka je tá, ktorá si presadzuje svoj názor. V žiadnom smere nepodporuje vzťah detí s otcom, deti na styk nepripravuje a aktuálne to komunikuje tak, že svoje deti chráni - to ona je tá, ktorá nechce, aby sa deti stýkali s otcom. Otca neuznáva ako rodiča. 16. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.03.2023. V zmysle tohto rozhodnutia je otec do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi X. každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si preberie a odovzdá maloleté deti v mieste bydliska matky.
17. Aktuálne je na tunajšom súde vedené konanie, a to pod sp. zn. B5-7Em/1/2023, v ktorom súd nariadil výkon rozhodnutia a matke uložil poriadkové pokuty za zmarený styk. Toto konanie nie je právoplatne skončené. 18. Ďalej bolo zistené, že tunajší súd rozsudkom č. k. 22P/31/2023-43 zo dňa 16.11.2023 nariadil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení TENENET, o. z. v rozsahu 40 hodín. Toto sa aktuálne nerealizuje pre správanie matky, ktorá sa v zariadení vyjadrila, že v spoločných sedeniach s otcom bude pokračovať, len ak si bude môcť sedenia nahrávať, čo je v rozpore s internými predpismi spolupráce a z uvedeného dôvodu je spolupráca s rodinou pozastavená. 19. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 1. júla 2024, č. k. 22P/16/2024-49 súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala nahradiť súhlas otca na vykonanie psychiatrického vyšetrenia maloletých detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu podala odvolanie matka. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2024 č. k. 11CoP/120/2024-101 bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia súdu vyššej inštancie, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vyplýva nasledovné: Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že maloleté deti sú na základe (v časti) právoplatného rozsudku zverené do osobnej starostlivosti matky a naďalej prebieha vo veci samej konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Deti sa s otcom dlhodobo nestretávajú a to napriek tomu, že má upravený styk s nimi neodkladným opatrením zo dňa 28.02.2023, ktoré uznesenie však matka nerešpektuje a aktuálne je vedené konanie o výkon rozhodnutia, ktorým sú matke ako povinnej márne ukladané poriadkové pokuty za zmarený styk. Z dôvodov na strane matky sa takisto nerealizuje ani výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení TENENET, o. z. v rozsahu 40 hodín. Za uvedenej situácie sa matka na súde (okrem obdobného návrhu vo veci samej) domáha nahradenia súhlasu otca na vykonanie psychologického resp. psychiatrického vyšetrenia maloletých detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky. V návrhu tvrdí, že po posledných dvoch pokusoch o uskutočnenie styku otca s maloletými za účasti znalkyne je psychický stav maloletých alarmujúci, opísala ako sa prejavuje tento stav u každého z detí (uvádza, že u maloletého T. nastal problém s L., počas noci sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či je matka doma, odmieta chodiť do predškolského zariadenia, neustále vyžaduje pozornosť a prítomnosť matky a opätovne sa začal na základe stretnutí s otcom zajakávať, u maloletej Z. sa po poslednom pokuse o interakciu s otcom objavil problém s tikmi, je neustále v zlom emočnom rozpoložení a enormne plačlivá, badať u nej výrazný strach zo psov, nastal problém s L., počas noci sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či sa matka nachádza v jej prítomnosti). Dôvody uvádzané matkou na nariadenie neodkladného opatrenia sú jednak nepriaznivý psychický zdravotný stav maloletých detí vyžadujúci ich okamžité psychiatrické vyšetrenie a jednak odmietanie súhlasu zo strany otca, ktorý nie je ochotný nájsť spoločný konsenzus v uvedenej otázke, preto je podľa názoru matky nutná ingerencia súdu v podobe neodkladného opatrenia. Matka ale nedoložila na podporu týchto jej tvrdení žiadny dôkaz. Jedinou prílohou návrhu totiž je e-mailová komunikácia rodičov zo dňa 06.06.2024, ktorá nepochybne nie je spôsobilá osvedčiť potrebu neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom zmysle. Táto konverzácia rodičov osvedčuje jedinú skutočnosť a síce, že matka žiadala otca o udelenie súhlasu s návštevou detí u psychológa/psychiatra a otec jej neodmietol tento súhlas dať, žiadal však - a to právom, keďže nejde o rodiča, ktorý by bol súdom obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských práv, aby takéhoto odborníka vybrali rodičia spoločne. Matkou predložený dôkaz tak priamo vyvracia jej tvrdenie uvádzané v návrhu, že by konsenzus v tejto otázke s otcom nebol možný a preto by bola nutná okamžitá ingerencia zo strany súdu. Zároveň je celkom zrejmé, že uvedený dôkaz nijako neosvedčuje nepriaznivý psychický zdravotný stav maloletých detí, pretože aj táto komunikácia obsahuje opäť len tvrdenia matky, ktoré matka ničím nepodložila. Súd vyššej inštancie ďalej skonštatoval, že matka tvrdí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach, súd podľa nej rozhodol bez vykonania doložených dôkazov a dokonca matka vyslovuje v odvolaní pochybnosť, či sa súd vôbec dostatočne oboznámil s obsahom jej návrhu. Takáto námietka odvolateľky nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadne opodstatnenie, keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia je celkom zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z obsahu matkinho návrhu, ktorý však, ako bolo uvedené vyššie, ponúka výlučne jej vlastné tvrdenia, nepodložené žiadnym relevantným dôkazom a nebolo tak na základe čoho považovať tieto tvrdenia za osvedčené. Žiadny iný dôkaz
než vyššie opísanú elektronickú komunikáciu rodičov matka nepredložila, takže odvolaciemu súdu potom ani nebolo jasné, s akými ďalšími jej dôkazmi sa súd mal podľa odvolateľky zaoberať. Žiada sa tiež pripomenúť, že súd prvej inštancie za účelom zistenia skutočného stavu vykonal dokazovanie aj obsahom súvisiacich spisov vo veci maloletých detí, avšak ani z nich tvrdenia matky prezentované v jej návrhu (alarmujúce zhoršenie psychického zdravotného stavu maloletých detí vyžadujúce okamžité psychiatrické vyšetrenie a odmietanie súhlasu zo strany otca s takýmto vyšetrením) vôbec nevyplývajú. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že nie sú naplnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto správne jej návrh zamietol. V danom prípade súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov k maloletým deťom podľa § 324 a nasl. CSP a § 35 Zákona o rodine a dospel k záveru, že takýto návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné. Súd vyššej inštancie nemal obsahom spisového materiálu za osvedčené tvrdenie matky, že by psychický stav maloletých bol alarmujúci (pretože samotná matka toto ničím nepreukázala ani neosvedčila, a ani zistenia súdu vyplývajúce z obsahu súvisiacich spisov tomuto vôbec nenasvedčujú) a rovnako tomu je aj ohľadom matkinho tvrdenia o nemožnosti v tejto otázke dosiahnuť s otcom konsenzus (toto tvrdenie je priamo vyvrátené predloženou elektronickou komunikáciou medzi rodičmi). Pokiaľ teda za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie konštatoval, že nemal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery, jeho záver bol výsledkom správnej interpretácie použitých právnych noriem. Matka v odvolaní napokon vytýkala súdu, že nevzal do úvahy najlepší záujem maloletých, odvolací súd jej ale ani v tomto nemohol dať za pravdu. Súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ pri rozhodovaní o návrhu matky posudzoval najlepší záujem maloletých detí v celom kontexte daného prípadu. Správne súd prihliadal na skutočnosti, vyplývajúce zo súvisiacich spisov, prihliadol na zistenia vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, na zistenie že tvrdeniam matky nemožno celkom dôverovať, že matka nerešpektuje otca ako druhého rodiča, že matka presadzuje za každú cenu svoje a je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných otázkach, súd správne prihliadol na to, že obsahom súvisiacich spisov nebola žiadnym závažným spôsobom spochybnená dobrá duševná kondícia maloletých a tiež na ďalšie okolnosti, ktoré uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia, a ktoré v súhrne postačujú (spolu s absenciou akéhokoľvek relevantného dôkazu pripojeného k návrhu) na prijatie záveru o nedôvodnosti matkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by jeho nariadenie malo byť v najlepšom záujme maloletých detí. 20. K návrhu vo veci samej, ktorým sa matka domáhala totožného rozhodnutia, ako v návrhu na nariadenie neodkladnej úpravy citovanom v predchádzajúcom odseku, matka okrem výňatku z mailovej komunikácie s otcom maloletých detí zo dní 04.06.2024 až 06.06.2024, nepredložila žiadne ďalšie dôkazy, pričom tieto neprodukovala ani v samotnom meritórnom konaní. 21. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej CSP/ pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 24. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 25. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
26. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 27. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. 29. Podľa § 175 ods. 2 CSP ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť strany na pojednávaní, súd umožní strane účasť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to určených priestoroch súdu, ktorý je strane najbližšie. 30. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 31. Podľa čl. 13 CMP účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. 32. Na ozrejmenie právnej stránky prejednávanej veci, ktorej predmetom je nezhoda rodičov o podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností považuje súd za potrebné uviesť nasledovné: čo sa týka pojmu „podstatná vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností“, citované zákonné ustanovenie explicitne vyjadruje demonštratívnym výpočtom len tie skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória a aplikačná prax. 33. Pri nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je nutné rozlíšiť, či sa táto týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností alebo veci nepodstatnej. Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v konštruktívne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. 34. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine. 35. V posudzovanom prípade nejde o nezhodu rodičov v podstatnej veci - o udelenie súhlasu na poskytovanie odbornej zdravotnej starostlivosti pre maloleté deti X., lebo aj v zmysle matkou predloženej e-mailovej komunikácie rodičov, otec uviedol, že žiada matku, aby sa dohodli rodičia spolu na výbere odborníka, ak ho deti potrebujú. Matka však ďalej situáciu s otcom nekomunikovala a obrátila sa so svojím návrhom na súd. 36. To, že matka odmieta komunikovať a rodičia nie sú schopní vzájomnej komunikácie, samo osebe ešte neznamená, že súd má v danej veci vyhovieť návrhu matky, ktorý vychádza výlučne z jej jednostranných tvrdení, ktoré navyše nemajú oporu v predloženom dôkaze.
37. Súd zistil, že predmetom konania v danej právnej veci nie je nezhoda rodičov. Na tomto mieste si súd dovolí poukázať na skutočnosť, že matka v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že sa s otcom predtým, ako iniciovala toto konanie, snažila reálne dohodnúť a riadne a vecne komunikovať ohľadom otázky súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou o spoločné deti. Naopak z matkou predloženej komunikácie vyplýva, že otec sa snažil byť vecný a nápomocný. Ako vyplynulo z ostatného vykonaného dokazovania obsahmi spisov súvisiacich konaní, matka otca neakceptuje ako druhého rodiča, odmieta s ním riešiť záležitosti detí. Teda v danom prípade ide o svojvôľu matky, ktorá sama svojím konaním a jednostranným rozhodnutím mieni rozhodovať o deťoch. 38. Z dokazovania súdu nevyplynulo, že existujú dôležité dôvody pre udelenie súhlasu matke a či uvedené je v záujme maloletých. Súd predovšetkým považoval za potrebné zodpovedať otázku, či vôbec je potrebné, aby maloletým deťom bola poskytovaná odborná pomoc, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala potrebu takejto starostlivosti pre deti a takáto potreba ani nevyvstala. Súd naopak z paralelne prebiehajúceho základného konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zistil, že deti sú v poriadku a ich psychický stav je výborný, matka sama deti hodnotila ako bezproblémové a súdu žiadnym dôkazom nepreukázala, že stav maloletých si vyžaduje odbornú intervenciu (napr. výmenným lístkom od pediatra detí). Pokiaľ by mala matka akúkoľvek pochybnosť o psychickej kondícii maloletých, mala možnosť túto riešiť práve v základnom konaní, v ktorom prebehlo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru detskej psychológie, s možnosťou prizvania psychiatra, k čomu aj znalkyňa v prípade rodičov pristúpila. 39. V prípade nutnosti či už psychoterapie pre deti alebo psychiatrického vyšetrenia detí potenciálny súhlas s takouto intervenciou napokon výslovne nepoprel ani samotný otec (teda v prípade jej nutnosti pre deti je otec schopný túto akceptovať a nemá nesúhlasné, resp. a priori odmietavé stanovisko k nej). Súd poukazuje na obsah jeho vyjadrenia v komunikácii s matkou, z ktorej vypláva, že pokiaľ deti potrebujú odbornú intervenciu, k nej samotnej otec nemá výhrady; záleží mu na psychickom a fyzickom zdraví maloletých detí a na ich zdravom vývoji a jeho jediná legitímna výhrada vzhľadom na jeho plné a neobmedzené rodičovské práva bola v tom, aby rodičia spoločne našli odborníka pre svoje deti. Z uvedeného vyplýva, že aj otec v zásade súhlasí s poskytovaním psychologickej či psychiatrickej pomoci maloletým deťom v prípade potreby, a teda v danej časti nejde o rodičovskú nezhodu, no nezhoda rodičov spočíva vo výbere konkrétnej osoby odborníka, ktorý by s deťmi spolupracoval, pričom tohto matka ani súdu vo svojom návrhu neoznačila a rovnako ho neuviedla ani otcovi a de facto sa domáha výlučnej neobmedzenej a svojvoľnej právomoci v rozhodovaní v otázke časti zdravotnej starostlivosti o deti. 40. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe maloleté deti nepotrebujú odbornú pomoc, ktorú si ich psychický stav vyžaduje, súd dospel k záveru, že nie je možné návrhu matky vyhovieť. Súd nemôže vydávať bianko rozhodnutie do budúcna, ktoré matka bude môcť použiť, keď sa jej to bude hodiť - potreba odbornej pomoci musí existovať tu a teraz (t. j. v čase rozhodnutia súdu) a musí byť viazaná na konkrétnu osobu či zariadenie. 41. Súd návrh matky vyhodnotil ako neopodstatnený, keďže z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté deti sú na základe (v časti) právoplatného rozsudku zverené do osobnej starostlivosti matky a naďalej prebieha vo veci samej konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Deti sa s otcom dlhodobo nestretávajú, a to napriek tomu, že má upravený styk s nimi neodkladným opatrením, ktoré uznesenie však matka nerešpektuje a aktuálne je vedené konanie o výkon rozhodnutia, ktorým boli matke ako povinnej márne ukladané poriadkové pokuty za zmarený styk. Z dôvodov na strane matky sa takisto nerealizuje ani výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení O., C.. Z.. v rozsahu 40 hodín. Za uvedenej situácie sa matka na súde domáha nahradenia súhlasu otca na vykonanie psychologického resp. psychiatrického vyšetrenia maloletých detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky. V návrhu tvrdí, že po posledných dvoch pokusoch o uskutočnenie styku otca s maloletými za účasti znalkyne je psychický stav maloletých alarmujúci, opísala, ako sa prejavuje tento stav u každého z detí (uvádza, že u maloletého T. nastal problém s L.C., počas noci sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či je matka doma, odmieta chodiť do predškolského zariadenia, neustále vyžaduje pozornosť a prítomnosť matky a opätovne sa začal na základe stretnutí s otcom zajakávať, u maloletej Z. sa po poslednom pokuse o interakciu s otcom objavil problém s tikmi, je neustále v zlom emočnom rozpoložení a enormne plačlivá, badať u nej výrazný strach zo psov, nastal problém s L., počas noci
sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či sa matka nachádza v jej prítomnosti). Dôvody uvádzané matkou sú jednak nepriaznivý psychický zdravotný stav maloletých detí vyžadujúci ich okamžité psychiatrické vyšetrenie a jednak odmietanie súhlasu zo strany otca, ktorý nie je ochotný nájsť spoločný konsenzus v uvedenej otázke, preto je podľa názoru matky nutná ingerencia súdu v podobe neodkladného opatrenia. Matka však neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, t. j. nedoložila na podporu týchto jej tvrdení žiadny dôkaz. Jediným dôkazom matky v tomto konaní je e-mailová komunikácia rodičov zo obdobia dní 04.06.2024 až 06.06.2024, ktorá nepochybne nie je spôsobilá preukázať potrebu vydania požadovaného autoritatívneho súdneho rozhodnutia v matkou navrhovanom zmysle. Táto konverzácia rodičov osvedčuje jedinú skutočnosť a síce, že matka žiadala otca o udelenie súhlasu s návštevou detí u psychológa/psychiatra a otec jej neodmietol tento súhlas dať, žiadal však - a to právom, keďže nejde o rodiča, ktorý by bol súdom obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských práv, aby takéhoto odborníka vybrali rodičia spoločne. Matkou predložený dôkaz tak priamo vyvracia jej tvrdenie uvádzané v návrhu, že by konsenzus v tejto otázke s otcom nebol možný, a preto by bola nutná ingerencia zo strany súdu. Zároveň je celkom zrejmé, že uvedený dôkaz nijako nepreukazuje nepriaznivý psychický zdravotný stav maloletých detí, pretože aj táto komunikácia obsahuje opäť len jednostranné tvrdenia matky, ktoré však ničím nepodložila a nepreukázala ich pravdivosť. 42. Z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané, že matka nerešpektuje otca ako druhého rodiča, presadzuje si za každú cenu svoje a je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných otázkach. V danom prípade nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená dobrá duševná kondícia maloletých. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 43. Na margo si súd dovolí poukázať na skutočnosť, že matka má v konaní právneho zástupcu, nie je teda nutné, aby sa osobne zúčastňovala pojednávania, keďže svoje postoje a názory môže súdu predkladať prostredníctvom svojho právneho zástupcu, k čomu aj pristúpila, pričom výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov, ku ktorému v prípade právneho zastúpenia súd nemusí pristúpiť (§ 195 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 Civilného mimosporového poriadku) a nariadi ho iba v prípade, pokiaľ je to potrebné pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 Civilného sporového poriadku), čo však v danom prípade s prihliadnutím na ostatné zistené a preukázané okolnosti prípadu nebolo nevyhnutné. 44. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 Civilného sporového poriadku /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.