Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27Pu/12/2024 1224201992 26. 06. 2024 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201992.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej: W. X., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX, A., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, psychiatrické oddelenie, takto rozhodol: I. Prevzatie W. X., N.. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, psychiatrické oddelenie je p r í p u s t n é. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Na podklade Oznámenia o prevzatí chorej do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, psychiatrické oddelenie, doručeného tunajšiemu súdu dňa 24.06.2024, súd uznesením zo dňa 24.06.2024, č. k. 27Pu/12/2024 - 6, začal ex offo konanie vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej W. X., N.. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia. 2. Výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. Janky Radosovej súd zistil, že pacientka bola privezená na podnet rodiny dňa 24.06.2024 o 10.31 hod., pôvodne na centrálny príjem Nemocnice Staré Mesto, z dôvodu, že sa práva neadekvátne je agresívna. Z obsahu telefonického rozhovoru s matkou pacientky bolo zistené, že bola 2,5 roka v pátraní polície ako nezvestná, odišla z domu , zobrala so sebou dvoch psov a dve mačky a nikomu nedala celé obdobie vedieť, kde sa nachádza a ako sa má. Po tom , čo opustila domácnosť zistila jej matka, že vo svojej izbe zaistila nábytok popruhmi, zalepila páskami zásuvky a všetky skrine zabalila do fólie. V období pred svojím odchodom tvrdila, že ju niekto sleduje, že sa jej niekto snaží nabúrať do počítača aj do mobilného telefónu. Po 2,5 roku sa vrátila späť na Slovensko, nikomu sa nehlásila, matka ju zbadala náhodne, ako ide popri ich dome. S matkou sa odmietala rozprávať, až na veľké naliehanie prespala jednu noc doma, vtedy sa matke zdôverila, že do zahraničia odišla z dôvodu, že ju doma ohrozovali rodinní príslušníci a chceli ju pištoľou zastreliť, avšak následne sa to isté stalo v Nemecku, kde sa celý čas zdržiavala, preto sa napokon vrátila späť na Slovensko. Počas krátkeho pobytu v domácnosti matky povyhadzovala množstvo potravín, tvrdiac, že sú kontaminované plesňami a tiež oblečenia, ktoré bolo vraj deravé. Vyčítala matke, že zaplatila šoférov, ktorí ju mali na autách sledovať. Počas hospitalizácie sa správa bizarne, nosí stále so sebou toaletný papier a moč je ochotná odovzdať výlučne v pohári, z ktorého pije. Ošetrujúca lekárka uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o prvozáchyt ochorenia, pravdepodobne schizofrénne ochorenie, pretože podľa anamnézy uvedenej matkou umiestnenej v minulosti, žiadnym psychiatrickým ochorením netrpela, bolo to veselé dievča, ukončila vysokú školu. Ošetrujúca lekárka uzavrela, že nateraz nie je ukončená diagnostika, pacientka má iba realizované CT mozgu, ktorého výsledok je bez ložiskových zmien. Vzhľadom na neukončenú diagnostiku existuje hrozba ohrozenia jej života a zdravia, preto považuje hospitalizáciu za nevyhnutnú.
X. W. X. uviedla, že bola dva roky v Nemecku v Dűsseldorfe, odišla tam pretože na Slovensku už nemala kam napredovať, bolo to obdobie po corone, kedy prišla o prácu, a inú prácu si na Slovensku nevedela nájsť. Má vyštudované dve vysoké školy - Paneurópsku vysokú školu v Bratislave - odbor masmediálna komunikácia a UK v Bratislave - manažment. Jej vycestovaniu predchádzala aj hádka s matkou, ktorá jej povedala, že sa už nemusí domov vracať, tak si zbalila svoje najnutnejšie veci, zobrala svojich dvoch psov a dve mačky a odišla, pričom nikomu nepovedala kam ide ani kedy príde. Nevie, či sa matka o ňu strachovala. V Nemecku bola ubytovaná v ubytovni pre bezdomovcov a prisťahovalcov, ktoré bývanie bolo bezodplatné, brigádovala - zbierala odpadky, pričom si zarobila 400- 500 € mesačne. Tieto peniaze použila na potreby pre zvieratá, následne jej zvieratá odobrali, nemali pre ne v ubytovaní dosť miesta, preto sa presťahovala do iného ubytovania, spolu vystriedala tri ubytovne. Napokon sa rozhodla z Nemecka vrátiť na Slovensko, pretože sa v Nemecku zopakovali tie isté veci ako na Slovensku. Umiestnená na doplňujúci otázku aby konkretizovala, aké veci sa v Nemecku odohrali, nechcela odpovedať, uviedla len, že sú to veci, ktoré nie sú na bežný rozhovor a pokračovala v rozprávaní svojho životného príbehu. Pri položení akejkoľvek inej otázky, nereagovala ale vždy pokračovala vo svojom rozprávaní. Po návrate na Slovensko bývala na ulici, prespávala vonku, žiadne peniaze si v Nemecku neušetrila. Okolnosti, ktoré predchádzali hospitalizáciou opísala veľmi obšírne príbehom so psami tak, že matka keď ráno odchádzala do práce cúvala autom z dvora von a ona sa bála, že zrazila jedného psa, pretože ho na okamih stratila z dohľadu, jej matka vtedy začala reagovať neadekvátne, ako nikdy pred tým, medzitým sa pes vrátil, ona si ľahla medzi oboch psov a vtedy k nej pristúpili policajti. 4. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 5. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v
ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania. 6. Kladné rozhodnutie súdu v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia nahrádza informovaný súhlas umiestneného a zakladá tak právne dovolené obmedzenie osobnej slobody umiestneného. Súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia je povinný prihliadnuť na záujem ochrany zdravia umiestneného, záujem ochrany spoločnosti a v neposlednom rade aj na konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu. 7. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, zdravotnou dokumentáciou umiestnenej a výsluchom umiestnenej súd dospel k záveru, že vzhľadom na akútny psychický stav, je nutné stabilizovať jej zdravotný stav, a to nastavením na adekvátnu liečbu a zahájením liečby, čo je v súčasnosti možné len ponechaním umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Hospitalizácia a liečba umiestnenej je tak jednoznačne v jej záujme, najmä v záujme ochrany jej zdravia. 8. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení dlhodobo a konštantne uprednostňuje nevyhnutnú liečbu zdravotného stavu umiestneného pred vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom. Aj v tomto prípade súd považuje za potrebné uprednostniť liečbu umiestnenej, a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu, nakoľko u umiestnenej v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy existuje reálna možnosť ohrozenia jej života a zdravia. 9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.