Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27Pu/13/2024 1224202000 26. 06. 2024 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202000.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej: B. L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. X, W., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, psychiatrické oddelenie, takto rozhodol: I. Prevzatie B. L., A.. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, psychiatrické oddelenie je p r í p u s t n é. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Na podklade Oznámenia o prevzatí chorej do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava, psychiatrické oddelenie, doručeného tunajšiemu súdu dňa 24.06.2024, súd uznesením zo dňa 25.06.2024, č. k. 27Pu/13/2024 - 6, začal ex offo konanie vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej B. L., A.. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia. 2. Výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. Niny Halajovej, súd zistil, že pacientka bola privezená RZP v doprovode polície, najskôr bola privezená na pracovisko Staré Mesto, kde bola prvotne vyšetrená MUDr. Ondrušovou, ktorá skonštatovala paranoidno-perzekučné bludné predstavy u menovanej. Pacientka udávala, že do bytu sa jej cez podlahu a cez strop dostávajú psychoaktívne látky, preto musí neustále umývať a dezinfikovať podlahu, pre kontamináciu nosila rúško a spávala na balkóne. Zatiaľ sa diagnostický záver javí ako organická bludová porucha. Umiestnená je v štádiu ďalšieho diagnostikovania. Momentálne spolupracuje, avšak ochorenie si nepripúšťa, má naplánované CT mozgu. Doposiaľ nebola psychiatricky liečená, ide o prvozáchyt ochorenia. S hospitalizáciu nesúhlasí, svoje ochorenie neguje, z ktorého dôvodu existuje potencionálne ohrozenie samotnej pacientky, jej života a zdrvia, ako aj jej okolia. Pacientka pôvodne žila v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý sa však pred časom so spoločnej domácnosti odsťahoval pre konflikty s manželkou. X. B. L. uviedla, že dlhodobo sú jej vpúšťané do bytu rôzne psychotropne a toxické látky manžel tvrdí, že tam nič nie je, hoci aj manžel to pomáhal stierať. Vychádza to zo spodku, niekedy to bolo v takom rozsahu, že aj 20 - 30 krát musela stierať podlahu. Z toho sa jej potom začal zvyšovať krvný tlak, musela navštíviť svojho lekára, ktorý jej predpísal lieky. Stále toho bolo viac a viac, dokonca aj na stenách to vystupovalo, veľmi ju to hnevalo. Zistila, že to robia schválne, lebo sa deratizovalo a pravdepodobne to začalo prenikať po deratizácii. Kričala aj na susedu. Sanitku zavolal manžel, doviedol lekárov a policajtov. Manžel tvrdí, že si všetko vymýšľa ale to nie je pravda. Sám manžel utieral aj parapety, okrem popolu bol na parapetoch aj hmyz. 4. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 5. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania. 6. Kladné rozhodnutie súdu v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia nahrádza informovaný súhlas umiestneného a zakladá tak právne dovolené obmedzenie osobnej slobody umiestneného. Súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia je povinný prihliadnuť na záujem ochrany zdravia umiestneného, záujem ochrany spoločnosti a v neposlednom rade aj na konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu.
7. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, zdravotnou dokumentáciou umiestnenej a výsluchom umiestnenej súd dospel k záveru, že vzhľadom na akútny psychický stav, je nutné stabilizovať jej zdravotný stav, a to nastavením na adekvátnu liečbu a zahájením liečby, čo je v súčasnosti možné len ponechaním umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Hospitalizácia a liečba umiestnenej je tak jednoznačne v jej záujme, najmä v záujme ochrany jej zdravia. 8. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení dlhodobo a konštantne uprednostňuje nevyhnutnú liečbu zdravotného stavu umiestneného pred vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom. Aj v tomto prípade súd považuje za potrebné uprednostniť liečbu umiestnenej, a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu, nakoľko u umiestnenej v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy existuje reálna možnosť ohrozenia jej života a zdravia. 9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.