Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11P/91/2024 1224202158 15. 07. 2024 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202158.2
Uznesenie 11P/91/2024 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 811 07 Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., a otca: F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 11P/91/2024
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a
zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 11P/91/2024 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 27.06.2024 sa matka domáha úpravy výživného na čas do rozvodu manželstva vo výške 1.500 eur mesačne, a to počnúc dňom 1.2.2024. Spolu s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350,- eur mesačne. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd vylúčil uznesením č. k. 11P/86/2024-79 zo dňa 01.07.2024 na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 11P/91/2024. 3. Matka v dôvodoch svojho návrhu uviedla, že rodičia maloletého spolu nežijú už od roku 2023. Momentálne prebieha na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 11P/42/2024 konanie o rozvod manželstva. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, a jedno maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese D. XXXX/XX, XXX XX E., kde navrhovateľka s deťmi stále býva. V júni 2024 sa rodičia dohodli, že A. bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Zatiaľ prebehla iba jedna výmena medzi domácnosťami rodičov, kedy bol A. dva týždne v osobnej starostlivosti otca a potom sa vrátil do domácnosti matky. T.č. otec odišiel na niekoľkotýždňový pobyt do zahraničia a maloletý bude znova iba v osobnej starostlivosti matky. Problémom je, že otec sa nepodieľa na hradení nákladov maloletého. Naposledy matke prispel 30.01.2024, keď poslal sumu 350,- eur. Potom už neplatil nič. Matka sa s ním nevie dohodnúť, pretože si ju zablokoval na všetkých komunikačných kanáloch. Niekoľkokrát mu odkázala po deťoch, čo treba zaplatiť, ale nielenže to ignoroval, ale opakovane situáciu zneužil. Sľúbil synovi, že mu niečo kúpi,
napr. nohavice za 100,- eur alebo bundu za 350,- eur alebo zaplatí taxík 14 eur, ale peniaze mu nedal. Požiadal dcéru, aby peniaze bratovi „pre neho požičala“ a nikdy jej ich nedal späť. Výdavky platia matka so sestrou, čo znižuje sumu finančných prostriedkov, ktoré spoločne môžu minúť. Svoje náklady na syna vyčíslila matka v tabuľke nákladov, ktoré sú prílohou návrhu. Náklady na A. predstavujú ročne 16.512,-eur, teda 1.376,- eur mesačne. Je to dosť vysoký štandard, ale skutočne ide o takéto náklady. Otec kupuje maloletému extrémne drahé značkové veci a on potom nie je ochotný „znížiť“ svoje štandardy. Okrem týchto riadnych výdavkov platí matka aj mimoriadne výdavky súvisiace s maloletým. V posledných mesiacoch napríklad zápisné na strednú školu do 30.06.2024 a školné - spolu 940,eur. Platila tiež doučovanie matematiky 23,- eur/hodina, spolu takmer 100,-eur. Matka si uplatňuje daňový bonus a prídavky na maloletého, spolu vo výške 160,-eur mesačne. Matka má mesačné príjmy z pracovnej pozície - v spoločnosti B. H. I., Wien vo výške 1.430,-eur. Má nárok na 13. a 14. plat, pracuje G. J. K. v pozícii servisný pracovník. Dosť veľa peňazí prejazdí na cestu do práce a naspäť (vyše 300 eur), pričom zamestnávateľ jej prispieva 86,-eur. Denne vozí maloletého do školy, ak sa nerozhodne, že do školy nejde, lebo ho otec ospravedlní. Presné príjmy otca nie sú matke známe, preto navrhla, aby súd v tejto otázke vykonal dokazovanie. Podľa odhadu matky predstavujú otcove mesačné príjmy približne 13.000 až 25.000,-eur. Variujú podľa toho, či je zimná alebo letná sezóna. Otec má príjmy z trénerstva v športovom klube F. asi 250 eur/deň, predáva kity, padlboardy, neoprény, doplnky na vodné športy. Prevádzkuje servis a požičovňu lyží, kitov, surfov. Je športovým inštruktorom. Často sa necháva počuť, že je druhým najlepším predajcom mníchovskej firmy vo východnej Európe, a že jeho obrat je ročne okolo 450.000 - 480.000 eur. Pravdepodobne bude potrebné, aby súd oslovil mníchovskú firmu, ktorá mu údaje o odberoch osoby otca určite pošle. Navrhovateľka navrhla vypočuť k tejto otázke otca. Väčšina jeho príjmov je „neoficiálnych", ale dajú sa dobre odvodiť z niektorých dôkazov, najmä zo životnej úrovne otca. Prenajíma si dom za 1.800,-eur mesačne, jazdí na motorovom vozidle zn. Mercedes F. L.. Otec viackrát za rok absolvuje zahraničnú dovolenku. S ohľadom na preukázané náklady na A. a otcovu finančnú situáciu, navrhla matka - aj v prípade, keby sa mala realizovať striedavá osobná starostlivosť, určiť výšku výživného na 1.500,- eur mesačne. Podľa nej je predpoklad, že otec sa nebude podieľať dobrovoľne na pravidelných šekoch a nákladoch, preto bude lepšie, keď ich platenie bude zabezpečovať matka a otec jej na to „prispeje“ vo forme výživného. Matka maloletého ďalej navrhla dorovnať životnú úroveň medzi ňou a otcom, aby maloletý nemal možnosť zneužívať situáciu v neprospech matky ako rodiča, a jeho potreby boli zabezpečené na aspoň približne rovnakej úrovni. Matka navrhla priznať výživné od 01.02.2024, odkedy otec na maloletého neprispel. Matka sa opakovane pokúšala otca kontaktovať ohľadne dohody o výživnom a potrebách A., ale otec sa vyhýbal komunikácii a dokonca matku všade zablokoval. Nereagoval, ani keď ho na príspevky vyzvali syn a dcéra. Otec sa opakovane matke vyhrážal, že jej nedá ani cent, a zastrašoval ju. S ohľadom na neúnosnú rodinnú a finančnú situáciu (napríklad teraz otec odišiel so svojou „novou rodinou“ na 5 týždňov do zahraničia a vôbec nebude realizovať striedavú osobnú starostlivosť ani maloletému prispievať) matka navrhla, aby súd určil neodkladným opatrením povinnosť otca platiť do rúk matky aspoň nevyhnutné výživné v sume 350,-eur mesačne, a to vždy do 10. dňa v mesiaci, ktorá suma čiastočne pokryje výdavky na bývanie a stravu maloletého A.. Je to aj výška výživného, ktorú otec posielal predtým, než sa rozhodol neplatiť nič. 4. K návrhu navrhovateľka priložila sobášny list, rodný list maloletého A., SMS komunikáciu medzi rodičmi, tabuľku nákladov na maloletého, bloky a faktúry, e-mailové správy a potvrdenia o jazde E. K., výpisy z účtu matky za jednotlivé platby na štúdium maloletého, výplatnú pásku matky a el. komunikáciu. V tabuľke nákladov matka vyčíslila náklady na maloletého nasledovne: pomerná časť nákladu na bývanie - 118 eur/mes. (celkový náklad je 355 eur/mes.), strava 680 eur/mes., školské potreby 5 eur/ mes., MHD – 25 eur/mes., preprava autom 100 eur/mes., mobil-paušál - 39 eur/mes., mobil-zariadenie – splátka 54,50 eur/mes., doučovanie 100 eur/mes., oblečenie/obuv – 150 eur/mes., škola v prírode + vreckové – 230 eur/ročne, dovolenka – 1500 eur/ročne, ostatné dovolenky/výlety – 600 eur/ročne, lieky/ lekári/vyšetrenia – 15 eur/mes.. 5. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 11P/42/2024 vedené na návrh manžela aj konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, kde je vytýčený termín pojednávania na deň 12.9.2024. Dňa 29.05.2024 sa vo veci konalo informatívne stretnutie, na ktorom sa rodičia dohodli o zverení syna do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch s tým, že mal. dieťa si budú odovzdávať v mieste bydliska matky (pred bydliskom matky) v nedeľu v čase o 18:30 hod. Taktiež sa dohodli, že styk sa začne realizovať už od mesiaca jún 2024, a to odo dňa 02. 06. 2024 (nedeľa), kedy si otec v čase o 18:30 hod. prevezme dieťa na určenom mieste. Obaja rodičia sa tiež dohodli, že si nateraz upravia letné prázdniny, a to nasledovne: - matka bude počas letných prázdnin
zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa každý párny rok v čase od 01. 07. od 09:00 hod. do 31. 07. do 20:00 hod a každý nepárny rok v čase od 31.07. od 20:00 hod. do 31.08. do 20:00 hod. a otec bude počas letných prázdnin zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa každý párny rok v čase od 31. 07. od 20:00 hod. do 31. 08. do 20:00 hod a každý nepárny rok v čase od 01. 07. od 09:00 hod. do 31. 07. do 20:00 hod. Zo strany súdu boli obaja manželia dopytovaný aj k zamestnaniu ako aj k platovým náležitostiam. Otec sa vyjadril, že bol lyžiarskym trénerom a od mesiaca marec 2024 je konateľom spoločnosti E. B., K., ktorá sa zaoberá športovými potrebami. Od mesiaca jún 2024 tam nastupuje ako zamestnanec, pričom jeho príjem má predstavovať sumu vo výške 1.200,- eur mesačne brutto. Matka uviedla, že od 15. 12. 2022 pracuje v gastre na J. M. K. v Rakúsku a jej mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 1.430,eur netto. Obaja manželia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného na mal. dieťa, pričom otec aj pri striedavej osobnej starostlivosti zotrvával na sume 250,- eur a matka požadovala pri striedavej osobnej starostlivosti sumu vo výške 1.500,-eur mesačne. 6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 7. Z citovaného ustanovenia § 329 Civilného sporového poriadku ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 9. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži aj inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
10. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu). 11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutej veci pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom súvisiaceho spisu sp. zn. 11P/42/2024 a tiež s návrhom matky maloletého a k nemu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia v znení požadovanom matkou maloletého. 13. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Súd teda zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa. 15. Matka svoj návrh na úpravu vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením odôvodnila svojou neúnosnou rodinnou a finančnou situáciou a tým, že otec aktuálne odišiel so svojou „novou rodinou“ na 5 týždňov do zahraničia a vôbec nebude realizovať striedavú osobnú starostlivosť ani maloletému prispievať, pričom výživné 350 eur mesačne čiastočne pokryje aspoň výdavky na bývanie a stravu maloletého. Zo zápisnice z informatívneho stretnutia zo dňa 29.05.2024 vyplýva, že rodičia sa predbežne dohodli na realizácii striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, a to od 2.6.2024. Zároveň sa dohodli, že počas letných prázdnin v párnom roku, t.j. aj v tomto roku, bude maloletý v čase od 01.07. do 31.07. u matky a od 01.08. do 31.08. u otca. Z návrhu matky vyplýva, že rodičia striedavú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch ako aj režim dohodnutý počas letných prázdnin už začali realizovať. Ak teda otec odišiel po realizácii svojho dvojtýždňového intervalu striedavej osobnej starostlivosti v júni 2024 na 5 týždňov do zahraničia, tak nepostupoval v rozpore s predbežnou rodičovskou dohodou o striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v rámci striedavej osobnej starostlivosti každý z rodičov hradí sám za seba výdavky na bývanie, stravovanie, dopravu, či lieky a lekárske vyšetrenia dieťaťa počas pobytu u neho. Takisto je bežné, že rodič hradí dieťaťu v rámci realizácie striedavej osobnej starostlivosti aj časť nákladov na oblečenie/obuv, vreckové, či voľnočasové aktivity. Z návrhu matky pritom výslovne vyplýva, že otec mal synovi zakúpiť „extrémne drahé značkové veci“, čo indikuje záver, že otec synovi oblečenie a obuv kupuje. Takisto z príloh návrhu vyplýva, že otec dňa 29.4.2024 uhradil na účet matky 200 eur na telefóny detí.
16. V prílohe k návrhu matka vyčíslila náklady na maloletého na sumu 1.538,50 eur mesačne. Z tabuľky nákladov priloženej k návrhu pritom vyplýva pomerná časť nákladu na bývanie pripadajúca na maloletého vo výške cca - 118 eur/mes.. Náklad na stravu maloletého matka deklarovala v sume 680 eur mesačne, čo sa však súdu javí ako značne nadhodnotená suma. K pravidelným mesačným výdavkov matka zaradila: školské potreby 5 eur/mes., MHD – 25 eur/mes., preprava autom 100 eur/ mes., mobil paušál - 39 eur/mes., mobil zariadenie – splátka 54,50 eur/mes., doučovanie 100 eur/ mes., oblečenie/obuv – 150 eur/mes., lieky/lekári/vyšetrenia – 15 eur/mes.. Nie je pritom zrejmé, ktoré z uvedených nákladov matka naďalej vynakladá, keď napríklad pri doučovaní z matematiky zjavne išlo o krátkodobo vynakladané výdavky. Matka ďalej v návrhu uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 1430,-eur netto, pričom poberá na syna aj detský prídavok a uplatňuje si daňový bonus spolu vo výške 160,-eur mesačne, čo samo o sebe súd na účely posudzovania dôvodnosti úpravy vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením považuje za postačujúce pre konštatovanie, že záujem maloletého na zabezpečenie jeho základných životných potrieb (bývanie, strava, hygiena, oblečenie a obuv...) nie je ohrozený. 17. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nemá objektívne preukázané pomery rodičov resp. maloletého, a to ani v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. tieto pomery nie sú v potrebnej miere osvedčené. Najmä však súd konštatuje, že matka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého neodkladným opatrením. Súd opätovne poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Súd má za to, že úprava nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému je koncipovaná tak, že takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázateľne ohrozená výživa maloletého dieťaťa a aj v takom prípade sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere. Matka v návrhu uvádza, že otec sa aktuálne nepodieľa na výžive maloletého, avšak z návrhu je zrejmé, že rodičia realizujú striedavú osobnú starostlivosť dohodnutú na informatívnom stretnutí dňa 29.05.2024, vrátane režimu striedania počas letných prázdnin, kedy otec by si mal prevziať maloletého na celý mesiac august 2024. Matka taktiež neuviedla a ani neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určiť výživné neodkladným opatrením, resp. ktoré by navodzovali aspoň predpoklad ohrozenia záujmu maloletého v oblasti výživy. Súd má zato, že výživa maloletého je zo strany matky zabezpečená, a to vzhľadom na jej mesačný príjem a ňou poberaný prídavok na dieťa, či uplatňovaný daňový bonus. Zároveň je výživa maloletého zabezpečená aj otcom, a to počas pobytu maloletého u neho v rámci dohodnutého režimu striedavej osobnej starostlivosti. Súd podotýka, že ani prípadný doterajší nadštandardný životný štýl maloletého nezakladá dôvod na to, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie v požadovanom znení, keďže výživa maloletého v nevyhnutnej miere zabezpečená je. Inými slovami – dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP nemôže byť tá skutočnosť, že matka nie je schopná zabezpečiť maloletému doterajší ňou tvrdený vysoký štandard, zahŕňajúci napríklad opakovanú prepravu taxíkom, či premrštené náklady na telekomunikačné služby. 18. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. V zmysle vyššie uvedeného (otec sa minimálne od júna 2024 podieľa na úhrade výdavkov a potrieb maloletého počas faktickej realizácie striedavej osobnej starostlivosti v súlade s dohodou rodičov uzavretou na informatívnom stretnutí dňa 29.05.2024 v konaní sp. zn. 11P/42/2024) súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že výživa maloletého dieťaťa nemôže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na jeho výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. V posudzovanom prípade teda súd dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného. 19. Záverom súd dodáva, že procesný inštitút neodkladného opatrenia sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa v danom prípade s ohľadom na matkou tvrdené a súdom zistené skutočnosti, nestalo. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu sp. zn. 11P/86/2024 a na čas po rozvode sp. zn. 11P/42/2024 (ktoré na tunajšom súde už prebiehajú) bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností, vykonanie
dokazovania a zistenie skutkového stavu, a to aj za tým účelom, či v prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je namieste „dorovnať životnú úroveň medzi rodičmi“, tak ako žiada matka. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: 11P/91/2024 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia