Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23P/138/2024 1224203192 28. 10. 2024 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203192.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Š.Á., U.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B.. R. H., A.. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. H. XXXX/XX, R., právne zastúpená: ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Miletičova 16, Bratislava, IČO: 51 268 663, a otca: C. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. C.É. XXXX/X, D. X, Č. A., právne zastúpený: ŠŤOVÍČEK : ŠŤOVÍČEK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prievozská 6A, Bratislava, IČO: 35 978 741, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Podaním zo dňa 27.09.2024, doručeným do konania dňa 29.09.2024 vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/176/2023, doručil C. Š., U.. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „otec“) návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom K. Š., U.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý tretí víkend od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 20:00 hod. bez prítomnosti matky. Návrhom sa ďalej otec domáhal, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otca tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré bude zasielať vopred, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky. Na tvorbu úspor otec nebude prispievať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. V návrhu otec uviedol, že manželstvo s matkou maloletej neuzavreli. Terajší model styku je všestranne nevyhovujúci pre všetkých zúčastnených, najmä však pre maloletú. Aktuálne stanovený model styku otca a dcéry, jeho interval aj časové parametre, odrážal predošlý spoločný konsenzus rodičov s prihliadnutím najmä na veľmi útly vek dieťaťa. V takomto štádiu otec akceptoval jednak priebeh styku za prítomnosti matky, aj obmedzené časové úseky, pretrhnuté počas toho istého dňa a opakované potom v nasledujúci deň v rámci daného víkendu. Tento nesporne náročný režim pre otca bol ním akceptovaný ako dočasný stav, iba pokiaľ dlhšie odlúčenie dieťaťa od matky v tak útlom veku mohlo naň potenciálne pôsobiť destabilizujúco. Táto obava však dnes už je celkom vylúčená. Postupnú obmenu styku adekvátne k veku a potrebám dieťaťa predpokladá aj uzavretá dohoda rodičov. Špeciálne aj ekonomická náročnosť terajšieho modelu pre otca, v kombinácii s nutnosťou cestovať a hradiť pobyt na Slovensku, prudko narastá. Za naliehavý problém, možno považovať ničím nepodložené trvanie matky na osobnej prítomnosti matky pri stretnutiach otca a dcéry, keď možné dôvody na strane dcéry dávno jasne pominuli. Dnes už bezmála 4 ročná maloletá zvláda pobyt v iných prostrediach, kolektívoch, ako sú krúžky, plánovaný nástup do škôlky, ale aj nové prostredia, ako sú dovolenky v zahraničí, kam matka berie dcéru na pravidelnej báze a ozdravný pobyt maloletej. Matka si výhradne pre seba vyhradzuje možnosť vziať dieťa na dovolenku do zahraničia, či na iný pobyt nie len kdekoľvek, ale aj kedykoľvek, bez
ohľadu na to, či doba pobytu v inom mieste zasahuje do styku otca s maloletou. Matka takýmto obdobným spôsobom pomerne často využíva zdravotný stav maloletej na presun alebo obmedzenie termínov stretnutí s otcom (stretnutie potom samozrejme nie je v silách otca vždy kompenzovať v inom čase z pochopiteľných rodinných, profesných dôvodov, vzdialenosti bydlísk a pod.). Práve v tomto kontexte matka tiež preukázateľne opakovane upiera otcovi presné informácie o deklarovanom zdravotnom stave maloletej. Stav maloletej len oznámi otcovi bez preukázania relevantnej lekárskej správy, hoci o to otec požiada. Matka pritom iba odkazuje otca, aby sa obrátil na pediatra, čo samozrejme nie je pre otca realizovateľné v adekvátnej miere na diaľku, keďže lekár po telefóne vo väčšine prípadov informácie nezdieľa. Tento sklon matky, kedy matka odkazuje otca na lekárov, aby sám získaval informácie je u nej rutinou, t.j. sú matke plne dostupné, avšak táto ich zanovito odmieta sprístupňovať otcovi. Aj vzhľadom na geografickú vzdialenosť otca ide o zrejmú a opakovanú obštrukciu matky vo vzťahu k jej povinnostiam a tomu zodpovedajúcim právam otca na informácie o maloletej. Ak matka bezdôvodne a opakovane tieto odborné informácie odmieta sprístupniť, hoci ich dostáva do svojej dispozície, vedome tým obštruuje právo otca na informácie o maloletej. Pri terajšom modeli a prístupe matky tak dochádza k paradoxom, kedy deklarovaný prechodne zhoršený zdravotný stav maloletej je využívaný na odsun termínu styku s otcom, ale zároveň matka v inom prípade práve zdravotným stavom maloletej odôvodní svoj ďalší pobyt s dcérou na dovolenke v zahraničí pri mori. Aktuálne neexistujú žiadne pretrvávajúce dôvody na strane maloletej či otca, ktoré by zakladali nutnosť pokračovať v terajšom rozsahu styku. Otec má s maloletou vytvorený kvalitný vzťah, maloletá na otca reaguje pozitívne, teší sa z jeho prítomnosti. Celkovo sa správa prirodzene a bezproblémovo aj v jeho prítomnosti. Ale predovšetkým, žiadna prípadná osobitosť v zdravotných pomeroch maloletej nezakladá dôvod, aby jej stretnutia s otcom museli prebiehať iba v prítomnosti matky. V súčasnosti je už maloletá v predškolskom veku a prekážka útleho veku už nebráni jej zvereniu do starostlivosti otca na súvislejší časový úsek i niekoľko dní za sebou bez prítomnej matky. Takýto “dohľad“ matky je skôr škodlivý pre ďalší prirodzený rozvoj vzťahu maloletej s otcom a aj nevyvážený z pohľadu možnosti výkonu práv oboch rodičov. V danom prípade však jasne možno pomenovať aj naliehavosť situácie, ktorá spočíva v tom, že maloletá vo veku 4 rokov vstupuje do ďalšej fázy detstva, kedy výrazne viac narastá jej schopnosť vnímať výchovný vplyv otca. Je preto nanajvýš naliehavé zamedziť vznikajúcej nerovnováhe v prístupe a pôsobení rodičov na dieťa, ktorá by mohla vyvolať postupné odcudzenie otca a maloletej. Správanie matky nasvedčuje objektívnej potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého rešpektovaním by sa mal bezodkladne začať normalizovať vzťah medzi otcom a maloletou v čo najskoršom čase, a to bez prítomnosti matky. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom na bezodkladnú dočasnú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Otec má teda za preukázané, že je v záujme maloletej za účelom prehĺbenia jej vzťahu s otcom a zachovania rovnocenného a rovnoprávneho vzťahu maloletej s obidvoma rodičmi, neodkladným opatrením dočasne upraviť styk otca s maloletou v navrhnutom rozsahu bez prítomnosti matky. Potrebu úpravy zníženia sumy vyživovacej povinnosti otec odôvodňuje tým, že už návrhom podaným dňa 06.12.2023 navrhoval zníženie výšky výživného na sumu 375,- Eur mesačne s poukazom najmä na výraznú zmenu pomerov na strane matky, a to stály príjem matky zo závislej činnosti. Neskôr otec navrhol zníženie sumy výživného na 150,- Eur, čím reagoval okrem iného na pribudnutú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči novonarodenej dcére C. Š. z terajšieho partnerského vzťahu. Otec aktuálne nie je schopný hradiť výživné vo vyššej sume ako je 150,Eur tak, aby to neohrozilo zabezpečenie jeho vlastnej domácnosti, ktorú tvorí s terajšou partnerkou. V tomto ohľade je teda príjem a životný štandard otca aktuálne plne zrovnateľný s príjmom a štandardom matky. Všetky tieto okolnosti sa samozrejme premietajú aj do nutnosti modifikovať nastavenie styku kombináciou jeho časového rozšírenia, ale zároveň plynulejšieho a praktickejšieho usporiadania. U otca nedošlo k žiadnym významným zmenám v majetkovej a príjmovej sfére oproti rokom 2021/2022, kedy bola súdom posudzovaná otázka výživného naposledy a kedy naviac došlo k dohode rodičov na výške výživného a otec sa vtedy rozhodol maximálne podporovať dcéru, aj nad rámec inak spravodlivo dôvodnej povinnosti. Otec poukazuje na skutočnosť, ktorá dokazuje podstatnú zmenu v príjme na strane matky. Predovšetkým, oproti predošlej situácii, kedy došlo k dohode rodičov, matka sa preukázateľne stala zárobkovo činnou s doloženým čistým mesačným príjmom v období 1/2024 až 6/2024 v sume 3.070,46 Eur, a teda nie je viac odkázaná na poberanie výživného od otca v pôvodne stanovenej výške, ktorá beztak ďaleko presahuje všetky bežné náklady na potreby maloletej vzhľadom na jej vek. V rámci obligátnej nutnosti porovnať u oboch rodičov navzájom ich životnú úroveň, možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery, je otec toho názoru, že spomenutá zmena na strane matky sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie sumy vyživovacej povinnosti v prospech otca. Na základe uvedeného je otec toho názoru, že nie je možné od otca spravodlivo požadovať, aby
prispieval na výživu maloletej sumu schválenú pôvodným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 17P/122/2021 zo dňa 21.03.2022. 3. Súd uznesením č. k. 23P/176/2023 - 629 zo dňa 08.10.2024 vylúčil konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo spisu vedeného pod sp. zn. 23P/176/2023 na samostatné konanie pod sp. zn. 23P/138/2024. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo, ako aj obsahu súvisiaceho spisu, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 23P/176/2023 konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. 5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie. Podľa § 24 CMP konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania. Podľa § 27 CMP ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 6. Z citovaného ustanovenia 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP). 7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 8. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 9. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu). 10. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná úprava nerozlišuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. 12. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 13. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom otca a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Otec sa domáhal prostredníctvom neodkladného opatrenia rozšírenia styku s maloletou K., a to bez prítomnosti matky. Styk otca s maloletou je v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/122/2021-258 zo dňa 21.03.2022 upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:00 hod do 16:00 hod., za prítomnosti matky. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 23P/176/2023 konanie vo veci samej, o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností maloletej K.. Predmetné konanie inicioval otec, ktorý sa aj v tomto konaní, rovnako ako prostredníctvom neodkladného opatrenia, domáha rozšírenia styku s maloletou, a to bez prítomnosti matky a taktiež zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej. V konaní vo veci samej už prebehli dve pojednávania, na ktorých bolo zistené, že otec nerealizuje styk ani v rozsahu aktuálne právoplatného rozsudku (sp. zn. 17P/122/2021 z 21.03.2022), t. j. v zmysle poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec uvedené dôvodí tým, že na styku s maloletou je prítomná matka, ktorá podľa slov otca, do realizácie styku zasahuje, otcovi prítomnosť matky pri styku s maloletou K. prekáža. Matka uviedla, že do priebehu styku zasiahne len vtedy, ak maloletá plače, alebo ak sa otec maloletej nevenuje. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenie, čo do rozšírenia styku, dôvodí tým, že aktuálny model styku je všestranne nevyhovujúci pre všetkých, najmä pre maloletú K.. Aktuálny model stretávania odráža predošlý konsenzus rodičov s prihliadnutím najmä na útly vek maloletej. Otec argumentuje aj nepriateľským postojom matky k modifikácii styku a taktiež nepodloženými tvrdeniami matky a potrebe jej osobnej prítomnosti počas styku otca s maloletou. Otec uvádza, že maloletá má dnes už štyri roky a bez problémov zvláda pobyt v iných prostrediach aj v kolektívoch. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci nebola zo strany otca preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to rozšírením styku otca s maloletou. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu spisu v konaní vo veci samej sp. zn. 23P/178/2023 vyplýva, že vzťahy medzi matkou a otcom sú veľmi vypäté, časté sú vzájomné nezhody a konflikty. Situáciu v rodine komplikuje aj skutočnosť, že otec žije v Č. A., t. j. medzi bydliskom otca a bydliskom maloletej je nielen veľká vzdialenosť ale maloletá a otec žijú každý v inom štáte. Súd poukazuje najmä na to, že z dôkazov predložených otcom, či už v konaní vo veci samej, alebo spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je osvedčené, že je v záujme maloletej upraviť styk s otcom spôsobom navrhnutým otcom prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Súd však z podaného návrhu otca ani z pripojených listinných dôkazov nemal za preukázané, že v prejednávanej veci takáto ujma hrozí. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku (rozšírenia styku) maloletej s otcom neboli splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví resp. zmení úpravu styku rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. V predmetnej veci však matka styku otca s maloletou nebráni. Styk otca s maloletou neprebieha v rozsahu upravenom posledným rozsudkom z dôvodov na strane otca, rozhodne nie z toho dôvodu, že by matka styku otca s maloletou bránila (uvedené vyplynulo zo zhodných tvrdení rodičov na pojednávaniach vo veci samej sp. zn. 23P/178/2023). Pokiaľ ide o samotné rozšírenie styku otca s maloletou resp. o úpravu styku otca s maloletou bez prítomnosti matky, dôvodnosť týchto otcom navrhovaných zmien je predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo v danom prípade vyhodnotené a doposiaľ preukázané skutkové okolnosti spĺňajú. Skutočnosť, že existujúce rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou nevyhovuje predstavám otca, nie je dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Otec rovnako neosvedčil ani ním tvrdené skutočnosti, a to že aktuálny model styku nevyhovuje maloletej K.. Nesporným faktom je, že postoj matky k rozšíreniu styku otca s maloletou resp. k úprave styku otca s maloletou bez prítomnosti matky, je skutočne negatívny, uvedené však nie je legitímnym dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, zvlášť s poukazom na to, že matka styku otca s maloletou nebráni, styk otca s maloletou sa realizuje, hoc v menšom rozsahu ako je aktuálne upravené, nie však z dôvodu, že by matka uvedenému bránila. Sám otec sa na pojednávaní vyjadril, že styk s maloletou sa realizuje v užšom rozsahu z toho dôvodu, že otcovi prekáža prítomnosť matky počas styku otca s maloletou. Súd uznáva, že niektoré praktiky matky (napríklad fotografovanie otca počas styku s maloletou, bez jeho vedomia a súhlasu) skutočne nie sú vhodné, avšak ak chce otec skutočne presvedčiť súd o svojom vážnom záujme na rozšírení styku s maloletou, v prvom rade by mal realizovať styk s maloletou v takom rozsahu, ako mu umožňuje aktuálne súdne rozhodnutie, a to bez ohľadu na správanie sa matky počas styku otca s maloletou. Uvedené
súd opakovane tlmočil otcovi aj na pojednávaniach. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že hoc je už maloletá K. staršia, stále je v útlom veku (XX.XX. XXXX bude mať štyri roky), s otcom nikdy netvorila spoločnú domácnosť, nikdy neprespala u otca bez prítomnosti matky, a teda k úprave styku otca s maloletou je nutné pristupovať citlivo, zohľadňujúc uvedené skutočnosti. V prejednávanej veci teda otec neosvedčil v záujme ochrany života, zdravia a najlepšieho záujmu maloletej, nutnosť okamžitého zásahu súdu do pomerov nastavených v poslednom rozhodnutí súdu, a teda neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zmenu úpravy styku otca s maloletou. 14. Otec sa prostredníctvom neodkladného opatrenia domáhal aj zníženia vyživovacej povinnosti, a to zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, bez prispievania na úspory maloletej. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/122/2021-258 zo dňa 21.03.2022 sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 500,- eur mesačne a taktiež sa zaviazal prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50,- eur mesačne. Otec svoj návrh dôvodí najmä tým, že matke pribudol stály príjem zo závislej činnosti, životný štandard a príjme matky a otca je ak aktuálne porovnateľný, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, taktiež uvádza otec jeho novú početnú domácnosť (otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, jej troma deťmi a spoločnou dcérou C.). Samotný otec však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že jeho majetkové a príjmové pomery sa oproti predošlému stavu nijako podstatne nezmenili. Otec má porovnateľný príjem, ako mal v čase prvého rozhodnutia, otec je naďalej vlastníkom troch bytov v D., ktoré aktuálne, na rozdiel stavu v čase prvého rozhodovania, nie sú zaťažené hypotekárnym úverom. Rovnako súd poukazuje na to, že otec dva byty prenajíma, tretí byt, v ktorom v čase prvého rozhodnutia otec býval, je aktuálne neobývaný ani nijako inak nevyužitý (uvedené uviedol otec na pojednávaní dňa 03.10.2024 vo veci samej sp. zn. 23P/178/2023), nakoľko sa otec presťahoval do bytu aktuálnej partnerky v U.. Neobstojí ani argument otca o nevýhodnom podnikaní v podobe prenajímaní bytov v D., uvedené nemôže ísť na úkor maloletej K., maloletá nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľské riziko, ktoré na seba otec zobral. V prípade, že je prenajímanie bytov skutočne tak nevýhodné, ako otec tvrdí, je v možnostiach otca naložiť s predmetnými nehnuteľnosťami aj iným spôsobom, tak aby otec mohol prispievať na výživu maloletej K.. Otec taktiež poukazuje na zvýšené náklady ktoré má v súvislosti s dochádzaním za maloletou na Slovensko, tu však súd poukazuje na skutočnosť, že otec dochádzal za maloletou už v čase prvého rozhodnutia, t. j. v tomto smere nemožno hovoriť o zmene pomerov. Pokiaľ ide o pribudnutú vyživovaciu povinnosť na strane otca, resp. na príjem na strane matky, je nutné poukázať aj na to, že rovnako sa zvýšili aj náklady na maloletú K., v porovnaní s nákladmi v čase prvého rozhodovania. Otec si musí uvedomiť, že tou najzákladnejšou povinnosťou každého rodiča je riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Ako už bolo vyššie uvedené, inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Súd konštatuje, že zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletej K. na sumu 150,- eur jednoznačne nie je v súlade s najlepším záujmom maloletej. Otec neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodili zníženie vyživovacej povinnosti prostredníctvom neodkladného opatrenia, preto súd návrh otca aj vo vzťahu k navrhovanému zníženiu výživného zamietol. 15. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na otcom predložené dôkazy, nestalo. Súd preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 16. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).