Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73P/140/2024 1224203255 16. 10. 2024 JUDr. Emília Kosturková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203255.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. E., narodený XX.XX.XXXX, W. E., narodený XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: G.. M. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. S. XX, R., otec: G.. D. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, R., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 14.10.2024, sa otec domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou školských prázdnin a sviatkov. Miestom prevzatia maloletých detí je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a miestom odovzdania je adresa ich bydliska, taktiež, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 13.00 hod. do soboty do 19.00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených MŠ SR. Miestom prevzatia maloletých detí je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a miestom odovzdania je adresa ich bydliska. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny rok od piatku predchádzajúcemu prvému dňu jarných prázdnin od 11.00 hod. do piatku, ktorý je posledným dňom jarných prázdnin do 19.00 hod. Miestom prevzatia maloletých detí je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a miestom odovzdania je adresa ich bydliska. Počas veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny rok od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 11.00 hod. do piatku 19.00 hod. Miestom prevzatia maloletých detí je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a miestom odovzdania je adresa ich bydliska. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý kalendárny rok od posledného dňa školského roku od 11.00 hod. do 10.07. do 19.00 hod., pričom miestom prevzatia maloletých detí je školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a miestom odovzdania je adresa ich bydliska, a od 25.07. od 09.00 hod do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 19.08. do 18.00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je adresa ich trvalého bydliska. Počas zimných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý kalendárny rok od 31.12 od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých deti je adresa ich trvalého bydliska. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že deti sú zverené do starostlivosti matky a súdom majú schválenú dohodu upravujúcu jeho styk s maloletými deťmi. Má za to, že rodičovská dohoda nie je z matkinej strany dodržiavaná. Opakovane matku vyzýval (osobne 04.09., emailom 26.09., prostredníctvom sms 09.10., 09.09., 03.09.), aby dodržiavala rodičovskú dohodu, avšak stretnutia s deťmi sú opakovane rušené.
Jeho stretnutia s deťmi počas týždňa komplikuje nejasné vyjadrene súdu, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je školské alebo predškolské zariadenie, ktoré deti navštevujú, v prípade, že sa nebudú nachádzať v predškolskom zariadení alebo školskom zariadení, miestom odovzdania a prevzatia maloletých je bydlisko matky. V praxi to znamená, že matka môže vyzdvihnúť deti zo školy pred ním, čo sa opakovane deje s mladším synom. Mladší syn W. bol za posledný rok a pol na jedinom stretnutí, keď bolo možné ho vyzdvihnúť v škole a to v stredu, dňa 02.10.2024. Bežná prax matky je, že W. vyzdvihne zo školy pred 15.00 hod. a stretnutie s W. sa neuskutoční. Keď je už W. so svojou matkou, odmieta ísť na stretnutie s otcom. Toto prisudzuje tomu, že W. ku nemu nemá vytvorený takmer žiadny vzťah, nakoľko v čase rozchodu mal mladší W. menej ako X,X roka a nepamätá si otca v roli otca. Následne po rozchode boli stretnutia s deťmi dlhú dobu často rušené z matkinej strany, prípadne boli veľmi nepríjemné za jej účasti. Od jari 2023 neprebehlo ani jedno stretnutie s mladším synom W. počas víkendov a prázdnin. Od septembra 2024 boli zrušené všetky víkendové stretnutia už s oboma synmi vrátane staršieho D., ktorý ešte minulý školský rok na tieto chodiť chcel. Teraz však na víkendové stretnutia nechodí, nechce sa "odlúčiť od matky" a ísť s otcom. Na staršom synovi D. vidí v týchto situáciách silný vnútorný konflikt, pretože by s ním chcel tráviť čas, ale na druhej strane nechce vidieť svoju matku smutnú a „ubližovať“ jej tým, že sa s otcom cíti dobre. Nakoľko obe deti trávia so svojou matkou a jej rodičmi drvivú väčšinu ich voľného času, snažia sa matku chrániť a radšej odmietnu stretnutie s ním, ako by videli svoju matku smutnú. Dopočul sa opakovane o rôznej manipulácii alebo citovom vydieraní. Neraz počul, že "maminka alebo babka plačú, keď majú ísť chlapci s ním". Otec sa nečuduje, že maloleté deti sa takto nechajú ľahko ovplyvniť a radšej ostanú u svojej matky. Celej situácii nepomáha ani to, že u otca majú chlapci aj veku primerané povinnosti a očakáva od nich aj svedomité učenie, kontinuálne vzdelávanie a aktívny pohyb. Deti, ako aj otec, týmto konaním trpia, nemajú možnosť budovať si vzájomný vzťah. Takto neprimerane zúžený styk s maloletými deťmi na základe rozhodnutia matky môže mať negatívny vplyv na priaznivý psychický a fyzický vývoj maloletých detí a môže negatívne poznačiť aj vzťah maloletých detí ku otcovi, pretože nemajú dostatočný priestor vytvoriť si citové puto. V prípade, ak vyzdvihuje deti v mieste bydliska, sa opakovane stáva, že až na mieste zistí, že sa stretnutie nekoná. Stalo sa tak napríklad dňa 12.10., 09.10., 28.09., 14.09., 04.09. a veľakrát v minulosti. Tiež je pravidlom, že matka otca necháva čakať aspoň 10 minút pred bránou do bytového domu, kým príde s deťmi dole. Otec dokáže prísť načas z D. aj s X-ročným synom (ak ho na stretnutie vezme). Súčasná situácia je neúnosná a zbytočne stresuje všetkých zúčastnených. Matka detí nereaguje na otcove opakované prosby a nepripravuje deti na styk. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec nepriložil žiaden listinný dôkaz. 4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá
nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 9. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov 10. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom súdneho spisu dospel súd k záveru o absencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. v danom prípade nie sú dané základné zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. 11. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/62/2020-564 zo dňa 28.09.2022 súd schválil čiastočnú rodičovskú dohodu (v časti zverenia maloletých, úpravy zastupovania maloletých, spravovania ich majetku a v časti úpravy styku otca s maloletými) tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených MŠ SR, počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 17.00 hod. do soboty bezprostredne nasledujúcej jarných prázdnin do 17.00 hod. Počas veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 09.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každý párny kalendárny rok od nedele od 09.00 hod. do utorka do 17.00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 25.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 19.08. do 18.00 hod. Počas zimných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý kalendárny rok od 31.12 od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je školské alebo predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. V prípade, že sa maloleté deti nebudú nachádzať v predškolskom alebo školskom zariadení, miestom odovzdania a prevzatia maloletých je bydlisko matky maloletých. 12. Aktuálne sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/62/2020-564 zo dňa 28.09.2022, ktorým súd schválil čiastočnú rodičovskú dohodu, teda aj v časti úpravy styku. Otec vo svojom návrhu poukazuje na to, že jeho stretnutia s deťmi počas týždňa komplikuje nejasné vyjadrenie súdu ohľadne miesta preberania a odovzdania maloletých detí, pričom súd konštatuje, že sa jedná o úpravu, ku ktorej dospeli rodičia rodičovskou dohodou, teda nie autoritatívnym rozhodnutím súdu. 13. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku otca s maloletými deťmi, nakoľko ten bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/62/2020-564 zo dňa 28.09.2022 a v prípade zmeny úpravy styku s maloletými deťmi je potrebné vo veci vykonať náležité dokazovanie za účelom ustálenia najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré presahuje rámec neodkladného opatrenia. Maloleté deti sú pritom vo veku, kedy vedia dostatočne formulovať svoje názory, pocity, túžby a potreby a teda vedia sa jasne vyjadriť, či a v akom rozsahu majú záujem sa stýkať s otcom. S ohľadom na osobnostný, sociálny a emocionálny vývin maloletých detí súd nepovažuje za daných okolností za
nevyhnutne potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko otec žiadnym spôsobom neosvedčil nevyhnutnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. S ohľadom na uvedené preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 14. Bezodkladná úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá a odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznenie odklad. Podľa názoru súdu na základe skutočností, ktoré otec uviedol v podanom návrhu, nie je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov a bez vykonania ďalšieho dokazovania nie je v tomto štádiu konania možné rozhodnúť tak, ako otec vo svojom návrhu navrhuje. 15. Súd poukazuje na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a vyriešiť každú situáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa, respektíve nespokojnosť otca s už nariadenou úpravou styku s maloletými deťmi. Inak povedané, zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie upravujúce aktuálnu formu realizáciu styku možno len zákonom predpísaným spôsobom, t.j. v zmysle ust. § 26 zákona o rodine, kde v konaní vo veci samej súd posúdi, či nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. 16. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a to s poukazom na to, že súd nezistil, že otcom uvádzané dôvody by predstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol, v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletých detí. Súd má za to, že nebola dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a konfliktné (na zlepšení ktorých by mali obaja rodičia zapracovať aj s využitím na to určených subjektov), no pokiaľ ide o maloleté deti, ktorých záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené ich zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem, keďže inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa a preto súd rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
môže oprávnený podať