Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27Pu/28/2024 1224203407 28. 10. 2024 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203407.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej: F. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Š. XX, Z. do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, Ružinovská 6, 826 06 Bratislava, Psychiatrická klinika SZU a UNB, takto rozhodol: I. Prevzatie F. N., I.. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, Ružinovská 6, 826 06 Bratislava, Psychiatrická klinika SZU a UNB je p r í p u s t n é. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 25.10.2024 zdravotnícke zariadenie: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Ružinov, Ružinovská 6, 826 06 Bratislava, Psychiatrická klinika SZU a UNB, tunajšiemu súdu oznámilo prevzatie osoby: F. N., I.. XX.XX.XXXX do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu, na čo Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 27Pu/28/2024 - 7 zo dňa 25.10.2024, začal ex offo konanie vo veci prípustnosti prevzatia umiestnenej F. N., I.. XX.XX.XXXX (ďalej len „umiestnená“ alebo „pacientka“) do zdravotníckeho zariadenia. 2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky, oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej podľa § 261 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a výsluchom umiestnenej. 3. Z obsahu zdravotnej dokumentácie umiestnenej, súd zistil, že umiestnená bola dňa 20.10.2024 o 16:08 prijatá na Psychiatrickú kliniku s diagnózou Iná depresívna epizóda (atypická, larvová depresia). Umiestnená priznala suicidálne ideácie. V čase prijatia umiestnená podpísala informovaný súhlas. Odo dňa 25.10.2024 bolo zdravotníckym zariadením administrované neudelenie nesúhlasu umiestnenej s pokračovaním v hospitalizácii a aktívnou liečbou, s konštatáciou, že v ambulantných podmienkach nie je možné zabezpečiť spoluprácu umiestnenej v liečbe, nakoľko táto je k svojmu stavu nekritická. 4. Výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. Zuzany Pálešovej, súd zistil, že umiestnená, pacientka je toho času prvý krát hospitalizovaná s diagnózou Depresívna porucha, s prispetím reaktívnych faktorov. Pacientke pred dvoma rokmi zomrel manžel a pred mesiacom jej suicidoval mladší, 58 ročný syn, ktorý pracoval ako záchranár a ktorý skočil pod vlak. Z hľadiska psychiatrickej anamnézy ide u pacientky o prvú hospitalizáciu na psychiatrii, pacientka doteraz nebola ambulantne vyšetrená. Problémy začali od smrti manžela polymorfnými, somatickými ťažkosťami, algiami, somatizáciami rôzneho druhu s prítomnými kardiovaskulárnymi symptómami, následne zvieraním bolesti na hrudníku, kolísaním tlaku, postupne až nespavosťou, kompletnou nerozvinutou úzkostne-depresínou symptomatikou. Pacientka ležala taktiež na internom oddelení pred dvoma mesiacmi s popísanými problémami, ako kolísavá hypertenzia, bolesti
na hrudníku, rôzne somatické ťažkosti, napriek tomu problémy u pacientky doteraz pretrvávajú. Na interné oddelenie už nebola prijatá z dôvodu, že fyzický stav pacientky je kompenzovaný, stav sa týka skôr depresívnej symptomatiky, ktorá sa prejavuje danými symptomatickými symptómami, ktoré sú prakticky aj uzatvorené ako atypická larvovaná depresia. Ošetrujúca lekárka taktiež dodala, že stav pacientky je akútne zhoršený približne tri mesiace, od úmrtia mladšieho syna. Somato-vegetatívne prejavy u pacientky centrované na pohybový, nervový a kardiovaskulárny systém sú intenzívne a k tomu sa zvýraznila úzkosť, napätie, podráždenosť, sebapozorovanie, depresívna nálada a suicidálne myšlienky, ktoré pacientka disimuluje, avšak ktoré sú u pacientky ďalej prítomné. Ošetrujúca lekára v závere výsluchu skonštatovala, že v prípade prepustenia by u pacientky hrozilo zhoršovanie zdravotného stavu, ktorý treba preliečiť ústavne a antidepresívami a odsledovať jej stav, z dôvodu hrozby suicidálnych myšlienok a tendencií. Pacientka má doma mladšieho syna, ktorý sa o ňu stará a ktorý sa taktiež bojí o zdravotný stav pacientky, keďže u pacientky popísaný stav trvá intenzívne už pol roka. 5. Dňa 28.10.2024 súd vykonal výsluch umiestnenej, ktorej krátkou cestou doručil uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 27Pu/28/2024-7 zo dňa 25.10.2024 ako aj písomné poučenie o procesných právach a povinnostiach v zmysle § 195 a nasl. CSP v spojení s § 258, § 259 CMP. Umiestnená pri výsluchu uviedla, že zatiaľ je normálna a je prekvapená, že medzi takýchto ľudí bola daná, že vraj ona je blázon. Naposledy čo syn spáchal samovraždu, tak nevie prečo to urobil. Syn pracoval 38 rokov ako záchranár, mal 68 rokov a všetko mal. Prečo ale išiel pod vlak, to nevie. Strašne ju to trápilo, prečo takto skončil. K okolnostiam svojej hospitalizácie umiestnená uviedla, že sa cítila strašne, mala strašne vysoký tlak, cítila búšenie, ktoré jej robilo zle. Následne začala kričať, že jej je zle a aj by bola odpadla. Neskôr jej mali zistiť, že má infarkt. Umiestnená ďalej dodala, že liečba v zariadení jej nepomáha, má takú vysokú posteľ, že sa tam sotva dostane, lebo mala trombózu. Ukázala na ruku, ktorú mala operovanú a dodala, že má tiež titán v kolene. Najlepšie sa cítila doma. Sama sa vie postaviť aj si vie sama spraviť raňajky, tu jej raňajky nechutia, nemôže ani jesť. Dodala taktiež, že sa len trápi a bude viac chorá keď tu v zariadení ostane. V závere výsluchu umiestnená uviedla, že má staršieho syna a nevestu, sú ale rozvedení. Ona nie je sprostá, začína ju ale bolieť hlava a ledva chodí keď vstane, všetko ju bolí, ale ešte než sem prišla chodila lepšie, lebo jej posteľ tu je strašne vysoko a je to katastrofa. 6. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“), informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). 7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 8. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 9. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 10. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 11. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 12. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania. 13. Kladné rozhodnutie súdu v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia nahrádza informovaný súhlas umiestneného a zakladá tak právne dovolené obmedzenie osobnej slobody umiestneného. Súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia je povinný prihliadnuť na záujem ochrany zdravia umiestneného, záujem ochrany spoločnosti a v neposlednom rade aj na konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu. 14. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúcej lekárky, zdravotnou dokumentáciou umiestnenej a výsluchom umiestnenej, súd dospel k záveru, že vzhľadom na psychický stav, je u umiestnenej nutné stabilizovať jej zdravotný stav, a to nastavením na adekvátnu liečbu, čo je v súčasnosti možné len ponechaním umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Súd pri rozhodovaní prihliadol na prítomnosť suicidálnych myšlienok u umiestnenej, ktoré toho času disimuluje, avšak ktoré sú u umiestnenej naďalej prítomné ako aj na konštatáciu ošetrujúcej lekárky o potrebe hospitalizácie z dôvodu, že v prípade prepustenia by u umiestnenej hrozilo zhoršovanie jej zdravotného stavu, ktorý treba preliečiť ústavne a odsledovať, z dôvodu hrozby spomínaných suicidálnych myšlienok a tendencií. Hospitalizácia a liečba umiestnenej je tak jednoznačne v záujme umiestnenej, najmä v záujme ochrany jej zdravia. 15. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení dlhodobo a konštantne uprednostňuje nevyhnutnú liečbu zdravotného stavu umiestneného pred vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom. Aj v tomto prípade súd považuje za potrebné uprednostniť liečbu umiestnenej, a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu, nakoľko u umiestnenej v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy existuje reálna možnosť ohrozenia jej života a zdravia. 16. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.