Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/6/2025 1225200095 28. 01. 2025 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200095.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - D. R., t.č. bytom L. X, R. a otca: K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., t.č. bytom T. XXX, D., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 12.1.2025, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa a to aj spätne od 21.7.2022. 2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že maloleté deti žijú výlučne v spoločnej domácnosti s otcom. Napriek tomu súd doposiaľ nerozhodol o ich zverení do jeho starostlivosti. Otec zabezpečuje všetky potreby maloletých detí, vrátane stravy, bývania, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a voľnočasových aktivít, výlučne zo svojich finančných zdrojov. Matka si dlhodobo neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a to ani v minimálnom rozsahu, čím porušuje svoje povinnosti voči maloletým deťom. Otec má obmedzené finančné možnosti, keďže je na čiastočnom invalidnom dôchodku, no napriek tomu zabezpečuje všetko potrebné pre maloleté deti. Absencia akejkoľvek finančnej pomoci zo strany matky voči deťom či už dobrovoľne alebo podľa zákona o rodine však predstavuje ohrozenie základných potrieb maloletých detí, a preto je potrebné súrne nariadiť výživné aspoň v nevyhnutnej miere. Podľa článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa majú rodičia spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie životnej úrovne svojich detí, pričom táto povinnosť je nadradená akýmkoľvek iným záväzkom rodičov. 3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/48/2020-154 zo dňa 10.11.2020 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej boli maloleté deti E. a K. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z detí sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, počnúc mesiacom december 2020. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, a každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin. Otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v mieste ich bydliska. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2020.
4. Súdny výkon tohto rozsudku je predmetom súdneho konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 47Em/4/2022, ktoré iniciovala matka voči otcovi maloletých detí, pričom toto konanie nie je právoplatne skončené. 5. Matka podala návrh na výkon rozhodnutia z dôvodu, že od 20.07.2022 sa obe maloleté deti zdržiavajú u otca, bez súhlasu matky a odmietajú sa k matke vrátiť. 6. Otec maloletých detí inicioval na tunajšom súde aj konanie vo veci samej o zmenu zverenia a s tým spojenú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené pod sp. zn. 28P/128/2022, pričom nie je právoplatne skončené. Vo veci bolo nariadených viacerých termínov pojednávaní, na ktorých sa rodičia dohodli na úprave styku, resp. zhodne sa vyjadrili k určitým termínov, tieto stretnutia však neprebehli uspokojivo a výsledok je ten, že deti matku odmietajú, pričom každý z rodičov uvádza iné dôvody odmietania. Matka viní otca z manipulácie, otec matku z nedostatočných rodičovských zručností. Pre ilustráciu a zdôraznenie rozporu medzi vyjadreniami rodičov na pojednávaní a realitou, súd uvádza priebeh jedného zo stretnutí matky s maloletými deťmi, naplánovaných a odsúhlasených rodičmi na pojednávaní. Matka prišla počas Vianoc za maloletými deťmi 2 krát do bytu, v ktorom bývali s otcom a počas obidvoch dní „stretnutie“ prebehlo tak, že deti sa zatvorili v kúpeľni a matka sediaca na stoličke pred kúpeľňou sa snažila „ komunikovať“ s deťmi cez kúpeľňové dvere. Tento, podľa názoru súdu, neprijateľný stav, trval do konca matkinej návštevy, otec sa obhajoval tým, že nedokázal presvedčiť deti, aby z kúpeľne vyšli a riadne sa porozprávali s matkou. 7. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/112/2023-37 zo dňa 28.11.2023 súd uložil maloletým deťom a obom rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Z., Z. XX, R., za účelom zlepšenia komunikačných a výchovných zručností rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role, rešpektovania role druhého rodiča, ako aj za účelom odstránenia aktuálnych problémov - odmietanie matky deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.12.2023. Toto výchovné opatrenie stále prebieha. Návrhom zo dňa 20.1.2025 požiadal otec o zrušenie výchovného opatrenia. 8. V správe z realizácie výchovného opatrenia zo dňa 31.5.2024 je uvedené nasledovné: V rámci uvedeného obdobia sme stanovili štyri termíny stretnutia v CDR pre maloleté deti, realizovali sa tri individuálne stretnutia s matkou a jedno spoločné stretnutie rodičov. Individuálne stretnutia s matkou boli zamerané na podporu zvládania náročných situácií a poradenstvo ohľadom rodičovských zručností. Predmetom spoločného stretnutia rodičov bolo rodičov informovať o príprave a priebehu spoločného poradenstva pre matku a maloleté deti. Otcovi maloletých delí boli poskytnuté konkrétne informácie o tom, ako deti pripraviť a motivovať na stretnutie s pracovníkmi CDR a s matkou, taktiež aká je jeho úloha počas stretnutia a na záver, ako s deťmi komunikovať po stretnutí. Matke maloletých boli poskytnuté informácie o tom aké stratégie správania zvoliť počas stretnutí s deťmi v rámci CDR. Z uvedených termínov pre maloleté deti sa podarilo realizovať jeden. Dôvodom na nevyužite ostatných termínov boli prekážky na strane otca ( choroba detí, krúžky alebo nedôvera detí k zamestnancom CDR). Dňa 7.5.2024 sa otec dostaví I do CDR s informáciou, že E. a K. odmietajú vystúpiť z auta a stretnúť sa s psychologičkou CDR. Po spoločnej konzultácií s otcom sme prišli za deťmi k autu a pokúsili sa ich motivovať k stretnutiu. Deti s nami nekomunikovali a ani zo strany otca neboli vyzvané k nadviazaniu kontaktu s nami. Otec nám v rámci stretnutí viac krát komunikoval, že psychický stav maloletých detí je nepriaznivý, preto sme otca vyzývali k tomu, aby deťom zabezpečil psychologickú pomoc, ktorú budú ochotné deti prijať. Dňa 27.5 sa otcovi maloletých podarilo zabezpečiť prítomnosť detí v rámci areálu CDR. E. a K. však prejavovali známky odporu k situácií, hlavne E., ktorá s nami nenadviazala očný kontakt, nedopovedala na otázky a nezapojila sa do žiadnej z ponúkaných hier. K. na viaceré vyzvania s nami začal komunikovať v jednoslovných vetách alebo neverbálne. Po čase bol ochotný zapojiť sa do hry, taktiež sa miestami objavovalo spontánne správanie. Otec maloletých bol prítomný počas celého stretnutia. 9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 17. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý
zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 20. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí. 21. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Zmena právoplatnej úpravy si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Súd chce zdôrazniť, že otec dlhodobo nerešpektuje právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom sa odvoláva na vôľu detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vznikajú dôvodné pochybnosti o snahe otca zabezpečiť styk matky s deťmi. Otec síce túto snahu na pojednávaniach aj v písomných podaniach deklaruje, v konečnom dôsledku však situáciu neupokojuje a jeho údajná snaha neprináša žiadané výsledky. Na rozdiel od matky, ktorá v čase, kedy boli deti v jej starostlivosti aj reálne, umožnila otcovi realizovať jeho rodičovské práva, otec či už úmyselne alebo z titulu nedostatočných rodičovských kompetencií, toto právo matky nedokáže plnohodnotne zabezpečiť. Vyplýva to aj zo správy CDR Z., ktoré realizuje výchovné opatrenie uložené rodičom. V správe je napr. uvedené, že otec nevyzval deti k nadviazaniu kontaktu so zamestnancami CDR, uskutočnilo sa zatiaľ len jedno stretnutia, pokiaľ sa stretnutia neuskutočnili, tak z dôvodov na strane otca. Nakoniec aj návrh otca na zrušenie výchovného opatrenia podaný dňa 20.1.2025 nesvedčí o snahe otca riešiť situáciu v záujme maloletých detí. Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletých detí. Ako už bolo uvedené vyššie otec deklaruje snahu o zblíženie sa deti s matkou, jeho skutky sú však v rozpore s tým, čo deklaruje. Vo veci bolo nariadených viacerých termínov pojednávaní, na ktorých sa rodičia dohodli na úprave styku, resp. zhodne sa vyjadrili k určitým termínov, tieto stretnutia však neprebehli uspokojivo a výsledok je ten, že deti matku odmietajú, pričom každý z rodičov uvádza iné dôvody odmietania. Matka viní otca z manipulácie, otec matku z nedostatočných rodičovských zručností a odmietania deti. Súd dospel k záveru, že aktuálne nie sú dané dôvody na okamžitý zásah súdu, ktorý by legitimizoval otca v jeho konaní, teda v nerešpektovaní súdneho rozhodnutia, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec rozhoduje o maloletých deťoch ( presťahovanie) bez súhlasu druhého rodičamatky, teda porušuje práva matky ako druhého rodiča. Určením vyživovacej povinnosti matke, by súd „odobril“ tento nežiadúci stav, kedy otec bez vážneho dôvodu nerešpektuje súdne rozhodnutie a v podstate by ho podporil v porušovaní práv matky. Pokiaľ otec nemá dostatok finančných prostriedkov
na výživu maloletých detí, existuje riešenie a to odovzdanie maloletých detí matke, ktorej sú zverené do osobnej starostlivosti právoplatným súdnym rozhodnutím. Je zrejmé, že ekonomická situácia otca nie je ľahká, ale do tejto situácie sa otec dostal porušením súdneho rozhodnutia o zverení maloletých detí. To, že otec zobral maloleté deti a matke ich nevrátil nenastalo v dôsledku objektívnych skutočností, bolo to výlučné rozhodnutie otca, matka s presťahovaním detí nesúhlasila. Snaha otca o pokojné vyriešenie situácie, bez toho aby vylučoval matku zo starostlivosti o deti, bola síce zo strany otca verbalizovaná, ale v konečnom dôsledku sa otcove výroky nepretavili do skutkov. Pokiaľ dôjde k zmene zverenia, bude súd konať aj o výživnom a to aj o termíne, od ktorého dôjde k zmene v osobe povinného rodiča, pričom nemožno vylúčiť aj tú možnosť, že to bude od času, od ktorého sú deti u otca. Otec vo svojom návrhu žiadal o určenie výživného spätne. V tejto súvislosti súd uvádza, že rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia má vždy právne účinky ex nunc, t.j. do budúcnosti, čo znamená, že neodkladným opatrením nikdy nie je možné upravovať právne vzťahy ex tunc, t.j. spätne, teda nemožno neodkladným opatrením určovať výživné povinnému spätne, do minulosti. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, súd pre absentujúcu neodkladnú potrebu zásahu, návrh zamietol. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.