Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59P/11/2025 1225200375 03. 02. 2025 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200375.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B., toho času C. X, B., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, B., toho času C. X, B., právne zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Matka je povinná predbežne platiť výživné na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 150,- eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 59P/10/2025. II. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 29.01.2025 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej žiadal, aby iba on bol oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takisto žiadal uložiť matke povinnosť, aby dočasne platila výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne k rukám otca. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania sp. zn. 59P/10/2025 na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 59P/11/2025. 2. Vo svojom návrhu uviedol, že s matkou nie sú zosobášení a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. A., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý býva v domácnosti s otcom na adrese C. X, B.. Výkon práv a povinností rodičov doposiaľ nebol upravený žiadnym súdnym rozhodnutím. Na príchod dieťaťa sa rodičia veľmi tešili, prvé problémy sa však vyskytli krátko po narodení. Matka sa často aj spolu s dieťaťom vytrácala najmä večer z domu, vracala sa uprostred noci. Neskôr si našla rôzne brigády ako čašníčka, kým bola v práci, otec sa staral o A.. Nakoniec sa rodičia rozišli, matka sa aj s dieťaťom odsťahovala k svojej matke do Malaciek. Aj napriek útlemu veku si otec maloletého brával každý víkend. Matke vtedy platil 200 eur mesačne s tým, že matka poberá prídavky na dieťa. Od 2 rokov dieťaťa sa realizovala nepomerná striedavá starostlivosť, maloletý bol u otca 10 až 12 dní do mesiaca, otec platil matke 250 eur mesačne.
Následne si matka našla nového partnera a narodila sa jej dcéra D.. Postupne sa začali vyskytovať problémy, maloletý mával na sebe to isté oblečenie, plesnivú desiatu, absenciu v škole a podobne. Od začiatku roka 2024 ostalo dieťa takmer úplne v starostlivosti otca. Vtedajší partner matky oznámil otcovi, že sa začala správať divne a zanedbávať starostlivosť aj o D.. Na jar 2024 sa začala správať zvláštne, rapídne schudla, bola agresívna. Od apríla 2024 ostal maloletý definitívne v otcovej osobnej starostlivosti. Matka bola v apríli 2024 zastavená policajnou hliadkou, v dychu jej namerali 0,58 mg/ l alkoholu. Navrhovateľ uviedol, že bola uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. K alarmujúcej situácii došlo 30.05.2024, kedy si matka v škole vyzdvihla obe deti, a na telefonáty otcov nereagovala. Od starej matky sa otcovia dozvedeli, že pricestovala aj s deťmi do Malaciek k starej matke. Matka mala s babkou konflikt a skončili na polícii, bola privolaná sanitka a pracovníčky úradu práce, matka bola agresívna a javila známky požitia alkoholu, pre deti to bol stresujúci zážitok. Pracovníčky úradu práce povedali, aby načas ostali deti v starostlivosti otcov. Od 31.05.2024 je A. v starostlivosti otca a odvtedy v domácnosti matky neprespal ani raz, nechce o nej hovoriť, bojí sa jej. Otec maloletej D. podal na súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenie, pričom súd neodkladným opatrením zveril D. otcovi a nariadil matke platiť výživné (spis Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 37P/93/2024, konanie vo veci samej sa vedie pod sp. zn. 37P/77/2024). Navrhovateľ uviedol, že v máji 2024 úrad práce vykonal šetrenie v jeho domácnosti a konštatoval, že sú u neho vytvorené vhodné podmienky. Matka o dieťa nejaví takmer žiadny záujem, niekedy zavolá. Navrhovateľ je kamarát s otcom D. a snažia sa aby bol medzi deťmi súrodenecký vzťah, dobre vychádza aj s babkou (matkou matky), ktorej deti niekedy privezú. Podľa tvrdení starej matky sa matka niekedy zastaví u nej, niekedy je normálna inokedy nepríčetná, stará matka nevie, či matka pracuje, kde sa zdržiava, býva a podobne. Asi 2x alebo 3x sa maloletý stretol aj s matkou u starej matky, keď bolo vytvorené bezpečné prostredie. V novembri 2024 sa matka dopustila ďalšieho trestného činu, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko šoférovala auto aj napriek zákazu viesť motorové vozidlo. Otec o živote matky nemá vedomosť, nevie či pracuje, kde býva, kde sa zdržiava a podobne, má obavu, či nie je závislá na omamných a psychotropných látkach, má pochybnosti, či má zabezpečené bývanie. Maloletý je u otca takmer rok, je zastabilizovaný a spokojný, so starostlivosťou mu pomáha babka (matka otca) a prípadne aj bratia otca. A. navštevuje 3. ročník Základnej školy B., G. X, B., takisto navštevuje futbalový krúžok, chodia na dovolenky, absolvuje s ním lekárske prehliadky a podobne. Matka si ako brigádnička čašníčka za deň dokázala zarobiť aj 100 eur, mesačne jej príjem predstavoval sumu 3 000 eur. V súčasnosti navrhovateľ nevedel uviesť, či matka pracuje alebo brigáduje. Otec pracuje ako živnostník v sprostredkovateľských službách s čistým príjmom mesačne cca. 1 500 eur. Býva s maloletým v 2izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve otcovho brata H. A., bratovi hradí nájomné cca. 360 eur, náklady za byt hradí vo výške cca. 47 eur. Maloletý nemá zvýšené výdavky, navštevuje futbalový krúžok, zdravotný stav má dobrý. Navrhovateľ vyčíslil mesačné náklady na maloletého nasledovne: bývanie a energie 200 eur, strava 180 eur, drogéria a hygiena 5 eur, oblečenie a obuv 30 eur, domácnosť 10 eur, strava v škole 33,90 eur, školská družina 72,56 eur, školské pomôcky 12 eur, voľný čas 69,16 eur, lieky a zdravie 5 eur, dovolenky a výlety 112,50 eur, hračky a iné 15 eur, pohonné hmoty 40 eur, spolu 785,12 eur. Odkedy je A. v starostlivosti otca, matka vôbec neprispieva na jeho výživu, nezaujíma sa o neho, nič mu nekupuje, pričom poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur a necháva si ich pre seba. Aj napriek tomu, že je maloletý rok u otca a matka sa ho nesnaží vytrhnúť z jeho starostlivosti, navrhovateľ mal za to, že existuje dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko s ohľadom na zlý stav matky existuje obava, že opätovne môže prísť ku konaniu, ktoré ohrozí maloletého na živote a zdraví. Rodičovské práva a povinnosti neboli upravené žiadnym súdnym rozhodnutím, matka môže dieťa vyzdvihnúť v škole a zobrať na miesto, ktoré nebude nikomu známe, prípadne mu môže ublížiť. Z uvedeného dôvodu požadoval zveriť dieťa neodkladným opatrením do svojej starostlivosti. S ohľadom na skutočnosť, že matku nie je možné zastihnúť a vzhľadom na jej neusporiadaný spôsob života a zlý psychický stav otec navrhol, aby iba on zastupoval a spravoval majetok dieťaťa, nakoľko v prípade potreby by sa s matkou nevedel spojiť a získať jej súhlas, poprípade matka môže zneužiť majetok A. napríklad na kúpu látok, na ktorých je závislá. Napokon navrhovateľ požiadal súd, aby neodkladným opatrením uložil matke povinnosť platiť výživné na A. vo výške 150 eur mesačne, nakoľko uvedená výška bude postačovať na aspoň tie najzákladnejšie potreby. 3. Súd sa oboznámil s návrhom otca, prílohami návrhu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletého sú matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX a otec: A. A., nar. XX.XX.XXXX.
5. Z úradného záznamu úradu práce Bratislava zo dňa 04.06.2024 súd zistil, že otec navštívil daný úrad, opísal priebeh starostlivosti o maloletého a problémové správanie matky. Úrad práce odporúčal otcovi možnosť spolupráce s psychologičkou a mediáciu. 6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.). 17. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie,
ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 18. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že návrh je nutné čiastočne zamietnuť. V časti dočasného zverenia dieťaťa do starostlivosti otca, dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nebol daný, nakoľko maloletý sa v súčasnej dobe v starostlivosti otca fakticky a reálne nachádza. Tak, ako to vyplýva z návrhu otca, v čase podania návrhu sa A. nachádza v starostlivosti a v domácnosti navrhovateľa. V zmysle uvedeného nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Súd mal teda za to, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, maloleté dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v starostlivosti otca, jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj nie sú ohrozené alebo narušené. 20. Obava otca, že matka vyzdvihne dieťa zo školy a neodovzdá ho otcovi, sama o sebe nepostačuje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nebolo preukázané ani osvedčené konkrétne ohrozenie, že matka neodovzdá dieťa naspäť otcovi. Otcom opísaný incident (vyzdvihnutie A. zo školy a následne nedvihnutie telefónu matkou) sa odohral na konci mája 2024, otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až koncom januára 2025, t. j. viac ako po pol roku, súd preto nevidí dôvod rozhodovať v skrátenej 7dňovej lehote namiesto riadneho konania a dokazovania vo veci. Súd teda vyhodnotil, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná a v súčasnosti nie je potrebné a naliehavé autoritatívne odovzdať A. do starostlivosti otca neodkladným opatrením na úkor riadne vykonaného dokazovania. 21. Navrhovateľ sa taktiež domáhal určenia, že zastupovať A. a spravovať jeho majetok bude iba on. Ide o zásadnú otázku, ktorá by nemala byť riešená prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, nakoľko v ňom nie je možné vzhľadom na krátku zákonnú lehotu vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie. V danej veci taktiež nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko až v konaní vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania by bolo možné o tejto otázke rozhodnúť. Nariadenie neodkladného opatrenia je zásah súdu dočasného charakteru a neodkladné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. 22. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 23. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive. 24. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh otca, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného vyhovel a uložil matke povinnosť predbežne
platiť výživné na maloletého v sume 150 eur, ako nevyhnutnú mieru, ktorou je povinná podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov na deti (ošatenie, stravu, bývanie, a na zabezpečenie ďalších potrieb), ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Súdu z doposiaľ zisteného skutkového stavu vyplynulo, že matka v minulosti pracovala ako čašníčka a nie je známy žiaden dôvod, prečo by matka nemohla dosahovať príjem dostatočný na plnenie si vyživovacej povinnosti, pričom zároveň poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením v sume uvedenej vo výroku tohto uznesenia je primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky a zodpovedá i odôvodneným potrebám dieťaťa v nevyhnutnej miere. S ohľadom na záujem A. mal súd za to, že je potrebné, aby sa i matka dočasne podieľala na nevyhnutných výdavkoch svojho syna pravidelne a v adekvátnej výške. 25. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP). 26. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 59P/10/2025. 27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.