Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59Ps/2/2025 1225200445 12. 11. 2025 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200445.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci spôsobilosti na právne úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Mestská časť Bratislava-Rača, Kubačova 21, Bratislava, na návrh navrhovateľa: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, takto rozhodol: I. Súd o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/ XX, E., v rozsahu: - nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, v rozsahu jeho scudzenia, darovania, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom a prenájmom, - nie je spôsobilá samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, - nie je spôsobilá disponovať s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 € týždenne, - nie je spôsobilá rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o mieste a spôsobe liečby, umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti a vo všetkých úkonoch týkajúcich sa poskytovania sociálnych služieb. II. Súd u s t a n o v u j e A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., opatrovníka: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., štátna príslušnosť SR. III. Opatrovník je o p r á v n e n ý opatrovanca zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré bola jeho spôsobilosť obmedzená. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom. IV. Opatrovník je p o v i n n ý podávať súdu pravidelné správy dvakrát do roka a to vždy k 30.6. a 31.12. príslušného roka o nakladaní s majetkom osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. V. Štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 10.02.2025 sa navrhovateľ domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej sestry A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "menovaná"), s tým, že žiadal, aby jej bol ustanovený za opatrovníka. 2. Vo svojom návrhu uviedol, že jeho sestre boli diagnostikované viaceré ochorenia. Podľa lekárskej správy trpí duševným ochorením bipolárna afektívna porucha s psychotickými príznakmi. Hospitalizovaná bola pre dekompenzáciu stavu a manický syndróm psychotickej hĺbky s rizikom závažného zhoršenia zdravotného stavu. Pri prijatí do nemocnice bola verbálne agresívna, nespolupracujúca, nekritická k svojmu stavu. Na C. bola hospitalizovaná opakovane. K ambulantnej psychiatričke sa nedostavovala pravidelne. Podľa jej vyjadrenia po prepustení z nemocničného zariadenia k ambulantnej psychiatričke nebude chodiť, nakoľko táto jej nerozumie. V dôsledku jej ochorenia hrozí nebezpečenstvo, že bude ohrozené jej zdravie, prípadne i život, a to neužívaním liekov, resp. môže byt' ohrozená jej materiálna existencia z dôvodu svojej neorientovanosti a bezradnosti. Svoj zdravotný stav nevie kriticky posúdiť. Opakovane bolo potrebné riešiť problémy vzniknuté uzatváraním rôznych zmlúv napr. s telekomunikačnými operátormi. Menovaná nekontrolovane a bez akejkoľvek potreby nakupuje rôzny tovar, ktorý nie je pre ňu aktuálne potrebný. Je ľahko ovplyvniteľná rôznymi predajcami rôzneho tovaru. V súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom nehnuteľnosti riešila i možnosť odpredaja nehnuteľnosti s tým, že ju kontaktoval neznámy muž ohľadne pomoci pri predaji nehnuteľnosti. Navrhovateľ chce, aby bola zabezpečená ochrana jeho sestry tým, že bude obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník, ktorý ju bude zastupovať v rozsahu obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. 3. Súd v konaní ustanovil Mestskú časť Bratislava-Rača, Kubačova 21, Bratislava, za procesného opatrovníka menovanej na ochranu jej práv v konaní. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom menovanej, prednesmi procesného opatrovníka, výsluchom znalkyne F. G. E., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä s písomnými vyjadreniami menovanej, psychiatrickou správou, znaleckým posudkom F. G. E., ako i s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Z prepúšťacej správy zo dňa 31.01.2025 súd zistil, že pacientka bola prijatá na Psychiatrickú kliniku, Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, dňa 09.01.2025, kvôli dekompenzácii stavu, na základe odporúčania psychiatričky F. H. F.. Na psychiatrickom oddelení bola v minulosti hospitalizovaná opakovane. Bola jej diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha. 6. Dňa 14.04.2025 súd ustanovil F. G. E. za znalkyňu v predmetnom konaní na vyšetrenie menovanej a na vypracovanie znaleckého posudku. 7. Dňa 15.05.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie osoby o ktorej spôsobilosti sa koná, v ktorom uviedla, že je dostatočne spôsobilá sa o seba postarať. Tvrdenia navrhovateľa popiera. Nie je pravdou, že by bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrii, pravdou je, že bola hospitalizovaná len druhý krát. U ambulantnej psychiatričky nebola, lebo bola hospitalizovaná na neurologickej ambulancii (Kramáre). Menovaná si je plne vedomá svojich činov, nie je ohrozené jej zdravie ani život. Od posledného prepustenia z psychiatrie neberie antidepresíva ani nenavštevuje psychiatra. Menovaná uviedla, že nesúhlasí ani s ustanovením navrhovateľa za opatrovníka a návrh žiadala zamietnuť. 8. Dňa 16.07.2025 znalkyňa F. G. E. doručila súdu znalecký posudok č. 6/2025, z ktorého súd zistil nasledovné: Znalkyňa vykonala vyšetrenie menovanej na adrese výkonu znaleckej činnosti (C. I. XX, E.). Menovaná prišla sama, bez sprievodu druhej osoby. Orientovaná bola správne, zmyslu vyšetrenia rozumela. Boli u nej prítomné paranoidné koncepty. K svojmu stavu bola nekritická. Podstate ochorenia nerozumie, dôležitosť liečby odmieta. Začiatok psychických problémov popisovaný približne od roku 2008, t. j. vo veku 49 rokov. V závere znalkyňa uviedla, že u posudzovanej sú prítomné prejavy duševnej poruchy, a to bipolárnej afektívnej poruchy, v danom čase manická fáza so psychotickými symptómami. Duševná porucha je trvalého charakteru. Daná porucha v priebehu času mení svoju klinickú podobu: t. j. vyskytuje sa buď depresívna fáza, alebo manická fáza ochorenia. Obe fázy sa u menovanej už v minulosti vyskytli a trvali dlhý čas. U menovanej nie sú v zdravotnej dokumentácii zadokumentované bezpríznakové obdobia (remisie). Znalkyňa skonštatovala, že menovaná je toho času
schopná samostatne obstarávať svoje náležitosti a samostatne konať len s obmedzeniami. V dôsledku narušeného psychického fungovania je v súčasnosti schopná zodpovedne vykonávať právne úkony len v obmedzenom rozsahu. Nie je schopná si pre duševnú poruchu obstarávať svoje náležitosti a samostatne konať v plnom rozsahu v oblasti rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, poskytovania súhlasu k úkonom zdravotnej starostlivosti, v oblasti jednostranných právnych úkonov a zmlúv, ktoré by ju zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi určitú čiastku (znalkyňa navrhla 200 eur týždenne), v oblasti hospodárenia s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. V týchto oblastiach je u posudzovanej odôvodnené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko svojím konaním môže ohroziť seba, alebo tretie osoby. Prognóza ochorenia závisí od toho, ako dôsledne a účinne bude realizovaná liečba. Pri dlhodobej účinnej liečbe je prognóza ochorenia priaznivá. Rozhodovanie vo veci umiestnenia do opatrovateľského, alebo sociálneho zariadenia znalkyňa odporúčala odložiť až na čas po stabilizácii jej psychického stavu. Znalkyňa odporúčala zvážiť osobu opatrovníka, v súčasnosti sú vzťahy s bratom vážne naštrbené, komunikácia prerušená, dôvera zo strany posudzovanej voči bratovi úplne absentuje. Znalkyňa zároveň odporúčala v pravidelných intervaloch kontrolovať zdravotný stav posudzovanej a eventuálne iniciovať v budúcnosti nové konanie, ktoré by v závislosti od zdravotného stavu rozhodlo o potrebe ponechať v platnosti/alebo zrušiť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, prípadne ho rozšíriť na iné oblasti (napr. na spomínané rozhodovanie o umiestnení do opatrovateľského alebo sociálneho zariadenia). Záverom uviedla, že menovaná toho času nie je schopná pochopiť zmysel konania a význam rozhodnutia. 9. Dňa 13.08.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, v ktorom uviedla, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Znalecký posudok bol vypracovaný predčasne, ustanovenie znalca v konaní nastalo bezprostredne po podaní návrhu, ešte predtým, ako mala možnosť sa vyjadriť, ešte skôr ako bolo nariadené pojednávanie na ktorom by sa súd svojím vlastným úsudkom presvedčil o správaní sa menovanej a dôkladne sa presvedčil o dôvodnosti podaného návrhu. Je presvedčená, že jej zdravotný stav nie je natoľko závažný, aby si vyžadoval zásah do jej osobnostných práv a telesnej integrity v najväčšej možnej miere, t. j. obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Napriek tomu, že trpí bipolárnou afektívnou poruchou, touto neohrozuje seba ani tretie osoby. Dodala, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sp. zn. 3CdoR/7/2025 dňa 25.06.2025 posúdil jej dovolanie ako prípustné a zároveň aj ako dôvodné a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.06.2025, sp. zn.: 3CdoR/7/2025). 10. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že osoba o spôsobilosti ktorej sa koná je jeho sestra. Je dlhodobo chorá, so svojou chorobou bojuje od roku 2008. Začala riešiť veci, ktoré predtým neriešila a stavia sa k veciam inak ako predtým. Začala si brať úvery na auto, bola ako neriadená strela. Hospitalizovaná bola v Pinelovej nemocnici v Pezinku. Prepadla hlbokej depresii v ktorej bola takmer 10 rokov, kedy nevychádzala z domu, bolo problém ísť k lekárom. Minulý rok sa dostala do manickej fázy a nastali problémy so všetkými susedmi, volania na políciu, na všetkých podáva trestné oznámenia, na neho, na doktorov a podobne. Žije sama, mama v januári tohto roku zomrela. On je jej úhlavný nepriateľ. Iného súrodenca nemá, je jej mladší brat. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má strach, aby sestra mala kde bývať a z čoho žiť, preto si myslí, že by nemala hospodáriť s finančnými prostriedkami. Vlastní 1/3 rodičovského domu, kde aj býva. Poberá 100 % invalidný dôchodok 640 eur. Stretávajú sa občas, kontakt majú cez SMS. Sestra inú blízku osobu nemá, preto za opatrovníka navrhol seba. V lete prestala platiť plyn s odôvodnením, že si bude hradiť len svoje náklady, ale teraz aktuálne ho asi platí. 11. A. B. - osoba o ktorej spôsobilosti sa koná, na pojednávaní uviedla, že dôchodok nepoberá 100 %, ale 75 %. Bol vo výške 667 eur a dňom 23.09. sa naplnila skutková podstata starobného dôchodku a od októbra poberá dôchodok 883 eur. Návrh podával brat z dôvodu, že má obavu, že predá rodičovský dom, ale ona ho nemôže predať, keďže je vlastníčkou len 1/3. Minulý rok ju domov doviezol jeden pán, ktorý jej povedal, že keď budú predávať tento dom, tak by ho kúpil a brat z toho spravil kauzu. Má asi 18 diagnóz, ale najdôležitejšia je Wilsonova choroba, ktorá sa začala riešiť v roku 2009. Nenavštevuje žiadneho psychiatria, nemá žiadnu psychiatrickú liečbu. Brat s lekárkou zariadili, aby ju umiestnili proti súhlasu na Mickiewiczovej, kde bola mesiac, pretože odmietala liečbu, ktorú mala aj predtým a tá jej nezaberala. Cíti sa dobre, nechodí k žiadnemu psychiatrovi, lebo sú obsadení a súkromník berie 80 eur a na to nemá. Všetky výdavky na dom musí hradiť ako nový nájomca po mame. Na plyne bol nedoplatok 794 eur, ktorý musela doplatiť. Menovaná uviedla, že nesúhlasí s obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Brat jej nijako nepomáha. Ak by došlo aj k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v nejakom
rozsahu, nesúhlasila aby bol jej brat opatrovník, to radšej Mestská časť Bratislava-Rača, pričom záverom uviedla, že nesúhlasí ani s mestskou časťou. 12. Znalkyňa F. G. E. na pojednávaní uviedla, že je presvedčená, že v stave v akom sa teraz menovaná nachádza, môže sa stať obeťou nejakého sofistikovaného podvodu. Pani B. trpí 2 základnými ochoreniami a to Wilsonovou chorobou a bipolárnou afektívnou poruchou, ktorá by mala byť adekvátne liečená. Táto porucha má dve fázy: manickú a depresívnu, závažnejšia je manická, kedy môže ohroziť seba a svoju existenciu. Ochorenie u menovanej je už od roku 2010 a prebehli obidve fázy. Od novembra minulého roka je neliečená manická forma tohto ochorenia. Medzi ochoreniami nie sú žiadne remisie zadokumentované, čo považuje za nepriaznivý prognostický stav. Dôsledky sú aj na behaviorálnu sféru, kedy sú neadekvátne prejavy správania, ktoré sa však dajú zmierniť liečbou. Pri neliečení manická fáza skončí a prepadne sa do depresívnej. Úlohou je, aby tento prepad nebol hlboký. V manickej fáze je menovaná sebestačná, avšak keď nastúpi depresívna fáza, tak je vysoko pravdepodobné, že sebaobslužnosť bude vážne narušená. Aktuálne je úsudok rýchly, povrchný, u menovanej vnímala paranoidné vnímanie reality, je podozrievavá, čo by ju aj mohlo ochrániť, avšak sú tu aj iné oblasti, kde by mohla byť zraniteľná a to je oblasť starostlivosti o jej osobu. Keď jej niekto ponúkne pomoc, že jej bude napríklad nakupovať, alebo sa o ňu starať, mohla by sa stať obeťou podvodu, alebo citovej manipulácie. Pri určení finančnej sumy s ktorou by mohla týždenne hospodáriť vychádzala z určitého štandardu na ktorý bola zvyknutá. V kontakte so štátnymi úradmi môže dôjsť k neporozumeniu, ale v zásade nie je odmietavá, že by nespolupracovala. Môže byť, že situácii neporozumie. Znalkyňa ďalej uviedla, že sa domnieva, že ak by bol ustanovený za opatrovníka ktokoľvek, tak zo strany pani Žitnej bude odmietaný každý. Na otázku menovanej, podľa čoho usúdila, že liečba skončila v novembri minulého roka, znalkyňa odpovedala, že nič také nepovedala, vychádzala z prepúšťacích správ. Na otázku menovanej, v akom vzťahu je s F. F., znalkyňa odpovedala, že je s ňou v profesionálnom vzťahu, poznajú sa 20 rokov, tykajú si. 13. Zástupkyňa procesného opatrovníka na pojednávaní uviedla, že sa prikláňa k názoru znalkyne a k návrhu navrhovateľa. 14. Osoba o ktorej spôsobilosti sa koná ďalej na pojednávaní uviedla, že pani znalkyňa je kamarátka s pani F. a keď vošla ambulancie pani znalkyne, tak vedela, že ju chce zbaviť svojprávnosti. V spise je založená prepúšťacia správa z Mickiewiczovej, ale ona túto správu nikdy nedostala, dostala do ruky zalepené 2 obálky, jedna bola určená obvodnej lekárke a jedna psychiatrovi. Menovaná uviedla, že sa dokáže o seba postarať a dokáže riešiť všetko v rodinnom dome sama, nikto jej nepomáha, jedine jedna priateľka F. F. J.. Navrhovateľ reagoval, že keď ho súd vyzval, aby označil nejakú blízku osobu, ktorá by mohla byť procesným opatrovníkom v konaní, oslovil F. J., ktorá mu uviedla, že nechce byť opatrovníčkou a s týmto nechce mať nič spoločné. 15. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších novelizácií, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 16. Podľa § 231 písm. a) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 17. Podľa § 240 ods. 1 CMP súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu. 18. Podľa § 243 ods. 1 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 19. Podľa § 243 ods. 2 CMP súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 20. Podľa § 244 CMP súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
21. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. 22. Podľa § 248 ods. 2 CMP ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 23. Podľa § 250 ods. 1 CMP súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín. 24. Podľa § 274 ods. 2 CMP v rozhodnutí, ktorým ustanovuje opatrovníka súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. 25. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. 26. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Zásahy do spôsobilosti na právne úkony je potrebné vnímať ako zásahy do osobnej integrity človeka, teda aj do práv garantovaných Listinou základných práv a slobôd a rovnako práv garantovaných Ústavou SR. Zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby je nutné chápať ako prostriedok ultima ratio, ku ktorému zásahu je možné pristúpiť len zo zákonom ustanovených dôvodov, a to pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodného charakteru alebo nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov. Ak fyzická osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony urobí právny úkon, na ktorý nie je spôsobilá, pôjde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má dosah aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. Je nutné uviesť, že pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je nevyhnutné rešpektovať ústavnoprávny rozmer, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti za súčasného primárneho zohľadnenia záujmov osoby o ktorej spôsobilosti sa koná. 27. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že u menovanej sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. Spôsobilosť na právne úkony môže byť fyzickej osobe obmedzená iba z dôvodov uvedených v zákone. Obmedzenie fyzickej osoby v spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov je schopná robiť len niektoré právne úkony. V predmetnom konaní bolo preukázané, že menovaná dlhodobo trpí závažným duševným ochorením, a to bipolárnou afektívnou poruchou. Ide o ochorenie, ktoré nie je prechodného charakteru, pričom v dôsledku tohto ochorenia je schopná obstarávať svoje záležitosti iba v obmedzenom rozsahu. 28. Súd mal v konaní za preukázané, a to najmä znaleckým posudkom F. G. E. č. 6/2025, psychiatrickými správami a výsluchom menovanej na pojednávaní, že u osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo vyššie uvedenom rozsahu. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že u posudzovanej osoby je dlhodobo diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha s výraznými paranoidnými a perzekučnými prvkami, ktorá má chronický priebeh a v období exacerbácií zásadným spôsobom narúša jej schopnosť realisticky hodnotiť skutočnosť, regulovať impulzy a koordinovať vlastné konanie. 29. Osoba o spôsobilosti ktorej sa koná - A. B., nesúhlasila s návrhom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, svoj nesúhlas vyjadrovala opakovane, a to písomne (prostredníctvom právneho zástupcu), taktiež aj počas výsluchu na pojednávaní. Uvádzala, že je schopná sa sama o seba postarať vo všetkých oblastiach a návrh podával brat z dôvodu, že má obavu, že predá rodičovský dom. Znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní však jednoznačne potvrdzuje, že menovaná trpí bipolárnou afektívnou poruchou. Súd zdôrazňuje, že k obmedzeniu spôsobilosti pristúpil súd z dôvodu ochrany menovanej pred možnými následkami psychotickej dekompenzácie, ktorá je pri bipolárnej afektívnej poruche rizikom, a to aj napriek prechodne stabilizovanému zdravotnému stavu. Pri
rozhodovaní súd vychádzal z princípu proporcionality a rešpektovania autonómie jednotlivca a dbal na to, aby zásah do právnej spôsobilosti menovanej bol nevyhnutný, primeraný a odôvodnený ochranným účelom. Takto nastavený režim nepredstavuje zbavenie autonómie, ale primerané a individualizované preventívne opatrenie s cieľom ochrániť práva a záujmy pani B.. Súd opakovane zdôrazňuje, že obmedzenie spôsobilosti bolo nariadené výlučne v záujme ochrany menovanej, nie ako sankcia alebo stigmatizácia. 30. Súd dôkladne zvažoval rozsah obmedzenia a dospel k záveru, že menovanú je nutné obmedziť spôsobilosti na právne úkony v oblasti nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, nakoľko tieto právne úkony vyžadujú posúdenie dlhodobých následkov a nesú so sebou výrazné majetkové riziká. Toto obmedzenie neznamená, že by menovaná nemohla napríklad s hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami vôbec nakladať. Môže tak urobiť, avšak iba v spolupráci s opatrovníkom (a v prípade veci ktorá nie je bežná, iba so súhlasom súdu). V manickej fáze (v ktorej sa aktuálne nachádza) sa stráca kritičnosť a úsudok, a v takomto stave by sa mohla pustiť do neuvážených obchodov. Cieľom tohto postupu je zabezpečiť, aby boli takéto právne úkony realizované len v prípadoch, keď sú v súlade so záujmami menovanej osoby a za okolností, ktoré vylučujú zneužitie, alebo neuvážené rozhodnutia počas prípadnej epizódy zhoršenia zdravotného stavu. Tieto úkony často spôsobujú nenahraditeľné následky, ktoré nemožno po ich vykonaní jednoducho zvrátiť, resp. iba s veľkými ťažkosťami. Súd preto musel prihliadnuť na to, že menovaná nie je schopná posúdiť právny význam, hodnotu ani ekonomické riziká takýchto dispozícií, a to najmä v čase, keď je jej zdravotný stav destabilizovaný. Pri takýchto epizódach vzniká reálne riziko, že by bez primeraného obmedzenia spôsobilosti mohla uskutočniť právne úkony, ktoré by viedli k závažnej majetkovej ujme, strate bývania, zadlženiu alebo k zmluvnému viazaniu, ktoré by už nebolo možné efektívne korigovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že menovaná nie je schopná kvalifikovane rozhodovať o úkonoch týkajúcich sa jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, keďže jej ochorenie zásadne narúša schopnosť rozumieť povahe týchto právnych úkonov, predvídať ich následky a chrániť vlastné majetkové záujmy. Obmedzenie spôsobilosti v tejto oblasti je preto nevyhnutné, primerané a predstavuje najšetrnejší spôsob, ako zabrániť vzniku nezvratnej majetkovej škody, ktorú by menovaná nebola schopná sama identifikovať ani odvrátiť. 31. Súd obmedzil spôsobilosť menovanej aj v rozsahu samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami. Vyššie uvedené duševné ochorenie sa prejavuje bludnými interpretáciami správania iných osôb, patologickou podozrievavosťou, poruchami úsudku, zníženou schopnosťou prijímať racionálne rozhodnutia a neschopnosťou pochopiť právny význam vlastných úkonov v situáciách, ktoré vyžadujú orientáciu v právnom prostredí a adekvátne uplatnenie práv či povinností. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že posudzovaná osoba má sklon k iniciovaniu neodôvodnených, fakticky nepravdivých podaní voči orgánom štátnej správy, samosprávy, zdravotníckym zariadeniam a jednotlivým zamestnancom týchto inštitúcií. Podania môžu mať formu obvinení z údajných trestných činov, profesijných pochybení či konšpiračných aktivít, ktoré nijako nezodpovedajú realite a priamo vyplývajú z jej chorobného prežívania. Obmedzenie v rozsahu samostatného konania a vystupovania pred orgánmi verejnej moci je nevyhnutné na to, aby nedochádzalo ku generovaniu ďalších právne a fakticky nepodložených podaní, boli eliminované situácie v ktorých posudzovaná osoba nevedomky koná vo vlastnú ujmu, bol stabilizovaný jej právny status a zabezpečená ochrana jej majetkových, osobnostných a zdravotných záujmov a bola zabezpečená predvídateľnosť a procesná istota pre orgány verejnej moci i jednotlivcov vystavených jej patologickým obvineniam. Opakované podania, oznámenia a sťažnosti bez skutkového základu majú charakter procesného excesu, čím dochádza k podnecovaniu konaní, ktoré orgány musia prešetriť, hoci sú zjavne neopodstatnené. Tieto podania vyvolávajú neoprávnený tlak na jednotlivcov (lekárov, úradníkov), čo je pri absencii reálnej ujmy spoločensky škodlivé. Posudzovaná osoba nie je schopná chápať právny význam svojich podaní, nedokáže posúdiť, kedy ide o legitímne uplatnenie práva a kedy o bludnú interpretáciu reality, nedokáže zvážiť následky svojich tvrdení, najmä ak ide o závažné obvinenia voči iným subjektom. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že menovaná nie je spôsobilá samostatne konať pred orgánmi verejnej moci a na tieto úkony je nevyhnutný súhlas a zastúpenie opatrovníka ustanoveného súdom.
32. Súd taktiež obmedzil spôsobilosť menovanej disponovať s finančnou hotovosťou vyššou ako 200 eur týždenne. Pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä zo skutočnosti, že v manickej fáze existuje vysoké riziko veľkého a neprimeraného míňania peňazí. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že menovaná v dôsledku svoj diagnózy, nie je schopná primerane a racionálne nakladať s finančnými prostriedkami vo vyšších objemoch. Jej ochorenie sa prejavuje epizódami zníženej kritickej korekcie správania, čo sa v bežnom živote manifestuje nekontrolovanými nákupnými rozhodnutiami, absenciou uvedomenia si ekonomických dôsledkov a tendenciou podliehať manipulatívnym stimulom. Súd osobitne prihliadol aj na skutočnosť, že menovaná v dôsledku paranoidných presvedčení a dezorganizovaného spôsobu sociálneho kontaktu môže podľahnúť typickým podvodným praktikám, nakoľko v minulosti pri nadbytku energie a odbrzdení kontrolných funkcií nakupovala nepotrebné veci, objednávala tovar a podobne. Impulzitiva a nedomyslenie dôsledkov konania je takisto rizikom, preto súd vyhodnotil, že obmedzenie v tomto smere je nanajvýš potrebné pre ochranu majetkových práv menovanej. Znížená miera kritickej kontroly, kombinovaná s impulzivitou, vytvára vysoké riziko majetkovej ujmy, ktorú by pri plnej dispozícii s financiami nebola schopná rozpoznať ani účinne odvrátiť. Na základe týchto zistení dospel súd k záveru, že menovaná nie je schopná zabezpečiť rozumné a primerané hospodárenie s finančnými prostriedkami vo vyšších sumách, pričom jej konanie má priamy potenciál ohroziť základné ekonomické záujmy. Obmedzenie jej spôsobilosti disponovať finančnými prostriedkami presahujúcimi 200 € týždenne predstavuje nevyhnutný a primeraný zásah sledujúci ochranu jej majetku, stabilitu jej ekonomických pomerov a prevenciu ďalšieho zneužitia zo strany podvodných subjektov. Finančný limit bol stanovený v rozsahu, ktorý umožňuje menovanej zabezpečiť bežné potreby života, avšak zároveň vytvára primeranú kontrolnú hranicu, ktorá znižuje riziko impulzívnych, iracionálnych a pre ňu škodlivých finančných transakcií. 33. Pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti v oblasti rozhodovania o zdravotnej starostlivosti a poskytovania sociálnych služieb, je potrebné zdôrazniť, že pani A. B. nemá náhľad na svoj zdravotný stav, k svojmu stavu je nekritická. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava , Nemocnica Staré Mesto, Psychiatrická klinika LF UK a UNB zo dňa 31.1. 2025 okrem iného vyplýva, že pacientka vyžaduje dozor druhej osoby za účelom zabezpečenia asistencie a užívania medikácie. Sama tvrdí, že nepotrebuje liečbu a nepotrebuje navštevovať psychiatrickú ambulanciu. Na kontroly sa dostavovala nepravidelne, v poslednom období kontakt s psychiatričkou prerušila. Liečba menovanej je však nevyhnutná a z dôvodu v minulosti opakovaných zlyhaní, súd považoval za jednoznačne potrebné, aby v týchto veciach rozhodoval súdom ustanovený opatrovník. Znalkyňa v posudku jednoznačne konštatovala, že menovaná nie je schopná kriticky zhodnotiť svoj zdravotný stav, nechápe potrebu kontinuálnej psychiatrickej liečby a odmieta odbornú starostlivosť, hoci jej medicínska nevyhnutnosť je nesporná. Bolo preukázané, že menovaná prestala navštevovať svoju psychiatričku, nevychádza v ústrety odporúčanej farmakoterapii a pod vplyvom paranoidných úvah opakovane tvrdí, že "je zdravá" alebo že "lekári chcú jej uškodiť". Takéto presvedčenia majú priamy dopad na jej schopnosť prijímať kvalifikované rozhodnutia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti. Bez odbornej liečby, podľa znalkyne dochádza k progresii ochorenia, zhoršovaniu dezorganizácie myslenia a prehlbovaniu porúch správania, čo predstavuje významné riziko ohrozenia jej zdravia a integrity. Pre nespoluprácu v liečbe a absenciu náhľadu nie je menovaná spôsobilá prijímať rozhodnutia, ktoré majú charakter medicínskeho súhlasu, či odmietnutia liečby. Súd preto konštatuje, že zachovanie plnej spôsobilosti v tejto oblasti by viedlo k reálnemu nebezpečenstvu zanedbania liečby, k pokračovaniu chorobných symptómov a potenciálne aj k akútnym dekompenzáciám ohrozujúcim jej vlastnú bezpečnosť, alebo bezpečnosť okolia. Rovnaké závery súd vzťahuje aj na oblasť sociálnych služieb. Menovaná nie je schopná rozpoznať potrebu podpory, odmieta akúkoľvek formu odbornej sociálnej intervencie. Takéto postoje sú v priamom rozpore s jej objektívnou potrebou zabezpečiť dohľad, pomoc pri hospodárení, pri organizovaní denného režimu a pri zabezpečovaní liečebných režimov. Súd preto uzatvára, že menovaná nemá dostatočnú psychickú kapacitu na kvalifikované rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, a to v dôsledku trvalého zdravotného postihnutia, ktoré zásadne narúša jej schopnosť orientovať sa v medicínskych odporúčaniach, chápať ich význam a vyhodnocovať riziká či benefity. Obmedzenie jej spôsobilosti je preto primerané, nevyhnutné, keďže v opačnom prípade by došlo k vážnemu ohrozeniu jej zdravia a celkovej životnej stability. 34. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, dospel k záveru, že obmedzenie spôsobilosti menovanej aj v oblasti rozhodovania o jej umiestnení do zariadenia sociálnych služieb je nevyhnutným a primeraným preventívnym opatrením slúžiacim na ochranu jej základných životných záujmov. Znalecký
posudok síce formuloval odporúčanie, aby sa táto otázka posudzovala až po stabilizácii psychického stavu, pričom znalkyňa poukazovala na aktuálnu fázu ochorenia a potrebu priebežného monitorovania, avšak súd musel zohľadniť širší kontext správania menovanej, dynamiku jej ochorenia a opakujúcu sa dekompenzáciu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u menovanej dochádza k neočakávaným výkyvom v jej psychickej stabilite, pričom v manických fázach stráca kritickosť, koná impulzívne, má tendenciu odmietať akúkoľvek pomoc a prijímať rozhodnutia zásadného významu bez akéhokoľvek zhodnotenia dôsledkov. V podmienkach takto premenlivého a nestabilného zdravotného stavu by absencia obmedzenia v tejto oblasti vytvárala reálne riziko situácie, v ktorej by menovaná odmietla potrebnú sociálnu alebo zdravotnú starostlivosť, prípadne by s ňou nakladala nekooperatívne, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej zdravia, osobnej bezpečnosti a základnej materiálnej starostlivosti. Súd považoval za významné aj to, že menovaná v minulosti opakovane odmietala odporúčanú liečbu, a v dôsledku straty kritického náhľadu nebola schopná posúdiť, aký typ starostlivosti je pre ňu v danom období adekvátny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že práve preventívne a koncepčné nastavenie obmedzenia je v jej prospech a predstavuje miernejší zásah, než by znamenal neskorší núdzový postup v situácii, keď by sa jej zdravotný stav opätovne akútne zhoršil. Súd prihliadol aj na to, že umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb nepredstavuje represívne opatrenie, ale nástroj zabezpečenia kontinuálnej starostlivosti a stabilizačného režimu, ktoré sú vzhľadom na charakter ochorenia menovanej často rozhodujúcim faktorom pri predchádzaní jej ďalšej dekompenzácii. Súd preto dospel k záveru, že je odôvodnené, aby o tak zásadnom úkone, akým je umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, rozhodoval opatrovník, ktorý je schopný konať s racionálnym zhodnotením zdravotných, sociálnych a bezpečnostných aspektov. Takto formulované obmedzenie je primerané intenzite ochorenia a zároveň vytvára rámec, ktorý chráni menovanú pred dôsledkami vlastných iracionálnych rozhodnutí prijímaných v stave výrazne zníženej schopnosti správne posúdiť svoju situáciu. 35. Súd v skonaní skúmal, kto je vhodnou osobou na výkon funkcie opatrovníka. Brat menovanej vyjadril súhlas s ustanovením za opatrovníka, so svojou sestrou udržiava pravidelný kontakt a vzťah. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti na strane navrhovateľa, ktoré by bránili tomu, aby uvedenú funkciu vykonával v súlade so záujmami osoby o spôsobilosti ktorej sa koná. Súd ustanovil navrhovateľa za opatrovníka aj napriek tomu, že menovaná deklaruje voči nemu v súčasnosti nepriateľský vzťah a je voči nemu paranoidná. Pri rozhodovaní o osobe opatrovníka súd vychádzal zo zásady prednosti blízkej osoby, ktorá je dlhodobo stabilným prvkom v živote opatrovanca, pozná jeho osobné pomery, zdravotný stav, životné potreby a je predpoklad, že bude konať v jeho najlepšom záujme. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že brata menovanej možno považovať za jedinú reálne dostupnú blízku osobu, ktorá je schopná a ochotná dlhodobo zabezpečovať výkon opatrovníctva. V rodine ani v priateľskom prostredí nebola zistená žiadna iná osoba, ktorá by sa mohla tejto funkcie ujať, alebo by prejavila záujem byť opatrovníkom. Skutočnosť, že menovaná verbálne vyjadrila nesúhlas s ustanovením brata, nemohla byť determinujúcim kritériom. Jej odmietnutie totiž vychádzalo z deformovaného hodnotenia reality, spôsobeného jej psychiatrickým ochorením a paranoickými interpretačnými tendenciami, nie z racionálneho posúdenia jeho schopností, či spôsobilosti vykonávať funkciu opatrovníka. Naopak, vykonané dôkazy preukázali, že brat menovanej má záujem o realizáciu starostlivosti o svoju sestru, má prehľad o jej zdravotnej a sociálnej situácii, neprejavuje žiadne konfliktné či manipulatívne záujmy a jeho motivácia je výlučne ochranného charakteru. Súd posúdil aj alternatívu ustanoviť za opatrovníka obec, ako tzv. verejnú opatrovníčku. Takýto postup však nie je účelný ani hospodárny, keďže existuje blízka osoba spôsobilá zastupovať menovanú vo všetkých oblastiach, a preto by ustanovenie obce predstavovalo zbytočnú administratívnu záťaž a odklon od zásady prednosti prirodzeného rodinného prostredia. Opatrovníctvo vykonávané osobou z rodiny zároveň zabezpečuje vyššiu mieru individualizácie starostlivosti a bezprostredného kontaktu, čo obecné zastúpenie nevie v rovnakej kvalite zabezpečiť. Súd uzatvára, že brat menovanej spĺňa všetky požiadavky na ustanovenie za opatrovníka - je plne spôsobilý na právne úkony, osobnostne vhodný, bez konfliktu záujmov a je objektívny predpoklad, že bude konať výlučne v záujme svojej sestry, chrániť jej majetkové, osobné i zdravotné záujmy a zabezpečovať potrebnú súčinnosť s poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Ustanovenie brata za opatrovníka je preto zákonné, racionálne a najlepšie zodpovedá potrebám opatrovankyne a aj cieľu opatrovníctva. Na základe uvedeného, súd ustanovil menovanej opatrovníka (jej brata), ktorého úlohou bude dohľad v oblastiach, v ktorých bola spôsobilosť obmedzená. Úkony presahujúce rámec bežnej veci však podliehajú schváleniu súdom.
36. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má dosah aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. 37. O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 251 CMP, podľa ktorého trovy dôkazov o obmedzení spôsobilosti na právne úkony platí štát. 38. O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.