Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/29/2025 1225200637 27. 03. 2025 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200637.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, S. Ž., nar. XX.XX.XXXX a S. Ž., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: K.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XC, T., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, Dolné Dubové a otca: X.. N. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Č. XX, D. D., t.č. bytom Š. XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 08.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko otca Vo zvyšku súd návrh otca zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2025, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do rozhodnutia vo veci samej nariadil matke povinnosť vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do D. a upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v utorok od 08.00 hod. do 16.00 hod. a od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 08.00 hod. do štvrtka do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko otca v D.. 2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou a s maloletými deťmi žili v spoločnej domácnosti v D.. Vzťah rodičov nebol jednoduchý a existovali medzi nimi aj konflikty, vyplývajúce najmä zo skutočnosti, že majú úplne rozdielne povahy. Matke prekážalo, že otec nie je viac citový a zvykla mu hovoriť, že necíti z jeho strany lásku. Dva najzávažnejšie konflikty mali v septembri 2024, keď na neho matka začala z ničoho nič kričať a priala mu rôzne choroby a dokonca smrť a v októbri, kedy ho matkina matka fyzicky napadla, kým otec držal dcéru S. na rukách a snažila sa mu maloletú násilím vziať z rúk. Vtedy otec matke povedal, že si neželá, aby k nim matkina matka chodila. Po tejto udalosti nasledovalo niekoľko ťažkých týždňov v ich vzťahu, avšak situácia sa postupne upokojovala a Vianoce už prežili spoločne, harmonicky, ako rodina. Následné obdobie po Vianociach otec vnímal tiež ako harmonické, ako obrat v ich vzťahu k lepšiemu. Mal pocit, že si začali lepšie rozumieť a aj atmosféra v domácnosti sa upokojila. Dňa 06.02.2025 poobede mu však matka napísala správu, že ho v daný deň opustila a odsťahovala sa aj s deťmi k svojim rodičom do T. N. Q., kde chce zostať niekoľko dní a následne sa presťahovať do T. (matka má v T. k dispozícii byt od niektorého príbuzného). Táto správa otca šokovala, pretože dovtedy mu matka ani len nenaznačila, že sa chystá odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti mimo D.. Niekoľko krát mu síce matka v hádke povedala, že sa jedného dňa odsťahuje do I. a deti neuvidí, avšak nebral to vážne, keďže to bolo v hádke. Ani v deň, keď matka odišla,
mu nič nepovedala. Ráno otec normálne odišiel do práce (matka je doma na rodičovskej dovolenke), rozlúčili sa ako akýkoľvek iný deň, dali si pusu, otec odviezol najstaršiu dcéru do škôlky a poobede už len našiel túto správu a prázdny byt. Matka tiež bez otcovho vedomia a bez jeho súhlasu odhlásila dcéru S. zo škôlky v D. a prihlásila ju od 01.03.2025 na predprimárne vzdelávanie do T.. O tomto sa otec dozvedel dňa 19.02.2025 z emailu z pôvodnej materskej školy dcéry, v ktorom ho riaditeľka MŠ žiada o vyplnenie a zaslanie žiadosti o ukončenie predprimárneho vzdelávania dcéry v MŠ. V rovnaký deň mu bolo doručené rozhodnutie riaditeľky Základnej školy s materskou školou v T., že dcéru prijímajú od 01.03.2025 na predprimárne vzdelávanie. Z rozhodnutia je zrejmé, že matka maloletú prihlásila do tejto materskej školy dňa 19.02.2025 a v prihláške nepravdivo uviedla, že zadováženie otcovho súhlasu s prestupom dcéry do tejto MŠ je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a že podpísanie žiadosti o prijatie len ňou, ako jedným zákonným zástupcom, je v najlepšom záujme dieťaťa. V piatok 21.02.2025 otec tiež zistil, že matka zmenila bez jeho vedomia trvalé bydliská detí s účinnosťou od 14.02.2025, pravdepodobne preto, aby sa jej jednoduchšie podarilo prihlásiť dcéru do materskej školy na povinné predprimárne vzdelávanie a neskôr do základnej školy, keďže spádová škola má prednosť pred inou základnou školou. Matka pritom odo dňa jej odsťahovania sa vedela, že otec s presťahovaním detí do T.Í. ani do T. a s ich nástupom do materskej školy v T. nesúhlasí; napísal jej to hneď v reakcii na jej oznámenie, že odo neho odišla. Matka ako dôvod sťahovania sa do T. uviedla, že v T. má k dispozícii väčší byt ako v D. (matka vlastní v D. 2-izbový byt, kým v T. môže užívať 4-izbový) a že v T. bude mať v blízkosti svojho bydliska svojich rodičov, ktorí sú ochotní jej s deťmi pomôcť. Otec má za to, že matka má možnosť žiť s deťmi pohodlne aj v D. a nie je nútená bývať v T.. Rešpektuje fakt, že matka odmieta ďalej žiť s ním v spoločnej domácnosti, preto jej navrhol, že kúpi 5-izbový byt v D., ktorý je priestrannejší a minimálne rovnako pohodlný ako jej byt v T., v ktorom bude môcť žiť s deťmi alebo ako alternatívu jej navrhol, že jej prenajme byt. Samozrejme by otec hradil všetky výdavky na bývanie matky a detí, nech by sa matka rozhodla pre ktorúkoľvek možnosť. Matka by tak nebola nútená žiť v D. vo svojom 2-izbovom byte, ale mohla by ho prenajať a mať z neho dodatočný príjem. Matka však všetky otcove ponuky, ako jej umožniť bývať v D., odmietla a nenavrhla žiadne iné riešenie; je teda zrejmé, že matka tento dôvod uvádza len účelovo a v skutočnosti jej ide prioritne o bývanie v T.. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, otec je samozrejme pripravený starať sa o deti v rovnakom rozsahu ako matka, prípadne by vedel zabezpečiť osobnú starostlivosť o deti aj sám, ale je presvedčený, že pre deti je najlepšie, keď majú rovnaký kontakt s oboma rodičmi. Má záujem o striedavú starostlivosť o deti, avšak rozumie a akceptuje, že nakoľko situácia v rodine je nová a deti si musia zvyknúť na skutočnosť, že otec a matka žijú v oddelených domácnostiach, preto do rozhodnutia vo veci samej otec navrhuje spočiatku realizovať rozšírený styk s deťmi. Na starostlivosti o deti sa on podieľal od ich narodenia a keď prišiel domov z práce, venoval sa prevažne im. Keď je s nimi sám, samozrejme zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o deti sám.. V roku 2023, keď bola matka na rizikovom tehotenstve a viac ako mesiac po narodení dcéry S., otec niekoľko mesiacov nechodil do práce, aby sa mohol plnohodnotne zapojiť do starostlivosti o deti a aby v tomto náročnom období matku odbremenil čo najviac. Okrem toho mu jeho práca umožňuje pracovať z domu alebo aj niektoré dni nepracovať vôbec a prácu dobehnúť v noci alebo v iný voľnejší deň. Vďaka tomu sa matka už v septembri 2024 vrátila na 1 deň do týždňa do zamestnania. Matka pracuje v D. ako Q. každý utorok od cca 07.00 do 15.30 hod.. V tento deň bol otec sám s deťmi, dcéru S. vozieval do a zo škôlky takmer výlučne on. Nie je pravda, že by matka ešte pravidelne kojila dcéru S.. Matka už niekoľko mesiacov pred opustením spoločnej domácnosti ukončovala kojenie dcéry a už vtedy ju nakojila večer pred spaním alebo keď bola dcéra chorá. Matka používa kojenie na uspatie dcéry, avšak dcéra bez problémov zaspí aj bez kojenia, s čím má otec osobnú skúsenosť, lebo dcéra bez problémov počas dňa zaspí aj v jeho domácnosti, v neprítomnosti matky. Neexistuje žiadna prekážka, prečo by on nemohol zabezpečovať starostlivosť o všetky deti aj počas noci v neprítomnosti matky. Okrem spoločných maloletých detí má otec ešte jedného syna S. z predchádzajúceho vzťahu, ktorý bude mať čoskoro XX rokov a toho má s jeho matkou v striedavej starostlivosti od jeho dvoch rokov (striedajú si ho po týždni). Na synovi za tie roky vidí, že je v takomto usporiadaní šťastný a vyhovuje mu, že má plnohodnotný kontakt s oboma rodičmi. Otec tak má dlhoročné skúsenosti so starostlivosťou o dieťa od útleho veku až do súčasného náročnejšieho obdobia puberty. Vie deťom poskytnúť plnohodnotnú osobnú starostlivosť a zabezpečiť im všetky potreby; vie deti upokojiť a uspať, nakŕmiť, vykonávať ich osobnú hygienu, viackrát bol s nimi sám, bez matky, na výlete či pri nejakej voľnočasovej aktivite. Odsťahovaním sa s deťmi do T. matka významne negatívne zasiahla do jeho vzťahu s deťmi. Napriek tomu, že do okamihu jej odsťahovania všetci žili v spoločnej domácnosti a teda deti boli s otcom každý deň; každý deň sa otec podieľal na starostlivosti o ne a na ich výchove a to samozrejme aj v neprítomnosti matky, matka mu odrazu nechce umožniť, aby deti ostali s ním čo i len na jednu noc. Napriek tomu, že matka mu v prvej správe, v ktorej mu oznámila svoje rozhodnutie taktiež napísala, že mu nebude brániť v
kontakte s deťmi, opak je pravdou. Od jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti mu matka umožňuje len veľmi úzky kontakt s deťmi a nesúhlasí s tým, aby deti prespávali v jeho domácnosti. S deťmi bol otec zatiaľ len každý druhý víkend bez prespatia a 2 utorky (11.02. a 18.02. od 08.00 - do cca 17.00 hod.), kedy chodieva matka do práce. Navyše si počas utorka musel pre deti do T. prísť a aj ich tam odviesť, hoci matka išla do D. do práce. Na otcove opakované otázky, kedy bude môcť stráviť plnohodnotný čas deťmi vrátane prespania mu matka odpísala, že mu navrhuje styk s deťmi 1 deň počas pracovného týždňa každý týždeň a 1 víkendový deň každý druhý týždeň. Takýto úzky kontakt s deťmi mu nielenže neumožní plnohodnotne sa podieľať na výchove detí, ale neumožní mu ani len si s deťmi udržať blízky vzťah, ktorý v súčasnosti majú. Deti, najmä syn S. sa už otca pýtal, prečo nemôžu bývať doma, alebo byť s otcom dlhšie. Bohužiaľ matka deťom začala nahovárať, že museli odísť, lebo ich otec chcel ukradnúť. Syn už otcovi povedal, že sa nedá ukradnúť. Matka mu taktiež napísala, že starostlivosť o deti chce doriešiť cez právnikov a súhlasila aj so stretnutím u terapeuta, avšak v realite zistil, že matka už podala na Okresný súd v T. návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Otec nesúhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky a s určením takéto úzkeho styku s deťmi, ako matka navrhla. Z návrhu matky je zrejmé, že matka buď nerozumie alebo nerešpektuje nevyhnutnosť prítomnosti otca v živote detí pre ich zdravý vývin. Otec rešpektuje, že matka s ním ukončila partnerský vzťah, avšak rodičia spoločných detí ostávajú aj naďalej a ukončenie partnerského vzťahu v žiadnom prípade neznamená ukončenie rodičovského vzťahu otca s deťmi. Ako otec ostane navždy súčasťou identity detí. Odlúčením od otca matka deťom narušila stabilitu výchovného prostredia a bránením v ich vzájomnom kontakte matka zabraňuje deťom realizovať a rozvíjať ich vzťah s ich otcom a teda im bráni v napĺňaní ich citových potrieb. Čo sa týka odovzdávania a preberania detí na čas do rozhodnutia vo veci samej otec navrhuje, aby týmto miestom bolo jeho bydlisko v D., nakoľko tento stav, že deti sa momentálne zdržujú cca 45 km od miesta ich obvyklého bydliska, vytvorila matka svojim svojvoľným rozhodnutím. Za daných okolností by mala matka znášať časovú aj logistickú náročnosť spojenú s dochádzaním detí do D. (pokiaľ sa samozrejme matka s deťmi nevráti do D.). Ak by bol otec nútený si pre deti chodiť do T., súčasne by sa mu aj skracoval čas s deťmi; cestovanie v aute nie je možné nazvať plnohodnotným trávením času s deťmi a kontaktom s deťmi. Otázka, kde majú deti žiť, je podstatnou otázkou, na ktorej sa majú rodičia ako rovnocenní zákonní zástupcovia detí rozhodnúť a teda ani jeden rodič nemôže bez súhlasu druhého rodiča svojvoľne odsťahovať mimo miesta bydliska. Matku nežiadal, aby sa odsťahovala a ona sama k tomu nebola nútená ani sociálnymi či finančnými okolnosťami. Otec matke ponúkol niekoľko riešení, ako ostať žiť v D., matka sama má v D. byt a taktiež matke ponúkol finančné zabezpečenie. Už v súčasnosti matke posiela mesačne sumu 1.000,-€ a tiež sa ponúkol nad rámec toho platiť všetky výdavky na bývanie v byte v D.. Matka má okrem toho popri rodičovskom príspevku a prídavkoch na deti príjem zo zamestnania a taktiež môže prenajať aj svoj byt v D. a mať tak dodatočný príjem z nájmu. S bývaním detí mimo mesta D. otec nesúhlasí, pretože to značne sťaží jeho kontakt s deťmi a prakticky (z dôvodu cestovania) vylúči možnosť rozšíreného styku s deťmi prípadne striedavej starostlivosti o deti do budúcna. Matke je však pripravený pomôcť s návratom do D. ihneď a ihneď jej vie aj prenajať byt. 3. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu elektronickú komunikáciu medzi rodičmi, Rozhodnutie riaditeľky Základnej školy s materskou školou v T. zo dňa 19.02.2025 o tom, že maloletá S. Ž. sa od 1.3.2025 prijíma prestupom na predprimárne vzdelávanie na danej škole, odvolanie otca proti rozhodnutiu riaditeľky, emailovú komunikáciu s riaditeľkou materskej školy v D.. 4. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/30/2025 konanie vo veci samej o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (návrh bol tunajšiemu súdu postúpený z Okresného súdu Trnava, kde bol vedený pod sp. zn. 104P/13/2025). Matka v konaní navrhuje zverenie všetkých maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bude povinný prispievať na výživu maloletých detí sumami 450,- eur na maloletú S., 300,- eur na maloletého S. a 250,- eur na maloletú S.. Styk otca s maloletými deťmi navrhuje upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku vždy od soboty od 8:30 hod. do 16:30 hod., a každý utorok v čase od 7:30 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky. Otec vo veci samej navrhuje zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany otca. Toto konanie vo veci samej zatiaľ nie je právoplatne skončené. 5. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28P/33/2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloleté deti ponechal v osobnej starostlivosti matky a rozhodol,
že otec je oprávnený na styk s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku vždy v sobotu od 9:00 hod do 16:30 hod. a s maloletými deťmi S. a S. každý utorok v čase od 8:00 hod. do 16:30 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky. 6. Písomným podaním zo dňa 14.3.2025 sa otec vyjadril k podaniam matky, v ktorom uviedol, že matka sa snaží vytvoriť dojem, že dcéra S. sa s ním nechce stretávať, čo však nie je pravda a podrobne popisuje styk s maloletými deťmi. Odmieta tvrdenia matky, že by im narušoval režim alebo spánkový režim. Je to matka, ktorá premiestnila deti do T. (matka stále v T. trvalo nežije, hoci to tvrdí), kompletne deťom narušila ich doterajší život a zmenila sociálne prostredie, S. pripravila o kamarátov. Premiestnením detí do T. došlo k narušeniu stability výchovného prostredia detí. 7. Písomným podaním zo dňa 18.3.2025 otec informoval súd o priebehu styku s maloletými deťmi. Popiera tvrdenia matky a dochádza k záveru, že matka intenzívne manipuluje dcéru, aby odmietala s ním tráviť čas, vytvára v dcére pocit, že by sa mala niečoho báť, keď je s ním, čím dcéru jednak vystavuje konfliktu lojality a jednak ju vystavuje stresu. Zmenu správania dcéry vidí posledné týždne, teda za obdobie, kedy je dcéra neustále s matkou a ak je aj v prítomnosti otca , je prítomná aj matka, ktorá svojou prítomnosťou de facto znemožňuje akúkoľvek komunikáciu či interakciu medzi ním a dcérou. 8. V písomných podaniach zo dňa 19.3.2025 a 26.3.2025 rodičia opakovane popisujú situáciu ohľadne odchodu matky z domácnosti, priebehu styku otca s maloletými a popierajú tvrdenia druhého rodiča. 9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 16. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 19. Prvostupňový súd po zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka presťahovala deti bez súhlasu druhého rodiča, teda otca a závažne tak zasiahla do výkonu jeho rodičovských práv. Rodičia neuzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi a matka umožňuje otcovi styk s maloletými deťmi len za podmienok, ktoré určí ona. Vzhľadom na uvedené je potrebné určiť presný režim stretávania sa otca s maloletými deťmi v dostatočnom rozsahu. Je predovšetkým v záujme maloletých detí , aby bol styk s otcom dočasne upravený, prebiehal v pravidelných intervaloch a deti tak úplne nestratili citové väzby k svojmu otcovi. Maloleté deti majú právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič, v tomto prípade otec, na kontakt s deťmi. Pre deti je veľmi dôležité, aby vnímali vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Z vyjadrení obidvoch rodičov je zrejmé, že bez autoritatívneho zásahu zo strany súdu dôjde k poškodeniu väzieb medzi maloletými deťmi a otcom a kontakt otca s deťmi zostane naďalej realizovaný podľa rozhodnutí zo strany matky. Otec je rodič s rovnakými právami ako matka ( vrátane práva na starostlivosť o deti ). Argumenty matky o dojčení najmladšej dcéry, vzhľadom na jej vek, nepovažuje súd za relevantné. Súd nespochybňuje význam dojčenia pre dieťa, nemôže však byť u takmer 2- ročného dieťaťa prekážkou stretávania s otcom. Dvojročné dieťa už nie je výživou odkázané výlučne na matku a stravovanie dieťaťu dokáže zabezpečiť aj otec. Súd nevyhovel návrhu v plnom rozsahu, nakoľko podľa názoru súdu rozsah styku ako ho navrhol otec, prekračuje rámec neodkladného opatrenia a v podstate zodpovedá, resp. sa približuje rozsahu štandardného styku. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Je potrebné poskytnúť otcovi možnosť stretávať sa s maloletými deťmi, zabrániť tak ďalšiemu narušovaniu citovej väzby medzi otcom a maloletými deťmi. Miestom odovzdávania maloletých detí je bydlisko otca, teda mesto D., v ktorom mali maloleté deti bydlisko až do ich presťahovania na základe svojvoľného a jednostranného rozhodnutia matky. V časti návrhu na uloženie povinnosti matke vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do D., súd návrh otca zamietol a to z dôvodu, že otec ani v rovine osvedčenia nepreukázal opodstatnenosť návrhu v tejto časti, teda že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by vyžadovalo dočasne upraviť pomery ním navrhovaným neodkladným opatrením, teda uložením povinnosti matke vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do D. ( obzvlášť ak súd rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi). Je zrejmé, že medzi rodičmi existuje nezhoda ohľadne bydliska maloletých detí ale až po riadnom dokazovaní bude možné ustáliť, akým spôsobom túto nezhodu vyriešiť, aby bol výsledok v čo najlepšom záujme maloletých detí. Súd apeluje na rodičov aby prestali „bojovať“ a traumatizovať svoje deti a aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za ich harmonický vývoj. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.