Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/31/2025 1225200728 02. 09. 2025 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200728.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky: U. J., rodená W., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z. XXXXX/XXA, X., zastúpená splnomocnencom: Matejka Friedmannová s. r. o., so sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 248 998 a manžela: L. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. C. XX, L., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: W. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania: U. J., rodená W., narodená XX.XX.XXXX a L. J., narodený XX.XX.XXXX - uzavreté XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a. II. Maloletá W. J., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá W.“) sa z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. III. Styk otca s maloletou W. sa n e u p r a v u j e. IV. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú v sume 200,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II (ďalej len „súd") 06.03.2025, doplneným 07.03.2025 domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v L. po približne troch rokoch vzťahu. U obidvoch účastníkov konania ide o druhé manželstvo. Manželia majú dve spoločné deti. Starší syn O. R. J., nar. XX.XX.XXXX, je plnoletý. Maloletá dcéra W. býva v spoločnej domácnosti s matkou. Väčšie problémy v manželstve nastali v roku 2020, kedy manžel nadmerne užíval alkohol, čo zapríčinilo konflikty medzi manželmi a nezhody v rodine. Nadmerná konzumácia alkoholu u manžela pretrvávala a nezhody medzi manželmi sa prehlbovali. Navrhovateľka počas manželstva až dodnes pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Manžel pracoval ako zamestnanec v zahraničí a v rámci výkonu práce často chodieval na pracovné cesty a miesta výkonu jeho práce boli rôzne - Čína, Rusko, India a iné. Dĺžka pracovných ciest manžela bola v priemere dva týždne. Navrhovateľka nemá ani nemala vedomosť o presnej náplni práce manžela. Začiatkom roku 2022 manžel odcestoval na pracovnú
cestu a ako zvyčajne sa približne po dvoch týždňoch mal vrátiť domov. Manžel sa v dohodnutý čas domov nevrátil, zo dňa na deň prerušil kontakt s rodinou a bez vysvetlenia navrhovateľku prestal kontaktovať. Navrhovateľka sa manžela pokúšala viackrát kontaktovať, telefonicky, textovými správami, e-mailom, avšak bezúspešne. Navrhovateľka nemala vedomosť a informácie o zamestnávateľovi manžela, z tohto dôvodu ho nemala možnosť kontaktovať, aby zistila bližšie informácie o svojom manželovi. Od začiatku roku 2022 tak navrhovateľka nedisponuje žiadnymi informáciami o manželovi, nemá vedomosť o mieste, kde sa momentálne zdržiava, nemá na neho žiaden kontakt. Dňa 03.08.2022 bolo po manželovi vyhlásené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade pátranie. Posledná navrhovateľke známa adresa pobytu manžela je na ulici X. XX, X., čo bola adresa jeho prechodného pobytu, na ktorej spolu s navrhovateľkou a ich deťmi žili v spoločnej domácnosti posledných približne 7 rokov. Adresa trvalého pobytu manžela je U. C. XX, L.. Vzťahy v manželstve sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to predovšetkým z dôvodu, že manžel je vyše troch rokov nezvestný. Navrhovateľka stratila nádej, že ju manžel začne kontaktovať, alebo že sa jedného dňa vráti domov ku svojej rodine. Aj ak by sa tak jedného dňa stalo (čo je vysoko nepravdepodobné), navrhovateľka považuje manželstvo za absolútne rozvrátené a už nemá záujem na jeho obnovení, nakoľko manžel úplne zničil všetku dôveru navrhovateľky tým, že navrhovateľku spolu s ich dvoma deťmi zo dňa na deň bez vysvetlenia opustil. Navrhovateľka má záujem začať nový život a rozvod manželstva s nezvestným manželom je toho nevyhnutnou súčasťou. Mladšia dcéra W. je v súčasnosti maloletá a nakoľko je manžel niekoľko rokov nezvestný nie je objektívne možné, aby mal maloletú v starostlivosti, resp. aby s maloletou realizoval osobný styk. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby maloletá W. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a styk maloletej s otcom sa na čas po rozvode neupravil. K návrhu manželka pripojila rodné listy detí a sobášny list. 3. Súd doručoval manželovi podaný návrh s ďalšími listinami (prílohy k návrhu, výzva na vyjadrenie sa, procesné poučenie a iné) na adresu zistenú podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Nakoľko sa súdu nepodarilo návrh doručiť manželovi postupom podľa § 116 ods. 1 CSP, súd sa pokúsil o doručenia prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava I - Staré Mesto - západ a Obvodného oddelenia policajného zboru Poprad, avšak bezúspešne. Súd následne zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, ktorý návrh sa považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel podľa § 116 ods. 2 CSP. Manžel sa k návrhu manželky písomne nevyjadril a v konaní ostal nečinný. 4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad 25.07.2025 doručil na žiadosť súdu oznámenie, že L. J. bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 30.12.2000 do 21.11.2001 vrátane na ÚPSVaR v Kežmarku. Od uvedenej doby nepožiadal o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad 28.07.2025 doručil na žiadosť súdu oznámenie, že L. J. nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, nepoberá náhradné výživné, štátne sociálne dávky - prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. 6. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 29.07.2025 doručil na žiadosť súdu výsledok lustrácie oboch manželov s tým, že ku dňu poslednej aktualizácie údajov databázy Informačného systému katastra nehnuteľností (25.07.2025, 28.07.2025) neboli nájdené žiadne záznamy. 7. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad 31.07.2025 doručila na žiadosť súdu odpoveď, v ktorej uviedla, že L. J. nie je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad u zamestnávateľa, ani ako SZČO, ani ako zamestnávateľ. Nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad ako poberateľ dávky v nezamestnanosti ani ako poberateľ starobného, invalidného a ani iného dôchodku. 8. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave 05.08.2025 doručilo na žiadosť súdu odpoveď, v ktorej uviedlo, že U. J. je v súčasnosti držiteľom motorového vozidla: H. G. XXX, rok výroby: 2005. L. J. nie je v súčasnosti držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla.
9. Podaním doručeným súdu 18.08.2024 manželka vyčíslila mesačné výdavky na domácnosť a maloletú nasledovne: nájomné vrátane správcovských poplatkov 1.900,- eur, elektrina 112,- eur, plyn 139,- eur, strava + kozmetika 500,- eur, oblečenie 150,- až 200,- eur, škola (Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču) 240,- eur. K podaniu manželka pripojila daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby manželky za rok 2024 (základ dane 7.481,34 eura, zdaniteľné príjmy 45.720,50 eura), výpisy z účtu elektrina, plyn, škola. 10. Manželka doplnila preukázanie majetkových pomerom podaním doručeným súdu 22.08.2025 priložením daňového priznania spoločnosti K.I.M. s. r. o., so sídlom Tolstého 5, Bratislava, IČO: 51 803 127 za rok 2024 (základe dane 4.655,01 eura, zdaniteľné príjmy 45.046,60 eura) a daňového priznania spoločnosti BLU s. r. o., so sídlom Tolstého 5, Bratislava, IČO: 55 802 435, za rok 2024 (základ dane 3.255,13 eura, zdaniteľné príjmy 42.387,- eur). 11. Súd vec prejednal na pojednávaní 02.09.2025 za prítomnosti právneho zástupcu manželky a kolízneho opatrovníka maloletej. Súd konal a rozhodol podľa § 180 CSP a § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP") v neprítomnosti manželky a manžela, nakoľko manžel bol v konaní nečinný. Zásielka s predvolaním bola manželovi doručená náhradným spôsobom 29.07.2025 v zmysle § 111 ods. 3 CSP, kedy bola vrátená súdu, nakoľko ju adresát v odbernej lehote neprevzal na adrese jeho pobytu evidovaného v registri obyvateľov. 12. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu manželky a kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom maloletej, listinnými dôkazmi predloženými manželkou, lustráciou v Sociálnej poisťovni oboch manželov, ako i celým obsahom spisu a zistil tento skutočný a právny stav: 13. Účastníci uzavreli manželstvo 24.06.2006 v Poprade. Pred uzatvorením manželstva sa manželom narodilo dieťa - O. R. J., narodený XX.XX.XXXX, toho času plnoletý. Z manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa - W. J., narodená XX.XX.XXXX. Manžel je tri roky nezvestný, od 03.08.2022 je vyhlásené pátranie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade. 14. Z prednesu právneho zástupcu manželky na pojednávaní konanom 02.09.2025 vyplynulo, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Navrhol manželstvo rozviesť, keďže manžel je od začiatku roka 2022 nezvestný. V domácnosti bývajú tri osoby, pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, tie sú v sume 2.100,- eur, takže 700,- eur na osobu. Mesačné výdavky na stravu a kozmetiku maloletej sú 250,- eur, oblečenie 150,- eur, školné 250,- eur, iné výdavky maloletá nemá. Jej zdravotný stav je dobrý. Manželka je živnostníčkou, jej priemerný mesačný príjem je okolo 3.500,- eur. V spoločnosti BLU s. r. o. je ročný zisk 2.200,- eur a v spoločnosti KIM s. r. o. 4.890,- eur. V domácnosti s matkou býva okrem maloletej aj jej syn, ktorý má 21 rokov, je samostatný a pracujúci. Navrhol určiť výživné na maloletú v sume 200,eur mesačne. 15. Kolízny opatrovník v rámci svojho prednesu na pojednávaní konanom 02.09.2025 uviedol, že pokiaľ ide o výživné, navrhol ho určiť v nejakom percente zo životného minima. 16. Maloletá W. J. má 15 rokov, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje manželka sama, manžel sa na starostlivosti ani na výdavkoch na maloletú nepodieľa. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú manželka vyčíslila nasledovne: strava a kozmetika 250,- eur, oblečenie 150,- eur, školné 250,- eur, iné výdavky maloletá nemá. Maloletá býva s matkou v spoločnej domácnosti, pričom celkové výdavky na bývanie sú 2.100,- eur, t.j. 700,- eur na osobu, nakoľko v domácnosti bývajú tri osoby (matka, maloletá a jej plnoletý brat). Maloletá W. je zdravá. 17. Manželka pracuje ako živnostníčka. Je spoločníčkou a konateľkou obchodných spoločností BLU s. r. o., so sídlom Tolstého 5, Bratislava, IČO: 55 802 435 a K. I. M. s. r. o., so sídlom Tolstého 5, Bratislava, IČO: 51 803 127. Jej priemerný mesačný príjem je okolo 3.500,- eur (podľa vyjadrenia právneho zástupcu manželky). V spoločnosti BLU s. r. o. je ročný zisk 2.200,- eur a v spoločnosti K. I. M. s. r. o. 4.890,- eur. 18. Z lustrácie manžela v Sociálnej poisťovni súd nezistil žiadneho zamestnávateľa ani príjem manžela. Manželka nepozná príjem manžela ani zamestnávateľa.
19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 20. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od roku 2022 spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Súd poukazuje na skutočnosť, že manžel je od začiatku roku 2022 nezvestný, od 03.08 2022 je vyhlásené pátranie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade, pričom manžel bol nezvestný počas celého súdneho konania. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie z objektívnych dôvodov (nezvestnosť manžela) neobnovili. Manželka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jej strany vylúčila aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať ani v prípade, ak by pátranie po manželovi bolo úspešné, nakoľko stratil jej dôveru tým, že bez vysvetlenia zo dňa na deň opustil ich spoločnú domácnosť aj ich deti. Manželka má záujem začať nový život a rozvod s nezvestným manželom považuje za nevyhnutný. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. 22. Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode, v tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, zisťoval aktuálne potreby maloletej a výdavky spojené s jej výživou a výchovou. 23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 25. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 27. V otázke zverenia maloletej na čas po rozvode manželstva jej rodičov vychádzal súd z návrhu manželky, ako aj zisteného skutočného stavu, na základe ktorých skutočností zveril dieťa matke, nakoľko
bolo zistené, že matka v čase rozhodovania súdu zabezpečovala dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá v konaní spochybnená nebola a z dôvodu nezvestnosti manžela nie je možné uvažovať o zverení maloletej W. do jeho osobnej starostlivosti, prípadne zvážiť inú formu starostlivosti o maloletú. 28. Súd zveril právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v danom prípade výlučne matke, nakoľko otec maloletej v čase rozhodovania súdu starostlivosť o maloletú dlhodobo fakticky nevykonával, o dieťa neprejavoval žiadny záujem. 29. Z dôvodu, že súd vzhľadom na nečinnosť manžela v konaní a vyhlásenie pátranie nemal pochybnosť o tom, že manžel je dlhodobo nezvestný, manžel sa v konaní úpravy styku s maloletou nedomáhal, súd vyhovel návrhu navrhovateľky, manželky, ktorá styk otca s maloletou nežiadala upraviť, nakoľko mal za to, že v prípade záujmu otca (ak by otec nebol nezvestný) by matka styk otca s maloletou umožnila. 30. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 31. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (ods. 1). U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval (ods. 2). 32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 34. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky právneho zástupcu manželky (navrhovateľky) a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, predstavuje výživné v sume 200,- eur primeranú výšku, pričom prihliadol na vyjadrenie právneho zástupcu matky, ktorý navrhoval určiť otcovi platiť výživné v sume 200,- eur mesačne. Súd zároveň pri určení výšky výživného vychádzal tiež zo skutočnosti, že otec v konaní nepreukázal svoje zárobkové a majetkové pomery, bol počas celého konania pasívny. Poukazujúc na uvedené závery a potreby maloletej v zistenom rozsahu, ktorej mesačné výdavky súd ustálil v sume 650,- eur, dospel súd k presvedčeniu, že toto výživné je pre maloletú primerané a postačujúce na zabezpečenie časti jej potrieb pripadajúcich na povinnosť prispievať na výživu zo strany otca zohľadniac príjem matky, ktorá je spoločníčkou a konateľkou v dvoch obchodných spoločnostiach. Nezvestnosť otca pritom sama o sebe nemôže byť dôvodom na neurčenie výživného, resp. určenie minimálneho výživného, nakoľko súd nemá preukázané ani osvedčené, prečo je otec nezvestný. Dôvody nezvestnosti otca môžu byť
rôznorodé, avšak samotná nezvestnosť, ktorá môže byť spôsobená aj rozhodnutím otca a jeho aktívnym zatajovaním svojej osoby, nemôže byť na úkor maloletému dieťaťu tým, že by boa znížená jeho životná úroveň. 35. Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Proti rozsudku môže podať odvolanie manžel, nakoľko manželka prostredníctvom svojho právneho zástupcu a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie voči rozsudku výslovne vzdali svojimi podpismi do zápisnice na súde, po vyhlásení rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).