Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73P/49/2025 1225201161 22. 04. 2025 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201161.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/ X, C., a otca: R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Dňa 09.04.2025 bol súdu doručený návrh matky (ďalej aj ako „navrhovateľka“), ktorým sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. R., nar. XX.XX.XXXX, tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 250,eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2025, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet matky s tým, že otec maloletého bude výlučne hradiť školné spojené s návštevou školskej dochádzky vrátane stravy a s návštevou krúžkov, pričom mimoriadne výdavky týkajúce sa jednorazových osobných športových potrieb, jednorazových školských a vzdelávacích výdavkov, mimoriadne jednorazové výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletého budú hradiť obaja rodičia v pomere 60 % otec a 40 % matka, pričom na výdavkoch sa musia vopred dohodnúť. Ďalej sa matka domáha určenia, že prídavky a daňový bonus bude uplatňovať matka, ako aj úpravy styku otca s maloletým dieťaťom na každý štvrtok párneho týždňa od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod. a pravidelne opakovane dva dni v týždni v mieste bydliska maloletého po ukončení vyučovania do 18:00 hod. daného dňa, po dohode rodičov so zachovaním stanoveného režimu maloletého, vrátane úpravy styku počas sviatkov a prázdnin s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je bydlisko maloletého alebo podľa dohody rodičov. Zároveň sa matka domáha aj toho, aby súd zaviazal otca informačnou povinnosťou. Podaným návrhom sa matka domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas rozhodnutia vo veci samej zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti. 2. Návrh matka odôvodnila nasledovnými skutočnosťami: rodičia maloletého spolu nežijú od 9. mesiaca veku maloletého, z dôvodu dlhodobých a pretrvávajúcich zdravotných problémov bol maloletý v starostlivosti matky, po vzájomnej dohode rodičia riešili krátkodobé pobyty maloletého u otca a spoločné rekreačné a dovolenkové pobyty, otec maloletého sa podieľal na výchove maloletého podľa pokynov matky do roku 2022. Nezhody medzi rodičmi sa vystupňovali v roku 2022, keď otec maloletého do svojej domácnosti v R., okres M. K., nasťahoval svoju priateľku s troma maloletými deťmi. Od januára 2023 matka maloletého pristúpila na striedanie maloletého v týždňových intervaloch len na základe ústnej dohody a dňa 23.07.2023 rodičia maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na zverení maloletého M. do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch; predmetná dohoda nie je schválená súdom. Maloletý aktuálne navštevuje X. ročník T. školy R. XX, C., má diagnostikované ADHD, v súvislosti s čím má upravený individuálny vzdelávací program, pedopsychiatrom má odporúčaný individualizovaný prístup pri edukácii, examinácii a výchove, ako
aj psychoterapie u psychológa, je v starostlivosti detského imunoalergológa s diagnózou bronchiálna astma, chronický zápal prínosových dutín, s odporúčaním antiinfekčného a antialergického režimu a dlhodobého užívania liekov s potrebnou inhaláciou. Podľa matky otec maloletého imunoalergológom odporúčaný režim mnohokrát podceňuje, čo sa prejavuje jeho častými ochoreniami (opakujúce sa bronchitídy až zápal pľúc a časté zápaly prínosových dutín s antibiotickou liečbou), otec znevažoval odporúčanú liečbu aj pri vybavovaní liečebného pobytu, medzi rodičmi sa postupom času stupňovali nezhody ohľadom zdravotného stavu maloletého, jeho výchovných a edukačných procesov, otec maloletého porušoval rodičovskú dohodu najmä tým, že matke neposkytoval adekvátne informácie včas, na čo bol viackrát upozorňovaný, nezhody sa rodičia pokúšali riešiť aj prostredníctvom mediácie, avšak nedospeli k vhodnej úprave rodičovských práv a povinností, nezhody medzi rodičmi sa ďalej stupňovali. Matka ďalej uviedla, že viacerí odborníci z oblasti psychológie potvrdili, že pre dieťa s ADHD striedavá starostlivosť u rodičov nie je vhodná, maloletý nie je schopný prispôsobiť sa častým zmenám, ktorým sa pri striedavej starostlivosti nie je možné vyhnúť, čo vedie k nestálosti pri vykonávaní potrebných návykov až k častým impulzívnym výkyvom v správaní sa maloletého, návykové schopnosti (najmä hygienické) a povinnosti maloletého sú rodičmi vnímané rozdielne, čím je sebaobslužná činnosť u maloletého problémová, pri striedavej starostlivosti u maloletého je zvýšené riziko nestability nielen v exekutívnych funkciách, ale aj v zhoršujúcej sa už aj tak oslabenej pozornosti vyplývajúcej z ADHD. Pre koncentráciu dieťaťa s hyperaktivitou je dôležité stabilné prostredie, kde sú vykonávané denné aktivity v stanovenom režime (strava, spánok, úlohy, osobná hygiena, voľný čas), zmena prostredia alebo denného harmonogramu môžu negatívne ovplyvniť náladu dieťaťa, schopnosť sústrediť sa a kontrolovať impulzy, pri nastavovaní a dodržiavaní pravidiel pre maloletého je potrebný konzistentný prístup rodičov, striedavá starostlivosť môže plniť svoj účel len vtedy, ak sú obaja rodičia schopní dohodnúť sa na podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, avšak rodičia maloletého nie sú spôsobilí zabezpečiť stabilitu výchovného procesu, nevedia sa spoločne dohodnúť na veciach súvisiacich s povinnou školskou dochádzkou či mimoškolskými aktivitami maloletého tak, aby to bolo v jeho záujme s dôrazom na jeho zdravotný stav a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby súvisiace s primárnou diagnózou hyperaktivita. Maloletý má totožné bydlisko ako matka na adrese R. X, C., ktoré sa nachádza v bezprostrednej vzdialenosti od základnej školy, ktorú maloletý navštevuje. Bydlisko otca maloletého je v obci R., okres M. K., počas pobytu maloletého u otca ho otec preváža motorovým vozidlom do miesta spádovej základnej školy a späť. Matka má za to, že v jej domácnosti má maloletý vytvorené lepšie podmienky (má samostatnú izbu v trojizbovom byte), v spoločnej domácnosti s nimi žije stará matka maloletého zo strany matky, ktorá je na dôchodku, matka maloletého má možnosť zabezpečiť neprerušený edukačný proces a návštevy mimoškolských krúžkov maloletého. Podľa matky sa často stáva, že maloletý v týždni, ktorý trávi u otca, nie je dostatočne pripravený a následne matka musí dobiehať nedostatky vo výučbe maloletého, keď je u nej, čo značne zaťažuje maloletého a čo sa prejavilo vo výsledkoch v učení po prvom polroku, otcova neadekvátna starostlivosť pri edukácii sa prejavuje aj v neúmernom zotrvávaní maloletého pri používaní tabletu v aplikácii Youtube (v štvorhodinových, niekedy až šesťhodinových intervalových používaní počas dňa), otec dostatočne nepodporuje základné hygienické návyky maloletého, za čo dostáva zo základnej školy aj poznámky, otec sa ani po matkiných výzvach nezúčastňuje na triednych aktívach s triednym učiteľom maloletého, krúžky, ktoré maloletý navštevuje (basketbal a gymnastika) nie sú zo strany otca vždy podporované. Správanie maloletého je evidentne zhoršené, nestabilné, na vyučovacích hodinách je viac nesústredenejší a emotívnejší, správanie sa k spolužiakom je neadekvátne. Otec maloletého sa naďalej snaží svojím konaním zmeniť vzdelávacie zariadenie s odôvodnením, že maloletý syn by mal navštevovať špeciálnu triedu, s čím matka nesúhlasí. Matka maloletého má vážne výhrady voči otcom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, k neinformovanosti o zdravotnom stave maloletého, k edukácii ako aj k neštandardným podmienkam pri pobyte maloletého u otca, pri týždňovom pobyte maloletého u otca je každodenné dochádzanie do ZŠ kontraproduktívne vo vzťahu k antialergickému a astmatickému režimu. Podľa matky rodičia maloletého nie sú schopní vzájomne efektívne komunikovať. Berúc do úvahy vyššie uvedené má matka maloletého za to, že dôsledok správania otca maloletého môže mať krajne negatívny a nezvratný dopad na zdravie a zdravý telesný vývoj maloletého a preto považuje za nevyhnutné upraviť rodičovské práva a povinnosti aj neodkladným opatrením a to minimálne do času, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností vo veci samej. Podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, podľa matky spočívajú v zabezpečení starostlivosti o maloletého, ako aj v zabezpečení pokoja maloletého, jeho zdravého telesného a predovšetkým priaznivého psychického vývoja. 3. K návrhu boli pripojené nasledovné listinné dôkazy: rodný list maloletého M., rodičovská dohoda o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 23.07.2023, rozhodnutie o prijatí maloletého na základné
vzdelávanie v T. škole R. XX, C., správa zo psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 27.09.2022, lekárska správa - nález z pedposychiatrického vyšetrenia maloletého zo dňa 18.05.2023, správa z diagnostického vyšetrenia maloletého zo dňa 25.10.2024 vrátane vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia zo dňa 05.05.2024 a dodatku k správe z diagnostického vyšetrenia maloletého zo dňa 29.05.2024 (Súkromné centrum poradenstva a prevencie, Karloveská 84, Bratislava), dodatok T. R. XX, C. zo dňa 15.10.2024 k individuálnemu vzdelávaciemu plánu, lekárska správa z vyšetrenia maloletého u klinického imunológa a alergológa zo dňa 11.09.2024, odpoveď Miestneho úradu Petržalka zo dňa 24.07.2024 týkajúca sa umiestnenia maloletého na T. R. XX, zápisnica T. R. XX z pohovoru so zákonným zástupcom (matkou) žiaka zo dňa 06.12.2024, elektronická komunikácia medzi triednou učiteľkou a matkou maloletého, screenshot - podrobnosti o aktivite (čase) v aplikácii YouTube zo dňa 22.01.2025, 25.01.2025, 07.-08.02.2025, lekárska správa z vyšetrenia hrudných orgánov a prínosových dutín maloletého zo dňa 04.12.2024, stavebné povolenie vydané obcou R. zo dňa 07.06.2017, rozhodnutie obce R. zo dňa 27.11.2023 vo veci zmeny stavby pred jej dokončením, oznámenie Okresného úradu M. K., katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam zo dňa 01.08.2024, dohoda o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 27.05.2024 uzavretá medzi matkou maloletého ako prevodcom a otcom maloletého ako nadobúdateľom, rozhodnutie Okresného úradu M. K., katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 21.06.2019. 4. Uznesením č. k. 73P/47/2025-46 zo dňa 11.04.2025 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. 73P 49/2025. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. nebolo doposiaľ súdom rozhodované. 5. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. . Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „ZoR“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná formulácia neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom súd musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. 18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná dočasná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 19. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má za to, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, napr. keď je priamo ohrozená jeho výživa, zdravie alebo život, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. 20. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná
ochrana subjektívneho práva navrhovateľky nie je v rozpore so subjektívnym záujmom maloletého M., ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný. 21. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu v znení navrhnutom matkou v podanom návrhu. Súd nezistil, že by situácia v rodine, opísaná v podanom návrhu, vyžadovala neodkladnú úpravu spočívajúcu v dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že matkou uvádzané dôvody nepredstavujú také skutočnosti, pre ktoré by bol, v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nevyhnutný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa, teda súd v tomto prípade nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali hoc len dočasné zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča (matky) a už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným procesným inštitútom a ktoré súd vydá len vtedy, ak má dostatočne osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výchova, výživa, zdravie či iný dôležitý záujem (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky) alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia. 22. Súd zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov, čo v tomto prípade súd nepovažuje za splnené. Doposiaľ nebolo preukázané ani osvedčené, že aktuálne zhoršené správanie maloletého M. v škole či jeho zdravotný stav má na svedomí práve jeho otec, štýl jeho výchovy alebo striedanie domácností, ako tvrdí matka v podanom návrhu; tvrdenia, ktoré matka uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa nachádzajú iba v rovine jej domnienok a doposiaľ neboli preukázané relevantnými listinnými dôkazmi. Súd nemá za dostatočne osvedčené, že by o maloletého M. nebolo riadne postarané zo strany obidvoch rodičov, že by obidvaja rodičia nezabezpečovali jeho nevyhnutné potreby a ani že by maloletý nemal vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom. Rodičovské konflikty, neschopnosť rodičov vzájomne konštruktívne a efektívne komunikovať či vychádzať si v ústrety nemôžu byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. V každom prípade, ktorý sa týka maloletého dieťaťa, je nevyhnutne potrebné chrániť maloleté dieťa pred konfliktmi jeho rodičov a zásah do rodičovských práv (v tomto prípade do práv otca), hoc len dočasným rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia, nie je v tomto prípade podľa názoru súdu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Prvoradým záujmom maloletého je to, aby sa obidvaja rodičia, pokiaľ je to možné, podieľali na jeho výchove v rovnocennej miere. 23. Na základe vyššie uvedeného nemožno prijať záver, že v súčasnosti by bol život, zdravie, priaznivý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa bezprostredne ohrozené a preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný s poukazom na to, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu sú rodičmi predbežne/dočasne upravené v ich dohode z júla 2023 (ktorá síce nebola schválená súdom a teda nie je vykonateľná), čo súd za daného stavu považuje za postačujúce. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 73P 47/2025 a to na základe riadne vykonaného dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia. 24. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia maloletého dieťaťa by mali pamätať na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletého dieťaťa vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy
či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). 25. Nakoľko súd v tomto prípade nevzhliadol potrebu okamžitej úpravy pomerov tak, ako žiada matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že v čase rozhodovania súdu nie je osvedčená hrozba ujmy na strane maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, rozhodol súd, v intenciách vyššie uvedeného, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.