Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28P/54/2025 1225201173 13. 05. 2025 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201173.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. F., nar. XX.XX.XXXX a D. F., nar. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom A. XX, U., zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: J.. G.. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, U. a otca: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, U., právne zastúpený: JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.04.2025, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd obe maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zároveň žiadal, aby súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého K. sumou 100 eur mesačne a na maloletého D. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca a otca zaviazal podať návrh vo veci samej na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o zmene zverenia. 2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, počas ktorého sa im narodili obe maloleté deti. Pre nezhody vo vzťahu podal návrh na rozvod na bývalom Okresnom súde Bratislava V, kde bolo manželstvo rozvedené rozsudkom zo dňa 12.10.2022 pod sp. zn. 24P/103/2022. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom cykle, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a výživné nebolo určené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2022. Už krátko po rozvode manželstva matka maloletých detí začala vo zvýšenej miere požívať alkohol, čo sa otec snažil opakovane s ňou riešiť a to hlavne v čase, keď mala v starostlivosti maloleté deti. Bola schopná aj mesiac vôbec nepiť a potom mala obdobie, kedy každodenne požívala alkohol a to v značnej miere bežne 2 fľaše vína denne. Stávalo sa, že ráno nedokázala ísť do práce, vyhovorila sa na deti, že ochoreli a celý deň spala. Keďže vždy prisľúbila, že už nebude piť, pôjde sa liečiť a otec jej aj veril, trvalo mu dlhšie, kým pochopil, že vec je potrebné riešiť, aby deti vyrastali v pokojnom a spoľahlivom prostredí. Niekedy koncom januára 2023 sa matka tak opila, že ju priatelia odviezli do Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave a tam sa začala ambulantne liečiť. Zdalo sa, že jej liečenie pomáha, lebo cca 6 mesiacov nepila a potom začala opäť. Niekedy asi v roku 2024 opakovane začala navštevovať Centrum, chvíľu bol pokoj a znovu sa všetko opakovalo. Začiatkom roku 2025 sa jej stav dosť podstatne zhoršoval, pila častejšie a aj viac, čo vyvrcholilo dňa 19.02.2025, keď ju opäť jej priatelia silne opitú odviezli do Univerzitnej nemocnice Bratislava. Tu bola hospitalizovaná
na psychosomatickom oddelení do 28.02.2025, potom bola ešte týždeň PN. Od 10.03.2025 mala mať deti u seba, ale v nedeľu 16.03.2025 už bola taká opitá, že otec si musel pre deti prísť. Preto opakovane, najprv dňa 23.01.2023 a potom dňa 18.03.2025, otec navštívil ÚPSVaR, kde uvedené okolnosti prejednal a bolo mu doporučené podať návrh na zmenu zverenia. Matka bola od 21.03.2025 opäť hospitalizovaná v nemocnici na psychiatrickom oddelení, kde sa mala údajne pripraviť na ďalší dlhodobý liečebný pobyt v inom zariadení, teda už nie ambulantnou formou, a to s nástupom dňa 01.04.2025 do Psychiatrickej nemocnice T. M.. Otec ju tam bol spoločne s deťmi navštíviť dňa 06.04.2025 asi na 10 minút. Jedinou výhodou v tejto situácii je skutočnosť, že obaja rodičia bývajú v jednom bytovom dome a v rovnakom vchode. Otec tu má vo výlučnom vlastníctve dva byty, 3-izbový byt, kde býva on s deťmi a matke prenajal ďalší 2-izbový byt, kde je zas ona s deťmi počas striedavej osobnej starostlivosti. Táto situácia mu preto umožňuje matku navštevovať počas pobytu detí u nej a keď otec vidí, že je opitá, berie deti k sebe. Niekedy v polovici marca 2025 otec informoval matku, že situáciu je potrebné riešiť podaním návrhu na súd o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a to zmenou zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do výlučnej starostlivosti otca, s čím matka nesúhlasila. Otec pracuje ako R. pre dve obchodné spoločnosti, môže pracovať aj z domu a venovať sa synom, keďže matka máva svoje pracovné povinnosti niekedy aj poobede a vo večerných hodinách. Z obchodných spoločností, pre ktoré otec pracuje, dosahuje priemerný mesačný netto príjem spolu vo výške cca 3350 eur. Taktiež vykonal prácu prostredníctvom svojej živnosti, z čoho za rok 2024 vykázal základ dane 221 eur. Matka je zamestnaná v Y. A. G. Y., jej príjem nepozná. V práci je každý deň cca od 09,30 do 13,00 hod., niekoľkokrát mesačne má koncert vo večerných hodinách a venovala sa ako záľube M. Y., kedy 2 x týždenne mávala nácvik vo večerných hodinách. Otec má svoje deti nadovšetko rád, venuje im všetok svoj čas, učí sa s nimi, podporuje ich školské aktivity aj mimoškolské činnosti, vie zabezpečiť kompletnú starostlivosť o deti a celý chod domácnosti. Maloleté deti majú k obom rodičom dobrý vzťah. Matka im je vzácna, lebo je často mimo bydliska (koncerty doma aj v cudzine, vystúpenia, nácviky, liečenia), starší syn sa k nej správa ochranársky a vždy ju ospravedlňuje, samozrejme vo svojom veku už obaja synovia vidia, že matka pije alkohol. U otca majú deti zaužívané pravidlá, musia aj pomáhať a poslúchať, čo u matky nie je nutné. Za obdobie od polovice februára 2025 doposiaľ boli deti stále u otca okrem 7 dní, ktoré strávili u matky. Matka si však rodičovské povinnosti počas svojej prítomnosti a v čase bez vplyvu alkoholu plní riadne. Po rozvode však svoj spôsob života nezmenila, naďalej sa stretáva s inými mužmi, mala niekoľko známostí a nadmieru požíva alkohol. Napriek skutočnosti, že rodičia majú deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, väčšinu času sú deti u otca a to z dôvodu, že matka nie je schopná sa o ne postarať. Otec má neustále obavy, aby sa deťom niečo nestalo, ak matka nebude schopná im zabezpečiť riadnu starostlivosť pre svoje časté a opakované indispozície. Rozhodne nie je v záujme maloletých detí zotrvávať v starostlivosti matky, ktorá sama potrebuje odbornú pomoc. Nie je v jej silách poskytnúť deťom v súčasnosti pravidelne potrebnú starostlivosť a pokojné výchovné prostredie. Neodkladným opatrením, o vydanie ktorého žiada súd, sa má poskytnúť ochrana práv a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečiť úpravu stavu pomerov tak, aby súd svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa takéto rozhodnutie bezprostredne dotýka. Otec má za to, že priloženými lekárskymi správami minimálne osvedčil potrebu zmeny zverenia, ktorá sa javí ako nevyhnutná pre starostlivosť a výchovu o maloleté deti, ako aj pre ich zdravý a pokojný vývoj. Túto zmenu považuje za dočasnú a pevne verí, že matka po absolvovaní liečenia a následnej abstinencii bude schopná opäť zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti. Zároveň má otec záujem podať súdu návrh na zmenu zverenia vo veci samej. 3. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu rodné listy maloletých detí a lekárske správy matky z jej hospitalizácií. 4. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V, č.k. 24P/103/2022 - 60 zo dňa 12.10.2022 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli oba maloleté deti na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch so striedaním vždy v pondelok o 08,00 hod., s výnimkou sviatkov a školských prázdnin, kedy bol dohodnutý osobitný režim starostlivosti o maloleté deti. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2022. 5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 17. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí. 18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Až v konaní vo veci samej ( ak začne) bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí. Pri zohľadnení skutkového stavu osvedčeného v čase rozhodovania, dospel súd k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by pred rozhodnutím súdu o veci samej bolo nevyhnutné v záujme bezprostrednej a nutnej ochrany záujmov maloletých detí pristúpiť k ich okamžitému zvereniu do osobnej starostlivosti otca. Áno, vyskytli sa zdravotné problémy na strane matky, tie však nevyžadujú zmenu zverenia maloletých detí, nakoľko maloleté deti sú aktuálne s otcom a matka je na liečebnom pobyte. V tejto chvíli nie je možné uzavrieť, či ide u matky o dlhodobý stav alebo krátko trvajúce zlyhanie a nie je možné vylúčiť, že v blízkej budúcnosti sa zdravotný stav matky zlepší. I pokiaľ by liečba trvala dlhšie, nezakladá to ešte dôvod na okamžitý zásah súdu, nakoľko sú maloleté deti so svojim zákonným zástupcom - s otcom. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je nezastupiteľná a záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. 19. Súd ďalej konštatuje, že otec neosvedčil také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od
jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. I keď z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, aktuálne sú deti u otca a nerealizuje sa tak striedavá osobná starostlivosť, súd nepovažoval návrh otca za dôvodný. Otec návrh v časti na uloženie povinnosti matke platiť výživné neodôvodnil, táto povinnosť je obsiahnutá len v petite návrhu, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec zameral len na odôvodnenie zverenia maloletých deti do jeho osobnej starostlivosti. Odôvodnenie uloženia povinnosti matke platiť výživné a osvedčenie, že výživa maloletých detí bude ohrozená v návrhu absentuje, otec teda neosvedčil, že výživa maloletých detí by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. Vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom určením výživného, súd návrh otca zamietol. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.