Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73P/56/2025 1225201252 24. 04. 2025 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201252.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: L.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, Q., a otca: C.-W. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. C. P.. XX, XXXXX W., M., štátny občan M., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným súdu dňa 17.04.2025, sa matka maloletej (ďalej aj ako „navrhovateľka“) domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne (do konca exekučného konania) upraví styk otca s maloletou tak, aby sa realizoval počas vyhradených časov za prítomnosti matky bez možnosti vycestovania dieťaťa s otcom do zahraničia, dôvodiac tým, že sú dôkazy z minulosti, že otec sa pokúšal dieťa po styku nenavrátiť a existujú dôvodné obavy, že dcéru po jej vycestovaní matke nevráti a nebude rešpektovať rozsudok, ktorý mu túto povinnosť po styku ukladá, tak, ako otec od januára 2024 nerešpektuje ostatné časti rozsudku a neplní si vyživovaciu povinnosť, ktorá musí byť toho času vymáhaná orgánmi činnými v trestnom konaní zo zahraničia, hoci otec je solventný. Podľa matky samotné exekučné konanie dáva otcovi podnet k tomu, aby sa ho zbavil tým, že bude dcéra žiť s ním a nie na Slovensku s matkou, tak, ako bolo rozhodnuté súdom na Slovensku. Od 25.01.2024 je vedené aj medzinárodné exekučné konanie pod spisovou značkou CM/171/2022 v Centre pre medzinárodnú pomoc (ďalej aj ako „CIPC“), otec však ignoruje aj toto konanie a snaží sa ho zbaviť napríklad tým, že by dieťa malo žiť u neho v M.. Od novembra 2023 otec prestal za dcérou chodiť na Slovensko, s dcérou iba občas telefonuje, na Slovensku predal svoj investičný byt, dňa 02.08.2024 bez vedomia matky oznámil svojej banke v W., že si potrebuje navýšiť sumu pre ochranu pred veriteľmi o výšku detských prídavkov, pričom tieto sa vyplácajú od narodenia k rukám matky, nakoľko dcéra bola zverená do jej starostlivosti a žila iba v jej domácnosti, teda otec banku vedome zavádzal, že údajne poberá detské prídavky v M. on a že dieťa žije v jeho domácnosti. Dňa 02.08.2024 mu dcéra mala byť po dohode s matkou odovzdaná na styk (letné prázdniny), avšak ten sa nakoniec nekonal, nakoľko nebolo možné sa na styku dohodnúť. Matka ďalej uvádza, že otec prestal byť od decembra 2024 daňovým poplatníkom v M. a nie je zrejmé, či plánuje dlhodobo ostať žiť v rámci EU, obzvlášť pre to, že bolo zároveň aj zahájené trestné konanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči dcére a táto pohľadávka bola matkou odstúpená CIPC-u, podľa matky je jeho jediným cieľom zbaviť sa exekučného konania vo veci výživného voči dcére a nemať už ani do budúcnosti voči nej vyživovacie povinnosti. Otec už vyše roka v M. nepracuje, neprenajíma si už ani luxusný byt, v ktorom žil predtým dlhé roky, nemá údajne žiaden majetok, nechal sa naraz zrušiť vo všetkých Y. (s.r.o.) a v akciových spoločnostiach, kde bol konateľom a spoločníkom, ako aj predsedom predstavenstva a akcionárom, zrušil si v M. všetky bankové a kreditné účty, zmenil adresu trvalého pobytu a údajne žije dočasne v podnájme u priateľky na doručovacej adrese I. W. X, M. XXX
XX M.. Nakoľko v exekučnom konaní je veriteľom voči povinnému jeho vlastná dcéra, otec sa podľa matky všemožne snaží dieťa dostať mimo SR a zrazu žiada styk s odovzdaním pasu a to po dlhom čase, kedy si chce koncom apríla 2025 v niektorý predĺžený víkend dcéru prísť vyzdvihnúť. Matka je presvedčená, že otec chcel úmyselne dieťa zadržiavať na území M. od 02.08.2024 a to dlhodobo za účelom zbaviť sa dlhov a exekučného konania, vedeného proti nemu a začať poberať na ňu detské prídavky, na tento účel si dobrovoľne zriadil v banke tzv. účet na ochranu pred veriteľmi a úmyselne pred bankou zavádzal, že dcéra žije v jeho domácnosti a poberá detské prídavky vo výške 250,- eur, pričom sa toto nezakladalo na pravde. Styku otca s maloletou matka nebráni, koná sa t. č. pravidelne telefonicky, kedykoľvek oň otec požiada, na Slovensko však za ňou nechodí; taktiež nie je zrejmé, kam by otec s dcérou vycestoval, ak už nemá zázemie v P., matke nie je známe ani to, či jeho aktuálna doručovacia adresa je stále použiteľná, nakoľko naposledy na ňu bol prehlásený v auguste 2024, iné adresy matke nie sú známe, okrem adresy J. T. C. P.. XX, W. XX XXX, na ktorej sa však už od leta 2024 nezdržiava a prehlásil si z nej pobyt do M. k priateľke. 2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P 155/2018-344 zo dňa 18.01.2022, výňatok elektronickej komunikácie s otcom maloletej zo dňa 09.04., výpisy z bankového účtu matky (dôkaz o poberaní detských prídavkov z M.), osvedčenie zo dňa 02.08.2024 o čiastkach na účte s exekučnou ochranou, na ktoré sa nevzťahuje exekúcia, e-mailová komunikácia matky s advokátskou kanceláriou TLC Rechtsanwaltskanzlei zo dňa 03.03.2025. 3. Podľa § 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 7. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 8. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 11. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa
12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. 13. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd povinný v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa, výchova, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky a pod.). Pre súd je pri rozhodovaní prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov. 14. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že ohľadom maloletej V. A. bolo doposiaľ rozhodované nasledovne: - rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P 155/2018-344 zo dňa 18.01.2022, právoplatným dňa 05.04.2022, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 1.800,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku; styk otca s maloletou upravil nasledovne: - otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v roku od piatka od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., a počas štátnych sviatkov v Slovenskej republike alebo v P., za predpokladu, že to nebude v rozpore so školskou dochádzkou maloletej; - otec je oprávnený stretávať sa s maloletou tri týždne počas letných prázdnin podľa slovenského školského systému, teda v období od 01.07. do 31.08. alebo podľa školského systému školy, ktorú bude maloletá navštevovať; - otec je oprávnený stretávať sa s maloletou jeden týždeň počas jesenných prázdnin, alebo jarných prázdnin po dohode s matkou; ak sa rodičia nedohodnú, bude maloletá s otcom počas jarných prázdnin v párnom roku a počas jesenných prázdnin v nepárnom roku;
- otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas vianočných sviatkov, na základe dohody s matkou a v prípade, že sa rodičia nedohodnú, bude maloletá párny rok s otcom od 23.12. do 27.12. a s matkou od 31.12. do 02.01. daného roka a v nepárny rok naopak; - otec je oprávnený prevziať si maloletú v mieste jej obvyklého pobytu a zdržiavať sa s ňou na území Slovenskej republiky; - v prípade, že bude styk otca s maloletou v trvaní dlhšom ako 48 hodín, počas sviatkov, predĺžených víkendov, dní pracovného pokoja a prázdnin, je otec oprávnený vycestovať s maloletou aj mimo územia Slovenskej republiky; za týmto účelom matka maloletej vydá otcovi cestovný doklad maloletej; matka je povinná udeliť otcovi písomný súhlas s vycestovaním do zahraničia bezodkladne potom, čo o to otec požiada; - v prípade, že styk otca s maloletou bude kratší ako 48 hodín a otec sa rozhodne realizovať styk s maloletou na území D. alebo území L., odovzdá matka po dohode s otcom cestovný doklad maloletej otcovi. - na tunajšom súde je pod sp. zn. 73P 101/2024 vedené konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a síce o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú (na sumu 400,- eur mesačne) a o úpravu styku otca s maloletou, ktoré ku dňu vydania tohto rozhodnutia nebolo právoplatne skončené. 15. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinný dôkazov dospel súd k záveru o absencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. súd má za to, že v danom prípade nie sú dané základné zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere, v dôsledku čoho súd podaný návrh zamietol ako nedôvodný, dôvodiac tým, že z obsahu návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov nebolo preukázané a ani osvedčené, že by sa otec domáhal alebo plánoval neoprávnene premiestniť maloletú mimo územia SR s úmyslom ju tam neoprávnene dlhodobo zadržiavať. Obavy matky z takého konania otca nie sú ničím podložené, keďže otec sa s maloletou nestretol viac ako rok - s maloletou sa nestretol ani v auguste 2024, keď podľa matky taktiež chcel úmyselne zadržiavať maloletú na území P. s cieľom zbaviť sa dlhov a exekučného konania vedeného proti nemu, čo sa však reálne nestalo, keďže k žiadnemu stretnutiu otca s maloletou nedošlo pre nezhodu rodičov ohľadom styku; styk otca s maloletou sa realizuje výlučne telefonicky. Tvrdenia matky, ktorými odôvodňuje podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, sú doposiaľ iba v rovine jej domnienok/špekulácií, nie sú osvedčené ani preukázané relevantnými listinnými dôkazmi a ani konaním samotného otca a za daného stavu tak podľa názoru súdu neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby súd neodkladným opatrením hoc len dočasne obmedzil styk otca s maloletou, ako požaduje matka vo svojom návrhu. 16. V zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností k maloletej vrátane úpravy styku otca s maloletou je otec oprávnený zdržiavať sa s maloletou (aj) na území SR, pričom z obsahu matkou predloženej komunikácie s otcom nevyplýva, že by sa otec aktuálne dožadoval realizovania styku s maloletou iba v zahraničí a s tým spojeného vydania pasu maloletej. Aj z tohto dôvodu preto súd nepovažuje návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. 17. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej v znení navrhnutom matkou v podanom návrhu. Súd má za to, že matkou uvádzané dôvody nepredstavujú také skutočnosti, pre ktoré by bol, v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nevyhnutný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa, teda súd v tomto prípade nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali hoc len dočasnú úpravu (ktorá je vo svojej podstate obmedzením otca pri realizovaní jeho práva na styk s maloletou) styku otca s maloletou a už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným procesným inštitútom a ktoré súd vydá len vtedy, ak má dostatočne osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad (t.j. keď je priamo ohrozená jeho výchova, výživa, zdravie či iný dôležitý záujem, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia). Na základe skutočností, ktoré matka uviedla v podanom návrhu, nie je podľa súdu potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov a bez vykonania ďalšieho dokazovania nie je v tomto štádiu konania možné rozhodnúť tak, ako matka navrhuje.
18. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a nemôže riešiť každú situáciu či nezhodu medzi rodičmi maloletého dieťaťa, respektíve nespokojnosť toho ktorého rodiča s už nariadenou úpravou rodičovských práv a povinností. Inak povedané, zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie upravujúce rodičovské práva a povinnosti možno len zákonom predpísaným spôsobom, t.j. v zmysle § 26 zákona o rodine, kde v konaní vo veci samej súd posúdi, či nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. Zmena doterajšej úpravy styku otca s maloletou je už predmetom konania vo veci samej, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 73P 101/2024. 19. V intenciách vyššie uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu otcovi vycestovať s maloletou do zahraničia a v realizovaní styku maloletej s otcom za prítomnosti matky a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu a s poukazom na to, že nebola dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a konfliktné (na zlepšení ktorých by mali obaja rodičia zapracovať aj s využitím na to určených subjektov), no pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem, keďže inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa. 20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
môže oprávnený podať