KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokMestský súd Bratislava II11. 11. 2025plný text

Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 37Pc/24/2025 z 11. 11. 2025

CitáciaRozsudok Mestského súdu Bratislava II z 11. novembra 2025, sp. zn. 37Pc/24/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201416.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 37Pc/24/2025 1225201416 11. 11. 2025 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201416.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II, pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v konaní vo veci navrhovateľky: Z., štátnej občianky SR, zastúpenej splnomocnenou Advokátskou kanceláriou NEXUS SEMPER s.r.o., so sídlom Begóniová 19, Bratislava, IČO: 53 407 997, proti odporcovi W., štátnemu občanovi SR, zastúpenému splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Strémy s.r.o. , so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 189 697, o návrhu na určenie výživného nevydatej matke, takto rozhodol: I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľke/nevydatej matke, výživným vo výške 300 € mesačne za obdobie od 5.5.2025 do 30.10.2025, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. Zročné výživné na navrhovateľku/ nevydatú matku za obdobie od 05.5.2025 do 30.10.2025 v sume 1.751,60 € je odporca povinný splácať v 50 € mesačných splátkach, počnúc dňom tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. III. Vo zvyšku súd návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.5.2025 žiadala navrhovateľka /nevydatá matka o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke vo výške 300 € mesačne, počnúc dňom 1.12.2024, do obdobia, kedy maloletá nadobudne dva roky. Skutkovo svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá dcéra sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia maloletej nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti do novembra r. 2024, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval, rovnako následne matka s maloletou. V čase spolužitia otec prispieval na spoločnú domácnosť, po odsťahovaní sa prestal prispievať. Maloletá trpí potravinovými alergiami, je aj kojená. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 482, 30 € spolu s rodinnými prídavkami 30 € mesačne. Mesačné výdavky matky boli výdavky na špeciálne potraviny 300 € mesačne, plienky + hygienické potreby 150 € mesačne, poplatky za lekárske vyšetrenia 10 € mesačne, lieky a doplnky 50 € mesačne, aktivity, hračky, knihy 100 € mesačne, oblečenie a obuv 90 € mesačne a matkine boli: lieky pre ňu a výživové doplnky 75 € mesačne, telefón 12 € mesačne, hygiena a oblečenie 150 € mesačne. U matky došlo k zníženiu príjmu oproti jej príjmu pred pôrodom. Matkin mesačne netto príjem bol 1 700 €. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na pomoci nevydatej matke a navrhol výživné 100 € mesačne, čo je nepostačujúce a preto matke vypomáhajú jej rodičia. Matkin príjem klesol oproti príjmu z obdobia, kedy pracovala. Preto žiada matka určiť príspevok vo výške 400 € mesačne. Matkine mesačné výdavky sú omnoho vyššie než otcove výdavky, preto by mal otec na matku a na dieťa prispievať spolu mesačne 550 €. Matka žiadala určiť povinnosť otcovi prispievať nevydatej matke sumou 300

€ mesačne, počnúc dňom 1.12.2024 do obdobia, kedy maloletá nadobudne 2 roky. Navrhovateľka/ matka poukázala na násilné správanie starého otca zo strany otca, ktoré ovplyvnilo jej zdravie. 2. Odporca/otec dňa 6.9.2025 zaslal do spisu listinné dôkazy, ktoré osvedčujú jeho zárobkové a majetkové pomery a tiež jeho pravidelné mesačné výdavky. Dňa 12.9.2025 otec zaslal do spisu písomné vyjadrenie k návrhu nevydatej matky, v ktorom žiadal jej návrh zamietnuť, nakoľko s ním nesúhlasí a považuje ho za neprimeraný, nedôvodný a v celom rozsahu odporujúci dobrým mravom. Matka nikdy nepožiadala otca, aby jej na výživu prispieval, pričom otec si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére v sume 100 € mesačne, matka odmieta akýmkoľvek spôsobom s otcom komunikovať, otcovi bráni v realizácii styku s maloletou. Otec poukázal na prebiehajúce súdne konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej dcére, ktoré je vedené na súde pod sp. zn. 9P/36/2025. Konanie starého otca maloletej Rebeky bolo vyhodnotené ako priestupok, dostal pokarhanie, ale matka nešpecifikovala zdravotné následky. Príjem otca je 1 500 € mesačne a jeho nevyhnutné mesačné výdavky sú 1 700 € mesačme, preto mu vypomáhajú rodičia napr. so stravou. Matka nepreukázala náklady vzniknuté s tehotenstvom a pôrodom. Matka bola počas tehotenstva zdravá, poberala tehotenské dávky a otec neevidoval, žeby stúpli výdavky. Počas tehotenstva a pôrodu a čas po pôrode sa otec o matku staral, finančne ju podporoval aj chod domácnosti. Matka nedoložila žiadne výdavky, ktoré jej mali vzniknúť s tehotenstvom alebo pôrodom. Nie je vylúčené, aby matka počas rodičovskej dovolenky pracovala hoci aj na krátky úväzok. Matka už počas tehotenstva preferovala luxusný spôsob života, napr. chcela kúpiť kočiar za 1 200 €, s čím otec nesúhlasil, rovnako s kúpou 3 izbového bytu na hypotéku, maloletej dcére kupovala drahé veci a maloletú rozmaznávala, s čím otec nesúhlasil. Matka je podielovou spoluvlastníčkou bytu, otec byt nevlastní. Otec začal podnikať a jeho príjem je kolísavý, nedosahuje príjem, aký dosahovala matka počas ich vzťahu. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu a zistil nasledovný skutočný stav vo veci: 4. Účastníci konania nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti ako partneri do novembra r. 2024, kedy sa rozišli. Zo vzťahu účastníkov konania sa dňa 30.10.2023 narodila maloletá N.. Od novembra 2024 účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa z tejto domácnosti odporca odsťahoval, následne aj matka s maloletou dcérou. Aktuálne prebieha na súde konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. dcére N.. 5. Dňa 12.9.2025 odporca v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľky, v ktorom žiadal návrh zamietnuť, s odôvodnením, že návrh považuje za neprimeraný, nedôvodný a v celom rozsahu odporujúci dobrým mravom. 6. Z rodného listu mal. N. mal súd za preukázané, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX. 7. Súd mal za preukázané z pracovnej zmluvy navrhovateľky, že dňa 1. 12. 2021 ju uzatvorila so zamestnávateľom H. Z prílohy č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 1.12.2021 vyplýva jej pracovné zaradenie špecialista pohľadávok & property managment support a jej základná mzda vo výške 1 440 € brutto mesačne + pohyblivá zložka mzdy vo výške 360 € brutto mesačne. Z prílohy č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 12.2021 vyplýva, že sa účastníci zmluvy dohodli na základnej mzde 1 600 € brutto mesačne, s pohyblivou zložkou 400 € mesačne brutto. Na základe dohody o mzde zo dňa 30.6.2023 vyplýva, že sa účastníci dohodli na mesačnej brutto mzde 1.760 €, s pohyblivou zložkou 440 € brutto mesačne. 8. Do spisu bola založená lekárska správa o zdravotnom stave navrhovateľky od alergológa J. zo 16.4.2025, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii pre potravinovú alergiu na bielkovinu kravského mlieka a lepok, atopický ekzém, iné. 9. Súd mal za preukázaný príjem odporcu z daňového priznania podaného odporcom za rok 2024, z ktorého vyplýva, že úhrn jeho príjmov predstavoval 19.377,73 €, daň 2 115, 62 €, daňová povinnosť znížená na 435,62 €.

10. Z pracovnej zmluvy odporcu mal súd za preukázané, že bola uzatvorená dňa 24.3.2025 so zamestnávateľom N.. so sídlom R., pričom pracovný pomer vznikol dňa 1.4.2025 na pracovný čas 30 hodín týždenne, s hrubou mesačnou mzdou 1 600 €. 11. Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 21.5.2025 vyplýva, že odporca mal uzatvorenú zmluvu s D. a odporcovi za poskytnutú službu patrí odmena paušálne vo výške 1 200 € mesačne. Z Dohody o vykonaní práce uzatvorenej so spoločnosťou D. vyplýva, že odporca ju uzatvoril za účelom vykonávania pracovnej úlohy: vedenie motorového vozidla do 3,5 t. 12. Do spisu bola založená faktúra zo dňa 1.8.2025 vystavená odporcom pre D. znejúca na sumu 1 600 € a zo dňa 31.8.2025 znejúca na sumu 1 800 €. Zo založenej faktúry do spisu vyplýva pravidelná faktúra znejúca na sumu 85,61 €. 13. Výpis platieb E. znejúcich na sumu 1 122, 67 €, 1028,60 €, 1068,59 €, 1545,25€/1/2024 - 4/2025/, 4/2025 - 12, 59 €, je založený v spise. 14. Z výpisu účtu odporcu vedeného v SS, a.s., vyplýva, že poplatok za NETFLIX.com je 13,99 €, za STOCKHOLM, SE 8, 99 €. 15. Zo Zmluvy o nájme bytu 25.5.2025 vyplýva, že odporca ju uzatvoril s prenajímateľom J., na obdobie od 1.7.2025 do 30.6.2026, s mesačným nájomným 800 €. 16. Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.8.2022 vyplýva, že odporca ju uzatvoril so Y., a výška úveru je 30 000 €, s mesačnou splátkou 501,06 €. 17. Do spisu bolo založené Osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla B., ktorého vlastníkom je odporca. Zo založeného Osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla zn. Y. vyplýva, že vlastníkom je odporca. 18. Súd mal za preukázané z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.3.2025, že odporca ukončil pracovný pomer s E., ku dňu 31.3.2025. 19. Do spisu bol založený Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, vydaný dňa 17.7.2025 Okresným úradom Bratislava, z ktorého vyplýva, že obvinený J. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu/fyzické napadnutie navrhovateľky. 20. Na pojednávaní dňa 18.9.2025 právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala pripustiť zmenu petitu návrhu a uviedla, že žiada určiť iba výživné na nevydatú matku vo výške 400 € mesačne. počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. dňom 5.5.2025 a zročné výživné určiť v mesačných splátkach. 21. Na pojednávaní dňa 18.9.2025 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že od rozchodu účastníkov konania navrhovateľka nesprístupnila styk odporcovi s maloletou dcérou, viazne ich komunikácia a v konaní o ÚPP voči maloletej bola súdom doporučená návšteva psychológa, kde sa odporca dostavil, ale navrhovateľka nereagovala. 22. Odporca na pojednávaní dňa 18.9.2025 uviedol, že si presne nepamätá kedy, ale cca od 10/2023 do 11/2024 žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Výživné na maloletú dcéru posiela vo výške 100 € mesačne. 23. Z výpisu z LV č. 2983 súd zistil, že navrhovateľka vlastní nehnuteľnosť v Bratislave - Starom Meste, predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2019. 24. Z Osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla súd zistil, že vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. W. je navrhovateľka, ktorá je vlastníčkou aj osobného motorového vozidla zn. G. 25. Na pojednávaní dňa 18.9.2025 uviedla právna zástupkyňa navrhovateľky k rozporu s dobrými mravmi, že na tunajšom súde je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči

mal. Rebeke, ktorá pochádza z rizikovej gravidity matky. Doložili doklady zo zranení navrhovateľky, ktoré sú z obdobia spolunažívania oboch účastníkov. Preto nie sú pravdivé tvrdenia odporcu o rozpore s dobrými mravmi. Matka má zranenia a budú pokračovať v trestnom konaní. Matka bola niekoľkokrát hospitalizovaná, maloletá pochádza z rizikovej gravidity. Maloletej je preplácané mlieko zo zdravotnej poisťovne vo výške 50%. Matka odmietla vyplatiť dlhy otca, podpísala sa rezervačná zmluva na 3 izbový byt, matka musela zaplatiť pokutu 3 000 €, táto prepadla, otec a odmietal podieľať. Otec prispel 2x na nájomné a chod domácnosti počas spoločného spolunažívania. V čase, keď bola matka v nemocnici nechala odporcovi bankomatovú kartu, z ktorej uhrádzal nákupy, tvrdil, že sa stratila. Právna zástupkyňa navrhovateľky pozmenila petit návrhu, žiadala pripustiť zmenu a uviedla, že navrhovateľka žiada určiť iba výživné na nevydatú matku v sume 400 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. od 5.5.2025, tým urobila ústupok voči odporcovi. Dlžné výživné žiadala určiť v mesačných splátkach. Okrem dvoch platieb, t.j. 2 x 200 €, / 4 / 2024 a 7/2024/ odporca neprispel navrhovateľke, nepodporoval nevydatú matku. Pred tehotenstvom pracovala navrhovateľka pracovala v spol. H. a jej priemerný mes. netto príjem bol 1 700 €. Na materskú dovolenku nastúpila navrhovateľka v 9/2023, materský príspevok poberala 6 mesiacov, a rodičovský príspevok poberá od 5/2024 vo výške 498 € mesačne, rodinné prídavky vo výške 60 € mesačne. Počas tehotenstva navrhovateľkin príjem klesol minimálne o 600 € mesačne, odporca ju nepodporoval. Nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky, ako podielovej spoluvlastníčky boli: nájom a energie 142 € mesačne, ročná poistka 128 €, poistky na dve autá 143 € na Peugeot a 292 € na ďalšie auto, PHM 100 € mesačne, po pôrode má zdravotné problémy, tak na výživové doplnky platí 75 € mesačne, paušál telefón 12 € mesačne, hygienické potreby a oblečenie do 150 € mesačne, spolu 730 € mesačne. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou 3 izbového bytu, tento byt zdedila, spolu s ostatnými byt predávajú. taktiež vlastní osobné motorové vozidlo, má účet vedený v Tatra banke, a.s. 26. Na pojednávaní dňa 18.9.2025 uviedla právna zástupkyňa odporcu uviedla, že od rozchodu účastníkov konania navrhovateľka/nevydatá matka neumožnila styk odporcovi/otcovi s maloletou dcérou. Medzi účastníkmi konania viazne komunikácia. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej N. bolo doporučené rodičom maloletej navštíviť psychológa, kde sa navrhovateľka nedostavila. Prebehlo aj informatívne stretnutie a žiadny strach navrhovateľky sa neprejavil. Odporca nemá informácie o zlom zdravotnom stave navrhovateľky, ani lekárske správy. Priznanie výživného navrhovateľke/nevydatej matke by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca žil s navrhovateľkou v čase tehotenstva aj pôrodu. Spolupodieľal sa na finančnej podpore domácnosti. Navrhovateľka založila tabuľky, ale to nie sú výpisy z účtu. Finančná podpora v domácnosti nemusí byť iba prevodom cez účet. Odporca nebol požiadaný navrhovateľkou o príspevok a na výživu maloletej dcéry posiela pravidelne mesačne 100 €, na čom sa dohodli v čase, keď spolu komunikovali. Výška požadovaného výživného sa im javí vysoká, vzhľadom na príjem odporcu a jeho výdavky ,odporca je odkázaný na svojich rodičov. Počas vzťahu mala navrhovateľka vyšší príjem než odporca. Právna zástupkyňa odporcu navrhla návrh nevydatej matky zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. 27. Na pojednávaní dňa 11.11.2025 navrhovateľka uviedla, že nastúpila na materskú dovolenku dňa 30.10.2023 a pred nástupom pracovala v H. s priemerným mes. netto príjmom cca 1 800 €. Pri narodení maloletej dostala podporu z nemocenského poistenia, tzv. kočíkovné, vo výške 820 €. Na materskej dovolenke bola do 6/2024 a následne pokračovala v rodičovskej dovolenke, kedy poberala rodičovský príspevok vo výške 530 € mesačne, rodinné prídavky v sume 60 € mesačne Navrhovateľka je doposiaľ na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, pričom jej príjem na rodičovskej dovolenke sa znížil oproti jej príjmu, ktorý dosahovala predtým v zamestnaní, o 1 200 € mesačne. Odporca posiela mesačne výživné na maloletú v sume 100 €. Navrhovateľka má nevyhnutné mes. výdavky: bývanie 200 € mesačne, má diabetes, takže dopláca na lieky mesačne 75-90 €, jej diabetická strava stojí 250- 300 € mesačne, má intoleranciu na kravské mlieko, dokupuje si probiotické výživové doplnky mesačne 25 - 30 €, kupuje kompresné návleky na nohy, elastické potreby, tehotenské oblečenie, platí PHM 80 € mesačne, mobil 12 -15 € mesačne + výdavky na maloletú dcéru, príp. opravu auta. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa jej znížila životná úroveň najmä, keď začala poberať rodičovský príspevok ktorý je vo výške cca 500 € mesačne. Od 3.12.2024 žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrami, v tejto domácnosti pomáha, varí, upratuje a sporadicky zakupuje potrebné veci. Bez rodičov by svoje výdavky neutiahla. S odporcom žili v spoločnej domácnosti do 20.11.2024, odporca ju takmer nijako nepodporoval, niekedy kúpil kartón dojčenskej vody, alebo 20 dkg šunky, alebo jeden kolový nápoj, ktorý on vypil. Dvakrát jej prispel

na bývanie po 200 € / v 5 a 7/2024/. Odporca využíval obidve jej autá, natankoval, ale do rána jazdil s kamarátmi. Navrhovateľka je štvrtinovým vlastníkom 1 izbového bytu, ktorý sa predáva. Taktiež vlastní dve osobné motorové vozidlá zn. Audi A4 a Toyotu Yaris, ktorú predáva. V 7/2024 bola navrhovateľka na dovolenke v Chorvátsku, ktorú financovali rodičia, taktiež bola v F. spolu s maloletou dcérou v 2 / 2025, na liečení, kde doplácala 1 000 €. 28. Na pojednávaní dňa 11.11.2025 odporca uviedol, že sa zmenili jeho majetkové pomery, jedno auto predal v 10/2025, zn. Seat Ibiza, za sumu 400 €. Odporca vlastní ešte jedno osobné motorové vozidlo zn. VW Touareg, ktorý si zakúpil na úver v r. 2021. Odporca uviedol, že keď žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, pracoval v Rakúsku a mal s ňou dohodu a tak časť výplaty 200 € dával navrhovateľke. Od 5/2025 neprispel na výživu navrhovateľky/nevydatej matky, ale počas tehotenstva zakupoval dojčenskú vodu, plienky, maličkosti pre dcéru a pred jej narodením zabezpečil nie nové oblečenie pre dcéru. Odporca žije sám, sporadicky ho navštívi priateľka. Nevyhnutné mesačné výdavky odporcu sú: nájom 800 € mesačne, 500 € mesačne úver, 80 € mesačne paušál aj za internet, strava 100 - 150 € mesačne, občas mu vypomáhajú rodičia. Na dovolenke bol na chate v SR v r. 2023 a v lete r. 2024 v Chorvátsku s rodičmi navrhovateľky. Aktuálne vozí pilotov a letušky na letisko, /osobný šofér/, a jeho mes. netto príjem je 1 500 €. Zdravotný stav odporcu je stabilizovaný po operácii, v detstve prekonal rakovinu mozgu. Jeho stav si vyžaduje väčší oddych, ale nie je uznaný za invalidného dôchodcu. U predchádzajúceho zamestnávateľa dostal mikrospánok a rozbil auto. 29. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že trvá na návrhu prednesenom na predchádzajúcom pojednávaní. 30. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa odporcu uviedla, že návrh je podaný v rozpore s dobrými mravmi. Návrhu nie je možné vyhovieť s poukazom na uvedené aj na majetkové rozdiely účastníkov. Matka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú môžu prenajať, vlastní dve pojazdné autá. Matka nepreukázala náklady, ktoré mala počas tehotenstva. Reflektujú na matkinu dg. diabetes melitus, avšak nevydatá matka nepožiadala odporcu zmiernou cestou o výživné. Odporca potrebuje oddychovať pri svojej diagnóze, súvisí to s rakovinou mozgu. Odporca dobrovoľne posiela výživné na maloletú dcéru 100 € mesačne. Matka do októbra neumožňovala styk odporcovi s maloletou dcérou , to je v rozpore s dobrými mravmi, otec mal záujem sa stretávať. Súd nariadil asistovaný styk. 31. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie / schopnosti/ tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 32. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo 191/96, R88/1998 zo dňa 21.08.1997, dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. 33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 2Cdo/59/2009 zo dňa 30.01.2010, dobré mravy (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, pri ktorom je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. 34. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Cdo/281/2005, ZSP 54/2006, námietka rozporu s dobrými mravmi môže byť sama o sebe v rozpore s dobrými mravmi, ak sa daný subjekt odvoláva na svoje vlastné konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. 35. Definíciu dobrých mravov ponúka Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011, podľa ktorého dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti

uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa Najvyššieho súdu SR sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). 36. V právnej vede existuje ustálený právny názor, že právna norma má byť dostatočne všeobecná, aby dokázala pokryť čo najviac spoločenských vzťahov a regulovať správanie a konanie adresátov právnej normy. Samozrejme nie je možné pokryť úplne všetky spoločenské vzťahy, a preto zákonodarca zakotvil v právnych predpisoch inštitút dobrých mravov, aby tak bolo možné regulovať aj tie spoločenské vzťahy, ktoré žiadna právna norma výslovne nepredvída. 37. Rozpor s dobrými mravmi znamená, že správanie alebo výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným etickým zásadám, ktoré určujú, aké konanie je v súlade so všeobecnými princípmi spoločnosti. Inak povedané, je to situácia, keď aj keď je konanie formálne v súlade so zákonom, jeho skutočným cieľom je poškodenie druhej strany alebo sa prieči základným spoločenským hodnotám. 38. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 40. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 41. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 42. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný. Súd zistil, že účastníci konania nedospeli k zmierlivému riešeniu v danej veci týkajúcej sa upraveného petitu návrhu, t.j. v časti výživného na nevydatú matku a preto rozhodol autoritatívne. Súd vykonal vo veci dokazovanie, skúmal a porovnal v danom prípade životnú úroveň nevydatej matky pred tehotenstvom a po pôrode a zistil, že táto jej životná úroveň sa v dôsledku tehotenstva a pôrodu maloletej dcéry N. podstatne zmenila, kedy v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom došlo k poklesu tejto jej životnej úrovne, ktorý pokles spočíva v znížení jej príjmu, keďže jej príjem pred tehotenstvom dosahoval 1 800 € mesačne a po pôrode a nástupe najskôr na materskú dovolenku jej príjem klesol o cca 600 € mesačne a po nástupe na rodičovskú dovolenku cca o 1 200 € mesačne. Príjem navrhovateľky v zamestnaní mal súd za preukázaný jednak zo založenej pracovnej zmluvy navrhovateľky, z ktorej vyplýva, že dňa 1. 12. 2021 uzatvorila pracovný pomer so zamestnávateľom H.. Z prílohy č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 1.12.2021 vyplýva pracovné zaradenie navrhovateľky -špecialista pohľadávok & property management support a jej základná mzda vo výške 1 440 € brutto mes. + pohyblivá zložka mzdy vo výške 360 € brutto mesačne. Z prílohy č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 12.2021 vyplýva, že sa účastníci zmluvy dohodli na základnej mzde 1 600 € brutto mesačne, s pohyblivou zložkou 400 € mesačne brutto. Na základe dohody o mzde zo dňa 30.6.2023 vyplýva, že sa účastníci dohodli na mes. brutto mzde 1 760 €, s pohyblivou zložkou 440 € brutto mes. Navrhovateľka taktiež deklarovala na pojednávaní, že jej priemerný mesačný netto príjem v zamestnaní bol vyšší o 1 200 € mesačne než aktuálne rodičovský príspevok, ktorý predstavuje s rodinnými prídavkami cca 530 € mesačne, a počas materskej dovolenky podstatný pokles jej príjmu o cca 600 € mesačne. Navrhovateľka požadovala po zmene petitu návrhu, ktorú zmenu súd pripustil, určiť výživné na nevydatú matku za obdobie od 5.5.2025 v sume 400 € mesačne, čo je obdobie, kedy bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok

spolu s rodinnými prídavkami. Súd vzal do úvahy nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré vyčíslila navrhovateľka nasledovne: bývanie 200 € mesačne a nakoľko má určenú dg. diabetes, dopláca na lieky mesačne 75 -90 €, jej diabetická strava stojí 250- 300 € mesačne, má intoleranciu na kravské mlieko, dokupuje si probiotické výživové doplnky mesačne 25-30 € mesačne, kupuje kompresné návleky na nohy, elastické potreby, počas tehotenstva zakúpila tehotenské oblečenie, platí PHM 80 € mes., mobil 12 -15 € mesačne, má výdavky na maloletú dcéru N., ktorú má v osobnej starostlivosti a taktiež výdavky na sporadickú opravu auta. Súd vzal do úvahy aj možnosti a schopnosti odporcu, ktorý je zapísaný ako otec maloletej dcéry Rebeky v jej rodnom liste a kedy bolo zistené, že odporca žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti do novembra r. 2024, kedy sa z tejto domácnosti odsťahoval a kedy počas spolužitia nevydatú matku podporoval materiálne aj finančne, avšak po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v novembri r. 2024, prestal navrhovateľku osobne, finančne a materiálne podporovať, v dôsledku čoho taktiež došlo k poklesu jej životnej úrovne, keďže jej príjem bol v tom čase nižší ako pred tehotenstvom a pôrodom a doposiaľ je stále nižší, pretože je na rodičovskej dovolenke a poberá naďalej rodičovský príspevok. Súd zistil, že odporca po celý čas riadne pracoval, príjem odporcu vyplýva z daňového priznania podaného odporcom za rok 2024, z ktorého vyplýva, že úhrn jeho príjmov predstavoval 19 377, 73 €, daň 2 115, 62 €, daňová povinnosť znížená na 435, 62 €. Z pracovnej zmluvy odporcu mal súd za preukázané, že bola uzatvorená dňa 24.3.2025 so zamestnávateľom N. pričom pracovný pomer vznikol dňa 1.4.2025 na pracovný čas 30 hodín týždenne, s hrubou mesačnou mzdou 1 600 €. Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 21.5.2025 vyplýva, že odporca mal uzatvorenú zmluvu s D. a odporcovi za poskytnutú službu patrí odmena paušálne vo výške 1 200 € mesačne. Z Dohody o vykonaní práce uzatvorenej so spoločnosťou D., vyplýva, že odporca ju uzatvoril za účelom vykonávania pracovnej úlohy: vedenie motorového vozidla do 3,5 t. Príjem odporcu mal súd za preukázaný aj zo založenej faktúry zo dňa 1.8.2025, vystavenej odporcom pre D. znejúcej na sumu 1 600 € a zo dňa 31.8.2025 znejúcej na sumu 1 800 € a z výpisu platieb E. znejúcich na sumu 1 122, 67 €, 1028, 60 €, 1068,59 €, 1545,25 €/1/2024 - 4/2025/, 4/2025 - 12, 59 €. Súd zistil, že odporca uzatvoril zmluvu o nájme bytu dňa 25.5.2025 s prenajímateľom J., na obdobie od 1.7.2025 do 30.6.2026, s mesačným nájomným 800 €. Vzhľadom k uvedeným zisteniam súd dospel k záveru, že je zrejmé aj z výpovede účastníkov konania, že odporca nevydatú matku v navrhovateľkou požadovanom období nepodporoval, čo aj sám deklaroval na pojednávaní, neprispieval jej žiadnou finančnou čiastkou, ani ju materiálne, finančne nepodporil, preto súd s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka / nevydatá matka je stále na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou N. a riadne zabezpečuje celodennú starostlivosť aj o maloletú dcéru, ktorá v októbri r. 2025 dosiahla vek dvoch rokov, pričom jej mesačný príjem tvorí rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami, ktorý je nižší než bol príjem v zamestnaní, t.j. nižší oproti príjmu v období pred tehotenstvom a pôrodom, preto súd dospel k záveru, že je povinnosťou odporcu prispieť na výživu navrhovateľky/nevydatej matky primeraným výživným vo výške 300 € mesačne, za rozhodné obdobie, t.j. od podania návrhu na súd, t.j. od 5.5.2025 do 30.10.2025, kedy mal. N. dosiahla vek 2 rokov. Preto súd určil rozhodné obdobie počnúc dátumom, ktorým požadovala navrhovateľka určiť výživné až do času dosiahnutia veku dvoch rokov maloletej dcéry, teda v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 Zákona o rodine, čo je deň 30.10.2025. Súd zistil, že navrhovateľka je naďalej na riadnej rodičovskej dovolenke a je zrejmé, že odporca od 11/2024 už neprispieva navrhovateľke osobnou pomocou ani žiadnou inou formou starostlivosti, okrem výživného na maloletú dcéru v sume 100 € mesačne, pričom navrhovateľka ešte nenastúpila späť do práce v dôsledku starostlivosti o dieťa v útlom veku, s ktorým je stále na rodičovskej dovolenke, preto súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že účastníci nedospeli k rozumnému kompromisu, je potrebné autoritatívne rozhodnutie o výživnom na nevydatú matku. Preto súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 300 € mesačne za rozhodné obdobie je primerané tak odôvodneným potrebám osoby oprávnenej na výživné, t.j. nevydatej matky a zároveň je primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorý je riadne zamestnaný a má vlastný príjem, ktorý mu umožňuje platiť súdom určené výživné a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku za účelom ochrany práv nevydatej matky a určil primerané výživné na navrhovateľku/ nevydatú matku, lebo jej príjem preukázateľne za uvedené obdobie poklesol, teda sa znížila jej životná úroveň. Súd vzhľadom k vyjadreniam odporcu o údajnom správaní navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi uvádza, že čo sa týka vyjadrenia odporcu o údajnom správaní navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi nezistil žiadne také správanie navrhovateľky v tomto konaní, na aké poukazuje odporca a ktoré by malo byť dôvodom nepriznania jej výživného. Preto takéto tvrdenie odporcu neobstojí a súd naňho neprihliadol. Čo sa týka maloletej dcéry N., tak celkový vzťah a správanie rodičov k

maloletej dcére a navzájom bude predmetom posudzovania v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré je vedené v samostatnom konaní na tunajšom súde, kde bude s definitívnou platnosťou rozhodnuté o právach a povinnostiach oboch rodičov k maloletej dcére a preto nie sú predmetom skúmania v tomto konaní a súd na ne neprihliadol. Vzhľadom k uvedenému odporcom uvádzané vyjadrenia vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam k maloletej dcére Rebeke, súd v predmetnom konaní vyhodnotil ako tendenčné, účelové. Čo sa týkalo splátok zročného výživného, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a povolil odporcovi mesačné splátky tohto dlžného výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko mesačné splátky na dlžné výživné žiadala určiť aj právna zástupkyňa navrhovateľky. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie je možné podať cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, štvormo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením / § 44 C.m.p.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje