Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 5P/63/2025 1225201445 27. 05. 2025 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201445.4
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. Z., narodená XX.XX.XXXX a Y. Z., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: G.. C. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R., zastúpená: JUDr. Patrik Ozimanič, advokát, so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, a otca: G. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R., zastúpený: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, o návrhoch matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.5.2025 v znení jeho doplnenia zo dňa 13.5.2025. II Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: Matka je povinná zdržať sa premiestnenia maloletých detí tým, že zmení ich bydlisko (reálny obvyklý pobyt a trvalý pobyt) do iného mesta ako Bratislava. Matka je povinná zdržať sa zmeny školského zariadenia maloletých detí. III Vo zvyšnej časti sa návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.5.2025 zamieta. IV Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 07.05.2025, doručeným súdu rovnakého dňa, sa matka maloletých detí - F. Z., narodená XX.XX.XXXX a Y. Z., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd (i) maloleté deti zverí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, (ii) určí, že maloleté deti budú mať bydlisko v mieste bydliska matky, (iii) otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni mesiaca, a to vždy od soboty od 8:00 hod do nedele do 18:00 hod a každý kalendárny rok, a to od 24.07. od 8:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., pričom otec si maloleté deti prevezme v stanovený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku ich v stanovený čas odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je maloleté deti povinná na styk riadne pripraviť, (iv) otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej F. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletej Y. sumou 250 eur mesačne. Návrh matka doplnila dňa 13.05.2025 tak, že žiada aj o nahradenie súhlasu otca matke na podanie prihlášky na zápis maloletých detí do školského zariadenia ZŠ s MŠ, D. H. 1, R.. 2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú manželmi, pričom matka podala návrh na rozvod manželstva, chce sa s maloletými deťmi odsťahovať do R., kam maloleté deti budú chodiť do školy. Matka tvrdí, že maloleté deti v Bratislave nemajú žiadne väzby. Otec maloletých spočiatku podľa tvrdení matky s navrhovanou rodičovskou dohodou súhlasil, neskôr nesúhlasil, pričom uviedla, že otec mení dohody. Rodičia s maloletými deťmi doposiaľ žijú v jednej domácnosti, no nevedia sa
dohodnúť na starostlivosti o maloleté deti, pričom matka uvedený stav považuje za neznesiteľný, otec matku terorizuje a šikanuje. Otec sa nevie reálne postarať o maloleté deti, matke so starostlivosťou o maloleté deti nepomáha, nevenuje im patričný záujem, otec uprednostňuje seba a svoje záujmy. Zvýšenú starostlivosť matka pozoruje po podaní návrhu na rozvod manželstva, považuje to však za tendenčné. Maloleté deti sa vyjadrili, že chcú bývať s matkou v R.. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloleté deti v sume 1 000 eur na obe deti, matka pracuje ako učiteľka s príjmom 1 300 eur mesačne v čistom, otcov príjem je cca 1 600 eur, otec má úspory. Uviedla, že otec bude mať problém s platením výživného. Matka potrebu neodkladnej úpravy vidí v stabilizácii výchovného prostredia maloletých detí, kým sa nerozhodne o rozvode manželstva, otec mení názory ohľadom starostlivosti o maloleté deti, otec nesúhlasí s premiestnením maloletých detí do R. a s prihlásením maloletých detí do školy v R., otec matku posiela zo spoločného bytu preč bez detí, pričom maloleté deti sú na matku naviazané, neistota maloletých detí. 3. K návrhu matka doložila splnomocnenie, rodné listy maloletých detí, sobášny list, pracovnú zmluvu, vrátane dodatkov, nepodpísanú rodičovskú dohodu, list vlastníctva č.l. XXXX a XXXX, obrázok, sms komunikácia medzi rodičmi, rukou spísaná a podpísaná rodičovská dohoda, potvrdenie o úhrade ŠKD, ZRPŠ, školskej jedálne, anglického jazyka, mzdové listy, faktúra ZSE, SPP, predpis mesačných záloh na byt, potvrdenie o platbe hypotéky, rozhodnutie o dani z nehnuteľnosti, poistení. Ďalej návrh doplnila o ďalšiu sms komunikáciu medzi rodičmi, videami maloletých detí, fotografiami, list maloletej. 4. Návrhom zo dňa 20.05.2025, doručeným tunajšiemu súdu rovnakého dňa, sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým (i) súd zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach samostatne, (ii) otec je oprávnený maloletým deťom poskytovať starostlivosť každý nepárny týždeň v kalendárnom roku: v pondelok od 14:30 hod. do nedele 18:00 hod., (iii) miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je v pondelok školské zariadenie a v nedeľu odovzdávací rodič, (iv) matka je povinná zdržať sa premiestnenia maloletých detí tým, že zmení ich bydlisko (reálny obvyklý pobyt a trvalý pobyt) do iného mesta ako Bratislava a (v) matka je povinná zdržať sa zmeny školského zariadenia maloletých detí. 5. Otec návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí s premiestnením maloletých detí do R. a ani s tým, aby v R. navštevovali školské zariadenia, matka sa snaží bez súhlasu otca o presťahovanie maloletých detí do R.. Otec a matka spolu s maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti. Doteraz bol ich vzťah harmonický. Matka v apríli 2025 zo dňa na deň otcovi oznámila, že sa spolu s maloletými deťmi chce odsťahovať do R. a manželstvo rozviesť. Konaniu zo strany matky nepredchádzali žiadne vážne konflikty, ani skutočnosti hodné osobitné zreteľa, na základe ktorých by toto konanie matky vedel otec predpokladať. Matka otcovi bez bližšieho odôvodnenia predložila návrh na rozvod manželstva a rodičovskú dohodu. Otec s touto skutočnosťou dôrazne nesúhlasil, nakoľko maloleté deti vychováva spolu s matkou od ich narodenia a až doteraz žijú všetci spolu v jednej domácnosti bez akéhokoľvek odlúčenia. Otec v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že matka žiadala otca o uzatvorenie rodičovskej dohody v prítomnosti maloletých detí, ktoré absolútne netušili, čo sa deje. Matka v prítomnosti maloletých detí na otca najprv kričala a urážala ho, neskôr o podpis dohody žiadala v sprievode hysterického plaču. Tohto celého boli svedkami práve maloleté deti, ktoré boli z matkinho správania rozrušené. Týmto psychickým nátlakom sa matka snažila prinútiť otca o uzatvorenie ňou predloženej rodičovskej dohody, ktorá absolútne neodzrkadľovala záujem maloletých detí. Otec spočiatku pripustil možnosť rodičovskej dohody, nikdy však nesúhlasil s tým, aby boli maloleté deti presťahované do R. a aby tam navštevovali školu. Matka na deti vyvíja sústavný emočný nátlak, uráža otca pred maloletými deťmi, po otcovi kričí v prítomnosti maloletých detí. Otec toto konanie matky považuje za tendenčné s cieľom narušiť vzťah, ktorý otec s maloletými deťmi má vybudovaný od ich narodenia. Matka uvádza klamlivé a umelo vykonštruované tvrdenia za účelom dehonestácie osoby otca pred súdom, získanie maloletých detí do výlučnej starostlivosti, a neoprávnené premiestnenie maloletých detí do cudzieho mesta, vzdialeného 450 kilometrov od aktuálneho bydliska maloletých detí, čím by otcovi absolútne znemožnila nie len striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ale aj samotný styk. Otec bude trvať na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec potrebu neodkladnej úpravy vidí v tom, že matka už aktívne podnikla kroky k nezákonnému presťahovaniu maloletých detí. Záujem matky presťahovať sa do R. aj spolu s maloletými deťmi vyplýva nie len z jej vlastných tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj zo skutočnosti, že matka deti bez súhlasu otca už prihlásila do školského zariadenia v R.. Matka chce zároveň bezdôvodne otcovi obmedziť každodenný styk s maloletými deťmi, ktorý doteraz mal, na
absolútne minimum, v podobe styku každý druhý víkend v R.. Konanie matky, v zmysle ktorého chce maloleté deti vyňať z dosahu otca ohrozuje nie len psychický a fyzický vývin maloletých detí, ale aj ich právo na výchovu od oboch rodičov. 6. Súd žiadosťou zo dňa 12.5.2025 požiadal kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, aby vykonal v lehote 10 dní šetrenie pomerov v domácnosti matky aj otca, vykonal pohovor s maloletými deťmi a zároveň, aby sa k návrhu matky vyjadril. Kolízny opatrovník napriek tomu, že mu žiadosť bola doručená dňa 13.5.2025, sa ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia nevyjadril. 7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku) a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 13. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. 14. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. 15. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí s cieľom ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
16. Súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. 17. Matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia sú právom chránené záujmy maloletých detí akokoľvek ohrozené. Matka žiada v prvom rade zveriť maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom však neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že za aktuálnej situácie sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletých detí akokoľvek vážne ohrozené. V návrhu matka opisuje len konflikt medzi rodičmi (opisované údajné nedostatočné staranie sa otca o maloleté deti, nedostatočné rodičovské schopnosti otca, urážky otca na matku, zmeny dohôd otcom a pod.). Maloleté deti sa nachádzajú toho času vo faktickej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že sa chce odsťahovať s maloletými deťmi do R., s čím otec nesúhlasí. Súd opätovne poukazuje na účel neodkladných opatrení, kde musí byť riadne osvedčené bezprostredné a vážne ohrozenie maloletých detí, a teda, že bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené, čo súd z návrhu ani z doložených príloh matkou nezistil. 18. Súd má za to, že v danom prípade ide o eskalovaný konflikt medzi rodičmi (minimálne od 29.5.2024, čo vyplýva z komunikácie medzi rodičmi ohľadom omrviniek v byte), avšak súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloleté detí, ich priaznivého fyzického a duševného vývinu. Ohrozujúce skutočnosti, na ktoré matka odkazuje a popisuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú len všeobecné, obmedzujúce sa len na uvedenie toho, aby došlo k stabilizácii výchovného prostredia. 19. Matkou opisované sklamanie, smútok a psychickú nepohodu maloletých detí spôsobujú rodičia sami, zbytočným zaťahovaním maloletých do tohto rodičovského konfliktu, najmä ohľadom presťahovania maloletých detí, pričom matka stabilizáciu výchovného prostredia podmieňuje práve premiestnením sa s maloletými deťmi do R., avšak bez dohody s otcom. 20. K tomuto však súd uvádza rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme maloletých detí, aby im nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletým deťom zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie. 21. Je nevyhnutné si uvedomiť, že po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom. Preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu alebo za neprimeraných podmienok (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 125/1998). Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 ústavy Slovenskej republiky ale aj z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods. 1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom v článku 9 bod 3 štáty podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a, aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov.“ porovnaj Gorgula vs. Nemecko -č. 744969/ 01) „dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (porovnaj Hansenová vs. Turecko č. 36141/97). Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní
konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04) (rozsudok Krajského súdu Prešov 21CoP/13/2014, sp. zn. 20.10.2014). 22. Ak rodič, ktorému bol obmedzený styk s dieťaťom, sa dlhší čas s dieťaťom nestretáva a nepodieľa sa na jeho výchove, môže nastať nezvrátiteľný stav, ktorý má za následok vzájomné odcudzenie rodiča a dieťaťa, nehovoriac o absencii výchovných prvkov zo strany toho rodiča k dieťaťu. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia a v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/05). Záujem o maloleté dieťa však musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 554/04). Súd ďalej konštatuje, že v záujme zabránenia možného negatívneho ovplyvňovania psychického vývinu maloletých detí do budúcnosti bolo podľa názoru súdu ponechanie nateraz maloletých detí v Bratislave v ich najlepšom záujme a v súlade so zákonom. Dlhodobejšia absencia otca pri výchove maloletých detí (vzhľadom na matkou navrhovaný styk s maloletými deťmi) môže so zreteľom na ich vek vyvolávať pocity neistoty a spôsobiť úplné odcudzenie, pričom by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletých detí konfliktu lojality a následnému pocitu viny, preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a v najlepšom záujme detí. 23. Súd v prvom rade uvádza, že matka nijako nešpecifikovala ako sú maloleté deti vážne ohrozené, nijako neosvedčila skutočnosť, že by bol ich život a zdravie bezprostredne ohrozený (opakovane súd poukazuje na zmysel nariadenia neodkladného opatrenia). Nie je preto daný žiaden zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a tak reštriktívnom upravení styku s otcom (každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni mesiaca, a to vždy od soboty od 8:00 hod do nedele do 18:00 hod a každý kalendárny rok, a to od 24.07. od 8:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod.). 24. Navyše, k návrhu na určenie styku s otcom súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.02.2020, sp. zn. 17CoP/3/2020). Z toho vyplýva, že nariadiť styk rodiča s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia je možné jedine vtedy, ak by sa styk rodiča s maloletým neuskutočňoval alebo by jeho uskutočňovanie bolo ohrozené alebo by sa uskutočňoval nepravidelne. Jeho nariadenie neodkladným opatrením prichádza do úvahy jedine vtedy, ak je potreba nariadiť styk rodiča s maloletým dieťaťom nevyhnutná, a súčasne neuplatňuje sa na ad hoc prípady či na konkrétne skutkové situácie. 25. V danom prípade je však zrejmé, že maloleté deti sa toho času nachádzajú v jednej domácnosti s oboma rodičmi, preto úpravy styku formou neodkladného opatrenia je neopodstatnená. 26. K otázke, bydliska, premiestnenia maloletých do R., vrátane zmeny školského zariadenia súd konštatuje, že nariadením takéhoto neodkladného opatrenia, ktorým by matke povolil trvalé premiestnenie maloletých detí do R., bez riadneho dokazovania vo veci samej, by mohlo dôjsť k vážnej a nenapraviteľnej ujme maloletých detí, tak ako je uvedené v ods. vyššie (ods. 19-21). Je v záujme detí, aby udržovali rodinné zväzky s oboma rodičmi a aby neboli odtrhnuté od svojich koreňov a majú právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Každý rodič má právo budovať si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len pri realizovaní styku, čo v prípade presťahovania a do R. (cca 445 km) bude len ťažko realizovateľné. Súd má za to, že v danom prípade by mohlo dôjsť k nedostatočnému kontaktu otca s deťmi (najmä v dôsledku vzdialenosti Bratislava - R.), čo by do budúcna mohlo mať nenapraviteľné, resp. ťažko napraviteľné následky. Zároveň, vyhovením návrhu by vlastne došlo k meritórnemu (a komplikovane zvrátiteľnému) rozhodnutiu o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, ohľadne ktorých je nezhoda medzi rodičmi (bydlisko, škola), čím by vlastne v tejto časti odpadol predmet konania vo veci samej, a teda by bol popretý charakter neodkladného opatrenia, ktorým je práve dočasnosť. Tento inštitút sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch
riadneho preukázania stavu bezodkladnej úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. Preto s poukazom na charakter neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že nezhoda rodičov týkajúca sa bydliska maloletých detí a školy, prípadne iných podstatných vecí sa nemá riešiť formou neodkladného opatrenia, ale je potrebné ich vysporiadať vo veci samej, o ktorých bude rozhodnuté po riadnom vykonaní dokazovania. 27. Súd nepopiera možnosť presťahovania matky s maloletými deťmi do R., je však potrebné si uvedomiť, že ohľadom maloletých detí majú rodičia (matka aj otec) rovnaké práva a povinnosti, nie je výsadným právom matky jednostranne rozhodnúť o tak podstatnej veci ako je bydlisko maloletých vzdialené 450 km a výber školy bez súhlasu druhého rodiča, navyše formou neodkladného opatrenia, a to aj napriek tvrdeniam matky, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala ona sama a otec jej údajne so starostlivosťou nepomáhal, nemal záujem, tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. 28. Maloleté deti navštevujú ZŠ a MŠ v Bratislave, matka má trvalý pracovný pomer v Bratislave, podľa vyjadrenia matky má možnosť bývať u známej v byte v Bratislave, čo uviedla, že zvažuje. Súd má teda za to, že zmena bydliska maloletých detí nie je toho času formou nariadenia neodkladného opatrenia nevyhnutná, nakoľko nebola vynútená okolnosťami na strane maloletých detí a ani matky tak závažnými skutočnosťami, ktoré by premiestnenie do väčšej vzdialenosti od terajšieho bydliska odôvodňovali. 29. A teda v prípade, že sa rodičia o podstatných veciach ohľadom starostlivosti o ich maloleté deti nezhodnú a nedospejú k vzájomnej rodičovskej dohode (v danom prípade k dohode nedošlo), rozhodne autoritatívne súd. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (§ 24 ods. 4 zákona o rodine). 30. Súd sa zaoberal aj najlepším záujmom maloletých detí. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. V tejto súvislosti je síce dôležitý názor maloletých detí (na ktorý odkazuje matka tým, že vyhotovila videozáznamy z rozhovoru detí), ktorý je taký, že chcú byť s matkou v R., avšak súd má dôvodnú pochybnosť, či tento názor je ich slobodným prejavom a či nie je ovplyvnený správaním matky v dôsledku partnerských nezhôd s jej manželom. Právo maloletých detí vyjadriť sa a povinnosť súdu zohľadniť ich najlepší záujem nemožno bez ďalšieho stotožňovať. 31. Ohľadom bydliska a školy maloletých detí súd rozhodne v konaní vo veci samej, po riadne vykonanom dokazovaní a rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí, nie na základe preferencií jedného z rodičov (či už matky alebo otca). 32. K návrhu na určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere súd opätovne odkazuje na samotný účel neodkladných opatrení. Povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa detí nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Je nesporné, že vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom voči ich deťom. Rodičia sú povinní zabezpečiť svojim deťom výživu, starostlivosť a výchovu, a to do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Avšak v konkrétnom prípade súd uvádza, že na základe predložených dôkazov (príjem matky, otca, prehľad výdavkov na maloleté deti) má súd za to, že výživa detí nie je toho času ohrozená, o maloleté deti je toho času riadne postarané. Súd však poznamenáva, že následne, na základe vykonaného dokazovania ohľadne príjmu otca a jeho majetkových pomerov, príjmu matky a odôvodnených potrieb maloletých detí, rozhodne o výške výživného vo veci samej a nie v tomto konkrétnom prípade formou neodkladného opatrenia. Matky navyše v návrhu uvádza, že otec sa na výdavkoch maloletých zrejme podieľa (uviedla, že niektoré výdavky platil otec - strava 300 - 400 eur mesačne, cca 150 eur príspevok na jedno dieťa, kredit, MŠ 60 eur, ZRŠ 100 eur ročne a pod.) 33. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko súd nemal za osvedčenú a ani nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí (v zmysle návrhu matky), súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol (výrok I).
34. K návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že v danom prípade je potrebný okamžitý, hoci len dočasný zásah do pomerov účastníkov konania zo strany súdu, a to stabilizovaním situácie v rodine tým, že nateraz matke s maloletými deťmi nepovolí trvalé premiestnenie maloletých do R., pričom dôvody súd popísal vyššie (ods. 19-21). Tak ako súd už uviedol, je toho názoru, že vyhovením návrhu matky prostredníctvom neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnej ujme maloletých detí odlúčením od jedného z rodičov a vyhovením návrhu matky by sa poprel samotný charakter neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť na vyriešenie dočasnej naliehavej situácie. Nakoľko však matka na trvalom premiestení maloletých detí do R. podľa jej vyjadrení trvá aj napriek nesúhlasu otca a vzhľadom na kroky podniknuté matkou (snaha prihlásiť maloleté deti do školského zariadenia v R., naliehanie na povolenie otca presťahovať sa), súd z opatrnosti časti návrhu otca (týkajúcej sa presťahovania maloletých detí do R. a zmeny školského zariadenia maloletých detí) nateraz vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak ako je uvedené v II. výroku uznesenia. 35. K návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd rovnako ako v prípade návrhu matky uvádza, že súd nezistil žiadne ohrozenie a otec nijako neosvedčil skutočnosť, že by bol život a zdravie maloletých detí bezprostredne ohrozený (opakovane súd poukazuje na zmysel nariadenia neodkladného opatrenia). Maloleté deti sú toho času v jednej domácnosti s oboma rodičmi, podmienky na striedavú osobnú starostlivosť nie sú splnené. Nie je preto daný žiaden zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch radičov v zmysle návrhu otca, preto vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III). 36. Súd uvádza, že napriek tomu, že partnerský vzťah rodičov nie je toho času funkčný, rodičmi maloletých detí naďalej ostanú, preto súd dôrazne apeluje a poučuje rodičov, že rodičia by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté deti, napr. na bydlisku, škole a bežnom trávení času s maloletými deťmi, ako aj počas prázdnin, a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu. Rodičia by mali spoločne využiť všetky možnosti na pochopenie dôvodov vzájomného partnerského ako aj rodičovského konfliktu a postupne odstraňovať vzájomnú animozitu a neférovosť pri vzájomnej komunikácii, zároveň nie je vhodné maloleté deti do partnerského konfliktu zaťahovať (natáčanie detí na video). Aktuálna situácia jednoznačne ohrozuje práva a záujmy maloletých detí, navyše keď je zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí na výchovu maloletých detí a súd nezistil žiadne vážne okolnosti, ktoré by v rovnocennom styku medzi oboma rodičmi a maloletými deťmi akokoľvek bránili. Napriek tomu, že partnerský vzťah sa skončil, spolurodičovský vzťah bude ešte dlho pokračovať - a to, či bude dobrý alebo konfliktný, priamo ovplyvní maloleté deti. 37. Súd zdôrazňuje rodičom, že deti ťažko znášajú, keď si z nich rodičia robia v čase rodinných kríz dôverníkov či dôverníčky. Niekedy radi preberú rolu rytiera, ktorý zachraňuje mamu alebo otca. Je dôležité vedieť, že ich to udržiava vo víre rodičovskej vojny, úplne v epicentre, kladie to na nich priveľkú zodpovednosť, ktorá na ich plecia rozhodne nepatrí. Rodičia by mali skúsiť im nechať vlastný priestor a nedávať ich do role, ktorá im nepatrí. Nie sú dôverníci ani terapeuti. Deti sa môžu ocitnúť v tzv. konflikte lojality. To zjednodušene znamená - každému z rodičov hovoria to, čo chce alebo čo si oni myslia, že chce počuť. Prestávajú byť autentické, pretože im záleží na vzťahu s oboma rodičmi alebo aj majú strach. Týmto sa učia vyhovárať, uhýbať a potláčať svoje vlastné emócie niekam dozadu. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (výrok IV). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).