KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Bratislava II13. 5. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11Pu/12/2025 z 13. 5. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Bratislava II z 13. mája 2025, sp. zn. 11Pu/12/2025, ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201477.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 11Pu/12/2025 1225201477 13. 05. 2025 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201477.2

Uznesenie 11Pu/12/2025 Mestský súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, B., v zdravotníckom zariadení Univerzitnej nemocnice Bratislava - Psychiatrická klinika D. E. F., Nemocnica G., G. X, Bratislava, IČO: 31 813 861, takto rozhodol: 11Pu/12/2025 I. Prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - Univerzitnej nemocnice Bratislava - Psychiatrická klinika D., G. X, Bratislava, je prípustné. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 11Pu/12/2025

1. Uznesením č. k. 11Pu/12/2025-7 zo dňa 12.05.2025 začal súd vo veci konanie z úradnej povinnosti po zistení, že dňa 10.5.2025 o 05,15 hod prevzalo zdravotnícke zariadenie pacienta A. B., nar. XX.XX.XXXX, bez jeho súhlasu.pre potrebu ústavnej psychiatrickej liečby. 2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pacienta podľa ustanovenia § 260 ods. 1 CMP, oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára H. I. B., ako i oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou pacienta podľa ustanovenia § 261 CMP. 3. Lekár uviedol, že ide o XX-XXXXXXX pacienta, dosiaľ psychiatricky neliečeného. Privezený bol na centrálny príjem cestou RZP, volanej políciou. Na políciu prišiel s tým, že doniesol počítač, že ho má heknutý a že ho sledujú. Údajne išiel k nim pešo s počítačom 3 km, aby mu ho nikto neukradol. Chcel, aby mu ho kriminalista pozrel; policajtom neveril, že sú reálni. Mal obavu z nežiadúcich finančných transakcií, podvodu, resp. obavu, že príde o peniaze. Na centrálnom príjme bol vyšetrený psychiatrom, kde bola bohatá slovná produkcia s paranoidne-perzekučným obsahom, suponovaný aj blud ovplyvňovania na diaľku. Konanie pacienta je ovplyvnené psychotickým prežívaním, absentuje kritickosť. U pacienta je riziko nevyspytateľného konania voči sebe a okoliu, v prípade prepustenia hrozí aj zhoršenie jeho zdravotného stavu. 4. Pacientovi bolo krátkou cestou doručené uznesenie o začatí konania spolu s poučením o procesných právach v súlade s Civilným mimosporovým poriadkom. Uviedol,

že on sa chcel dostať na políciu, kde najskôr telefonoval. Išiel tam peši, bolo neskoro v noci – okolo 01.00 hod. - rozhodol sa, že potrebuje podať informácie na políciu. Bol v tom, že pobočky polície sú otvorené a polícia funguje v rámci pomoci občanom. Avšak keď tam prišiel, bola tam tabuľka, že policajti sú na prípade. Chvíľu čakal, následne si všimol, že sú tam dvaja policajti s autom. Snažil sa im povedať svoju situáciu a spísať protokol ohľadom veci, ktorú chcel riešiť. On vlastne v ten deň kontaktoval spoločnosť, ktorá mu dodávala internet, že v administratívnom rozhraní rútra má zmenený firmware. Pýtal sa, či to upravovali oni, alebo to urobil on. Kontaktovali ho potom spätne, že nesmie ďalej používať internet s týmto rútrom, lebo je to modifikované. Preto nadobudol strach, že je odpočúvaný, resp. že bola možnosť sledovania jeho komunikácie cez internet. Keď dostal túto informáciu, tak chcel zablokovať účet v banke, keďže má internetové bankovníctvo, čo sa mu čudne spúšťalo. Nadobudol pocit, že sa s tým niečo deje. Keďže ten rúter si modifikuje zákazník, ktorý si tak vie nastaviť firewall, išiel si vyskúšať, že to opäť nastaví. Keď to vypol a zapol, tak tam boli úplne iné údaje. Preto vzniklo podozrenie o neoprávnenom zásahu do firewall-u aj softvéru. V rýchlosti vzal ten počítač a išiel na políciu. Chcel sa informovať – bol na pobočke vo J.. On tam chcel ísť preto, aby mu pomohli. Povedali mu, aby išiel na H. X alebo má ísť domov a bude to riešiť ráno. On plánoval, že tam počká do rána, sadne si na schody. S tým ale policajti neboli v súlade a zavolali RZP. On bol v tom, že RZP ho skontroluje a pôjde domov, ale dostal sa sem. Dá sa povedať, že je nepochopený, lebo nikomu neublížil. Chcel, aby to policajti riešili ohľadne tej banky, či sa mu podarilo zablokovať účet, lebo tam mal celoživotné úspory. On sa bojí toho, že keď príde odtiaľto, budú peniaze z účtu preč. Hoci na 99% sa to nestane, ale môže sa to stať. On policajtom chcel nahlásiť aj zablokovanie svojho občianskeho preukazu, lebo ho mal naskenovaný, keďže jeden zamestnávateľ ho o to žiadal. Aj preto mal znásobený pocit strachu. Doteraz to nemá zablokované. Keď sa odtiaľto dostane, musí letieť na políciu zablokovať ten občiansky preukaz. Tí policajti ho vôbec nechceli vziať dnu a nič si nezapísali; oni sa ho úplne všetko vypytovali, ale nič si nezapísali. Preto mal nedôveru k tým policajtom a preto v ňom skrsla otázka, či je taký postup polície štandardný. Telefón môže mať upravený, preto to nechce riešiť cez telefón. 5. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). 6. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. 7. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 8. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 9. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 10. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. 11. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 12. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní

o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. 13. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia. 14. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 15. Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 16. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania. 17. Civilný mimosporový poriadok výslovne uvádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia jeho osobnej slobody. 18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u pacienta vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára a zdravotnou dokumentáciou, ako i po výsluchu pacienta, súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie a adekvátnej liečby by hrozilo zhoršenie zdravotného stavu p. A. B., ktorý môže pod vplyvom svojho ochorenia ohrozovať svoj život a zdravie, prípadne aj svoje okolie.

Hospitalizácia a nastavenie pacienta na potrebnú terapiu je tak jednoznačne v jeho záujme. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že prevzatie pacienta do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. Poučenie: 11Pu/12/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.