Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69P/73/2025 1225201618 02. 06. 2025 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201618.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. O. C., R.. XX.XX.XXXX a I. O. C., R.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D.. K. O. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX/E, D., zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Bobekovou, so sídlom Pračanská 52A, Bratislava, a otca: F. F. C., R.. XX.XX.XXXX, Š. V. D. F. W., T. D. O. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2025 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv, upraviť právo otca stretávať sa s maloletými deťmi počas bežného roka, s výnimkou sviatkov a prázdnin, každý párny kalendárny týždeň, vždy od piatka 14:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti preberie v škole, kde ich aj po ukončení styku odovzdá. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené a okrem iného bol upravený aj styk otca s deťmi počas bežného kalendárneho roka na každý nepárny kalendárny týždeň od utorka do štvrtka do 08:00 hod., a každý párny kalendárny týždeň od utorka od 14:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a od piatka 14:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod. Postupom času sa táto dohoda ukázala ako nevyhovujúca potrebám a vôli samotných maloletých detí. Zásadným spôsobom sa zmenili aj pomery na strane otca, ktorý sa presťahoval do N., do bytu jeho novej partnerky. Styk otca s dcérami sa začal od mája 2024 realizovať v jej byte, vždy za jej prítomnosti a tiež prítomnosti jej troch maloletých detí, t. č. vo veku XX, X O. X rokov. Dcéry sa jej začali intenzívne sťažovať, že im táto forma stretávania nevyhovuje, otec im prestal venovať svoju pozornosť, netrávi s nimi osobitne žiadny čas. Počas školského roka sa v pomerne krátkych časových úsekoch striedajú v dvoch domácnostiach, čo je pre ne veľmi zaťažujúce. Ako zásadný problém sa ukázalo, že staršia dcéra I., ktorá má diagnostikovanú poruchu O. I., vyslovene stratou súkromia v prostredí otca trpí, nevyhovuje jej sústavná zmena prostredí, ako rušivú vníma aj prítomnosť siedmich osôb v trojizbovom byte. Aktuálne má B. XX rokov, potrebuje nutne vlastný priestor, v byte otcovej partnerky, nemá žiadne súkromie a pre ňu nevyhnutné zázemie. Pre I., ktorá navštevuje X. W. D. U. Š., kde je integrovaná, predstavuje štandardný vzdelávací proces značnú záťaž. Školské vzdelávanie a jeho nároky v kombinácii s nevyhovujúcim domácim prostredím u otca spôsobuje u nej silnú tenziu a zhoršenie jej psychického stavu. Bola preto nútená sa opäť obrátiť na O. P. O., ktoré s dcérou v minulosti navštevovala. Aktuálne majú dohodnutý nový termín a podľa zváženia terapeutky aj následnú terapiu. Otec maloletých je cudzinec a slovenský jazyk napriek dlhoročnému pobytu na Slovensku ovláda iba čiastočne. Dcéram nedokáže plnohodnotne pomôcť so
školskou prípravou, najmä I. preto zažíva stresy, snaží sa dobiehať svoje povinnosti v čase, kedy je v jej domácnosti, často nárazovo v priebehu jedného dňa, čo v nej vyvoláva značné napätie a stres. Opakovane sa vyjadrila, že napriek tomu, že má otca rada, nechce už k nemu chodiť počas školského týždňa, ale iba každý druhý víkend, najlepšie v čase ako to vyhovuje jej samotnej. Obe deti tiež vnímajú ako veľmi negatívne, že si k otcovi počas pracovného týždňa musia baliť školské potreby na viac dní. Nosia do školy ťažké školské tašky, stáva sa aj, že im kvôli neustálemu presúvaniu sa medzi domácnosťami chýbajú pomôcky. Mladšej dcére I. doterajší režim taktiež nevyhovuje, chýbajú jej čas a aktivity, ktoré by chcela robiť s ňou. V dôsledku jej zdravotného stavu - Q. P., s ňou navštevuje pravidelne rehabilitácie. Na klinike jej bola doporučená gymnastika, prípadne plávanie, ktoré by mohlo tento proces zlepšenia držania tela podporiť a urýchliť. Dcéra si vybrala gymnastiku, na ktorú chodí pravidelne každý štvrtok. Otec napriek tomu žiadal, aby chodila na plávanie blízko jeho bydliska, čo dcéra vníma ako schválnosť. Rehabilitačnú aktivitu prospešnú pre zdravie dcéry teda musela prispôsobiť tak, aby nebola v dňoch, keď je s otcom, čo zase zasahuje do času, ktorý by dcéra chcela tráviť s ňou. Bez ohľadu na vôľu detí, otec nekompromisne trvá na realizácii styku podľa pôvodnej rodičovskej dohody schválenej súdom, v domácnosti jeho partnerky. V dôsledku toho vznikajú medzi deťmi a otcom konflikty a stupňuje sa psychické napätie staršej dcéry, čo jej vyslovene škodí. Z uvedených dôvodov, keďže dohoda s otcom možná nie je, bola nútená podať na súd návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv, ktorý je vedený pod sp. zn. 69P/65/2025. V uplynulom období, cca. od 30.04.2025 začala situácia ešte viac eskalovať. Otec sa rozhodol bez zrejmých dôvodov dcére odňať vždy počas celého pobytu u neho telefón. Rozhodol tak napriek tomu, že mu je známe, že dcéra ho používa striedmo, potrebuje ho na prípravu do školy a tiež ako kontakt s ňou, ktorý je pre ňu extrémne dôležitý. Taktiež bez ohľadu na prianie detí, trvá nekompromisne na pobyte v domácnosti kde žije, počas pracovného týždňa. I. opakovane v správach, počnúc dňom 07.05.2025 otcovi oznámila, že by k nemu chcela prísť vždy iba cez víkend, rovnako ako mladšia I.. Otec však odmietol o tomto komunikovať, nezaujímali ho ani dôvody prečo si to dcéra praje. I. mu v správach napísala, že je smutná, veľa plače, otec však toto absolútne nevzal do úvahy, nevyhodnotil vážnosť situácie v spojitosti s jej osobitým psychickým nastavením - poruchou v O. I.. Taktiež v čase pobytu dcéry u neho odmietol pomôcť I. so školskými úlohami, napriek tomu, že ho o to požiadala. Oznámil jej, že keďže už S. X. ročníku a je „veľká“ , mala by sa vedieť učiť sama a pokiaľ to nezvláda, evidentne potrebuje pomoc psychológa. Porovnáva ju navyše s dcérou jeho partnerky vo veku 12 rokov, ktorá nemá poruchu O. I. ani žiadne iné špeciálne potreby pri vzdelávaní. Prístup otca a takýto spôsob komunikácie s dieťaťom považuje za absolútne nevhodný, ubližuje to jej psychike a sebavedomiu. Nakoľko I. už nevidí spolu s mladšou dcérou I. žiadny spôsob, ako sa pobytu v domácnosti otcovej partnerky, za prítomnosti jej troch malých detí vyhnúť, začala rozmýšľať, ako z tejto domácnosti od otca utiecť. Následne keď sa jej s týmto zdôverila, pochopiteľne jej vysvetlila, že takéto riešenie nie je správne ani vhodné. Na naliehanie dcéry, aby vec „nejako vyriešila“, s ňou následne navštívila kolízneho opatrovníka W. V., Úrad práce sociálnych veci a rodiny Svoradova 1, ktorému sa obe dcéry zdôverili bez jej prítomnosti Dokázali tiež verbalizovať svoju predstavu, akým spôsobom by sa chceli s otcom stretávať. Kolízny opatrovník ju informoval, že sa obe dcéry jednoznačne a jasne vyjadrili, že chcú s otcom tráviť iba každý druhý víkend. Taktiež dcéry uviedli, že s deťmi otcovej partnerky ani s ňou nemajú vytvorený dobrý vzťah, že preferujú pokiaľ by sa s otcom stretávali iba osamote. Domácnosť, kde sa styk s otcom realizuje, nechcú dcéry navštevovať samostatne - jedna bez druhej. Otec deťom povedal, že ak k nemu nepôjdu, mohol by zavolať na ňu políciu, ktorá by ju zatkla a oni by ostali bez mamy. Takéto vyhrážanie otca vyvolalo v deťoch extrémny stres, najmä mladšia dcéra bola veľmi rozrušená. Staršia dcéra negatívne hodnotila aj konanie otca, ktorý si ju počas ich rozhovoru nahrával na telefón. Stretávanie počas pracovného týždňa si obe dcéry jednoznačne neprajú, a to napriek tomu, že majú otca radi. Vôľa deti bola detailne zachytená v zázname kolízneho opatrovníka, pričom zhodne vyjadrili prianie, aby zápisy otec nevidel, čo je aj v správe zvýraznené. Kolízny opatrovník sa záverom komunikácie s ňou vyjadril, že nerešpektujúce správanie otca voči deťom nie je vhodné a v ich záujme. S otcom sa snažila riešiť pretrvávajúce problémy, ktoré vznikajú v dôsledku jeho uplatňovania práva na stretávanie sa s deťmi počas pracovného týždňa v rozpore s ich vôľou. Stretnutie s ňou odmietal, kontaktovala ho opakovane, avšak bezúspešne. K žiadnemu riešeniu však neprišlo, otec svoj názor nezmenil a akúkoľvek zmenu odmieta. Je preto nútená z vyššie opísaných dôvodov, najmä s prihliadnutím na psychický stav staršej dcéry, ktorá trpí poruchou O. I., domáhať sa bezodkladnej ochrany ich práv cestou súdu, pričom ňou navrhnutý styk korešponduje s vôľou oboch maloletých detí, vyjadrenou v správach otcovi ako aj na stretnutí s kolíznym opatrovníkom. S ohľadom na uvedené skutočnosti má za to, že je nevyhnutné a v záujme maloletých detí dočasne upraviť ich rodičovské práva formou neodkladného opatrenia, tak, aby boli zabezpečené ich zákonom chránené záujmy a najmä zdravý psychický vývoj. Styk detí s otcom v priebehu pracovného týždňa prebieha v
rozpore s ich vôľou, čo má na obe deti, predovšetkým na staršiu dcéru, veľmi zlý dopad. Podľa jej názoru je preto daný naliehavý právny záujem na dočasnej úprave práv k maloletých detí v časti určenia ich styku s otcom. V dôsledku konania otca, najmä nerešpektovania staršej dcéry, jej diagnózy a špeciálnych potrieb, je ohrozený jej zákonom chránený záujem. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie otca, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom ( ohrozenie psychického stavu dcéry ). V prípade, ak by súd vyhovel jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, bol by rešpektovaný princíp proporcionality. Otcovi ostane zachovaná možnosť sa s deťmi pravidelne stretávať podľa ich vôle, minimálne počas predĺžených víkendov. K návrhu matka doložila e-mail zo dňa 02.05.2025 adresovaný otcovi, komunikáciu s otcom s prekladom do slovenského jazyka, komunikáciu s maloletou dcérou, komunikáciu maloletej s otcom, potvrdenie o návšteve školy a správu centra zo dňa 23.04.2025. 3. Zo správy O. - O. P. R.. V.. zo dňa 23.04.2025 vyplýva, že maloletá I. je dlhodobo (štandardizovaný test a anamnestický dotazník z roku 2018) sledovaná v centre pre N. C. N.. V minulom školskom roku navštevovala pravidelne terapeutické stretnutia zamerané na zmapovanie socio-komunikačných deficitov a podporu ich zvládania, eliminácie problémového správania, porozumenie príčin takýchto javov a nastavenie efektívnejších stratégií zvládania. Maloletá je dieťa s tendenciou k úzkostnému prežívaniu, s veľkou potrebou predvídateľnosti a tým zabezpečeniu bezpečného prostredia v blízkom ale aj širšom sociálnom priestore. S ťažkosťami reaguje na zmeny, potrebuje stabilné prostredie a pravidelnú rutinu v dennom režime. V súčasnosti je v siedmom ročníku na bežnej základnej škole, ktorú zvláda najmä s podporou matky. Maloletá má výraznú tendenciu k perfekcionizmu, výraznému stresu z výkonu a časového tlaku, preto je podpora rodiča pre ňu dôležitá, najmä aby vhodnými stratégiami bolo u nej korigované emočné napätie, ktoré vyplýva z bežného fungovania dieťaťa v domácom a školskom prostredí. 4. Vo veci maloletých detí súd doposiaľ rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2022, č. k. 2P/65/2021-187, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2022. Uvedeným rozhodnutím súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej I. bežným výživným vo výške 210,- eur mesačne a na výživu maloletej I. bežným výživným vo výške 190,- eur mesačne vždy k pätnástemu dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, styk otca s maloletými deťmi bol upravený v každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 14:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod., každý párny kalendárny týždeň od utorka od 14:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a od piatka 14:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod.; počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od prvého dňa prázdnin 08:00 hod. do 30. decembra 16:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30. decembra 10:00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od soboty od 09:00 hod., ktorá predchádza jarným prázdninám do nasledujúcej soboty do 18:00 hod, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin, každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa jesenných prázdnin od 08:00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 1. júla od 09:00 hod. do 16. júla do 18:00 hod. a od 1. augusta od 09:00 hod. do 15. augusta do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 16. júla od 09:00 hod. do 1. augusta do 09:00 hod. a od 15. augusta od 09:00 hod. do 31. augusta do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin v čase od dňa predchádzajúceho prázdninám od 15:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je školské zariadenie a v prípade, ak sa v ňom nenachádzajú, tak bydlisko matky, ktorá je povinná maloleté na styk riadne pripraviť a v uvedenom čase odovzdať otcovi. 5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že toho času prebieha na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/65/2025 na základe návrhu matky doručeného dňa 09.05.2025 konanie o zmenu úpravy styku a o zvýšenie výživného k maloletým deťom, v ktorom matka žiada upraviť styk otca s deťmi počas každého párneho kalendárneho týždňa vždy od piatka 14:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od posledného školského dňa od 14:00 hod. do dňa 25.12. do 10:00 hod. a odo dňa 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka od 18:00 hod. do 18:00 hod. posledného dňa zimných školských prázdnin a každý párny kalendárny rok v čase od 25.12. od 10:00 hod. do dňa 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty od 09:00 hod., ktorá predchádza jarným prázdninám do nasledujúcej soboty do 18:00 hod., ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin, každý kalendárny rok počas letných prázdnin v druhom júlovom kalendárnom týždni v čase od 18:00 hod.
v nedeľu predchádzajúcu tomuto týždňu do nedele 18:00 hod. druhého júlového kalendárneho týždňa, každý kalendárny rok počas letných prázdnin prvé dva augustové kalendárne týždne v čase od 18:00 hod. v nedeľu predchádzajúcu tomuto týždňu do nedele 18:00 hod. druhého augustového kalendárneho týždňa, od Zeleného štvrtka od 14:00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18:00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých by bolo školské zariadenie maloletých detí a v prípade, ak sa v ňom nenachádzajú, bydlisko matky. Uvedeným návrhom sa matka domáha aj zvýšenia výživného na mal. I. na sumu 350,- eur a na mal. I. na sumu 250,- eur. 6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. 16. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zúžení rozsahu styku otca s maloletými deťmi nie je dôvodný, nakoľko matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
k maloletým deťom a nie sú v danom prípade splnené podmienky pre využitie procesného inštitútu, ktorým je neodkladné opatrenie. Uvedeným návrhom sa matka domáha zúženia styku otca s maloletými deťmi, pričom styk otca bol po vykonanom dokazovaní upravený právoplatným meritórnym rozhodnutím (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2022, č. k. 2P/65/2021-187) pred cca 2 a 1 rokom. V návrhu matky sú obsiahnuté skutkové tvrdenia o tom, že deti sa nechcú s otcom stretávať počas bežného školského týždňa, že je to pre nich stresujúce, či namáhavé premiestňovať sa medzi dvomi domácnosťami v čase, kedy sa majú pripravovať na vyučovanie či tráviť čas s kamarátkami, pričom uvedené skutočnosti deti i matka otcovi opakovane vysvetľovali, no on trval na realizácií styku v zmysle súdneho rozhodnutia. Uvedené skutočnosti matka osvedčila prostredníctvom doloženej emailovej komunikácie a komunikácie prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Okrem týchto listinných dôkazov matka predložila súdu správu z O. P. O. R..V.. označenú ako zhodnotenie terapeutických intervencií u mal. I. z ktorej okrem skutočnosti, že maloleté dieťa potrebuje podporu rodičov pri fungovaní v domácom a školskom prostredí, keďže jej bola diagnostikovaná N. C. N. ( pozn. diagnostikovaná bola už v čase pôvodného rozhodnutia súdu, a to v roku 2018), nevyplýva žiadne bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa ani iné podstatné skutočnosti vyžadujúce zásah súdu v podobe okamžitej zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je zo strany matky postavený jedine na prezentovanej vôli maloletých detí (ktorá korešponduje s vôľou a želaním matky), ktoré v komunikácii s otcom uvádzajú, že k nemu nechcú ísť cez týždeň a v komunikácii s matkou na jej výzvu rovnako uvádzajú, že k otcovi nechcú chodiť cez týždeň. Z komunikácie maloletých detí s otcom, ani rodičmi navzájom nevyplýva žiadne priamo ohrozujúce správania otca smerom k maloletým deťom, ktoré by vyžadovalo zmenu úpravy styku formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia, a to bez akéhokoľvek dokazovania. Skutočnosť, že otec neplní požiadavky maloletých detí vo veku cca 13 rokov a 9 rokov presne v zhode s ich predstavami a určuje im presné pravidlá, ktoré musia rešpektovať (teda rešpektovať aj právoplatné rozhodnutie súdu o úprave styku na ktorom sa s matkou maloletých detí dohodli), nemôže samo o sebe (bez vykonania riadneho dokazovania) viesť k záveru, že otec sa nevie prispôsobiť potrebám detí a preto je potrebný neodkladný zásah súdu v podobe zmeny právoplatného rozhodnutia o úprave styku. Z doloženej komunikácie možné považovať za osvedčené, že komunikácia otca s maloletými deťmi je vecná, slušná a nijak nevybočuje z bežného rámca výkonu rodičovských práv a povinností. Na druhej strane z doloženej komunikácie je otázne aké je výchovné pôsobenie matky na maloleté deti, ktorá ako rodič, ktorý má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti namiesto usmernenia maloletých detí a podpory ich vzťahu s otcom reaguje na správu dcéry : „Dúfam, že keď mu príde papier zo súdu, tak sa poserie...“, slovami : „A už si nedovolí povedať ani píp...“ , prípadne : „Ahoj I., on pozná slovenské právo? No to určite... srdiečko, papier mu príde. Len to chce čas.“ 18. Styk otca s maloletými deťmi, toho času vo veku XX a skoro X rokov je upravený právoplatným súdnym rozhodnutím a inštitút neodkladného opatrenia sa má využiť len veľmi výnimočne na ochranu práv a záujmov maloletých detí, čo však nie je tento prípad, nakoľko nie sú ohrozené pomery maloletých detí. V zmysle vyššie uvedených skutočností, v danom prípade mal súd za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zúži rozsah styku otca s maloletými deťmi len z dôvodu žiadosti maloletých detí neboli v čase rozhodovania súdu splnené zákonné podmienky, nakoľko matka neosvedčila neodkladnú potrebu zásahu súdu. Vyhovenie návrhu matky bez riadneho osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh v celom rozsahu zamietol. Až v konaní vo veci samej (konanie vedené pod sp. zn. 69P/65/2025) bude mať súd dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania tak, aby rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.