Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73P/77/2025 1225201685 03. 06. 2025 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201685.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/ XXX, C., t. č. C. XX, A., zast.: Q.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. C. XX, C., a otca: V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, A., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Dňa 08.02.2024 bol doručený súdu návrh matky (ďalej aj ako „navrhovateľka“), ktorým sa domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu: N. V. F., nar. XX.XX.XXXX, a síce zvýšenia výživného zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, počnúc dňom 01.05.2025 a úpravy styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v mieste trvalého bydliska otca každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloletého v predškolskom či školskom zariadení, ktoré bude navštevovať, prípadne v mieste bydliska matky, kde jej maloletého následne odovzdá. Podaným návrhom sa matka domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia v znení totožnom s rozhodnutím vo veci samej a to na čas rozhodnutia súdu vo veci samej. 2. Návrh matka odôvodnila nasledovnými skutočnosťami: matka žije prechodne s maloletým a so svojím priateľom v byte na adrese C. XX, A.. V čase, keď je maloletý u otca, sa otec s maloletým zdržuje na neznámom mieste v H. T., v dome otcovej priateľky menom C.. Matka maloletého nesúhlasí s tým, aby sa maloletý zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky a v spoločnosti otcovej priateľky, uvádza, že keďže maloletý nemá platný pas, nezákonne sa zdržiava v H. T., pričom matka nedala písomný súhlas otcovi maloletého na jeho vycestovanie do zahraničia. Otec maloletého nerešpektuje matkine pripomienky, podľa matky maloletému neprospieva, keď často vynecháva škôlku. Matka by rada obmedzila čas, kedy by bol maloletý v spoločnosti otcovej priateľky. Matka svoj návrh odôvodnila aj tým, že priateľka otca ju dňa 21.04.2025 slovne aj fyzicky napadla pred domom, kde býva matka s maloletým, ktorý bol svedkom tohto útoku (sedel s otcom v aute), podľa matky bol útok tak agresívny, že svedkovia tejto udalosti zavolali sanitku a políciu, následne bola matka ošetrená v Nemocnici Ružinov v Bratislave a dňa 24.04.2025 podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava Ružinov západ oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dôvodnosť zvýšenia výživného matka maloletého vidí v tom, že za posledné obdobie sa jej zvýšili výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, škôlku. Otec maloletého prispieva matke výživným vo výške 120,- eur mesačne. Matkine výdavky sú: náklady na škôlku 170,eur mesačne (z toho 75,- eur je školné a strava podľa pobytu v škôlke je v priemere 100,- eur), náklady na stravu a oblečenie maloletého 250,- eur mesačne, náklady na bývanie 350,- eur mesačne (matkin priateľ prispieva na bývanie taktiež sumou vo výške 350,- eur mesačne), úver vo výške istiny 86,07 eur
mesačne, úrok 93,09 eur, poistenie 28,20 eur. V krátkom čase sa budú sťahovať do väčšieho bytu, s čím sú spojené zvýšené náklady. 3. K návrhu boli pripojené nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-73P/70/2023-122 zo dňa 20.11.2023, lekársky nález zo dňa 23.04.2025 (vydaný Chirurgickou ambulanciou pre dospelých), potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Bratislava Ružinov západ zo dňa 24.04.2025 o urobení oznámenia vrátane záznamu o podaní oznámenia zo dňa 24.04.2025, správa Nemocnice Ružinov zo dňa 21.04.2025, export bankových úhrad: vo výške 28,20 eur zo dňa 17.04.2025, vo výške 86,07 eur zo dňa 15.05.2025, vo výške 93,09 eur zo dňa 15.05.2025, vo výške 350,- eur zo dňa 07.05.2025, vo výške 75,- eur zo dňa 04.05.2025 a vo výške 49,20 eur zo dňa 17.05.2025. 4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 73P/75/2025-25 zo dňa 28.05.2025 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. 73P 77/2025. 5. Lustráciou poručenských spisov týkajúcich sa maloletého N. V. bolo zistené, že o maloletom bolo doposiaľ rozhodované nasledovne: - uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/53/2023-75 zo dňa 19.05.2023, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/60/2023 zo dňa 01.08.2023, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloletého v starostlivosti matky, otcovi nariadil platiť výživné v sume 70,- eur mesačne k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 09.00 hod. do najbližšieho pondelka nepárneho týždňa do 09.00 hod., pričom otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kam ho aj po realizácii styku vráti; súčasne súd uložil matke povinnosť pripraviť dieťa na styk a tento otcovi umožniť v danom termíne a obmedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 73P/70/2023; - rozsudkom č. k. B5-73P/70/2023-122 zo dňa 20.11.2023 právoplatným dňa 24.11.2023, tunajší súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a súčasne schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý N. V. zverený do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom ponechal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletého a upravil styk otca maloletého na každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 07.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v preškolskom či školskom zariadení, ktoré bude maloletý navštevovať, poprípade v mieste bydliska matky, kde jej maloletého následne aj odovzdá; súčasne súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Trenčín č. k. 35P/53/2023-75 zo dňa 19.05.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/57/2023 zo dňa 01.08.2023, právoplatným dňa 13.08.2023. 6. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 18. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná formulácia neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom súd musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná dočasná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 21. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má za to, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, napr. keď je priamo ohrozená jeho výživa, zdravie alebo život, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy. 22. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ, pričom súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 23. Výživné určené neodkladným opatrením sa určuje len v nevyhnutnej miere, t. j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby. Výživné určené neodkladným opatrením má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladným opatrením súd nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného a ani podľa celkových odôvodnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CSP je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. 24. Po oboznámení sa s návrhom matky a k nemu pripojených listín dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu v znení navrhnutom matkou v podanom návrhu, keď sa matka domáha pri súdom určenom a otcom pravidelne plnenom výživnom na maloletého v sume 120,- eur mesačne, určenom rozsudkom tunajšieho súdu č. k. B5-73P/70/2023-122 zo dňa 20.11.2023, zvýšenia výživného na sumu 250,- eur mesačne. Z odôvodnenia podaného návrhu nevyplýva, že by bola výživa maloletého akýmkoľvek spôsobom ohrozená, keďže otec si svoju súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní. V týchto súvislostiach súd poukazuje na § 366 CMP, podľa ktorého možno neodkladným opatrením zaviazať povinnú osobu platiť výživné len v nevyhnutnej miere, t.j. aby to postačovalo na uhrádzanie nevyhnutných životných potrieb oprávneného. Kritéria určovania rozsahu výživného, vyplývajúce z § 62 a nasl. zákona o rodine, sú zásadne odlišné od kritérií upravujúcich možnosť uložiť povinnému vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením, ktoré je dané len nevyhnutnosťou. Matka podala návrh vo veci samej, vedený pod sp. zn. 73P/75/2025, kde bude potrebné vykonať šetrenie pomerov na strane oboch rodičov, zistiť ich aktuálne príjmy, výdavky a celkové majetkové pomery, t.j. posúdiť, či od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich navrhované zvýšenie výživného. Takéto dokazovanie svojím rozsahom
presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení. Súd zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov, čo v tomto prípade súd nepovažuje za splnené. 25. V nadväznosti na nesúhlas matky so stretávaním sa maloletého s otcovou priateľkou a jeho vycestovanie do H. T. na miesto bez bližšieho určenia súd poznamenáva, že krátkodobé vycestovanie maloletého je považované za bežnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, kde právna úprava dohodu rodičov, resp. súhlas druhého rodiča k výkonu rodičovských práv sa nevyžaduje (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS/526/2015). Súd však dodáva, že výhrada matky maloletého, keď otec údajne neinformuje matku o vycestovaní s maloletým do zahraničia, je súdu javí predbežne ako dôvodná. Obaja rodičia by sa mali vzájomne informovať o základných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého, avšak nesplnenie informačnej povinnosti samo osebe neodôvodňuje zásah súdu do súčasnej úpravy styku otca s maloletým v podobe neodkladného opatrenia, ktorým sa matka fakticky domáha zúženia styku otca s maloletým. Matka vo svojom návrhu ničím nenamietala, že by sa otec o maloletého počas doby, keď je maloletý v jeho opatere, riadne nestaral, alebo že by nemal vytvorené vhodné podmienky pre jeho výchovu a priaznivý vývoj. Súdu sa javí, že hlavným dôvodom, pre ktorý matka žiada nariadiť neodkladné opatrenie týkajúce sa úpravy styku otca s maloletým, je nesúhlas/ nespokojnosť matky s tým, že maloletý trávi čas nielen s otcom, ale aj s jeho terajšou priateľkou, ktorá na matku nedávno fyzicky zaútočila, čo je pochopiteľné, avšak ani toto súd nepovažuje za dostatočný dôvod na to, aby bez náležitého dokazovania pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým by v konečnom dôsledku došlo k obmedzeniu styku otca s maloletým, čo nie je v záujme maloletého. V konaní vo veci samej bude súd vykonávať riadne dokazovanie ohľadom starostlivosti otca o maloletého, spôsobu jeho života, podmienok pre výchovu maloletého v čase, keď je maloletý starostlivosti otca vrátane posudzovania vzťahu medzi priateľkou otca a maloletým. V prípade, že prítomnosť priateľky otca na maloletého pôsobí rušivo, je potrebné, aby v tomto smere otec korigoval svoje správanie a realizoval styk s maloletým bez prítomnosti iných osôb. 26. Záujem dieťaťa je prvoradý vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletých detí. Rodičia i napriek tomu, že ukončili svoje spolužitie, sú povinní v záujme maloletého komunikovať korektne tak, aby boli zabezpečené všetky potreby maloletého. Ohľadom úpravy styku rodiča s maloletým by sa rodičia mali vždy dohodnúť, čo je aj v záujme maloletého dieťaťa. Aj pre dieťa je styk komfortnejší a príjemnejší, ak prebieha v harmónii a bez konfliktov. 27. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia maloletého dieťaťa by mali pamätať na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Obaja sú povinní v záujme maloletého dieťaťa vynaložiť maximálne úsilie na urovnanie pretrvávajúcich nezhôd. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). 28. Nakoľko súd v tomto prípade nevzhliadol potrebu okamžitej úpravy pomerov tak, ako žiada matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že v čase rozhodovania súdu nie je osvedčená hrozba akejkoľvek ujmy na strane maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, rozhodol súd, v intenciách vyššie uvedeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.