Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/84/2025 1225201804 30. 07. 2025 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201804.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. V. Z.N., narodený XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: R.. W. Z.Á., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. M. Y. XX, XXX XX Z. a otca: B. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. M. Y. XX, XXX XX Z., o návrhu matky na zníženie výživného, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II (ďalej len „súd“) 06.06.2025 domáhala zníženia výživného na maloletého B. V. na sumu 50,- eur mesačne. Dôvodila tým, že vzhľadom na vyhlásenie rozsudku 05.12.2024 a podanému odvolaniu sa domnievala, že situácia, kedy invalidná dôchodkyňa má platiť z invalidného dôchodku 300,- eur výživné na 1 dieťa, ktoré nemôže mať ani v striedavej starostlivosti a zároveň má financovať ďalšiu dcéru, kde otec prispieva na jej potreby sumou 350,- eur, čo absolútne nepokryje polovicu nákladov na dcéru, sa bude riešiť v rámci odvolania. Takto otec platí 50,- eur na maloletú W.. Otec hneď po nadobudnutí predbežnej právoplatnosti rozsudku v časti výživného okamžite podal bez akejkoľvek výzvy matke už 27.02.2025 na matku exekúciu na sumu 900,eur (zaplatenie 3 mesiace spätne od vyhlásenia rozsudku. Zároveň matke otec dieťaťa v zmysle toho istého rozsudku odmieta vyplatiť zročné výživné, ktoré nadobudlo právoplatnosť už 14.04.2025, a to aj po opakovaných urgenciách z matkinej strany. Nejde o nič iné, len ekonomický nátlak zo strany otca, kde otec okrem chamtivosti po výživnom neplatí na dcéru žiadne iné náklady a ani k dosiahnutiu 18 rokov sa neobťažoval jej zagratulovať, aj keď dcéra osobne prišla pred B. školu, kde si otec vyzdvihuje B.. Matka sa takýmto premysleným a zákerným spôsobom zo strany otca dostala do druhotnej platobnej neschopnosti a nemôže zaplatiť svoje záväzky. Otec, ktorý má zročné výživné zaplatiť však jej v žiadnom prípade ani čiastočne nepomohol. Matka vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nemôže už zamestnať, na pohovoroch, ak povie, že musí z práce odchádzať o 14.30 hod., aby stihla stretnutie so synom, je to považované za negatívum a tak má niekoľko desiatok odmietnutí pri uchádzaní sa o pracovnú pozíciu. Čiže matka objektívne nemôže dosahovať príjmy, ktoré mala vtedy, keď jej boli zverené deti a mala dobrý zdravotný stav. Matka v súčasnosti žiadnu prácu nemá, na úrade práce je evidovaná dobrovoľne (ZŤP má zdravotné poistenie hradené štátom bez ohľadu na evidenciu) a nevie si zabezpečiť zlepšenie finančnej situácie. 2. Lustráciou bolo zistené, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. B3-37P/118/2019 vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z., pričom návrh bol podaný zo strany otca 11.02.2019. Konanie sp. zn. B3-37P/118/2019 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, pričom súd vo veci rozhodol 05.12.2024 tak, že (v tom čase maloletú) W. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, maloletého B. V. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej
starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, upravil styk matky s maloletým B. V., styk otca s maloletou W. neupravil, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške 500,- eur mesačne od 11.02.2019 do 31.08.2021 a vo výške 350,- eur mesačne od 01.09.2021, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné na maloletú W. od 11.02.2019 do 30.11.2024 spolu vo výške 15.298,48 eura uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 60 dní od doručenia rozsudku, otec uložil prispievať na výživu maloletého B. V. výživným vo výške 200,- eur mesačne od 11.02.2019 do 31.08.2020 a vo výške 250,- eur mesačne od 01.09.2020 do 15.03.2022, zročné výživné na maloletého B. V. od 11.02.2019 do 15.03.2022 vo výške 1.650,53 eura otcovi uložil zaplatiť k rukám matky do 60 dní od doručenia rozsudku, matke uložil prispievať na výživu maloletého B. V. výživným vo výške 300,- eur mesačne od 16.03.2022, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a zročné výživné na maloletého B. V. od 16.03.2022 do 30.11.2024 vo výške 9.754,88 eura uložil matke zaplatiť k rukám otca do 60 dní od doručenia rozsudku. Účastníci voči rozsudku podali odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. 3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5. Podľa §161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 7. Vyššie citované ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. 8. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade konanie vždy zastaví. 9. Vykonaným šetrením súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. B3-37P/118/2019 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. /toho času už plnoletej W. a maloletému B. V./, ktoré nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Konanie 41P/84/2025 sa týka tých istých účastníkov a má rovnaký predmet konania ako konanie vedené pod sp. zn. B3-37P/118/2019, nakoľko v obidvoch súdnych konaniach sa rieši rovnaký nárok, a to výška výživného. Súd pri určovaní výšky výživného nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, a preto súd môže výživné znížiť, zvýšiť, prípadne návrhy na úpravu výživného zamietne. Pokiaľ má matka záujem na znížení výživného na maloletého B. V., môže sa svojho nároku domáhať v rámci vyjadrení priamo v konaní B3-37P/118/2019, resp. v rámci odvolacieho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené pod sp. zn. B3-37P/118/2019 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, bola založená prekážka litispendencie v zmysle § 159 CSP, preto súd konanie vedené pod sp. zn. 41P/84/2025 z dôvodu litispendencie zastavil. 10. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie: Proti I. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) CSP). Proti II. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).