Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/121/2025 1225202736 23. 09. 2025 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202736.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: S. N. C. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. S. XXXX/XX, N. a otca: O. Y., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. S. XXXX/XX, N., zastúpený splnomocnencom: SLOVÍK LAW, s. r. o., so sídlom Rubínova 1, Chorvátsky Grob, IČO: 55 691 641, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s a
z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 27.08.2025 sa otec maloletej (ďalej aj ako „navrhovateľ“) W. Y. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/92/2024-132 z 27.01.2025, právoplatný a vykonateľný 20.02.2025, v časti výživného na maloletú W.. Zároveň otec inicioval konanie vo veci samej, ktorou je zapretie otcovstva voči maloletej W. (konanie sa vedie pod sp. zn. 41Pc/43/2025). 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že uzatvoril manželstvo s matkou dieťaťa 08.09.2007, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/56/2020-77 z 25.06.2020. Počas trvania manželstva matka porodila dcéru, maloletú W.. Otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu bolo určené podľa prvej domnienky otcovstva ako otcovstvo manžela matky a bol ako otec dieťaťa zapísaný do jej rodného listu. Počas trvania manželstva mali účastníci medzi sebou nezhody a často sa hádali, čo bolo spôsobené aj neverou matky. Navrhovateľ začal pracovať v zahraničí, kde chodil na niekoľko mesiacov a potom sa vracal späť domov. V roku 2009 sa účastníkom narodila dcéra W. a manželstvo sa na krátku dobu zastabilizovalo. Neskôr však bola opätovným problémom nevera matky a následné hádky a nedorozumenia medzi manželmi. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v januári 2019. Matka ostala žiť spolu s maloletou v nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa a matky. Aj napriek nevere matky nemal navrhovateľ pochybnosti o tom, že by maloletá W. mohla mať iného otca ako je on, nakoľko v rozhodnom období, kedy bola maloletá splodená, navrhovateľ udržiaval intímny styk s matkou. Keď navrhovateľ začal riešiť s matkou otázku vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k ich spoločnému bytu, v ktorom matka býva s dcérou, čo navrhovateľ riešil na prelome roku 2023/2024, pri návšteve bytu si všimol, že maloletá má vo svojej izbe fotky s mužom, ktorého nepoznal, z času, keď bola ešte bábätko. Navrhovateľ konfrontoval matku s otázkou, o koho sa jedná, no od matky žiadnu konkrétnu odpoveď nedostal a nepriznala sa mu s tým, že by otcom maloletej mohol byť niekto iný. Neskôr v roku 2025, keď bol otec sám s maloletou a rozprávali sa, z maloletej vyšla informácia, že ona už dlhšie vie, že navrhovateľ nie je jej otcom, avšak nevie, kto jej jej biologickým otcom. Maloletá navrhovateľovi uviedla, že „nie je dôležité kto ma splodil, ale kto ma vychoval“. Navrhovateľ oslovil F.. L. U., A.., znalca
z odboru analýzy DNA a po dohode s maloletou, maloletá sprístupnila svoju vzorku slín na určenie otcovstva. Znalec zaslal navrhovateľovi report k anonymnej analýze otcovstva z 08.08.2025, z ktorého vyplýva nasledovný záver: „Takýto výsledok značí, že na základe vykonanej analýzy, vychádzajúc zo súčasného stavu poznania v odbore genetika, nie je príbuzenský vzťah medzi vyšetrovaným mužom a pôvodcom biologického materiálu zaisteným na vatovej tyčinke (ozn. „dcéra“), resp. je možné pokladať otcovstvo vyšetrovaného muža za prakticky vylúčené.“ Medzi navrhovateľom a matkou už prebehlo aj konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú, kde sa výživné dohodou rodičov zvýšilo a navrhovateľ si tak 16 rokov plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré nie je jeho. Navrhovateľ má za to, že matka napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je otcom maloletej, zneužila situáciu a navrhovateľa využila a naďalej využíva na plnenie vyživovacej povinnosti a taktiež na užívanie spoločného bytu výlučne matkou a maloletou. Konanie matky je dlhodobo v príkrom rozpore s dobrými mravmi a navrhovateľ konanie matky považuje za podvod voči jeho osobe. V súčasnej situácii, kedy navrhovateľ zistil, že nie je biologickým otcom maloletej, vzniká na jeho strane vážna materiálna ujma platením výživného. Navrhovateľ počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/56/2020-77 z 25.06.2020, t. j. 17.07.2020, uhrádzal matke výživné na maloletú v sume 250,- eur mesačne. Následne, počnúc právoplatnosťou rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/92/2024-132 z 27.01.2025, t. j. 20.02.2025, navrhovateľ uhrádza matke na maloletú výživné vo výške 350,- eur mesačne. Za uvedené obdobie tak navrhovateľ zaplatil na výživnom cca sumu 16.450,eur, nehovoriac o ďalších výdavkoch, ktoré na maloletú vynaložil počnúc jej narodením až doposiaľ. Navrhovateľ poukazuje na zneužitie právneho postavenia matky, ktorá vedome zatajila navrhovateľovi pravdu o jeho otcovstve a zneužila právne možnosti na jeho úkor aj po rozvode manželstva, čím mu dlhodobo a vedomie spôsobuje materiálnu ujmu a nemajetkovú ujmu v osobnostnej sfére navrhovateľa, ktorý si takmer 16 rokov myslel, že je otcom maloletej, k tejto takto pristupoval, venoval jej svoj čas a lásku a táto správa ho zasiahla neopísateľným spôsobom. Navrhovateľ nevie, kedy sa maloletá dozvedela o tom, že nie je jej otcom, ale evidentne aj táto tajila pravdu. Navrhovateľ pritom stále plní voči maloletej vyživovaciu povinnosť, a teda každý mesiac na jeho strane dochádza ku vzniku škody vo výške 350,- eur, ku bezdôvodnému obohacovaniu na strane matky, ktorá od navrhovateľa prijíma tieto plnenia s vedomosťou, že na ne neexistuje právny nárok. Takéto konanie matky je v rozpore s dobrými mravmi, pričom si otec dovolí tvrdiť, že takéto konanie by mohlo byť posúdené aj ako podvod. Škody na strane navrhovateľa tak nenávratne narastajú, keďže navrhovateľ nemal od narodenia maloletej žiadnu možnosť chrániť svoje záujmy a na základe podvodného konania matky po celý čas konal v dobrej viere s dôverou, že maloletá je jeho dcéra. S ohľadom na uvedené má preto navrhovateľ za to, že sú dané predpoklady na to, aby súd neodkladným opatrením pozastavil účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/92/2024-132 z 27.01.2025. Otcovi je zrejmé, že v dnom prípade by sa jednalo o vážny zásah vo sfére maloletej, keďže sa jedná o plnenie vyživovacej povinnosti, ktorá je jednou zo základných povinností rodičov. Podľa názoru navrhovateľa však skutočný a najlepší záujem dieťaťa zahŕňa nielen materiálne zabezpečenie, ale aj pravdivosť informácii o rodinných vzťahoch, psychické zdravie a právo poznať svojich rodičov. Držať dieťa ako aj navrhovateľa v omyle po tak dlhú dobu odporuje najlepšiemu záujmu dieťaťa ako aj záujmu navrhovateľa. Materiálna ochrana maloletej zo strany navrhovateľa už bola naplnená, nakoľko navrhovateľ za celé obdobie, po ktoré žil v domnienke, že je biologickým otcom dieťaťa, si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ uhrádzal po dlhú dobu aj splátky spojené s úverom vzťahujúcim sa na byt, v ktorom býva výlučne matka s maloletou a momentálne aj jej nový manžel. Dočasné pozastavenie vyživovacej povinnosti nijako neohrozí základné životné podmienky dieťaťa. Navrhovateľ by sa v prípade akýchkoľvek pochybností súdu nebránil ani zriadeniu depozitného účtu, na ktorý by boli po dobu trvania tohto konania vkladané finančné prostriedky vo výške výživného. Povinnosť súdu chrániť záujem dieťaťa znamená chrániť aj jeho právo na pravdivé zistenia o paternite. Ak existujú vážne indície, že navrhovateľ nie je otcom a matka vedome zatajila túto skutočnosť, pokračovanie v platení výživného by znamenalo schvaľovanie podvodného konania, poškodzovania nielen navrhovateľa, ale aj záujmu dieťaťa byť v pravdivom rodinnom prostredí. Navrhovateľ nemôže byť vystavený povinnosti platiť výživné „za každú cenu“, ak je významne pravdepodobné, že nie je otcom maloletej. Súd musí vystužiť rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a právami osoby, voči ktorej je paternita sporná - v opačnom prípade by práva ochrana bola neprimeraná a v rozpore so zásadou spravodlivosti. Navrhovateľ žiada len dočasné pozastavenie výživného do vyjasnenia jeho otcovstva, pričom je ochotný spätne plniť povinnosť, ak sa jeho otcovstvo potvrdí. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ zabezpečil maloletej strechu nad hlavou, ktorú má doposiaľ, pričom aj naďalej znáša náklady na bývanie maloletej, čím tiež plní časť vyživovacej povinnosti na maloletú, a to napriek tomu, že je vysoko pravdepodobné, že nie je jej otcom.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec pripojil listinné dôkazy: report k anonymnej analýze otcovstva za využitia techník analýzy DNA z 08.08.2025 (č. l. 9), ftk. sobášneho listu (č. l. 10), ftk. rodného listu maloletej (č. l. 10), rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/92/2024-132 z 27.01.2025 (č. l. 11), rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/56/2020-77 z 25.06.2020 (č. l. 13). 4. Súd uznesením č. k. 41Pc/43/2025-22 z 01.09.2025 vylúčil čas návrhu navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie. 5. Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinných dôkazov pripojených k návrhu, pričom zistil nasledujúci skutočný a právny stav: 6. Maloletá W. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu s jej novým manželom. 7. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/56/2020-77 z 25.06.2020, právoplatný 17.07.2020. Súd tiež schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa maloletá W. zverila do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia spravujú jej majetok a zastupujú maloletú, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne a styk otca s maloletou sa neupravil. 8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/92/2024-132 z 27.01.2025, právoplatným 20.02.2025, súd schválil dohodu rodičov, ktorou sa otec zaviazal platiť zvýšené výživné na maloletú W. zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne, a to vždy do 18. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky od februára 2025. Zročné výživné nevzniklo. 9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 21. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 22. Zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP). 23. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. 24. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 25. Súd po dôkladnom oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal otec na základe jeho návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená v odsekoch vyššie. Otec k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil report k anonymnej analýze otcovstva za využitia techník analýzy DNA, z ktorej vyplýva, že medzi vyšetrovaným mužom a pôvodcom biologického materiálu zaisteným na vatovej tyčinke, ktorý je označený ako „dcéra“, nie je príbuzenský vzťah. Takýto report bez riadneho uvedenia konkrétnych testovaných osôb a zdokumentovania ich identity nie je použiteľný pre súdne konanie z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť pravdivosť údajov, najmä testovaných osôb. Za súčasného stavu, kedy nebolo nariadené a vykonané riadne znalecké dokazovanie a súd nemá preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej W., nie je možné vyhovieť jeho návrhu v takom rozsahu, aký požadoval. Otec predovšetkým žiadnym spôsobom neosvedčil, aká hrozba by mu hrozila v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Naopak, súd má za to, že pri existencii domnienky možného zapretia otcovstva ešte nenastal stav, kedy je možné rozhodnúť o tom, že navrhovateľ nie je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Až do právoplatného rozhodnutia súdu o zapretí otcovstva je navrhovateľ považovaný za otca maloletej a je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. v intenciách rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/92/2024-132 z 27.01.2025. 26. Ako vo svojom návrhu poukázal sám otec, nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých je možné iba po zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či iného závažného dôvodu. V danom prípade nie sú naplnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol otec hoc len dočasne pozbavený povinnosti platiť súdom nariadené výživné. Takéto konanie je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletej W., ktorá nemôže byť ukrátená vo svojej výžive iba kvôli existencii pochybnosti o
otcovstve navrhovateľa. Plnením vyživovacej povinnosti nevzniká bezprostredné ohrozenie dieťaťa tak, ako to uvádzal otec vo svojom návrhu. Otec v návrhu tvrdil, že skutočný a najlepší záujem dieťaťa zahŕňa nielen materiálne zabezpečenie, ale aj pravdivosť informácii o rodinných vzťahoch, psychické zdravie a právo poznať svojich rodičov. Súd nespochybňuje právo dieťaťa na poznanie svojich rodičov, no v danom prípade otec žiadal neodkladným opatrením pozastaviť plnenie vyživovacej povinnosti, nie naplnenie záujmu maloletej W. tým, že sa preukáže, že navrhovateľ nie je jej biologickým otcom. Súd napokon neodkladným opatrením otcovstvo navrhovateľa nepotvrdí ani nevyvráti, nakoľko toto je možné iba po riadne vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej, ktorou je zapretie otcovstva voči maloletej, preto argument otca, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby poznalo svojich biologických rodičov (a aj preto by mal súd nariadiť dané neodkladné opatrenie), nie je dôvodný. Aktuálne vzniknutá pochybnosť o paternite navrhovateľa nemôže byť na ujmu výžive maloletej W.. Súd musí pri svojom rozhodovaní, obzvlášť pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, nie na záujem rodiča, preto konštatuje, že nariadením daného neodkladného opatrenia by zvýhodnil otca a značne znevýhodnil maloleté dieťa, a to iba na základe nepreukázanej skutočnosti a domnienke otca. V najlepšom záujme maloletej W. je práve naopak trvajúca povinnosť (doposiaľ stále určeného) otca prispievať na jej výživu tak, ako mu to ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie. 27. Záverom súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu otca bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností (t. j. riadne vykonané znalecké dokazovanie, ktorým sa prípadne preukáže, že navrhovateľ nie je otcom maloletej W.) by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh otca v celom rozsahu zamietol. 28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).