Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27Pc/9/2026 1226200526 02. 09. 2026 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200526.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II vo veci navrhovateľa - oprávneného na výživné: G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, R., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, R., proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné: G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, R., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. G. T., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu G. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 € mesačne, počnúc od 16.02.2026, vždy k 15. dňu v mesiaci, vopred, k rukám oprávneného na výživné. II. Zročné výživné, ktoré G. T., nar. XX.XX.XXXX, vzniklo za obdobie od 16.02.2026 do 15.09.2026 v sume 1857 €, je povinný splácať k rukám oprávneného na výživné v mesačných splátkach po 50 €, spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, podaným na Mestský súd Bratislava II dňa 16.02.2026, sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti povinného - otca vo výške 400 € mesačne. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že od jeho 12-tich rokov jeho otec neprispieva žiadnym spôsobom na jeho životné náklady. Dňa XX.XX.XXXX dovŕšil 18 rokov, pričom aktuálne je študentom X. ročníka denného štúdia na E., Y. XX, R.. Má Aspergerov syndróm, potvrdený už v 9. roku a poruchy učenia ako je dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia. V závere návrhu navrhovateľ uviedol, že z dôvodu aktuálneho štúdia nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný na výživné od rodičov. Mama na jeho výživu prispieva vo všetkom, zatiaľ čo otec s ním nekomunikuje. O príjme otca nemá žiadne informácie. 2. Podaním, doručeným súdu dňa 02.04.2026, navrhovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania. Uviedol, že býva spolu so svojou matkou v domácnosti starých rodičov, ktorým prispievajú na bývanie nájomným vo výške 150 eur mesačne. Nemajú uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu. Svoje mesačné výdavky navrhovateľ vyčíslil vo výške 300 - 350 €. Zdôraznil, že na začiatku školského roka je to viac, pričom ide najmä o výdavky na stravu, školské pomôcky, ošatenie, drogériu, voľnočasové aktivity, prípadne lístky na MHD a mesačné poplatky za telefón. Navrhovateľ dodal, že jeho matka je zamestnaná, teda finančne ho zabezpečuje, prispieva podľa potreby a hradí všetky jeho bežné životné náklady. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho matky ako splnomocneného zástupcu, oboznámil sa obsahom potvrdení o osobných a majetkových pomeroch navrhovateľa, listinných
dôkazov preukazujúcich osobné a majetkové pomery matky, spisu Mestského súdu Bratislava II č.k. 26P/139/2025 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutočný stav veci: 4. Z obsahu rodného listu navrhovateľa, zapísaného v knihe narodení matričného úradu R. - A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, súd zistil, že matkou oprávneného je Q. T., nar. XX.XX.XXXX a otca G. T., nar. XX.XX.XXXX. 5. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 26P/139/2025-33 zo dňa 02.04.2026, súd rozviedol manželstvo Q. T., rodenej H., narodenej XX.XX.XXXX a G. T., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v rímsko-katolíckom kostole E.. H. v R., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R.-A., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2026. 6. Z obsahu listinných dokladov preložených navrhovateľom, súd zistil nasledovné: - z Potvrdenia o návšteve školy, vydaného E., Y. XX, R. dňa 01.09.2025, súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2025/2026 žiakom B..G. triedy dennej formy štúdia, - z Potvrdenia o návšteve školy, vydaného E., Y. XX, R. dňa 01.09.2026, súd zistil, že navrhovateľ je v školskom roku 2026/2027 žiakom B..G. triedy dennej formy štúdia, - zo Správy zo špeciálnopedagogického vyšetrenia, vykonaného dňa 20.03.2025 a 26.03.2025 špeciálnou pedagogičkou G.. K. V., pôsobiacou v Centre poradenstva a prevencie, Nevädzová 7, Bratislava, súd zistil, že na podnet matky a žiadosť školy bolo realizované rediagnostické špeciálnopedagogické vyšetrenie v súvislosti s pretrvávajúcimi ťažkosťami u navrhovateľa v edukačnom procese. U navrhovateľa bol na základe vykonaného predchádzajúceho vyšetrenia u pedopsychiatra vyslovený diagnostický záver: F84.5 Aspergerov syndróm, susp. porucha pozornosti. V danom období bolo opätovne absolvované špeciálnopedagogické vyšetrenie vzťahom na ťažkosti v edukačnom procese, ktoré u navrhovateľa potvrdilo príznaky špecifických porúch učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia). Výsledkom vyšetrenia vykonaného dňa 20.03.2025 bol u navrhovateľa vyslovený diag. záver: Aspergerov syndróm (03/2017, R. W. G.., G.). Pretrvávajúca špecifická porucha učenia prejavujúca sa v písaní (dysgrafia), v uplatňovaní gramatických pravidiel (dysortografia), v čítaní (dyslexia) a v matematických schopnostiach (dyskalkúlia - kompenzovaná) na podklade primárnej diagnózy AS. Vzhľadom na uvedené bolo u navrhovateľa odporučené jeho ďalšie vzdelávanie ako žiaka so zdravotným znevýhodnením, žiaka s vývinovou poruchou učenia, ako žiaka s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami bez mentálneho postihnutia a vo výchovno-vzdelávacom procese bolo navrhnuté zohľadniť individuálne požiadavky vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka prostredníctvom poskytnutia podporných opatrení. Súčasne bolo odporučené vypracovať Individuálny vzdelávací program v súlade s podpornými opatreniami, - z Potvrdenia o príjme splnomocnenej zástupkyne, matky navrhovateľa, vystaveného dňa 12.01.2026 zamestnávateľom: Q., R. X, R., IČO: XX XXX XXX, súd zistil, že priemerný čistý mesačný menovanej bol za obdobie 01/2025 - 012/2026 vo výške 1009,25 €. 7. Z obsahu listinných dokladov vzťahujúcich sa k povinnému platiť výživné, súd zistil nasledovné: - z vyjadrenia obchodnej spoločnosti F. A., so sídlom R. X, R., zo dňa 14.07.2026, doručeného tunajšiemu súdu dňa 16.07.2026, súd zistil, že povinný nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako bývalý zamestnanec spoločnosti, - z fotokópie Evidenčnej karty vozidla, poskytnutej na základe predchádzajúcej žiadosti súdu Krajským dopravným inšpektorátom, odbor bezpečnosti CP a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti CP a evidencie vozidiel, Tomášikova 46, Bratislava, dňa 29.07.2026, súd zistil, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia, rok výroby 1998 €. 8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.06.2026 v prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupca. Súd konal a rozhodol v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti povinného, ktorému bolo predvolanie na
pojednávanie doručené fikciou. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že navštevuje X. ročník E. kde študuje odbor G. ide o 4-ročné štúdium. Budúci rok maturuje. Ročný školský poplatok je 130 € + ISIC, na obedy v škole nechodí, vo voľnom čase rád hrá PC hry, momentálne mám 5 hier, ktoré si kúpil. Jedna hra stojí 10-15 € a potom ju už môže hrať stále. Navrhovateľ dodal, že pomáha starým rodičom, chodí s nimi napr. nakupovať, niekedy ide s kamarátmi do kina. S otcom, povinným nie je v žiadnom kontakte, okrem toho, že mu na meniny, narodeniny alebo Vianoce pošle zdvorilostnú SMS. Nikdy mu otec nevolal aby sa stretli, nikdy ani neposlal žiadne peniaze. 9. Splnomocnená zástupkyňa na pojednávaní súdu dňa 17.06.2026 uviedla, že s povinným ako otcom jej syna sms-kovala, pýtala som sa ho, či dostal predvolanie, pričom jej povedal že nie. Termín pojednávania mu preto oznámila, pričom ju uistil, že si pôjde na súd vyzdvihnúť písomnosti. S otcom syna nežijú v spoločnej domácnosti 12 rokov. Súd ich manželstvo rozviedol až v 4/26. Rozsudok už je právoplatný. Keďže syn nadobudol plnoletosť v konaní o rozvod nebolo rozhodované o ÚPP k nemu. Splnomocnená zástupkyňa dodala, že pred dvanástimi rokmi ukončili s povinným spolužitie, za osobitných okolností, keď jej tvrdil, že u jeho zamestnávateľa F., došlo k podozrivým okolnostiam, pre ktoré bol vzatý pod policajnú ochranu. Najskôr bol v Petržalke na Nám. Hranačiarov a potom na Chorvátskej. Pýtala sa ho, či je vo väzení, povedal však že nie. Iba že sa nemôžu stretávať, že nemôže pracovať a ani nemôže chodiť na verejnosť. Verila mu, každý deň jej písal SMS správy ako mu chýbajú, ako všetko vynahradí. Z dôvodu, že sa nesplácala hypotéka prišli o byt. Na to bola nútená nasťahovať sa k rodičom na V., kde bývajú s navrhovateľom, synom doposiaľ. Dodala, že následne v 8/25 zbadala na Facebook-u fotografiu bývalého manžela so svojimi sestrami, kde bol s malým dieťaťom. Zisťovala si, či je to jeho syn. Na to neodpovedal, resp. jeho reakcia bola, či je to také dôležité. Neskôr na súde oznámil, že má priateľku. Vtedy sa rozhodla podať návrh na súd. Splnomocnená zástupkyňa ďalej uviedla, že posledných 12 rokov sa starám o syna výlučne ona, jeho otec iba sem tam pošle sms správu. Keď bol 5-6 ročný, tak mu povinný raz za rok poslal 12 € alebo 5 €. Zo starými rodičmi s otcovej strany nie sú v kontakte, nakoľko ich prestali kontaktovať a o vnuka sa nezaujímajú. Keď na FB zistila tieto okolnosti sestry povinného si ju zablokovali. V závere splnomocnená zástupkyňa uviedla, že okrem navrhovateľa, syna iné deti nemám, žije sama u rodičov so synom. Nehnuteľnosti ani motorové vozidlo nevlastní. Pracuje ako Z. na Q. R.. Upratuje aj vchod v bytovom dome, kde dostáva 40-50 € mesačne. Nie je spoločníčkou v žiadnej obchodnej spoločnosti, nemá živnosť. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Jej čistý mesačný príjem predstavuje asi 950 €, pričom od plnoletosti prepadol daňový bonus. Niekedy jej pomôžu finančne rodičia, ktorý zatiaľ pracujú. Mesačné náklady na syna ako navrhovateľa vyčíslila nasledovne: 250 € strava, 130 € ročné školné, ošatenie a obuv 50 €, k tomu MHD lístky, telefón 15 €, školské pomôcky 15 €, drogéria 5 €, zubár, lieky v prípade bežného ochorenia. K majetkovým pomerov povinného uviedla, že povinný pracoval v F. ako H.. Povinný má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity. 10. Na pojednávaní konanom dňa 02.09.2026 súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a povinného, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť avšak neospravedlnil ani nežiadal odročenie pojednávania. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že s povinným bola v telefonickom kontakte. Tento jej prisľúbil, že pošle výživné vo výške 400 € a takéto aj bude platiť. Do dnešného dňa však povinný neuhradil žiadnu sumu. Povinný bol v telefonickom kontakte taktiež so synom, navrhovateľom, pričom mu sľuboval, že mu prispeje na dovolenku a kúpi televízor. Splnomocnená zástupkyňa dodala, že na strane navrhovateľa sa nič nezmenilo. Jeho celkové mesačné výdaje môžu byť tak 400-450 € eur. Všetky veci zo školy musí kopírovať a vytlačiť, pretože v škole knihy nemajú, opisujú poznámky z projektora alebo im poznámky posielajú cez edupage. Nakoľko má ale navrhovateľ veľa porúch učenia, tak aj písmo má nečitateľné, takže všetky poznámky, ktoré si odfotí do telefónu z projektora mu musím vytlačiť, aby sa mohol z toho učiť. 11. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení: Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Zákon o rodine určuje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Týmito sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, zohľadniac ich kvalifikáciu, vzdelanie, zdravotný stav, schopnosti a ďalšie okolnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa, všetkých jeho základných životných potrieb ako aj ďalších potrieb na rozvoj jeho osoby po stránke fyzickej i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené s návštevou školy, trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami ako aj výdavkov spojených so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí, preto si každý rodič musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.
13. Súd poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie konštatuje, že vznikla potreba určenia vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľovi ako plnoletému nezaopatrenému dieťaťu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy v rodine sú dlhodobo narušené. Rodičia nevedú spoločnú domácnosť viac ako 12 rokov. Ich manželstvo bolo rozvedené v apríli roku 2025 právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu. Z manželstva pochádza jedno, toho času plnoleté nezaopatrené dieťa, navrhovateľ. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ žije s matkou v spoločnej domácnosti starých rodičov, nadobudol plnoletosť a toho času pokračuje v dennom štúdiu na E., Y. XX, R.. Pokračovaním v štúdiu tak pretrváva stav, kedy rodičia sú povinní v zmysle zákona prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samo uspokojovať svoje potreby. Plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí nepochybne i štúdium na vysokej škole. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ súdu predložil listinné dôkazy, in concreto potvrdenia o návšteve školy a lekárske správy, bližšie označené v 6. bode odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorými preukázal pretrvávajúce štúdium ako aj svoj dlhodobý zdravotný a psychický stav, kedy boli u jeho osoby diagnostikované špecifické vývinové poruchy učenia v písaní (dysgrafia), v uplatňovaní gramatických pravidiel (dysortografia), v čítaní (dyslexia) a v matematických schopnostiach (dyskalkúlia - kompenzovaná). Tieto poruchy navrhovateľa nespochybniteľne ovplyvňujú vo vzdelávacom procese, čo si vyžaduje pomoc a asistenciu matky navrhovateľa. Matka si tak svoju vyživovaciu povinnosť plní ako osobne vynakladanou starostlivosťou o navrhovateľa, tak aj kontinuálnym a dlhodobým uhrádzaním nákladov spojených so zabezpečovaním starostlivosti o plnoletého syna. Príjem matky spočíva výlučne zo zamestnania. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani nevykonáva podnikateľskú činnosť. Naopak povinný si žiadnym spôsobom neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a to napriek vyjadreniam a prísľubom, že na výživu navrhovateľa bude prispievať na mesačnej báze, pevnou sumou. Vzhľadom na nečinnosť povinného v priebehu celého konania, v ktorom sa na pojednávania súdu opakovane nedostavil, nepredložil jediné stanovisko k návrhu ani nedoložil listinné doklady preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery, súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionality príjmu povinného (§ 75 Zákona o rodine), zdôrazňujúc, že predmetná nečinnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech navrhovateľa ako osoby oprávnenej na výživné. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je de lege lata ich zákonná povinnosť. Určenie výšky výživného je následne výsledkom posúdenia jedinečných skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, má aj konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018) . Prvoradou povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje dieťa, a to aj na vlastný úkor, keď výživa detí predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodičia a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potenciality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že preukázateľne vznikla potreba určenia vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľovi ako oprávnenému na výživné, a to v sume 250 € mesačne, ktorú je v možnostiach a schopnostiach povinného platiť. 14. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek navrhovateľa, ktorý v čase od podania návrhu doposiaľ študuje na E., Y. XX, R., teda sústavne sa pripravuje na budúce povolanie, ako aj na náklady spojené s jeho výživou, ktoré boli v konaní vyčíslené vo výške 400-450 € mesačne. Tieto súd považoval za odôvodnené a primerané veku oprávneného. Výšku výživného súd ustálil s poukazom na vyčíslené
výdavky a uplatnením už spomínaného princípu proporcionality príjmu povinného, pričom sumu 250 € mesačne považoval za primeranú. Z takto určeného výživného za súčasného prispenia matky, môže oprávnený riadne uspokojiť nielen svoje základné potreby (strava, ošatenie, hygiena, školské potreby, pomerná časť nákladov na bývanie, atď.) ale aj potreby v širšom rámci prospievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka (záľuby, mimoškolské aktivity, oddych a pod.). V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. 15. Súd taktiež rozhodol o zročnom výživnom, ktoré povinnému vzniklo za obdobie od podania návrhu, t.j. od 16.02.2026 do 15. dňa v mesiaci, v ktorom súd rozhodol, t. j. do 15.09.2026, v sume 1857 €, ktoré súd uložil povinnému splácať k rukám oprávneného na výživné v mesačných splátkach pod 50 €, spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky povinnému vznikne povinnosť jednorazovo splatiť celý dlh. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.